O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V



Yüklə 12,57 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə42/236
tarix21.10.2023
ölçüsü12,57 Mb.
#159277
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   236
Normal-fiziologiya

alaktik harakatlar
d e b ataladi. U lar odam o rq a m iyasining 
ko tarilu v ch i y o liar shikastlanadigan k asallik larid a ham uch ray d i (
orqa miva
ataksiyasi).
A vvalo harakat apparatining re tse p to rla rid a n , y a ’ni p ro p rio re tsep to rla rd an , 
shuningdek, terining eksteroretseptorlaridan m iyaga afferent im p u lsla r kelm ay 
qolishi sab ab li harakatlar koordinatsiyasi buziladi. H arakatning h a r b ir m uayyan 
p aytida h ara k at apparatining holati h a q id a ax b o ro t kelm ay qolishi sh u n g a sabab 
b o l ladiki m iya harakatni kontrol (n a z o ra t) q ilish, harakat xarak terin i b a h o lash va 
biror harakatning barcha bosqichlarida u nga tuzatishlar kiritish qobiliyatidan m ahrum
bo'lad i. G archi efferent impulslar m iyadan m uskullarga borib, ulam i q isq a rtira olsa 
ham , b u ja ra y o n nazorat qilinmaydi va b osh q arilm ay d i, chunki q
aytarhog'lanish
y o ‘q, b u s iz e s a harakatlam i boshqarish, a n iq va tekis harakatlam i b ajarish m um kin 
b o Imaydi. S huning uchun ham q o ‘I te risig a sovuq ta ’sir etgan yoki retse p to rlam i 
falaj qiladigan z a h a r - kokain ten ichiga kiritilgan sezuvchanliknm g kam ayishi yoki 
y o 'q o lish i, y a ’ni anesteziyadan keyin q o ‘lning aniq harakatlarini ta la b etadigan 
biror harakatlari, masalan, pianino chalish yoki xat yozish buziladi. S ezuvchanlikning 
y o ‘qolishi bundan tashqari, muskul to n u sin in g susayishiga sa b ab boMadi.
O ldingi y a orqa ildizlar to la la rin in g periferiyada iaqsim lanishi.
C h. 
S herrington ildizlam i kesib q o 'y ib o ‘tk a z g a n tajribalarida k o ‘rsatib b e rilg an id e k , 
orqa m iyaning h ar bir segm entidan h a r to m o n d a binadan orqa ild iz b o sh la n ad i, 
shu segm ent gavdaning uchta ko‘n d a la n g b o ‘lagi - m etam erini in n e rv a tsiy a la y d i 
(b ir m e ta m e r o rq a m iyaning segm entiga m o s keladi, ikkinchisi u n in g ustida,
77


uch in ch isi o stid a 
yotadi). 
H ar b ir m e tam er orqa m iyaning ustm a-ust o ‘tuvchi uchta 
ildizidan sezuvchi tolalar oladi. S hu sababli b ir ildiz qirqib q o ‘yilganda hayvonnm g 
te g ish li m e tam eridagi se z u v c h a n lik to ‘la yo‘q olm aydi. B o rd i-y u , b arc h a orqa 
ild iz la rin in g b ittasid an b o s h q a h am m a si orqa m iy a b o ‘y la b q irq ib q o ‘y ilsa, 
se z u v c h a n lik b ir m etam erda em as, uchta m etam erda saqlanadi, shu bilan birga 
o ‘rta m etam erdagi sezuvchanlik deyarli o ‘zgannay turaveradi, q o ‘shni metamerdagi 
se z u v c h an lik esab irm u n c h a pasayadi. B u m a’lum otlar shundan guvohhk beradiki, 
p e rife riy a d a afferent nerv to la la rin in g tarqalish zonalari b ir-b m n i yopib o ‘tadi. Bu 
s o ‘n g g i v aq td a elektrofiziologik ta d q iq o tla rd a isbot etildi. G avdaning yonm a-yon 
u c h ta m etam eridagi teriga ta ’sir etilgan hadeb b ir orqa ildizda afferent im pulslar 
oqim i k u zatilishi o ‘sha ta d q iq o tla rd a k o ‘rsatib berildi. 
^
R asm d ag i h a r f va raqam lar o rq a m iya segm entlarini k o ‘rsatadi: S - b o ‘yin, T -
k o 'k r a k , L - b e l , S - d u m g ‘a z a s e g m e n tla r i. 
.....................................
O dam terisidagi segm entar sezuvchanlik innervatsiyasining taqsimlanish sxemast
k o ‘rs a tilg a n .
H a ra k a t sistem asig a k e lg a n d a , segm entar in nervatsiya faq at qovurg a aro 
m u sk u lla r uchun isbot etilgan. Q o lg an m uskullar b ir necha m etam erga m ansub 
b o ‘lib, b ir necha ildizdan o ‘tu v c h i to la d an innervatsiyalanadi.
Spinal shok.
H ayvonlar u stid ag i tajribalarda o rq a m iyani turli bosqichlarda 
t o i a y o k i qism an q irqib q o 'y ib , u n in g reflektor funksiyasi o 'rg am lad i.
Sutem izuvchi h ay v o n la rd a o rq a m iyani mumkin q a d a ry u q o rid a n qirqib qo ‘yib 
( 4 - 5 b o ‘yin segm entining ro ‘p ara sid an qirqib q o ‘yish m um kin) hayvonning uzoq 
vaq t o m o n q olishiga erishsa b o l a d i . O rq a miyani bu seg m en tlarin in g y u q o n s.d an
q irq ib q o 'y is h natijasida n afas o lish i to*xtab,hayvon o ‘!ib q o iad i, chunki bu holda 
d ia fra g m a n erv la rin in g o rq a m iy a d a g i (spinal) y ad ro la rig a n afas m arkazidan 
im p u lsla r kelm ay qoiadi. O rq a m iy a 4 - buyin segm entining p astrog‘idan qirqib 
q o 'y ils a diafragm al tipdagi n afa s olish saqlanib qoiadi (d iafragm a nervi 3 
b o ‘y in segm entidan b o sh lan ad i), shu sababli o 'p k a ventilyatsiyasi yetarli hajm da 
ro ‘y berish i m umkin. O rqa m iya yuqoriroqdan qirqib q o 'y ilg a n d a faqat sun’iy nafas 
o ld irish y o ‘ii bilan hayvonni o ‘ lim dan saqlab turish m um kin.
O rq a m iya k o ‘n dalanggiga to ‘la q irq ib q o ‘yilgach spinal sh o k keiib chiqadt. 

Yüklə 12,57 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   38   39   40   41   42   43   44   45   ...   236




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin