N xolmatov. N. Im om ova makro va mikro


A M A L IY M A S H G ‘U L O T U C H U N T O P SH IR IQ L A R



Yüklə 5,89 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə53/207
tarix02.10.2023
ölçüsü5,89 Mb.
#151480
1   ...   49   50   51   52   53   54   55   56   ...   207
Makro va mikro iqtisodiyot.pdf. Xolmatov N.

A M A L IY M A S H G ‘U L O T U C H U N T O P SH IR IQ L A R
l-topshiriq
_________Iste’m olchining h u q u q larin i izohlang
tanlo v huquqi
x av fsiz lik
huquqi
tinglanish
huquqi
a x b o r o tg a
eg a lik h uquqi
Alohida iste’m olch in in g turli iqtisodiy tarm oqlarda turlicha
ah am iyat kasb etishi
A n ’anviy
iqtisodiyotda
alo h id a 
is t e 'm o lc h ila r
o ' r t a s i d a farq 
ah a m iy a tsiz , 
c h u n k i is te 'm o l 
turi va m iqdorini 
a n ’an a la r
belgilaydi.
M a’m uriy
buyruqbozlikk a
asoslangan
iqtisodiyotda
h u k u m a t tu z ilm a la ri 
vakillari e n g m u h im
is te’m olchi sifatid a 
ishtirok etadi. O d d iy
is te’m o lc h ig a esa 
m a h s u lo tl a r
c h e k la n g a n
as s o rtim e n td a ta k lif
etiladi.
B ozor iqtisodiyotida
Iste’m o lc h ila rn in g
pul lari ishlab 
c h i q a r u v c h il a r n in g
y a g o n a d a r o m a d
m a n b aid ir, sh u n in g
u c h u n i s te ’m o lc h in in g
a y n a n sh u ta nlovi oxir 
o 'q i b a t d a ishlab 
c h i q a r ila d ig a n
m a h s u lo t turi v a
m iq d o rin i belgilaydi.
Iste’m olchilik xatti-h arak ati 
- bu i s t e 'm o l c h i l a rn i n g turli tova r 
v a x iz m a t la r g a ta labini hakllantii ish ja r a y o n i.
N aflilik 
- to v a r v a x iz m a t la r n in g m o d d i y v a m a ’naviy eh tiy o jla r 
qon d irilish in i t a ’m in la sh , y a 'n i u la rn in g q a n o a tla n tir ish m a nbai b o 'l i -
sh x u su siy ati h is o b l a n adi.
0 ‘rta iste’m olchi h atti-h arak atlarin in g o ‘ziga xos um um iy
xususiyatlari
iste’m olchi
o ' r t a
is t e ’m o lc h in in g
talabi
har bir is te 'm o lc h i
is t e ’molchi
ta la b i g a b o z o r d a
iste’m o lc h in in g
sh a x siy puliga
s h a x s iy aniq
o ' z a r o
sh a x siy
«istag a n in i» xarid
afzal liklar
o ' r i n b o s a r yoki
byudjeti
qilishga, y a ’ni
tiz im i, o ' z
bir-birini
h a jm ig a t a ’sir
u m u m iy
t a ’bi
to 'ld ir u v c h i
etuvchi u n in g
foydali likni
h a m d a
to v a rlar
da r o m a d la r i
m a k s im a lla s h tir is h
m o d d a g a
bor yoki
d ara jasig a
g a intiladi
m u n o s a b a -
y o 'q l i g i
b o g 'liq
tig a ega
t a 's i r etadi
54


1.
iborat?
2
.
3.

Yüklə 5,89 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   49   50   51   52   53   54   55   56   ...   207




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin