Masarykova univerzita, Filozofická fakulta Psychologický ústav

IX.5Štatistické spracovanie dát

K štatistickému spracovaniu dát sme použili programy Statistica 9 a SPSS 18.

V prvej fáze analýzy sme sa snažili čo najvýstižnejšie popísať nami získanú výskumnú vzorku. Zisťovali sme teda najprv normalitu rozloženia získaných hodnôt v jednotlivých škálach, čo nám prinieslo dôležité informácie o tom, aké ďalšie metódy budeme môcť použiť pri práci s danými škálami. Normálne rozloženie sme overovali pomocou histogramov. Keďže distribúcia hodnôt v niektorých škálach nezodpovedala normálnemu rozloženiu, dospeli sme k záveru, že pri práci s týmito bude potrebné použiť neparametrickú štatistiku.

Ďalej sme využívali deskriptívne štatistiky našej výskumnej vzorky. Predovšetkým to boli frekvencie výskytu, priemerné hodnoty, štandardné odchýlky, medián a podobne.

V niektorých škálach sme overovali, nakoľko sa naša výskumná vzorka zhodovala so všeobecnou populáciou tak, ako ju popisuje príručka. Využili sme preto t-test pre samostatnú vzorku, kde sme namerané hodnoty našich respondentov porovnávali s referenčnou hodnotou tak, ako to uvádza príručka. Takto sme popísali náš výskumný súbor z hľadiska jednotlivých osobnostných charakteristík, najmä čo sa týka dotazníka NEO a Self-efficacy. Žiaľ, pri dotazníku konfliktu práce a rodiny sme našich respondentov nemohli porovnávať s referenčnou hodnotou všeobecnej populácie, pretože doposiaľ neexistujú normy.

Ďalej sme sa zaoberali samotnou analýzou výsledkov výskumu. Zisťovali sme vzťah niektorých popisných charakteristík (ako počet detí a pohlavie) ku konfliktu práce a rodiny. K tomu sme využívali neparametrickú obdobu ANOVA testu, teda Kruskal – Wallisov test, ako aj Mann – Whitneyho U test. K tomu sme pripájali aj zodpovedajúce grafické vyobrazenie v podobe krabicových grafov.

V ďalšej analýze sme overovali vzťah vybraných osobnostných charakteristík (teda škál z dotazníka NEO) a Self-efficacy ku konfliktu práce a rodiny. Využívali sme pri tom predovšetkým korelačné matice, pretože sa nám zdali najprehľadnejšie a z hľadiska overovania jednotlivých hypotéz najpraktickejšie.

V poslednej fáze sme sa zamerali na samotný konflikt práce a rodiny, kde sme sa snažili zistiť, či v nameraných hodnotách v jednotlivých škálach konfliktu práce a rodiny existuje významný štatistický rozdiel. K tomu sme použili neparametrický Wilcoxonov párový test. Taktiež sme túto štatistiku dopĺňali zodpovedajúcimi krabicovými grafmi.

X.Výsledky výskumu

X.1Analýza použitých metód

Pred celkovou štatistickou analýzou výsledkov sme sa rozhodli overiť nami použité metódy, čo nás vo výsledku viedlo k použitiu vhodnej štatistickej analýzy pri ďalšej práci s dátami, a poukázalo aj na obmedzenia, s ktorými by sme mali vo výskume počítať.

X.1.1Analýza NEO päťfaktorového osobnostného inventáru

V analýze dotazníka NEO sme sa venovali trom aspektom: overeniu normality rozloženia jednotlivých škál, porovnaniu výskumného súboru so všeobecnou populáciou a zisteniu rozdielov v osobnostných charakteristikách medzi mužmi a ženami.
Overenie normálneho rozloženia

Pri analýze NEO päťfaktorového osobnostného inventáru sme sa rozhodli zistiť predovšetkým normalitu rozloženia výsledkov našich respondentov. Zistili sme, že všetky škály majú približne normálne rozloženie. Výsledné histogramy uvádzame v prílohách 6 až 8.

Overenie reliability

Z metodologického hľadiska, pre elimináciu možných chýb merania, sme overovali vnútornú konzistenciu jednotlivých subtestov dotazníka NEO – FFI. Výsledky prináša tabuľka:

Tabuľka : Overenie vnútornej konzistencie škál dotazníka NEO-FFI

Názov škály	Cronbachova alfa
Neuroticizmus	0.826
Extraverzia	0.825
Otvorenosť	0.708
Prívetivosť	0.770
Svedomitosť	0.819

Z uvedených výsledkov môžeme zhrnúť, že všetky škály majú vnútornú konzistenciu vyššiu ako 0.70. Problematické sa však javia škály Otvorenosť a Prívetivosť, ktoré majú pomerne nízku konzistenciu, Otvorenosť dokonca leží na hranici. Za reliabilnú ju preto môžeme prehlásiť oba s dávkou opatrnosti a musíme k tomu prihliadnuť pri analýze výsledkov.

Porovnanie výskumného súboru so všeobecnou populáciou v dotazníku NEO

Tiež sme overovali, nakoľko sa naša výskumná vzorka zhoduje so všeobecnou populáciou. Zisťovali sme preto rozdiely medzi priemernými hodnotami jednotlivých škál našich probandov a referenčnou hodnotou uvádzanou v príručke (za referenčnú hodnotu sme brali priemer škál pre skupinu 22 – 75 rokov, pretože do tejto skupiny spadajú aj všetci naši probandi). Zistené rozdiely zachytáva nasledujúca tabuľka:

Tabuľka : Porovnanie priemerov výskumnej vzorky s referenčnou konštantou dotazníka NEO

	Priemer	SD	N	Sm. chyba	Referenčná konštanta	t	SV	p
N	20,27	7,64	297	0,44	20,53	-0,58	296	0,56
E	32,28	6,95	297	0,40	31,48	1,99	296	0,05
O	28,24	6,26	294	0,36	27,67	1,56	293	0,12
P	32,82	4,76	293	0,28	33,39	-2,04	292	0,04
S	34,38	6,45	298	0,37	32,54	4,92	297	0,00

Poznámka: T-test pre samostatné vzorky. Štatisticky významné výsledky sú vyznačené červenou farbou. N=neuroticizmus, E=extraverzia, O=otvorenosť, P=prívetivosť, S=svedomitosť.
V tabuľke sú červenou farbou vyznačené štatisticky významné rozdiely, môžeme teda povedať, že v niektorých škálach existuje štatisticky významný rozdiel medzi výskumnou vzorkou a všeobecnou populáciou.

V škále neuroticizmu naši probandi dosahujú priemer 20,27 bodu, čo je rozdiel iba 0,26 bodu oproti referenčnej konštante udávanej príručkou. Rozdiel je veľmi malý a štatisticky nevýznamný, preto môžeme uzavrieť, že v škále neuroticizmu sú naši respondenti zhodní so všeobecnou populáciou.

V škále extraverzie sa rozdiel medzi priemerom probandov a referenčnou hodnotou prejavil na 5% hladine významnosti, a náš výskumný súbor dosahuje priemerne vyššie hodnoty v tejto škále, hoci rozdiel nie je veľmi badateľný a predstavuje 0,8 bodu. Môžeme však zhrnúť, že naši respondenti skórujú štatisticky významne v tejto škále o čosi vyššie, ako všeobecná populácia.

V škále otvorenosti sa neprejavil štatisticky významný rozdiel medzi priemernými hodnotami našich probandov a referenčnou skupinou. Priemer osôb v našej výskumnej vzorke je 28,24 bodov, čo je oproti referenčnej konštante 27,67 bodov rozdiel 0,57 bodov. Keďže sa však nepotvrdila štatistická významnosť, môžeme zhrnúť, že v škále otvorenosti sa naša vzorka zhoduje zo všeobecnou populáciou.

V škále prívetivosti v porovnaní s referenčnou konštantou naši respondenti dosahujú štatisticky významný rozdiel na hladine 5%. Naši probandi skórujú v priemere nižšie ako je priemerná hodnota udávaná príručkou. Rozdiel je však iba 0,57 bodu. Môžeme ale potvrdiť, že v škále prívetivosti sa naša výskumná vzorka líši od všeobecnej populácie.

V škále svedomitosti sme zaznamenali najväčší rozdiel spomedzi všetkých škál. Pri porovnaní priemeru výskumného súboru s referenčnou hodnotou si všimneme, že naši respondenti dosahujú 1,84 bodu viac, pričom tento vyšší skór je významný na 1% hladine významnosti. Môžeme teda zovšeobecniť, že v škále svedomitosti sa naši respondenti líšia od všeobecnej populácie.

Rozdiely v osobnostných charakteristikách v škálach NEO vzhľadom k pohlaviu

Zisťovali sme tiež, nakoľko sa líšia muži a ženy v jednotlivých škálach dotazníka NEO-FFI. Výsledky zachytili štatisticky významný rozdiel medzi pohlavím v škále svedomitosti, v ostatných štyroch sa tento rozdiel nepotvrdil. Výsledky popisuje tabuľka na nasledujúcej strane.

Tabuľka : Rozdiely v škálach dotazníku NEO-FFI medzi mužmi a ženami

	Priemer muži	Priemer ženy	t	sv	p	Poč. plat. muži	Poč. plat. ženy	SD muži	SD ženy	F-pomer Rozptyly	p
N	19,38	20,61	-1,25	295	0,21	82	215	8,32	7,36	1,28	0,17
E	31,28	32,66	-1,52	295	0,13	81	216	7,49	6,72	1,24	0,22
O	28,52	28,14	0,47	292	0,64	81	213	7,14	5,90	1,46	0,03
P	32,44	32,96	-0,83	291	0,41	79	214	5,47	4,47	1,49	0,03
S	32,18	35,21	-3,70	296	0,01	82	216	7,71	5,71	1,82	0,00

Poznámka: T-test pre nezávislé výbery. Štatisticky významné výsledky sú vyznačené červenou farbou. N=neuroticizmus, E=extraverzia, O=otvorenosť, P=prívetivosť, S=svedomitosť.
V tabuľke je červenou farbou vyznačený štatisticky významný rozdiel v skóroch medzi mužmi a ženami. Priemerný skór mužov v tejto škále je 32,18, čo je pri porovnaní s referenčnou hodnotou (30,68), ktorú poskytuje príručka k dotazníku NEO, o 1,5 bodu viac. Táto hodnota zodpovedá približne 57. percentilu pri porovnaní s príručkou. Ženy v škále svedomitosti skórovali priemerne 35,21 bodu, čo je o 2,17 bodu viac, ako je referenčná hodnota priemeru všeobecnej populácie žien, udávaná príručkou. Priemer našich respondentiek zodpovedá približne 60. percentilu v porovnaní so všeobecnou populáciou. Na základe uvedeného môžeme zhrnúť, že ženy a muži sa vzájomne štatisticky významne líšia (na 1% hladine významnosti) v škále svedomitosti, pričom ženy skórujú vyššie ako muži. Tento vzťah znázorňujeme aj na grafe v prílohe 11. Koreláciu medzi pohlavím a škálou svedomitosti dokladá aj príručka (korelácia 0.240 na hladine významnosti 1%). Príručka ďalej dokladuje vzťah medzi pohlavím a neuroticizmom a prívetivosťou, avšak u nás sa tento rozdiel nepotvrdil.
Vzájomné korelácie jednotlivých subtestov dotazníka NEO

Zisťovali sme aj vzájomné korelácie jednotlivých škál dotazníka NEO. Tieto vzťahy sme následne porovnávali s príručkou.

Tabuľka : Vzájomné korelácie faktorov dotazníka NEO a porovnanie hodnôt s príručkou

	Extraverzia		Otvorenosť		Prívetivosť		Svedomitosť
	Výskum	Príručka	Výskum	Príručka	Výskum	Príručka	Výskum	Príručka
N	-0,415**	-0,334**	-0,080	0,010	-0,242**	-0,182**	-0,184**	-0,282**
E	1,00	1,00	0,063	0,139**	0,239**	0,108**	0,250**	0,216**
O			1,00	1,00	0,013	0,149**	-0,225	0,060**
P					1,00	1,00	0,034**	0,345**
S							1,00	1,00

Poznámka: Pearsonova korelácia; ** = významnosť na 1% hladine. N=neuroticizmus, E=extraverzia, O=otvorenosť, P=prívetivosť, S=svedomitosť.
Vo väčšine koreálcií sme zistili pomerne podobné výsledky ako uvádza príručka. Problematická sa javí opäť škála Otvorenosť kde sa naše výsledky pomerne výrazne líšili od manuálu. Nepotvrdila sa žiadna korelácia medzi otvorenosťou a ďalšími škálami dotazníka NEO.

X.1.2Analýza Czech Adaptation of the Self-Efficacy Scale

Pri analýze českej verzie Self-Efficacy Scale sme sa najprv rozhodli overiť, či majú namerané hodnoty v tejto škále charakter normálneho rozloženia. Zistili sme, že skutočne ide o normálne rozloženie. Histogram prikladáme v prílohe 9.

Zistili sme, že pri práci s touto škálou sa môžeme opierať o parametrické štatistické metódy. Rozhodli overiť priemerné hodnoty a porovnať ich s referenčnou normou, ktorú poskytujú autori škály. Chceli sme tak zistiť, nakoľko sa naša výskumná vzorka zhoduje so všeobecnou populáciou v oblasti Self-efficacy. Taktiež sme sa zamerali aj na overenie vnútornej konzistencie tejto výskumnej metódy.

Porovnanie výskumného súboru so všeobecnou populáciou v škále Self-Efficacy

Porovnanie priemerných výsledkov našich respondentov s referenčnou konštantou zachytáva tabuľka 8.

Tabuľka : Porovnanie priemerov výskumnej vzorky s referenčnou konštantou dotazníka Self-efficacy

	Priemer	SD	N	Sm. chyba	Referenčná konštanta	T	SV	p
Self-efficacy	28,55	5,87	298	0,34	29,28	-2,14	297	0,03

Poznámka: T-test pre samostatné vzorky. Štatisticky významné výsledky sú vyznačené červenou farbou.
Na základe tejto analýzy sme zistili, že existuje štatisticky významný rozdiel (na hladine 5% významnosti) medzi našou výskumnou vzorkou a všeobecnou populáciou v škále Self-efficacy. Naši respondenti v priemere skórovali 28,55 bodov, čo je o 0,73 bodov menej ako referenčná konštanta. Tento rozdiel však nie je veľký a priemerná hodnota zodpovedá 49. percentilu v rozložení výsledkov, ktoré poskytujú autori škály. Napriek tomu môžeme zhrnúť, že naša výskumná vzorka sa v škále Self-efficacy štatisticky významne líši od všeobecnej populácie.
Overenie reliability Czech Adaptation of the General Self-Efficacy Scale

Rozhodli sme sa overiť aj vnútornú konzistenciu dotazníka na zistenie miery vlastnej účinnosti. Konzistencia vychádza z predpokladu, že každá položka meria to, čo všetky ostatné. V nasledujúcej tabuľke uvádzame vnútornú konzistenciu nami použitého sebaposudzovacieho dotazníka Czech Adaptation of the General Self-Efficacy Scale

Tabuľka : Overenie vnútornej konzistencie českej verzie General Self-Efficacy Scale

	Cronbachova alfa	Počet položiek	Počet platných prípadov
Self-efficacy	0,921	10	297

Keďže hodnota Cronbachovej alfa je 0,921, môžeme túto metódu prehlásiť za vnútorne konzistentnú, a teda reliabilnú.

X.1.3Analýza Dotazníka konfliktu práce a rodiny

V začiatku kapitoly o metódach sme popísali konštrukciu a overenie českej verzie Dotazníka konfliktu práce a rodiny, ktorý sme následne použili v našom výskume. Rozhodli sme sa overiť aj podstatnú časť jeho vlastností.

Najprv sme sa snažili zistiť, ako sú v populácii rozložené hodnoty oboch subškál konfliktu práce a rodiny. Výsledný histogram (uvedený v prílohe 10) ukázal, že ani škála Zasahovania rodiny do práce, ani škála Zasahovania práce do rodiny, nemajú normálne rozloženie. Pre prácu s nimi preto budeme používať neparametrické štatistické metódy.

Opätovné overenie obsahovej validity a vnútornej konzistencie

Opätovne sme overovali obsahovú validitu tohto preloženého dotazníka pomocou faktorovej analýzy s rotáciou Varimax. Tá potvrdila prítomnosť dvoch faktorov, ktoré spolu vysvetľovali 68% celkového rozptylu. Výsledky obsahovej validity teda potvrdili našu prvotnú validizáciu.

Rozhodli sme sa overiť aj reliabilitu jednotlivých škál Dotazníka konfliktu práce a rodiny. Hodnoty vnútornej konzistencie prezentuje tabuľka:
Tabuľka : Overenie vnútornej konzistencie Dotazníku konfliktu práce a rodiny

	Cronbachova alfa	Počet položiek	Počet platných prípadov
Zasahovanie práce do rodiny	0,901	5	296
Zasahovanie rodiny do práce	0,818	5	297

Keďže Cronbachova alfa dosahuje hodnôt vyšších ako 0,70, môžeme oba subtesty považovať za vnútorne konzistenté.

Vzájomná korelácia subtestov

Snažili sme sa zistiť aj vzájomnú koreláciu medzi subtestami, keďže podľa pôvodných autorov škály dotazníka spolu vysoko korelujú. Zasahovanie práce do rodiny a Zasahovanie rodiny do práce sme preto podrobili Spearmanovej korelácii. Jej výsledky ukazuje tabuľka na nasledujúcej strane.

Tabuľka : Analýza vzájomného vzťahu subškál Dotazníka konfliktu práce a rodiny

	Zasahovanie práce do rodiny	Zasahovanie rodiny do práce
Zasahovanie práce do rodiny	1,000	0,52**
Zasahovanie rodiny do práce	0,52**	1,000

Poznámka: Spearmanova korelácia; ** = štatisticky významné na hladine 1%
Môžeme teda zhrnúť, že aj náš výskum potvrdil vzájomnú vysokú kladnú koreláciu škál zasahovania rodiny do práce a zasahovania práce do rodiny, a to konkrétne koreláciu 0,52 na hladine významnosti 1%. Z týchto zistení teda vyplýva, že ľudia, ktorí zažívajú súčasne obojsmerný konflikt práce a rodiny. Teda ak skórujú vyššie v škále zasahovania práce do rodiny, súčasne aj viac pociťujú, že im zasahuje rodina do práce.