M. M. A lim o V a, sh. S. M a V ju d o V a, S. R. A X m ato va termodinamika



Yüklə 107,72 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə72/77
tarix07.01.2024
ölçüsü107,72 Kb.
#203244
1   ...   69   70   71   72   73   74   75   76   77
Termodinamika asoslari

Nazorat uchun savollar
1. Issiqlik a lm a s h in u v a p p a ra tla ri d e b q a n d a y a p p a ra tla rg a a y ­
tiladi?
2. Issiqlik a lm a s h in u v a p p a ra tla ri nech a tu rg a b o 'lin a d i?
3. N im a u c h u n issiqlik b alan si tu zila d i?
4. Issiq ta sh u v c h ila rn in g y o 'n a lis h i b o 'y ic h a issiqlik a lm a sh i­
n u v a p p a ra tla ri necha tu rg a b o 'lin a d i?
5. Issiqlik a lm a s h in u v a p p a ra tla rin i issiqlik hisobi qaysi ifoda 
o rq a li o lib boriladi.
145


Tayanch iboralar
H o la t p a ra m e trla ri - ishchi jism n in g h o la tin i o 'z g a rish i;
H o la t te n g la m a si - term ik p a ra m e trla m i b o g 'la n is h ifodasi;
T e rm o d in a m ik tiz im - o 'z a ro va a tro f-m u h it b ila n issiqlik al- 
m a s h in a d ig a n jism lar m ajm uasi;
Issiqlik sig 'im i - jism g a q a n c h a m iq d o rid a issiq lik n i berilishi;
Issiklik m iq d o ri - e n e rg iy a n in g issiqlik u s u lid a u zatilish i;
Ish - e n e rg iy a n in g ish u s u lid a u zatilish i;
T e rm o d in a m ik a n in g b irin c h i q o n u n i - issiqlikni b a ja rilg a n ish- 
g a aylanishi;
T e rm o d in a m ik jara y o n la r - ish ch i jism ni h o latin i izo h lash ;
T e rm o d in a m ik a n in g ik k in ch i q o n u n i - issiqlikni b ir q ism in i 
ish g a ay lan ish i va q o lg an in i so v u tg ic h g a berilishi;
Issiklik m a n b a y i - issiqlikni ish ch i jism g a berilishi;
S o v u tk ich - ishchi jis m d a n issiqlikni q a b u l qilish;
F oydali ish koeffitsiyenti (FIK) - issiqlikni q a n ch asin i ish g a a y ­
lanishi;
Suv b u g 'i - te rm o d in a m ik ja ra y o n la rd a ish tiro k e tu v c h i ishchi 
jism ;
Q a y n a sh - jism n i a g re g a t h o la tin i o 'zg arish i;
K o n d e n sa tsiy a - q a y n a y o tg a n jis m d a n issiqlikni olib ketilishi 
tu fayli k o n d e n s a tn in g h o sil b o 'lish i;
M ezo n - issiqlik u z a tilish id a g i k a tta lik la m in g fizik m a 'n o s in i 
ifo d a la y d ig a n o 'lc h a m siz kattalik;
Issiqlik b a la n si - b e rilg a n v a s a rfla n g a n issiq lik n in g m u v o z a - 
nati;
B ug' tu rb in a q u rilm a lari (BTQ) - b u g 'n i n g issiqlik en e rg iy asin i 
ele k tr e n e rg iy ag a a y la n tiru v c h i qurilm a;
G az tu rb in a q u rilm a la ri (GTQ) - y o q ilg 'in i y o n ish id a n h o sil 
b o 'lg a n g a z la m i ish la tu v c h i qu rilm a;
Ichki y o n u v d v ig ate lla ri (IY
o
D) - y o q ilg 'in i y o n ish id a hosil 
b o 'lg a n issiqlikni ish la tish d a ish b a ja ra d ig a n qu rilm a;
Q o zo n x o n a - b u g ' h o sil q ilu v c h i q u rilm a;
K o n d e n sa to r - b u g 'n i s u v g a a y la n tim v c h i q u rilm a;
E k o n a m ay z e r - s u v n i isitib b e ru v c h i q u rilm a.
146



Yüklə 107,72 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   69   70   71   72   73   74   75   76   77




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin