1. Úvod do genetiky
genetika
- veda o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov
dedičnosť
- prenos vlastností z rodičov na potomkov
premenlivosť - variabilita
- genetická
rozdiely podmienené génmi
- negentická rozdiely podmienené faktormi prostredia
Johann Gregor Mendel
- zakladateľ genetiky
1.1. Gén, genotyp
gén
- základná funkčná jednotka dedičnosti
- úsek molekuly DNA, ktorý nesie úplnú genetickú informáciu pre určitú biologickú
vlastnosť (napr. pre farbu očí, krvnú skupinu, výšku)
alely - viaceré formy jedného génu
- rôzne alely podmieňujú rozdielne prejavy znaku (alela pre modré, alebo pre hnedé
oči, alela pre krvnú skupinu A, B)
genóm - súbor všetkých génov jednej bunky
genotyp
- súbor génov jedného organizmu
diploidný organizmus má každý gén zastúpený dvoma alelami (jedným
alelickým párom)
chromozómy - útvary, v ktorých je organizovaná DNA
lokus - miesto génu na chromozóme
gény - lokalizované v jadre a mimo jadra
jadrové gény - jadrová dedičnosť
mimojadrové - mimojadrová (mitochondrie, chloroplasty, plazmidy)
diploidný počet chromozómov – 2n (u diploidných organizmov)
- chromozómy sú zastúpené párovo
- v páre: rovnaké tvarom, veľkosťou a obsahom
- jeden z páru pochádza zo samčej gaméty, druhý zo samičej
autozómy
- chromozómy, ktoré majú svoj pár
gonozómy, heterochromozómy
- chromozómy, ktoré pár nemajú
haploidný počet chromozómov – n
v sade sa nachádza len jeden chromozóm z páru
1.2. Znak, fenotyp
znak - vzniká realizáciou génu v konkrétnych podmienkach
kvalitatívne znaky
(napr. krvná skupina, farba vlasov, farba očí, bezrohosť - rohatosť, farba semien)
- podmienené niekoľkými málo génmi veľkého účinku
kvantitatívne znaky
(výška, váha, dojivosť, znáška)
- podmienené viacerými génmi malého účinku (polygémni)
- na prejave znaku sa výrazne podieľa prostredie
- premenlivosť je kontinuálna
fenotyp
- súbor všetkých znakov jedného organizmu
- vonkajší prejav všetkých dedičných informácií
- okrem genotypu sa prejavuje aj vplyv prostredia
1.3. Homozygot, heterozygot, dominantný, recesívny
homologické chromozómy
- dva chromozómy jedného páru (jeden od otca, druhú od matky)
nehomologické chromozómy
- z dvoch rôznych párov
homozygot
- pre daný znak má dve rovnaké alely (má jeden gén 2x)
heterozygot
- pre daný znak má dve rozličné alely
dominantná alela
- „nadradená“
- označuje sa veľkým písmenom
- v homozygotnom aj heterozygotnom stave podmieňuje rovnaký fenotypový prejav
recesívna alela
- „podriadená“
- v heterozygotnom stave je jej prejav potlačený dominantou alelou
- fenotypovo sa prejaví iba u recesívneho homozygota
označovanie a príklad
A – dominantná alela
(hnedé oči)
a – recesívna alela
(modré oči)
AA – dominantný homozygot
(hnedooký)
Aa – heterozygot (navonok zhodný s dominantným homozygotom)
(hnedooký)
aa – recesívny homozygot (prejavila sa recesívna alela)
(modrooký)
2. Molekulové základy genetiky
2.1. Štruktúra a funkcia nukleových kyselín
DNA - univerzálny nositeľ genetickej informácie (RNA – vírusy, nositeľ – RNA)
- kys. deoxyribonukleová
Watson, Crick – objav štruktúry DNA, (1953)
- 2 komplementárne reťazce stočené do pravotočivej závitnice
„nukleové kyseliny“
- v jadre
DNA, RNA -pozostávajú z nukleotidov
nukleotid:
- dusíkatá báza
DNA: A-adenín, G-guanín, C-cytozín, T-tymín
RNA: A, G, C, U-uracil
- cukor (pentóza) – ribóza alebo deoxyribóza
- kys. fosforečná
polynukleotidové reťazce sú spojené podľa pricípu komplementarity:
A – T, C – G, A – U, komplementárne bázy sú spojené vodíkovými mostíkmi
poradie nukleotidov - primárna štruktúra NK
DNA - uchováva a odovzdáva genetickú informáciu zapísanú poradím nukleotidov v jej
primárnej štruktúre
RNA - sprostredkúva prenos genetickej informácie z DNA do poradia aminokyselín
v bielkovine
2.1.1. Prenos genetickej informácie
„ústredná dogma molekulovej biológie“ (Crick, 1958)
DNA (replikácia) → (prepis, transkripcia) → mRNA→ (preklad, translácia) → bielkovina
replikácia DNA
kopírovanie, zdvojenie molekuly DNA, (nevyhnutné pre základnú funkciu DNA –
zachovávať a odovzdávať genetickú informáciu)
transkripcia, prepis
DNA ako základný nosič informácie neopúšťa jadro, ale táto informácia je
prepisovaná do nukleotidov RNA a až táto prechádza do cytoplazmy a je matricou
(vzorom) pre syntézu bielkovín
translácia, preklad
informácia kódovaná poradím nukleotidov RNA sa ďalej prekladá do poradia
aminokyselín tvoriacich bielkovinu, tento proces prebieha v cytoplazme
2.2. Replikácia – syntéza DNA
-
umožňuje odovzdávanie kompletnej genetickej informácie z materskej bunky na
dcérske bunky
-
prebieha v S-fáze bunkového cyklu
-
replikáciou vznikajú dve rovnaké molekuly DNA identické s pôvodnou (materskou)
molekulou
2.2.1. Mechanizmus replikácie DNA
-
postupné rozpletanie dvojzávitnice DNA (narušenie vodíkových mostíkov medzi
jednotlivými bázami nukleotidov)
-
ku každej báze sa vodíkovým mostíkom pripojí komplementárny nukleotid,
-
DNA – polymeráza – enzým, katalyzuje vzájomné pospájanie nukleotidov do nového
reťazca
-
výsledok: dve identické molekuly DNA
http://www.johnkyrk.com/DNAreplication.html
2.3. Genetický kód
-
súbor pravidiel, „kľúč“ podľa ktorých sa genetická informácia zapísaná poradím
nukleotidov DNA prevádza na poradie aminokyselín v bielkovine (primárnu štruktúru
bielkovín)
-
A, T, G, C – nukleotidy (označenie podľa dusíkatej bázy)
-
trojica nukleotidov (triplet) sa nazýva kodón (jedno kódové slovo)
-
aminokyseliny (20 elementárnych – základných) - (gly) glycín, (ala) alanín, (val)
valín, (leu) leucín, (ile) izoleucín, (ser) serín, (tre) treonín, (phe) fenylalanín, (tyr)
tyrozín, (trp) tryptofán, (asp) kyselina asparágová, (glu) kyselina glutámová, (asn)
asparagín, (glu) glutamín, (cys) cysteín, (met) metionín, (lyz) lyzín, (arg) arginín, (his)
histidín, (pro) prolín
vlastnosti genetického kódu:
-
je tripletový – každá aminokyselina je kódovaná poradím troch za sebou idúcich
nukletidov (tripletom, kodónom)
-
neprekrýva sa – každý nukleotid je súčasťou len jedného tripletu (kodónu)
-
je degenerovaný: keďže zabudovanie jednej aminokyseliny môže byť kódované
viacerými tripletmi (ochrana pred mutáciami – zmena jednej bázy neznamená zmenu
aminokyseliny)
-
je univerzálny – platí pre všetky organizmy
2.4. Funkcia génu na molekulovej úrovni
gény sa vyskytujú v troch funkčných formách:
štruktúrne gény
- obsahujú informáciu o poradí aminokyselín v jednej bielkovine, nesú
informáciu o jednom konkrétnom znaku organizmu
- prepisujú sa do mediátorovej RNA (mRNA)
gény pre RNA
- prepisujú sa do transférovej (tRNA) a ribozómovej RNA (rRNA)
regulačné gény
- regulujú aktivitu iných génov (nie všetky štruktúrne gény sú aktívne
vo všetkých bunkách a v každom čase)
2.5. Expresia génu
expresia – realizácia
2 procesy
- transkripcia – prepis (DNA do m RNA)
- translácia – preklad (mRNA do bielkoviny) - proteosyntéza
2.5.1. Transkripcia genetickej informácie – syntéza mRNA
-
prebieha v jadre
-
čiastočne sa oddelia dva reťazce DNA,
-
jeden reťazec slúži ako matrica (predloha)
-
pripájanie nukleotidov na voľné bázy (podľa princípu komplemetarity) katalyzuje
enzým RNA polymeráza
-
uvoľnenie RNA (presun do cytoplazmy)
-
spojenie reťazcov DNA
2.5.2. Translácia genetickej informácie – proteosyntéza – syntéza
bielkovín
-
„preklad“ gen. informácie z poradia nukleotidov do poradia aminokyselín
-
prebieha v cytoplazme
ribozómy
-
tvorené bielkovinou a rRNA
-
zložené s malej a veľkej podjednotky
molekuly mRNA (mediátorovej RNA)
-
poradie tripletov (kodónov) v mRNA určuje poradie aminokyselín v bielkovine
transférová RNA (tRNA)
-
štruktúra ďatelinového listu
-
aminokyselina
-
antikodón (komplementárny s kodónom na mRNA)
-
každá aminokyselina má „vlastnú“ RNA
proces:
-
mRNA sa naviaže na ribozómy
-
tRNA sa antikodónmi pripája na kodóny mRNA (prináša aminokyselinu)
-
aminokyseliny sa spájajú peptidovou väzbou
-
tRNA sa uvoľňuje
-
bielkovina sa oddeľuje od ribozómu
http://www.ncc.gmu.edu/dna/ANIMPROT.htm
3. Genetika prokaryotov
nemajú typické jadro
nukleoid
- prokaryotický chromozóm
- kruhovitá dvojreťazcová molekula DNA,
- baktérie sú haploidné, z každého génu majú len jednu alelu
chromozómová mapa
- ukazuje umiestnenie a poradie génov na chromozóme
3.1. Operóny
-
transkripčné jednotky tvorené štruktúrnymi génmi
-
súbor niekoľkých štruktúrnych génov, ktoré sa prepisujú do jednej molekuly RNA,
-
celý operón sa aktivuje naraz a kóduje syntézu podobných bielkovín
-
napr. laktózový operón baktérií sa aktivuje iba v prípade, že sa okolí nachádza laktóza
a syntetizuje enzýmy, ktoré ju umožňujú využívať
3.1.1. Jednosmerný prenos genetickej informácie
-
konjugácia
-
proces podobný pohlavnému rozmnožovaniu
-
jednosmerný prenos genetického materiálu z bunky „darcu“ do bunky „príjemncu!“
3.2. Plazmidy
-
malé kruhové molekuly DNA
-
nesú gen. inf. ktoré nie sú nevyhnutné pre život ale môžu byť pre baktérie prospešné
(napr. rezistencia na antibiotiká, ťažké kovy, tox. látky, syntéza toxínov, bielkovín...)
-
konjugačné plazmidy – riadia konjugáciu
-
replikujú sa samostatne, nezávisle od chromozómu
-
ľahko sa do nich včleňujú iné gény
-
ľahko prechádzajú z bunky do bunky pri konjugácii
-
(posledné dva body – využitie v genetických manipuláciách)
4. Bunkové základy dedi
č
nosti
4.1. Genetika eukaryotickej bunky
eukaryotická bunka
-
genetický materiál chránený obalom
-
delí sa nepriamym delením jadra (mitóza, meióza)
-
gen. inf. sústredená v chromozómoch (v jadre)
-
gen. inf. aj v mitochondriách a plastidoch
chromozóm(y)
-
stále štruktúry jadra
-
úloha pri prenose gen. inf. do dcérskych buniek
-
1 chromozóm – 1 lineárna molekula DNA
-
gény na chromozóme: presná poloha
-
chromozómy sú charakteristické: počtom, tvarom, veľkosťou
4.2. Po
č
et chromozómov
systematický znak, charakteristický znak biologického druhu,
gaméty (pohlavné bunky):
n - haploidný počet chromozómov (každý chromozóm raz)
somatické bunky:
2n - diploidný počet (jeden od jedného z rodičov, druhý od druhého)
chromozómy sú párové, (každý má dvoj pár)
homologické chromozómy:
pochádzajúce z jedného chromozómového páru
nehomologické, heterologické
pochádzajúce z rozličných chrom. párov
autozómy
somatické chromozómy, obsahujú gény určujúce vlastnosti organizmu
tvoria homologické páry
gonozómy
určujú pohlavie jedinca, nesú aj iné gény (hemofília, daltonizmus)
označ. X, Y, u ženy: XX (homologické), u muža XY (nehomologické)
4.3. Morfológia chromozómov
závisí od mitotického stavu bunky
v nedeliacom sa jadre - dešpiralizované
počas delenia
- špiralizácia (hrubnutie)
- metafáza najlepšie pozorovateľné, tvar X
chromozóm:
- 2 pozdĺžne chromatídy spojené centromérou (miesto pripojenia deliaceho vretienka)
- 2 ramená (podľa polohy centroméry – podľa dĺžky ramien rozdeľujeme chromozómy
na rovnoramené – metacentrické a nerovnoramenné – submetacentrické, akrocentrické
a telocentrické)
- 2 zúženia (konstrikcie) – primárna konstrikcia (centroméra – miesto napojenia
centrioly), sekundárna (na konci ramena, miesto po zúžení – satelit, v zúžení –
organizátor jadierka)
stavba chromozómu
chromatín
DNA + bielkoviny (ako sú uložené?)
bielkoviny = históny – 8 histónov obtočených DNA vytvára nukleozóm
viacnásobnou špiralizáciou chromatínu sa takto vytvára charakteristický
metafázový chromozóm
http://www.johnkyrk.com/chromosomestructure.html
karyotyp
- súbor chromozómov jednej somatickej bunky
- 23 párov
- autozómy: 7 (A-G) skupín podľa veľkosti a tvaru, + 2 pohlavné chromozómy
idiogram
- schematické znázornenie karyotypu
http://www.explorelearning.com/index.cfm?method=cResource.dspView&ResourceID=440
4.4. Reprodukcia buniek eukaryotov
genetické dôsledky
4.4.1. Mitóza a jej genetické dôsledky
mitóza
-
nepriame delenie bunkového jadra
-
vznik dcérskych buniek s rovnakým genetickým materiálom
-
- 2n → 2n
n → n
-
interfáza –S fáza – replikácia DNA (vznik dvoch dcérskych chromatíd)
-
pro- meta- ana- telo- fáza
klon
- genotypovo rovnaké bunky alebo organizmy
vznik mutácií – zriedkavý, náhodný
4.4.2. Meióza a jej genetické dôsledky
meióza
-
rozmnožovanie, pri ktorom vznikajú pohlavné bunky (gaméty) - gametogenéza
-
pri oplodnení: n + n = 2n - nevyhnutná redukcia počtu chromozómov
-
interfáza – replikácia DNA, chromatídy zostávajú spojené centromérou
-
samotná meióza: dve fázy, meióza I a meióza II
-
profáza meiózy I: homologické chromozómy vytvárajú bivalenty,
-
crossing-over: recipročná výmena častí nesesterských chromatíd medzi dvoma
chromozómami v rámci bivalentu – vznik rekombinácií
-
anafáza meiózy I: celé homologické chromozómy sa rozchádzajú k protiľahlým
pólom bunky (nenastáva rozdelenie chromozómu v centromére ako v mitóze)
-
k jednému pólu putuje „otcovský chromozóm“ k opačnému „materský“
-
výsledok: redukcia počtu chromozómov, segregácia – náhodná distribúcia
chromozómov, každý člen chromozómového páru sa dostane do inej gaméty
-
meióza II – klasická mitóza (bez interfázy – bez syntézy DNA – už je
nasyntetizovaná)
dôsledky meiózy:
