Texnologiyalari

Sonli indeksli m assivlar
$a o 'z g a ru v c h isin i n a s h r qilishga bersak, bitta q i y m a tn i e k r a n g a
ch iq az ad i. S n a m e o 'z g aru v ch isi m assiv b o 'lganligi sababli, kalitn i 
k o 'r sa tis h im iz kerak. Ya’ni A k m a l n i e k r a n g a c h i q a z m o q c h i bo'Isak, 
$nam e[3] deb k alitin i k o 'r s a t is h i m i z kerak. S onli i n d e k s la n g a n m a s ­
sivlar n o ld a n b o sh la n a d i.
$ n a m e = a r r a y
( 0 = > “ L o la ”, 
1=>“ K a r i m ”, 
2 = > “ Vasila”, 
3 = > “A k m a l ”, 4 = > “ B o t i r ” );
yoki 
$ n a m e = a r r a y ( “ L o l a ”, 
“ K a r i m ”, 
“ Vasila”, 
“A k m a l ”, 
“ B o tir” );
yoki 
$ n a m e [ 0 ] = “ L o l a ” ; $ n a m e [ l ] = “ K a r i m ”; $ n a m e [ 2 ]= “ Vasi­
la”; $ n a m e [ 3 ]= “A k m a l ” ;$ n a m e [4 J= “ B o t ir ”;
Yoki $ n a m e [ ] = “ L o l a ”;S nam e[ ] = “ K a r i m ”;$ n am e[ | = “ Vasila”;
$ n am e[ ] = “A k m a l ”; $ n a m e [ ] = “ B o tir”;
A ssotsiativ m assivlar
K o 'p g in a d a s tu rla s h tilla r id a massiv indekslari 0 va 1 d a n b o s h - 
lanuvchi s o n la r d a n iborat. Bu d a stu rla sh t i lla r id a n farqli ravishda 
P H P assotsiativ m a ssivlarni h a m qo'llaydi. A ssotsiativ m assivlarni 
sonli in d e k sla n g a n m a ssiv la rd a n farqi assotsiativ m assiv lard a kalit 
ixtiyoriy q iy m a tla r (m a tn , so n va h.k.)ni qabul qiladi. Bu m assivda 
massiv ele m e n tla ri kalit sifatida berilg a n s o n la r b ila n em a s , balki 
s atrlar bilan b o g 'la n a d i.
2 .6-m isol. P H P
da assotsiativ m a ssiv la rn in g ishlatilishi

$poytaxt[‘‘Rossiya”J=c” Moskva”;
$poytaxt['‘Fransiya”] = ”Parij”;
echo $poytaxt[“Fransiya”J; ?>
Natija: Parij
Ko‘p o‘lchovli massiv
M assiv kalit va q iy in a tla rn i o 'z id a m u ja s s a m la s h tirg a n od d iy
r o 'y x a td a n iborat b o 'lish i s h a rt em a s, balki m assiv yacheykasi o'z id a 
b o sh q a m assiv larn i h a m saqlashi m u m k in . B u n d a y m assivlar k o 'p
o'lchovli m assivlar deyiladi. Bu m assivda aralash (sonli va asso tsia­
tiv) in dekslashga ru x sa t beriladi.
K o 'p o'lchovli m assiv sifatida, ikki o'lchovli m assiv larn i h a m
yaratish m u m k i n . Ik k i o'lchovli m assiv kengligi va b a la n d lig i satrlar 
va u s tu n la rg a a kslanuvc hi m a trits a yoki jad v al k o 'r in i s h i d a bo'ladi.

---

2.7-m isol.
K o‘p o ic h o v li m assiv larn in g ish la tilish i
Sauto m assiv in i q aray d ig an b o is a k , N e x ia in d ek sli m assiv qiy­
m ati b o sh q a b ir m assivga ten g . D e m a k , bu ko‘p o ic h o v li m assiv n in g
P H P k o d in i yozib c h iq a m iz .