O 'z b e k ist o n respublikasi oliy va 0 ‘rta m a xsus t a ’lim vazirlig1

M ustahkam likning uchinchi nazariyasi.
B u n a za riya g a k o ‘ ra, m u s­
ta h k a m lik m e z o n i s ifa tid a eng katta u rin m a k u c h la n is h qabul q ilin a d i, y a ’ n i 
eng ka tta u rin m a ku ch la nish
i m3x
o ‘ z in in g x a v fli q iy m a ti 
x°
ga erishganda 
elem ent m u sta h ka m lig i y o ‘ q o la di, deb qaraladi. U rin m a ku ch la n is h n in g x a v fli 
q iy m a ti t° o d d iy c h o ‘ z ilis h d a chegaraviy h o la td a n a n iq la n a d i.
B u z ilis h sh a rti
r m, , = r ° ,
(4 .3 3 )
m u s ta h k a m lik sharti
k o ‘ rin is h g a ega.
(4 .1 1 ) fo rm u la g a asosan
W
\
0
^ 0
г тах = 
2
( с7' ~ стз) va r = - c r
b o M g a n lig i sa b a b li, b u z ilis h sharti (4 .3 3 ) va m u s ta h k a m lik sh a rti (4 .3 4 ) ni 
q u y id a g ic h a ifo d a la sa boMadi:
cr, + cr, = c r° ; 
(4 .3 5 )
CTi - CT3 ^ M -
(4-36)
B u n d a e k v iv a le n t ku c h la n is h q u yid ag ich a ifo d a la n a d i:
^ e k v .I I l = CTI —
a 3-
(4 .37)
Eng katta urinm a kuchlanishlar nazariyasi, ta jrib a la m in g ko ‘ rsatishicha, ay- 
niqsa pla stik m ateriallar uchun yaxshi natijalar beradi. Konstruksiya elementla- 
rin in g ishonchli oMchamlarini aniqlash im ko n in i beradi. B iro q bosh kuchlanishlar
o , bilan 
ct
3 ning orasidagi qiymatga ega boMgan 
ct
2 ning hisobga olinm asligi, 
ushbu nazariyaning kam chiligi sanaladi. Bu nazariyani K u lo n ta k lif etgan.
M ustahkam likning to ‘rtinchi nazariyasi.
B u nazariyaga k o ‘ ra, m us­
ta h k a m lik m e z o n i s ifa tid a shakl o ;zgarishi p o te n s ia l e n e rg iya sin in g m iq d o ri 
q a b u l q ilin a d i. M a z k u r nazariyaga m u v o fiq , h a jm iy k u c h la n is h h o la tid a

---

boMgan elem entda x a v fli h o la t shakl o ‘ zgarishiga o lib kela d ig a n s o lis h tir­
m a p o te n sia l energiya o ‘ z in in g c h e g a ra v iy q iy m a tig a erishganda vu ju d ga
k e la d i. S o lis h tir m a p o te n s ia l e n e rg iy a n in g c h e g a ra v iy q iy m a ti o d d iy
c h o ‘ z ilis h d a g i o q u v c h a n lik chegarasidagi q iy m a tg a te n g d ir.
O q u v c h a n lik n i b o sh lan ish i sharti