-
vznik 4 rozdielnych buniek
-
redukcia počtu chromozómov – vznik haploidných buniek
-
crossing-over, segregácia – vznik rozličných kombinácií materiálu od rodičov
zabezpečuje, gen. premenlivosť (každá spermia a každé vajíčko nesie jedinečnú
kombináciu génov)
5. Mendelove zákony
-
Johan Gregor Mendel (1822 – 1884)
-
prvé pokusmi overené základy dedičnosti
-
krížil rastliny hrachu s rozličnými vlastnosťami, sledoval znaky potomstva a
kvantitatívne vyhodnocoval výsledky (krížením hrachu s červenými kvetmi s hrachom
s bielymi kvetmi dostaneme v potomstve ¼ bielych a ¾ červených hrachov)
-
formuloval: Mendelove zákony dedičnosti
5.1. Symbolika
gén –
úplná dominancia – dominantná alela úplne prevláda nad recesívnou alelou,
dominantnú označujeme veľkým tlačeným písmenom
(písmeno zodpovedá prvému písmenu anglického pomenovania daného
znaku)
recesívnu alelu malým tlačeným písmenom
neplná dominancia – intermediarita
alely sa rovnako podieľajú na prejave daného znaku
dominantná červená a recesívna biela v heterozygotnom stave
podmieňujú ružové kvety
heterozygot -
jedinec, ktorý má vo svojom genotype 2 rôzne alely jedného génu (Rr)
homozygot -
jedinec, ktorý má v genotype 2 rovnaké alely jedného génu (RR, rr)
Preh
ľ
ad znakov u hrachu a zapisovanie ich symbolov
farba kvetov:
červené
(R)
biele
(r)
farba semien:
žlté
(Y)
zelená
(y)
tvar semien:
guľaté
(G)
hranaté
(g)
farba strukov:
žlté
(Y)
zelené
(y)
Zapisovanie kríženia
rodičia:
P:
AA
x
aa
gaméty:
G:
A
A
x
a
a
(vlastne meióza)
potomkovia: F1:
Aa
Aa
Aa
Aa
(oplodnenie)
monohybridizmus – kríženia pri ktorom sledujeme jeden znak (napr. farbu semien)
dihybridizmus – kríženie pri ktorom sledujeme dva znaky(napr. farbu semien a tvar semien)
5.2. Mendelove zákony – monohybridné kríženie
5.2.1. Monohybridné kríženie s úplnou dominanciou
1. Mendelov zákon
zákon o jednotnosti prvej generácie krížencov
Ak sú obaja rodičia homozygotní (AA, aa) vytvárajú pre ten istý znak rovnaký typ gamét.
Všetci potomkovia budú homozygotní.
rodičia:
P:
AA
x
AA
gaméty:
G:
A
A
x
A
A
potomkovia: F1:
AA
AA
AA
AA
Ak sú obaja rodičia homozygotní, ale jeden z nich je dominantný homozygot a druhý je
recesívny, ich potomstvo je heterozygotné, navzájom rovnaké.
rodičia:
P:
AA
x
aa
gaméty:
G:
A
A
x
a
a
potomkovia: F1:
Aa
Aa
Aa
Aa
1. Mendelov zákon
Ak krížime dvoch homozygotov, všetci potomkovia sú rovnakí – tzv. uniformná
generácia.
2. Mendelov zákon
Ak krížime heterozygotov z F1 generácie, vzniká súbor jedincov F2. Táto generácia už nie je
jednotná, objavujú sa v nej znaky obidvoch rodičov. Genotypový štiepny pomer je 1:2:1,
fenotypový 3:1
rodičia:
P:
Aa
x
Aa
gaméty:
G:
A
a
x
A
a
potomkovia: F1:
AA
Aa
Aa
aa
1
:
2
:
1
fenotypový pomer:
3
:
1
5.3. Mendelove zákony – dihybridné kríženie
−
pri krížení sledujeme 2 znaky
−
uplatňuje sa tu 3. Mendelov zákon: zákon o voľnej kombinovateľnosti alel rôznych
alelických párov
−
medzi alelami génov, ktoré ležia na rôznych chromozómoch existuje vžájomná voľná
a nezávislá kombinovateľnosť
−
dihybrid vytvára 4 typy gamét, tieto sa môžu voľne kombinovať a vytvoriť 16 rôznych
kombinácií
−
napr. žltá farba semien (A) je dominantná voči zelenej (a)
prvý znak
guľatý tvar semien (B) je dominantný voči hranatému (b) druhý znak
P:
AABB
(žlté guľaté)
x
aabb
(zelené hranaté)
gaméty:
AB
x
ab
F
1
:
AaBb
(žlté guľaté)
gaméty:
AB
Ab
aB
ab
F
2
:
gaméty
AB
Ab
aB
ab
AB
AABB
AABb
AaBB
AaBb
Ab
AABb
AAbb
AaBb
Aabb
aB
AaBB
AaBb
aaBB
aaBb
ab
AaBb
Aabb
aaBb
aabb
potom pomer početnosti fenotypov:
9: 3: 3: 1
:
:
:
5.4. Spätné kríženie
-
je kríženie heterozygota s homozygotom
-
potomkovia majú rovnaké genotypy a fenotypy ako rodičia
testovacie kríženie:
- kríženie heterozygota a recesívnym homozygotom,
- potomkovia sú heterozygoti a recesívni homozgyti (1:1)
- ale dajú sa fenotypovo odlíšiť
využíva sa pri určovaní genotypu
príklad
máme čierneho pudlíka a chceme zistiť, či je homozygot alebo heterozygot
skrížime ho s hnedou pudlicou
a čo vznikne? uvidíme?
