n a M A T e T b .
H U ŞSU Z L U Q c y m . 1. pacceflH H oerb, 6 ec-
näMaTHOCTb, 6eCnäM3TCTBO, 3a6b'lBHHBOCTb.
Huşsuzluqdan heç nə yadında qalmır m -
3a pacceaHHocTH HHHero He 3anoMHHaeT,
huşsuzluğun tipik nümunəsi
th h h h c c k h h
npHM ep pacceaHHOcTM; 2. 6ecco3H äTejib-
HOCTb, 6ecco3H aTenbH oe cocToaHHe.
H U ŞY A R n p n j ı . 1. yMHbift, pa3ywHMH, C03-
HÄTCJibHbiH. Huşyar adam
yMHbifi nejıoBeK;
2. ÖflHTeJlbHblH, HyTKHH,
BHHM aTeJIbHblİİ;
huşyar olmaq
6biTb öflHTejibHWM, qyrKHM,
B H H M aT ejIbH blM .
H U ŞY A R CA SIN A ı ı a p e ' j . 1. yMHÖ; 2. 6
äh
-
TejlbHO, HyTKO, BHHMäTejlbHO.
H U ŞY A R LIQ c y m . 1. c03HäTejibH0CTb, p a-
3yMH0CTb; 2. ÖflHTeJIbHOCTb, HyTKOCTb,
BHHMäTejIbHOCTb.
H U Y M e x j . c m .
hu.
H U Y L A M A c y m . o t r j ı a r .
huylamaq.
H U Y L A M A Q
r j ı a r .
1 . 3BaTb, no3BäTb,
OKJiHKäTb, oKJiHKHyib B03rjıac0M
“H uy!”
( “əft!”); 2. apa3HHTb (Ha3biBaTb b HacMern-
Ky K ä K H M - J I . OÖHflHblM
n p 0 3 B H H ieM ).
“Tülkü” deyib huylamaq
k i m i
apa3HHTb
“jih c o h ” k o t o .
H Ü C E Y R Ə
6 h o j i .
I c y m . KJiCTKa (n p o c-
T e m ı r a a
eaHHHifa
C T p o e H H a x h b o t o
o p ra -
H H 3 M 3 ,
COCTOflHjaa
H3 n p 0 T 0 IIJ ]a 3 M b I,
smpa
h o ö o j i o h k h ) .
Sinir hüceyrəsi
H e p B H a a
K J ie T K a ,
bitki hüceyrələri
pacTHTejibHbie
K J ie T K H ,
hüceyrə nüvəsi
flflpo KJieTKH,
hü-
ceyrələrin bölünməsi
a e jıe H H e k j i c t o k ,
hü-
ceyrələrin böyüməsi
pocT KJieTOK,
qida
hüceyrəsi
m rra ıo m a a KJieTKa; II n p H J i .
KJieTOHHbiii.
Hüceyrə tənəfjusü
KJieToqHoe
HbixaHHe,
hüceyrə quruluşu
KJieTOHHoe
CTpoeHHe,
hüceyrə nəzəriyyəsi
KJieTOHHaa
T eopııa (TeopHfl, c o raacH o KOTopoö b o c-
HOBe CTpOeHHfl H
p a 3 B H T H fl X H B O T H b lX H
pacTHTeJibHwx 0praHH3M0B jıeacHT KJieTKa).
H Ü C E Y R Ə A R A S I I n p H J i . 6 h o j i . m c * -
KJieTOHHwÄ (Haxoasım HHca Me»yıy K net-
K3MH TK3HH XHBOTHOrO HJIH paCTHTCJIb-
h o t o opraHH3Ma).
Hüceyrəarası maddə
MexKJieTOHHOe BemecTBo,
hüceyrəarası
yollar
MexKJieTO'iHwe
%on
w,
hüceyrəarası
keçidlər
MeacıcneTOMHbie n p o x o a u ; II c y m .
MeXKJieTHHK.
H Ü C E Y R Ə D A X İL İ ı ı ph. : i . 6 h o j i . BHyT-
pHKJiero'iHbiH.
Hüceyrədaxili parazitlər
B H y r p H K J i e T O H H b i e n a p a 3 H T b i ,
hüceyrəda-
xili tənəffüs
B H y T p H K n e T O H H o e a b i x a H H e ,
hüceyrədaxili həzm
BHyTpHKJieTOHHoe
nHmeBapenHe,
hüceyrədaxili kapillyarlar
B H yrpH K JieT O H H bie K an H JiJisıp w .
HÜ CEYRƏLİ
n p n j ı .
S h o j i .
K J i e ı o ' i i i L i n
( c o c t o h h i h h H 3 k j i c t o k ) .
Orqanizmin hü-
ceyrəli quruluşu
K J i e T i a r o e c r p o e H H e o p -
raHH3Ma.
HÜCRƏ
c y u ı . K en b fl ( H e ö o J ib u ıa s ı KOMHaTa
- acH JiH iu e n p n M e n eT H , K a p a B a H - c a p a e ,
MOHacTbipe
h
T .n .) .
HÜCRƏNİŞİN
c y m . KeJieÜHHK (HenoBeK,
X H B y ı H H H b K e J i b e ) , K e J i e Ö H n u a .
HÜCUM I
c y m .
1.
HacTyıuıeHHe:
1)
b o e h .
üBH)KeHHe boİİck Bnepeg
c
uejibio Hana-
XieHHsı Ha npoTHBHHKa, pa3rpoM a
ero.
Bütün cəbhə boyu hücüm
HacTyvmeHHe
n o BceMy ({ıpoHTy,
əsas istiqamətdə hücum
HacTynneHHe Ha raaBHoM HanpaBJieHHH,
hücumu boşa çıxartmaq
copeaTb
Hacıyn-
jıeHHe; 2 ) aKTHBnwe
jichctbhh
c k a k o h -
ji h 6 o uejibio.
Kölgə iqtisadiyyatına (gizli
iqtisadiyyata) qarşı hücum
HacTyıuıeHHe
Ha TeHeByıo əkohom hky,
narkobiznesə
qarşı hücum
HacTynjıeHHe Ha
H a p K o 6 n 3 -
Hec;
3) rı e p e h .
aKTHBHbie aeiicTBHa,
npeÄnpHHHMaeMbie KeM-jı.
c uejibio
ocBoeHHsı, H3yneHHa, noKopeHHa n e r o - J i .
Kortəbii qüvvələr üzərinə hücum
HacTyn-
jıeHHe Ha craxHHHtıe chjiw; 2.
HanaaeHHe:
1)
SbiCTpoe, CTpeMHTejibHoe aeficTBHe,
npeanpHHHMaeMoe npoTHB K o r o - , q e r o -
j i h ö o c uenbio 3axBaTa, HaHeceHHsı ypo-
Ha, y m ep 6 a h T.n. b o e h .
Silahlı hücum
B oopyxeH H oe HanaaeHHe,
qəfd hücum
BHe3anHoe HanaaeHHe; c n o p T .
s a ğ k ə -
narla hücum
HanaaeHHe
npaBWM Kpw-
jiom,
sol cinahla hücum
HanaaeHHe JieBHM
cJuıaHroM; 2 )
c n o p T . HacTb KOMannbi, Be-
aym aa HenocpeflCTBeHHyıo aTaKy Ha
npo-
THBHHKa B
H ipe
B
l^iyTÖOJI,
XOKKeÖ
H T.IL
Komandanın hücum xətti
jikhhsi Hanaae-
hhsi KOMaHaw,
müdafiə hücumdan yaxşı
oynadı
3amHTa cbirpana jıyHine nanaae-
HHa;
3.
aTäKa: 1) b o e h. cTpeMHTeJibHoe
HanajıeHHe bohck
Ha npoTHBHHKa, peıuaıo-
luhh
MOMeHT
H acT y ıu ıeH H fl.
Hava hücumu
B03Äymnası aTaKa;
hücumu d ə f etm ək
o t-
ÖHTb aT aK y;
2 )
b cnopTHBHbix Hipax: p e -
u iH T e Jib H o e hjih H e o x n a a H H o e H a n a a e H H e
H a c o n e p H H K a .
Mərkəzlə hücum
a T aK a n o
H e H T p y ,
rəqib qapısına hücum
a T a K a H a
B o p o T a c o n e p H H K a ,
atla şah cinahına hü-
cum
a T a K a K o n eM H a K opoaeB C K H H ı|)jıa H r;
II
r ı p H J i .
1. H a c r y n ä T e ji b H b i ü .
Hücum
}
əməliyyatları
H a c T y n a T e jib H b ie ae ü c T B H sı,
döyüşçülərin hücum əzmi
H a c r y n a T e a b H b ıiı
n o p b iB
6
o İ İ u o b ;
2.
H a n a a ä ıo m H İ i; a T a K y ıo -
u w h .
Hücum üslubunda oynamaq
H ip a T b
b a T a K y ıo ın e M CTHJie,
hücum futbolu nü-
mayiş etdirmək
n p o ae M O H C T p n p o B a T b a T a -
KyıomHİi (J ıy rö o jı;
hücum etmək:
1 . b o
e
h .
H a c T y n ä T b ,
n a n a T b
HacTyıuıeHHe, Beası
B o eH H w e fleöcTB H sı,
aBHran>ca Bnepea,
B ec-
t h H a c T y ru ıe H H e ;
2 .
H a n a a ä T b , H a n a c T b :
1 ) H a ö p o c H T b c a H a k o t o - j i . c B p aaca.e
6
-
H o ii u e j ib io ;
2
) aT aK O B aT b;
hücuma keç-
mək:
1. n e p e iİ T H b H a c T y ıu ıe H H e , b aT aK y .
Qoşunlar hücv na keçdilər
BOÜCKa n e p e u ı -
; i h b
HacTynaeriHe; 2 . HacTOHiHBO h o 6 h -
BaTbcsı n e r o - J i .
o t k o t o - j i . ,
nepeÜTH
b a T a K y n p o T H B
K o r o - n .
HÜCUMÇU I n p H J i . b
o e
h . uiTypMOBÖİi
(n p e a H a s H a ^ e H H b iii aJifl u n y p M a ) .
Hücum-
çu dəstələr
ımypMOBbie
O T p a a b i,
hücumçu
təyyarə
niTypMOBOii
c a M o a e T ( ın ı y 'p M o -
bhk);
II
c y u ı .
c n o p T . H a n a a ä ı o m H ü
(n rp o x HanaaeıiHsı
b
(^yr
6
oJie,
x o K K e e h
r . n . ) , ( } )ö p B a p a .
M əşhur hücumçu
3
H aM e-
hhtm İİ HanaaaıomHü.
I
HÜCUMÇULUQ c y m . uiTypMOBiıiHHa
(n o -
!
cnemHası, aBpajibHaa p aö o T a c uejibio Ha-
BepcTaTb ynym eHHoe, n p o n c x o jıa ın e e n p n I
.lapyuıeHHH
rmaHOBOCTH
b
opraHH3auHH
a e a a ).
HÜCUMLU
n p H J i . 1 .
c
aT äK O Ü .
Hücumlu
plan
n jıa H e a T a K o ü ;
2 .
H a c T y n ä T e a b H b iü .
Hücumlu döyüşlər
H a c T y n a T e jib H w e
6
o h .
HÜDUD
c y m .
l . n p e a e a :
l ) u
6
b i ,j H o
|
m h . m .
npeflejibi
( j i h h h s i ,
p a3 aen sn o m aa
TeppHTopHH
h j i h b o ä w C M e x H w x
r o c y - |
a a p c T B ; r p a H H a a ,
p y 6 e x ) .
Vətənin hüdud-
|
larım qorumaq
o x p aH H T b
p y ö e x n PoflHHbi,
ölkənin hüdudlarından kənarda
3 a
n p e fle -
!
JiäMH
c T p a H b i,
Azərbaycanın hüdudların-
J
dan çox-çox uzaqlarda
a a jıe K O 3 a
n p e -
aejıaMH A 3ep6aiia3caH a; 2 ) aonycTHM aa '
HopMa H e r o - a .
Hərşeyin hüdudu (həddi)
var
BceMy
ecTb n p e a e a ;
uşaq sevincinin
hüdudu yoxdur
HeT npeaejıa aeTCKOü pa-
ä o c th ;
vəhşiliyin hüdudu
n p e a e jı 3BepcTBa,
səbrin hüdudu
npeaejı TepneHHS, mənim
də səbrimin hüdudu var
h
Moe
TepneriHe
H M eeT
npeaen;
II
n p H J i .
l. n o r p a H H M -
HHÜ. C B a j b .
Hüdud rejimi
norpaHHHHbm
pexHM;
2.
npeaejibHbiü.
(Jj
h
3 .
Hüdud
şüası
n p eaeab H b iä
n y n ,
hüdud istiliyi
n p e-
aeJibHaa TeruıoTa,
hüdud xətti npexejib-
Haa jiHHHa,
hüdud keçiriciliyi
n p eaea b H aa
npoBoaHMocTb; 3.
KpaeBoft.
a p
x h t .
Hü-
dud kontrastı
KpaeBOH KOHTpacT; 4. ko -
H eiH biü. 3 j i
. -
t e x .
H üdud açarı
KOHeı-
Hbiü kjhom;
0
hüdudqoymaq
n ə y ə
noao-
a c m b n p e a e a ı e M y ,
hüdudunu aşmaq
nepexoaH Tb,
nepeüra rpaHHqbi Ä03B0aeH-
Horo (aonycTHMoro).
HÜDUDLAMA
c y m . o t
r j ı a r .
hüdudla-
maq;
1.
p a 3 rp a H H H e H H e ; O T rp a H H ie H H e ,
O TrpaH H H H B aH H e;
2.
o rp a H H H e H H e .
HÜDUDLAMAQ
r j ı a r .
1
. p a 'irp a H K '-iH B a ib ,
pa3rpaHHHHTb (pa3HejIHTb, o6o3HaHHB, yc-
T3H0BHB
rpaHHHbl),
pa32CMe»CeB6IBaTb, p a 3 -
MexeBäTb;
2.
oTrpaHHHHBaTb, oTipaHiMHTb
(npoBecTH
r p a H H q y , O TaeJiH Tb o aH O
o t
a p y r o r o ) ;
3.
o rp aH H H H B aT b , o rp aH H H H T b .
HÜDUDLANDIRILMA
c y m .
o t
ı ; ı a r .
hüdudlandmlmaq;
1.
pa3rpafflraeH H e; o t-
rpaH H ieH H e;
2.
orpaH H ieH H e.
HÜDUDLANDIRILMAQ
r a a r .
1.
p a3 ip a-
HHHHBaTbCfl, 6bITb pa3ipaHHHeHHbIM;
2.
OT-
rpariHHHBaTbca, 6biTb OTrpaHHHeHHbiM;
3.
orpaHHHHBaTbca, 6biTb orpaHHHeHHbiM.
HÜDUDLANDIRMA
c y m . o t
i
J i a ı .
hü-
dudlandırmaq;
1.
pa3rpaH H ieH H e; OTipa-
HHHeHHe;
2.
o rpaH m eH H e.
HÜDUDLANDIRMAQ
r a a r .
I . c m .
hıi-
dudlamaq,
pa3ipaHHHHBaTb, pa3ipaHHHHTb,
2.
OTipaHHHHBaTb, OTipaHHHHTb;
3.
o ıp a -
HHHHBaTb, OipaHHHHTb.
HÜDUDLAYICI n p HJ i . orpaHHHHTeJibHbiü.
c
T
p
o
h
T
.
Hüdudlayıcı konstruksiyalar
OipaHHHHTejIbHbie KOHCTpyKIIHH.
HÜDUDLU
n p n j ı .
1.
p a 3 rp a H H H e H H b iü ;
2.
o ıp a H H H e H H tıü .
m a
t
.
Hüdudlu çoxluq
orpaHHneHHoe MH
0
xecT B
0
;
3.
oTipaH ti-
n e H H b iü .
HÜDUDLULUQ
c y m .
1.
npc;ıe:([,HocT[>;
2. orpaHmeHHOCTb.
HÜDUDSUZ
n p H J i .
1.
6e3rpaHmHbiH, 6ec-
n p e a e jıtH b iH ,
6e36pexH biH .
H üdudsuz
okean
6e36pe»CHbiH OKeaH,
hüdudsuz çöl- \
lər
6e3rpaHH'iHbie cTerm ;
imkanlar hü-
dudsuzdur
b o 3 m o x h o c th 6e3ipaHHHHbi;
2. HeorpaHmeHHHH. m ä T .
Hüdudsuzçox-
luq
HeorpaHHqeHHoe MHoacecTBo, cjj h 3. ;
hüdudsuz mühit
H e o r p a H H ie H H a f l
cpeaa.
HÜDUDSUZLUQ
c y u ı .
1.
6e3ipaHlWH0CTb; j
6ecnpeaejibH ocT b; 2. HeorpaHHneHHOCTb. |
H Ü Q U Q I c y m .
npäBo;
1. c
0
B
0
K y n H
0
CTb
ycTaHaanHBaeMbix h oxpaHaeMbix rocyaap-
c tb o m HopM, npaBHJi noBefleHHH, peryjiH- j
p y ı o m n x
o
6
mecTBeHHbie oTHomeHHH Mex-
n y JiıoflbM H .
Təhkimçilik hüququ
x p e n o c T -
H oe npaB o; 2 . C0B0xynH0CTb 3aKOHOB h j
nocT aH O R neH H H ro c y n a p c T B a ,
o th o c h ih h x -
CHK K 3 K 0 H - J I .
c T o p o H e
oömecTBeHHoro
yCTpOHCTBa, XH3HH H HeHTeJIbHOCTH
06
-
mecTBa.
Vətəndaşlıq hüququ:
1.
ııpäBO
rpajKjjaHCTBa; 2. rpaiKflaHCKoe n p a so ;
m ül-
!
ki hüquq
rp a x z ia H C K o e n p a B O ,
cinayət hü-
]
ququ
yroJiOBHoe npaBO,
cinayət-prosessual \
hüququ
yroJioBH o-npoH eccyajıtH oe npaBo;
ailə hüququ
ceMeÖHoe npaBO,
torpaq hü-
j
ququ
3 e M e jib H o e n p a B o ;
3.
c o B O K y n H o c T t
|
MeamyHapojiHbix coraameHHH, jıoroBopoB,
p e r y n n p y ı o ı n H x
B3aHM00TH0iııeHHH ro cy -
jiapcTB n o K a K H M - n . B o n p o c a M . 5 e _ v -
nəlxalq hüquq
M e a m y H a p o f lH o e
npaB o;
4. HayKa, H3yqaromaa BbipaaceHHe 3aKOHOB
h nocTaHOBjıeHHH b 3aK0H0flaTejibCTBe;
yneÖHafl ÄHCUHiuiHHa raK oro coflepxaHHH.
