O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Talamusning assotsiativ
yad ro lari uning aso sa n o ld in g i q ism id a b o ‘lib, 
talam usning k o ‘chiruvchi yadrolaridan impulslar oladi v a ulam i m iya po‘stlog‘ining 
assotsiativ so h alarig a o ‘tk azad i. Assotsiativ yadrolarga lateral yadrolar, m ediodor- 
sal va yostiqsim on (p u lv in a r) yadrolar kiradi. T alam usning assotsiativ yadrolari, 
shuningdek, (yanada k o ‘p ro q ) katta yarim sharlar p o ‘stlog‘ idagi assotsiativ sohalar 
filoginez ja ra y o n id a k a tta la sh ib boradi. Odam talam usidagi assotsiativ yadrolar
ayniqsa yaxshi riv o jla n g a n .
Talam usning lateral yadrolari impulslami katta yarim
s h a r l a r
po‘stlog‘iningtepa 
sohasiga o ‘tk azad i. Y o stiq sim o n yadroning lateral qism i ensa b o ‘lagidagi k o ‘ruv 
a s s o ts ia tiv z o n a s ig a , p u lv in a r n in g m e d ial q is m i e s a k a tta y arim s h a rla r
p o ‘stlog‘ining c h a k k a boM agidagi eshituv assotsiativ zonasiga impuls o'tk azad i.
M ediodorsal y a d ro k atta yarim sharlar peshanaboM agining po ‘stlog‘iga, limbik 
sistem aga, sh u n in g d e k , gipotalam usga b og'liq.
108

---

Y arim sharlar po ‘stlog‘iningassotsiativ zonalin bilan talam us yadrolari o ‘rtasida, 
shuningdek, katta yarim sharlar p o ‘stlog‘ining sensor zonalari bilan ko ‘chiruvchi 
yadrolar o ‘rtasida qaytar aloqalar bor, m iya p o ‘stlog‘iga o ‘tkaziladigan va undan 
olinadigan impulslar shu qaytar aloqalar orqali doira bo‘ylab o ‘zaro ta’sir etishi mumkin.
Talamusning nospetsifik yadrolari.
T alam usning n ospetsifik yadrolariga b a ’zi 
fizio lo g lar retikulyar form atsiy an in g d ien sefalik qism i d eb q ara sh ad i. A m m o 
talam usning nospetsifik yadrolari m orfologik strukturasi va fiinksiyasiga k o ‘ra 
m iya o ‘zanining retikulyar form atsiyasidan farq qiladi. G . J a sp e r elektrofiziologik 
e k sp erim e n tla rg a a s o sla n ib ta la m u sn in g n o sp e tsifik sis te m a s i yarim sh a rla r 
p o ‘stlo g ‘ining tez va q isq a m uddatli faollashishida q atn ash ad i, degan xulosaga 
keldi. M iya o ‘zanining retikulyar form atsiyasi esa sust va u zoq faollashishni vujudga 
keltiradi.
0 ‘rta m iyaning retikulyar form atsiyasi butun m iya p o ‘stlo g ‘ining tonusini saqlab 
turadi, m iya p o ‘stlog‘ining qaysi strukturalari aniq reflektor reaksiyalam ing yuzaga 
chiqishida qatnashsa, faqat shu stru k tu ralam i talam u sn in g nospetsifik yadrolari 
faollashtiradi. Jum ladan, talam usning nospetsifik yad ro lari tiy ra k organizm diqqat 
e ’tib o r jarayonlarini tashkil etishda qatnashadi.
R etikulyar form atsiya orqali m iy a p o ‘stlog‘iga k irad ig an afferent im pulslar 
odam da muayyan sezgilam i vujudga keltirm aydi, am m o u la r spetsifik sensor y o ‘llar 
orqali keluvchi impulslarga ja v o b an m iya p o ‘stlog‘ining reaksiyalarini kuchaytiradi.
T alam usning nospetsifik y ad ro la ri bilan k o 'ch iru v ch i va assotsiativ yadrolar 
o ‘rta$ida, shuningdek, talam us b ila n p o ‘stloq ostidagi tu z ilm a la r o 'rta sid a o ‘zaro 
keng aloqalar bor. T alam usning n ospetsifik y adrolaridan faq a t ikkitasi - oldingi 
ventral yadro bilan retikulyar y a d ro bevosita k atta yarim sh a rla r p o ‘stlog‘ining 
turli qism lariga tola beradi.
Sezgilarningshakllanishida talamusning ishtiroki.
T alam u s sezgilam ing kelib 
chiqishida qatnashadi, chunki u tu rli retseptorlar ta ’sirla n g an d a kelib chiquvchi 
impulslam i katta yarim sharlar p o ‘stlo g ‘iga o ‘tk azishdan tashqari, olingan axborot 
talam us yadrolarida qayta ishlanadi, shuning natijasida se zg ilar xarakteri o ‘zgaradi.
K.o‘pgina tadqiqotchilar (G . G e d va b o shqalar)ning fik rich a, talam us o g ‘riq 
sezuvchanlikning oliy m arkazidir. Bu fikr quyidagi dalillarga asoslanadi. Odamdagi 
neyroxirurgiya operatsiyarida b o sh m iya katta yarim s h a rla r p o ‘stlog‘ining turli 
qism lariga bevosita ta ’sir etilsa, o g ‘riq hissi ju d a kam dan kam p aydo b o ‘!adi. T a ’sir 
etuvchi elektrodlar talam usga q o ‘yilganda esa, r o ‘y -ro st o g ‘riq reaksiyalari va 
nohush sezgilar ro‘y beradi. Shunga k o ‘ra talam usning b a ’zi birkasalfiklarida azobli 
o g ‘riq s e z g ila ri p a y d o b o ‘ lis h in i n e v r o p a to lo g - k lin it s is tl a r q a d im d a y o q
payqashgan. S algina ta ’sir - te rig a tegish, ignani sa lg in a bosish, tovush yoki 
yorug‘lik ta ’siri bunday bem orlarda eng o g ‘ir o g ‘riq tu tish ig a sa b a b boMadi. B a’zan 
esa talam us zararlanganda og ‘riq sezgilarini idrok etish b u zilad i, analgeziya holati 
ro ‘y beradi, bunda o g ‘rituvchi t a ’sirlar o g ‘riq sezg ilarin i y u z a g a chiqarm aydi. 
N ihoyat organizm ning odatda o g ‘rik hissi bilan davom etad ig an tipik reaksiyalarini 
hayvonlar ustidagi tajribada k a tta yarim sharlar p o ‘s tlo g ‘ini o lib tashlagandan 
keyin (talam ik hayvonlarda) y u z a g a chiqarish m um kin.
109

---

M iya o ‘za n in in g retikulyar form atsiyasi og‘riq reaksiyalariningkelib chiqishida 
muhim aham iyat k asb etishi so ‘nggi vaqtdagi tadqiqotlarda aniqlandi. B a’zi narkotik 
m oddalar, m a sa la n , barbituratlam i k iritish y o ‘li bilan retikulyar form atsiya ishdan 
c h iq a rilg a n d a v a sh u ta riq a b o sh m iy a yarim sh a rla r p o ‘stlo g ‘ ig a re tik u ly a r 
form atsiyaning k o ‘tariluvchi, faollashtiruvchi ta ’siri to ‘xtatib qo ‘y ilganda o g ‘riq 
reaksiyalari su sa y ad i.
A m m o k eltirilg a n faktlam ing ham m asi o g 'riq sezgilarining shakllanishida k atta 
y a rim s h a r la r p o ‘s tlo g ‘ in in g is h tiro k e tis h in i to ‘ la inkor e to lm a y d i. M iy a
p o ‘stlo g ‘in in g aham iyati shu bilan isbot etiladiki, o g ‘rituvchi ta ’sirlard a sensor 
s o h a la rd a y u z a g a c h iq a rilg a n p o te n s ia lla r q a y d q ilin ad i, b in o b a rin o g ‘riq 
retseptorlaridan m iy a p o ‘st!og‘iga im pulslar yetib boradi. Og‘riq sezgilari ishontirish 
y o ‘li b ila n s u sa y tirilish i m um kin ( tu g ‘ru q n i o g 'riq siz la n tirish d a sh u fak td a n
foydalaniladi). M iy a p o ‘stlog‘inig se n so r zonalari zararlanganda o g 'ritu v ch i ta ’sir 
berilgan jo y n i a n iq b ilib boMmaydi.