ak bol pudlík dominantný homozygot (čierny):
P:
(neznámy) BB
(čierny)
x
bb
(hnedý)
F
1
:
Bb
(čierne)
Bb
(čierne)
Bb
(čierne)
Bb
(čierne)
budú všetky šteniatka čierne
ak bol pudlík heterozygot (čierny):
P:
(neznámy) Bb
(čierny)
x
bb
(hnedý)
F
1
:
Bb
(čierne)
Bb
(čierne)
bb
(hnedé)
bb
(hnedé)
ak budú niektoré šteniatka hnedé, vieme, že neznámy pudlík bol heterozygot
5.5. Neúplná dominancia – intermediarita
- medzi alelami nie je vzťah nadradenosti, vo svojom pôsobení sú „rovnako silné“
dedičnosť sa riadi Menelovými pravidlami, ale heterozygoti majú vlastný fenotyp
príklad:
kríženie andalúzskych sliepok
P:
BB
(čierne)
x
bb
(biele)
F
1
:
Bb
(sivé)
Bb
(sivé)
Bb
(sivé)
Bb
(sivé)
genotyp:
100% heterozygoti
uniformné:
uniformné sivé
P:
Bb
(sivé)
x
Bb
(sivé)
F
1
:
BB
(čierne)
Bb
(sivé)
Bb
(sivé)
bb
(biele)
genotyp:
1:2:1
dom. homozygoti: heterozygoti: rec. homozygoti
fenotyp:
1:2:1
čierne: sivé: biele
podobne sa dedí aj farba kvetu nocovky (červená farba je neúplne dominantná nad bielou,
heterzozygoti sú ružoví)
5.6. Kodominancia
vo fenotype rovnako prejavujú obidve alely
5.6.1. Dedi
č
nos
ť
krvných skupín systému AB0
gén kódujúci krvnú skupinu má tri alely: I
A
, I
B
, i
alela i je recesívna
alely I
A
, I
B
sú voči sebe kodomimantné, (obe sa prejavujú vo fenotype)
genotypy a fenotypy krvných skupín
fenotyp:
genotyp
možné gaméty
genotyp
0
ii
iba „i“
recesívny homozygot
AB
I
A
I
B
I
A
alebo I
B
heterozygot
A
I
A
I
A
I
A
i
I
A
I
A
alebo i
dominantný homozygot
heterozygot
B
I
B
I
B
I
B
i
I
B
I
B
alebo i
dominantný homozygot
heterozygot
príklady
Podľa dostupných informácií vykrížte genotypy a fenotypy krvných skupín vo vašej rodine.
Môžu mať rodičia, ktorí majú krvnú skupinu A, dieťa s krvnou skupninou 0?
Môže mať otec, ktorý má krvnú skupinu B, dieťa s krvnou skupinou A?
V pôrodnici zamenili bábätká: aké a ako.
5.7. Platnos
ť
Mendelových zákonov
Mendelove zákony platia iba za podmienok:
- jeden znak je kódovaný jedným génom (tzv. monogénne znaky)
- gény sú lokalizované na autozómoch (autozómová dedičnosť)
6. Dedi
č
nos
ť
a pohlavie
6.1. Sexualita a pohlavný dimorfizmus
-
genetická výbava obsahuje párové autozómy (u človeka 22 párov)
-
a jeden pár pohlavných chromozómov (gonozómov) označovaných X a Y
-
gonozómy – určujú pohlavie , ale nachádajú sa na nich aj iné gény (napr. u človeka
gén pre tvorbu faktorov zrážaniea krvi), tieto gény sú viazané na pohlavie
-
rozdiely medzi samčím a samičím pohlavím sú dané nielen prítomnosťou pohlavných
chromozómov,
-
na X a Y - nielen gény týkajúce sa pohlavia
6.2. Pohlavné chromozómy
označujeme X a Y,
ich kombinácia určuje pohlavie
6.3. Chromozómové ur
č
enie pohlavia
dve možnosti:
typ drozofila, cicavčí, (aj u človeka)
♀ samičie pohlavie je určné kombináciou XX,
♂ samčie kombináciou XY
typ abraxas, vtáči, (niektoré ryby, motýle)
♀ samičie pohlavie určené kombináciou XY,
♂ samčie kombináciou XX
dedičnosť pohlavia u človeka
P:
♀ XX
x
♂ XY
G:
X,
X
x
X,
Y
F1:
XX ♀,
XY ♂,
XX ♀,
XY ♂
pravdepodobnosť narodenia syna alebo dcéry je 1:1 (čo je celkom fér)
6.4. Dedi
č
nos
ť
viazaná na pohlavie
homologické úseky – rovnaké na oboch pohlavných chromozómoch
nehomologické úseky – nachádzajú sa na X chromozóme, ale nie na Y.
– alebo sa nachádzajú na Y, ale nie na X
6.4.1. Dedi
č
nos
ť
viazaná na X chromozóm
dedičnosť viazaná na nehomologické úseky X chromozómu (tie ktoré má X, ale nemá ich Y)
vysvetľovanie postaviť na prejave recesívnej alely lokalizovanej na tomto úseku
♂ keďže samčie pohlavie má X chromozóm len v jednej kópii, gény, lokalizované na X
chromozóme nemajú svoj pár, preto sa vo fenotype môže prejaviť aj recesívna alela
obrázok
♀ keďže samčie pohlavie má dva rovnaké chromozómy, má zároveň aj dve alely pre
jednotlvé gény, preto sa prejavujú podľa pravidiel o dominancii a recesivite, tzn:
dve dominantné alely: prejaví sa dominantná, heterozygot: prejaví sa dominantná, recesívny
homozygot: prejaví sa recesívna
recesívna alela sa môže prejaviť iba ak je v homozygotnom stave
lopatistické zhnutie tejto dedičnosti:
choroby sa dedia po matke, aby bol syn mužom, musí od otca dostať Y chromozóm, chorú
alelu preto získava od matky.
Príklad:
Na nehomolgickom úseku X chromozómu sú lokalizované gény pre hemofíliu a daltonizmus.
Dominantné alely umožňujú zdravý fenotyp, recesívne alely podmieňujú spomínané choroby.
Heterozygoti sú zdraví.
čiže:
♀:
DD (X
D
X
D
) – zdravá žena
Dd (X
D
X
D
) – prenášačka, zdravá
♂:
D0 (X
D
Y)
– zdravý muž
d0 (X
d
Y)
– daltonik
príklady
zdravá žena + daltonik:
P:
♀ X
D
X
D
x
♂ X
d
Y
G:
X
D
,
X
D
x
X
d
,
Y
F1:
X
D
X
d
,
X
D
Y,
X
D
X
d
,
X
D
Y,
♀-prenášačka ♂-zdravý
♀-prenášačka ♂-zdravý
dcéry 100%
sú zdravé (po matke zdedili dominantnú alelu)
ale sú prenášačkami (po otcovi zdedili recesívnu alelu)
synovia 100%
sú zdraví (po matke zdedili dominantnú alelu), po otcovi zdedili chromozóm Y, ktorý
nenesie žiadnu alelu, preto sa prejavuje matkina dominantná alela, daltonizmus neprenášajú
100% detí je zdravých, dievčatá sú 100% prenášačkami
žena prenáša
č
ka + zdravý muž
P:
♀ X
D
X
d
x
♂ X
D
Y
G:
X
D
,
X
d
x
X
D
,
Y
F1:
X
D
X
D
,
X
D
Y,
X
d
X
D
,
X
d
Y,
♀-zdravá
♂-zdravý
♀-prenášačka
♂-daltonik
dcéry:
zdravé: prenášačky (1:1)
synovia:
zdraví: chorí (1:1)
25% šanca, že dieťa bude choré
ochorieť môže iba syn prenášačky,
aby ochorela dcéra, musela by byť jej matka prenášačka a otec chorý (čo je dosť
nepravdepodobné)
chorá žena + zdravý muž
v prípade hemofílie ťažko hovoriť o chorej žene, je veľmi nepravdepodobné, že by žena
ochorela (viď vyššie), okrem toho, asi by mala vážne zdravotné problémy a tieto by
neumožňovali počať, vynosiť a porodiť dieťa)
P:
♀ X
d
X
d
x
♂ X
D
Y
G:
X
d
,
X
d
x
X
D
,
Y
F1:
X
d
X
D
,
X
d
Y,
X
d
X
d
,
X
d
Y,
♀-prenáška
♂-daltonik
♀-daltonička
♂-daltonik
dcéry:
choré: prenášačky (1:1)
synovia:
chorí (100%)
75% šanca, že dieťa bude choré
prenáša
č
ka + chorý muž
asi dosť nepravdepodobná situácia (hlavne v prípade hemofílie)
P:
♀ X
D
X
d
x
♂ X
d
Y
G:
X
D
,
X
d
x
X
d
,
Y
F1:
X
D
X
d
,
X
D
Y,
X
d
X
d
,
X
d
Y,
♀-prenáška
♂-zdravý
♀-daltonička
♂-daltonik
dcéry:
choré: prenášačky (1:1)
synovia:
chorí: zdraví (1:1)
50% šanca, že dieťa bude choré
6.4.2. Dedi
č
nos
ť
viazaná na Y chromozóm
obrázok:
gény prítomné na nehomologickej časti Y chromozómu (časť, ktorú má Y, ale nemá ju X)
dedia sa z otca na syna,
(u mužov sa prejavujú akékoľvek gény umiestnené na tejto časti chromozómu – sú tam predsa
len raz)- moja úvaha
6.4.3. Dedi
č
nos
ť
neúplne viazaná na pohlavie
sa týka génov lokalizovaných na homologických úsekoch pohlavných chromozómov,
keďže tieto gény sa nachádzajú na oboch pohlavných chromozómoch rovnako, pri ich dedení
sa uplatňuje klasická mendelistická dedičnosť
6.5. Typy heterogametnosti
6.6. Dedi
č
nos
ť
viazaná na X chromozóm pri vtá
č
om type
netreba prebrať
♀ pohlavie je určené kombináciou XY,
♂ samčie kombináciou XX
dedičnosť sfarbenia dvoch plemien holubov:
sivomodré sfarbenie podmienené recesívnym génom a lokalizovaným na pohlavnom
chromozóme X
popolavočervená farba: A
P:
♀ X
A
Y
x
♂ X
a
X
a
popolavočervená holubica sivomodrý holub
G:
X
A
,
Y
x
X
a
,
X
a
F1:
X
A
X
a
,
X
A
X
a
,
X
a
Y,
X
a
Y,
červený holub (2krát)
sivomodrá holubica (2krát)
dedičnosť krížom: samičky zdedili farbu samčieho rodiča, samčekovia zdedili farbu samičky
autosexing – metóda, ktorá na základe vonkajších znakov rozlišuje čerstvo vyliahnuté kurčatá
na kohútov a sliepky (v našom prípade sú kohútikovia červení a sliepočky sivomodré)
6.7. Dedi
č
nos
ť
znakov ovplyvnených pohlavím
sekundárne pohlavné znaky: (samice vtákov znášajú vajíčka, samice cicavcov produkujú
mlieko, mužom rastú fúzy ....+ všeobecne typ postavy, rozloženie ochlpenia)
Tieto znaky sú dedené na autozómoch, genetický základ je rovnaký u oboch pohlaví,
k rozdielnym prejavom dochádza pôsobením ženských, resp. mužských pohlavných
hormónov
7. Väzba génov
na jednom chromozóme je uložených viacero génov.
takéto gény vytvárajú väzbovú skupinu
pravidlá o väzbe génov sa nazývajú Morganove pravidlá
−
gény lokalizované na jednom chromozóme sa dedia spoločne
−
gény s na chromozóme uložené lineárne,
−
medzi homologickými chromozómami môže prebehnúť crossing-over
chromozómy, ktoré máme od rodičov nezmenené sa nazývajú: rodičovské
chromozómy, ktoré vznikli prostredníctvom crossing-overu: rekombinantné
7.1. Podstata väzby (typy väzby)
voľná kombinovateľnosť génov
−
ak sú gény umiestnené na rôznych chromozómoch, môže heterozygot AaBb ľahko
tvoriť4 typy gamét: AB, Ab, aB, ab
úplná väzba
−
ak sú oba alelické páry na tom istom chromozóme tesne vedľa seba, neprebehne medzi
nimi crossing-over, jedinec AaBb takto tvorí iba dva typy gamét: AB, ab
neúplná väzba
−
ak medzi dvomi lokusmi na jednom chromozóme prebehne crossing-over, vzniknú
rodičovské aj rekombinantné gaméty
−
heterozygot AaBb takto tvorí gaméty: AB ab (rodičovské chrom), Ab aB
(rekombinantné chrom)
−
frekvencia crossing-overu závisí od vzdialenosti medzi génmi na chromozóme: čím
vzdialenejšie sú, tým je frekvencia vyššia
7.2. Chromozómové mapy
vyjadrujú poradie génov, ich vzájomnú polohu a umiestnenie na chromozóme
7.3. Význam génovej väzby
gény jednej väzbovej skupiny sa dedia spoločne,
−
pozitíva: v evolúcii: priaznivé gény sa mohli dediť spoločne a takto sa zvyšuje
schopnosť organizmu prispôsobiť sa zmenenému prostrediu (napr. gény pre hustejšiu
srsť a zvýšené ukladanie tuku sa môžu dediť spoločne a takto zefektívňujú prežitie
v zime)
−
negatíva: ak sú pri šľachtení v jednej väzbovej skupine výhodné aj nevýhodné gény,
nie je možné ich oddeliť a vytvoriť takto výhodné kombinácie
8. Mimojadrová dedi
č
nos
ť
chromozómy lokalizované v jadre: jadrová dedičnosť
chromozómy lokalizované mimo jadra:
mimojadrová dedičnosť (mitochondrie, plastidy)
8.1. Funkcia a dedi
č
nos
ť
znakov podmienených mimojadrovými génmi
znaky sa dedia po materskom, samičom rodičovi,
samčie mitochondrie po oplodnení praskajú
8.1.1. Dedi
č
nos
ť
panašovania rastlín
9. Mutácie
základný znak živých bytostí: premenlivosť
príčiny premenlivosti:
dedičné (odchýlky sa prenášajú na potomstvo)
nededičné (odchýlky sa neprenášajú na potomstvo, spôsobené faktormi vonkajšieho
prostredia)
mutácie:
dedičné zmeny podmienené zmenami DNA
majú význam pri evolúcii, sú zdrojom rozšírenia variability (negatívne mutácie sú
eliminované, pozitívne udržiavané)
mutanty – jedince zo zmenenou DNA
vlastnosti mutácií: náhle, neusmernené, trvalé, jedinečné
9.1. Mutagény a antimutagény
mutagény
- látky alebo faktory, ktoré spôsobujú mutácie
fyzikálne
- rôzne druhy žiarenia, (UV, röntgenové)
- UV žiarenie zasahuje do genetického materiálu kože, podnecuje tak vznik
nádorov
chemické
- lieky, konzervačné látky, pesticídy, rozpúšťadlá
- u žien do 3. mesiaca tehotenstva môžu niektoré lieky spôsobiť genetické
poškodenie dieťaťa (tzv. teratogénne účinky lieku)
biologické
- onkogénne vírusy spôsobujú nekontrolovateľný rast buniek
antimutagény - látky znižujúce frekvenciu mutácií
antioxidanty - zabraňujú vzniku voľných radikálov (tieto voľné radikály často poškodzujú
DNA v bunkách, antioxidanty sú preto významné antimutagény)
reparačné mechanizmy – zabezpečujú opravu mutácií
9.2. Rozdelenie mutácií
- podľa spôsobu vzniku
- spontánne – bez zásahu, ale nie bez príčiny
- indukované – vyvolané zámerne
- podľa typu zasiahnutej bunky
- somatické – zasahujú telové bunky, neprenášajú sa na potomstvo
- gametické – vznikajú v gamétach, zasahujú potomstvo
- podľa veľkosti genetickej informácie, ktorá bola mutáciou zasiahnutá
- génové – zmeny v molekule DNA, zasahujú na úrovni génu
- chromozómové – zasahujú štruktúru a tvar chromozómu
- genómové – zmeny v počte chromozómov alebo chromozómových sád
9.3. Vznik mutácie
9.4. Oprava DNA
9.5. Génové mutácie
dedičné zmeny v jednom géne
vznikajú vsunutím, vypadnutím, zámenou jedného alebo viacerých nukleotidov
mutácia v jedinom géne môže spôsobiť vážne vrodené poruchy metabolizmu (hemofília,
fenylketonúria)
mutácie poznáme:
substitúcia – zámena nukleotidov
delécia
– strata jedného alebo viacerých nukleotidov
inzercia
– vsunutie jedného alebo viacerých nukleotidov
delécia a inzercia sú posunové mutácie, spôsobujú posun čítanie – translácie RNA do
bielkoviny
9.6. Chromozómové mutácie
zmeny v štruktúre a tvare chromozómov,
majú väčšie následky ako génové mutácie,
základné typy zmien:
delécia
– strata vnútornej časti chromozómu
duplikcácia – zdvojenie úseku chromozómu
inverzia
– otočenie časti chromozómu o 180º
translokácia – výmena úsekov medzi nehomologickými chromozómami
9.7. Genómové mutácie
zmeny v počte chromozómov
polyploidia – zvýšenie normálneho počtu celých sád chromozómov, v niektorých
prípadoch je normálna (pečeňové bunky, rastliny, jeseter), pozitívny význam: vyššie výnosy
v poľnohospodárstve, evolučná výhoda,
haploidia
– pohlavné bunky, trúdy, u človeka nezlučiteľná s životom,
aneuploidia – +alebo - jeden chromozóm, (dôsledkom nerovnomerného rozdelenia
chromozómov pri meióze)
trizomia (2n +1) 21. páru chromozómov, (Downov syndróm)
monozómia (2n-1) – u človeka väčšinou nezlučiteľné so životom
9.8. Genetické riziko faktorov vonkajšieho prostredia
genetické riziko: schopnosť fyzikálnych, chemických a biologických faktorov vyvolať
negatívne mutácie
10. Dedi
č
nos
ť
kvantitatívnych znakov
10.1. Kvantitatívne a kvalitatívne znaky
znak: dedične podmienená vlastnosť organizmu
kvalitatívne znaky:
−
znak buď je, alebo nie je prítomný
−
pri krížení: presné fenotypové kategórie
−
(napr.: krvná skupina A, alebo B, AB, O, andulka je buď zelená, modrá, alebo žltá)
−
kvalitatívne znaky sú podmienené génmi veľ kého úč inku, kedy 1 gén je zodpovedný
za celý prejav znaku
kvantitatívne znaky:
−
znak sa prejavuje v rozličnej intenzite
−
(napr. telesné rozmery, rastové schopnosti, úžitkové vlastnosti)
−
podmienené viacerými génmi, tzv. génmi malého účinku
−
každý z nich sa na fenotype podieľa malým podielom,
−
pri krížení sa vytvárajú rozličné fenotypy (rozdielna výška)
−
na výsledku majú veľký podiel aj faktory vonkajšieho prostredia
10.2. Interakcie
10.3. Polygénny systém kvantitatívnych znakov
rozlišujeme 2 typy alel:
neutrálne (quasi recesívne)
označujeme malým písmenom,
podmieňujú minimálny vývin znaku
aktívne alely (quasi dominantné)
označujeme veľkým písmenom,
podieľajú sa na vývine znaku,
ich účinky sa zrátavajú
pri vyhodnocovaní údajom kvantitatívnej dedičnosti sa používajú matematické metódy
(štatistika)
Príklad: dĺžka uší králikov:
10.4. Dedivos
ť
h
2
– vyjadruje podiel genotypu na fenotypickej premenlivosti
napr. pre výšku postavy človeka je koeficient dedivosti: h
2
= 0,7 (70 percent genotyp, 30
percent prostredie)
11. Popula
č
ná genetika
populácia:
spoločenstvo organizmov jedného druhu, ktoré sa pohlavne rozmnožujú a plodia
životaschopné potomstvo
jedince sa navzájom odlišujú – populácia je genotypovo a fenotypovo polymorfná
súbor génov všetkých jedincov populácie sa nazýva: genofond
11.1. Ve
ľ
kos
ť
populácie
rozhoduje počet jedincov, ktorí sú schopní žiť a rozmnožovať sa v určitom prostredí
genetické izoláty: reprodukčne izolované subpopulácie
11.2. Pamnixia a autogamia
panmixia:
náhodné párenie
autogamia:
samoopelivé rastliny, samčia aj samičia gaméta pochádza z toho istého jedinca
imbríding:
príbuzenské kríženie, kríženie medzi jedincami, ktorí majú spoločného predka.
aurogamia: znižuje genetické rôznorodosť populácie, naopak panmixia ju zabezpečuje.
11.3. Kvalitatívne a kvantitatívne znaky v populácii
11.4. Genetická štruktúra populácie
11.5. Hardyho-Weinbergov zákon
11.6. Zmeny po
č
etnosti alel v populácii
11.6.1. Náhodné zmeny génov
12. Genetika
č
loveka
dedičnosť ľudských znakov, normálnych aj chorôb
niekoľko oblastí
−
klinická genetika (geneticky podmienené choroby, vady
−
cytogenetika (zmeny počtu a štruktúry chromozómov, ich klinické prejavy)
−
molekulová genetika (štruktúra génov, génové inžinierstvo)
pre genetiku človeka platia všetky zákony a princípy dedičnosti ako pre ostatné druhy, (napr.
pravidlá transkripcie a translácie, Mendelove zákony)
špecifiká genetiky
č
loveka
−
človeka nemožno zámerne krížiť, uplatňovať selekciu
−
človek netvorí čisté línie, má právo rozhodnúť o svojom manželstve, a o počte svojich
potomkov
−
malý počet potomkov v rodinách, dlhá generačná doba,
−
zložitý genotyp, veľa polygénnych znakov, veľký vplyv prostredia (lekárska
starostlivosť)
−
kultúrne a sociálne prostredie
−
právne predpisy
12.1. Metódy genetiky
č
loveka
málo experimentálne, založené na analýze dokumentov
−
rodokmeňová analýza
−
výskum dvojčiat
−
populačný výskum
−
štúdium karyotypov
−
genetické a biochemické procesy
12.1.1. Molekulová genetika
č
loveka
12.1.2. Štúdium karyotypov
č
loveka
12.1.3. Rodokme
ň
ová analýza
12.2. Genetické poradenstvo a prenatálna genetická diagnostika
12.3. Dedi
č
nos
ť
normálnych znakov
nepatologická premenlivosť
v praxi: kriminalistika, identifikácia osôb, určovanie otcovstva,
daktyloskopia,
13. Génové manipulácie a ich praktické využitie
13.1. Princípy konštrukcie hybridných molekúl DNA a ich klonovania
izolácia prenášaného génu
spojenie prenášača s génom
prenos hybridných molekúl do buniek príjemcu
nemnoženie buniek s hybridnou DNA
význam: organizmy získavajú nové vlastnosti, napr. E coli produkuje inzulín,
diskusia: geneticky modifikované organizmy
vypracovala: Mgr. Andrea Vargová
Dostları ilə paylaş: |