Mülki hüquq mütəxsssisi
cneuHanHCT n o
rpaxjıaHCKOMy npaBy,
cinayət hüququn-
dan mühazirələr
neKt(HH n o yrojıOBHOMy {
npaB y;
5. npeHOCTaBjıeHHaa
k o m j - , I
q e M y - j ı . cB oöoaa, B03M0*H0CTb aefl-
cTBOBaTb h jih n0Jib30BaTbCfl we M- J i . , r a - j
paHTHponaHHaa rocyaapcTBeHHbiMH h jih 1
K a K H M H - j ı . apyniM H 3aK0HaMH, n o e r a -
HOBJieHHHMH h T.n.
Vətəndaşların siyasi
hüquqları
nojiHTHHecKHe npaB a rpajimaH,
vətəndaşların seçmək və seçilm ək hüququ
npaBO rpaataaH K36npaTb h ö w tb ro ö p aH -
HbiM,
vərəsəlik hüququ
npaB o H acjıeaoB a-
h h h ,
sosial müdafıə hüququ
n p aB O c o u h -
aJibHOH 3 au iH T b i;
əmək hüququ
n p a B O H a
T p y a ,
təhsil hüququ
n p a B O H a 0 6 p a 3 0 -
B a H H e ;...
hüqııqundan məhrum etmək
ji h -
u iH T b n p a B a H a i t o , n e r o ; ...
hüqu-
qundan istifadə etmək
n0Jib30B aT bC fl n p a -
b o m ...;
6
. B a a c T b , nojiHOMOHHH, n p e a o -
C TaB jıeH H bie K » M y - J i .
Prezidentin kon-
stitusion hüquqları
KOHCTHTyuHOHHbie n p a -
Ba I T p e
3
HHeHTa,
hüquq vermək
k i m ə n p e -
ao c T aB H T b n p a B O k o m y ,
öz hüquqları
uğrunda mübarizə aparmaq
SopoTbca
3a
c b o h n p a B a ; 7 . o ı|)H U H a rib H o e p a 3 p e ı u e -
HHe,
a o n y c K k
BbinoJiHeHHio o6a3aHHoc-
T e ii
K o r o - j ı . , k 3aHflTHio ı c a K o i ı - ı ı .
40JI3KH0CTH, MHHa.
Dərs demək hüququ
n p aB O n p e n o a a B a H H H ,
növbədənkənar xid-
mət hüququ
n p a B O B H e o n e p e a H o r o o
6
c a y -
X HBaHH H ;
8
. p a 3 r .
m i t . h . a o K y M e m ,
pa3peuıarom H H K o n y - j ı . ynpaBiısiTb
aB-
TO M O^HJleM , MOTOHHKJIOM H T .n .
SÜrÜ
-
cülük hüququ
B o a H T e jib C K H e
n p a B a ;
9 .
0
CH
0
B aH H e, n p H H H H a a n s K a K o r o - j ı .
a e fic T B n a .
Mənəvi hüquq
M o p a ıib H o e npaB O ,
məhkəməyə vermək hüququ
n p a B o n o a a T b
B cy ä; 10.BO3MO)KHOCTb aeHCTBOBaTb, no-
cıynaT b
k
a k h
m -
j ı . o6pa30M.
Çap olun-
m aqhüququ
npaBO
nenaTaTbca;
I I
ı ı p n j ı .
1. npaBOBöft; 1) ycTaHaBaHBaeMbiii h ox-
paHfleMbiö rocyaapcTBOM.
Hüquq norma-
ları
npaBOBbie
hopm w ; 2) ocHOBaHHbiii Ha
npaBe.
Hüquq münasibətləri
n p aB O B b ie
or-
H o m e H H fl; 3 )
npeaocTaBjıeHH biii,
r a p a H -
THpoBaıiHbiH
K a K H M H - J i .
opraHaMH.
Və-
təndaşların hüquq məsələləri
npaBOBbie
B on p o cb i
r p a x a a H ;
2 . ropHaHHecKHä:
1 ) o T H o c fliıiH İic fl
Dostları ilə paylaş: