2 ) CKpıoHeHHbiü, 3arpy6ejiHÜ.
Ə yri-üyrü
barmaqlar
KopaBbie najibiıw ; 3 ) HepoB-
Hwü, yraoBaTbiü, n e
6
pe>KHWü.
Əyri-üyrü
xətt
KopaBbiü nonepK ; II H a p e n . BKOCb,
KpÜBo, k ö c o .
Əyri-üyrü kəmsək
p e
3
aTb
KOCO (KpHBO).
Ə Y R İ-Ü Y R Ü LÜ n p ı u ı . c H
3
r a
6
aMH, c h c-
KÇHBJleHHaMH.
Ə Y Rİ-ÜYRÜLÜK c y m. 1. KpHBH3Ha, H
3
BH-
JIHCTOCTb; 2. KÖpaBOCTb.
Ə Y YAM c y m . ä h h , BpeMa, BpeMeHa.
İn-
diki əyyamda
b HamH ä h h , b HacToamee
BpeMa,
keçmiş əyyamda
b npeacHHe Bpe-
MeHa,
bu gözəl əyyamda
b ə t o npeKpac-
Hoe BpeMa.
ƏYYAR c y m . y c T a p . 1. luıyr, MomeHHHK,
oÖMäHfflHK; 2. Bop, ıpaÖHTejib; 3.
6ponära,
nexıoBeK 6e3 onpeaejıeHHwx 3aHaTHÜ.
Ə Y YARLIQ c y m . !• njıyTOBCTBÖ, MomeH-
HHieCTBO; 2. BOpOBCTBÖ, ipaÖHTejIbCTBO;
3.
6
poflä*HHHecTBo;
əyyariıq etmək:
1. njıyrOBaTb, MomeHHHHaTb; 2. 3aHHMaTb-
ca b o p o b ctb o m , rp a ö e x o M ; 3.
6
poaä)KHH-
naTb.
ƏYYAŞ c y m . KyTHJia, ryjıäKa.
ƏYYAŞLIQ c y m . K y re * , p a
3
ryjı, Becejıoe
BpeMHnpeııpoBOxaeHHe;
əyyaşlıq etmək,
eləmək K y n ın
(npoBoaHTb BpeMa b Ky-
T e * a x , myMHbix n o n o ü K ax ).
ƏY YUBİ c y m . n a
3
BaHHe o a ııo ro H
3
MecT-
HblX COpTOB aÖJIOK.
ƏZA' c y m . y c T a p . T p ä y p .
Əzasaxlam aq
Ä epxaTb ıp a y p .
Ə ZA
2 c y m . y c T a p . MyKa, MyneıiHe.
ƏZA
3 c y m . y c T a p . öpraH: 1. nacTt Tejıa,
opraHH3M2.
Bədənində bir sağ sza yoxdur
Ha ero Tejıe x n B o r o MecTa HeT; 2. cobo-
KynHOCTb H.!ieHOB Ka KOH- j ı . opraHH3a-
iihh.
Parlaman azası
qjıeHbi napjıaM ema,
məhkəmə əzası
HJieHH cyna (cocTaB cyjıa,
cyjıeöcKaa KonjıerHH).
ƏZAB c y m . MyKa, MyneHHe, CTpajıäHHe.
Əzab vermək
k i m e MynaTb, MyiHTb, nojı-
BepraTb MyqeHHSM k o t o ,
əzab çəkmək
MynHTbca, CTpanaTb, TepneTb MyKH, Tep-
3aTbca,
əzab çəkdirmək
k i m e npHHHHHTb
MyqeHM, CTpajıaHHH KOMy ,
əzabdanqur-
tarmaq
H30aBHTbca o t MyK,
əzablara m ə-
ruz qalmaq
nojiBepraTbca MyneHHsiM, nbiT-
K3M,
əzabasalmaq
k i m i nojiBepraTb My-
tohh h m K o r o ,
əzabını çəkmək
k i m i n ,
n e y i n nepe*HBaTb 3 a k o t o , 3 a h t o ;
vicdan əzabı
yrpbneHHfl coBecTH,
cəhən-
nəm əzabı
ajjCKHe MyKH (mjtch ajja).
Cə-
hənnəm əzabı çəkmək
HcnbiTbiBaTb, ncnbi-
TaTb MyKH ajia;
təklik əzabı
CTpajıaHHH ojih-
HonecTBa,
ruhi əzab
jıymeBHbie CTpajıaHHH.
ƏZABÇ Ə K ƏN c y m . MyqeıiHK, Myqennna.
Ə Z A B -Ə Z İY V Ə T c y u j . MyKa, MyMCinıe,
MyKa-MyMeHmecKaa.
Ə Z A B-İŞG Ə N C Ə c y ı u . h m tkh, HCT
93
äHHH,
Tep3äHHH.
Ə ZA BK EŞ I c y m . MyneHHK, MyqeHHna;
II n p H J i . MHorocTpaqaJibHbifi.
Əzabkeş
Azərbaycan xalqı
MHorocTpaaajibHbiö a3ep-
öaitjKKaHCKHH H apojı.
Ə ZABLA H a p e H . c MyneHHeM, c TpyaoM.
ƏZABLI n p n j ı . MyqHTeJlbHWH, H
3
HypHTejib-
Hbiö, THrocTHbiH.
Əzablı İŞ
MyMHTejlbHblH
Tpyjı,
əzablı şübhələr
MyHHTejibHbie com-
HeHHH,
əzablı y o l
H3HypHTeJibHan jıo p o ra ;
xoJKjjeHHe n o MyKaM.
Ə Z A BL I-Ə Z İY Y Ə TLİ
n p H J i .
MyMHTejibHO
TpyjIHWH.
Ə Z A BL I-İŞG Ə N C Ə Lİ n p HJ i . H3HypHTejib-
Hblfl.
ƏZABLILIQ c y m . MyqıiTejibHOCTb; MyMH-
TenbHoe cocTOHHiıe.
ƏZABSIZ I n p n j ı . 6e3 MyneHHH, jıerKHH
(o p a
6
oTe), nyTH, XH
3 HH h T.n.); II H a-
p e n . 6e3 MyneHHH, He n oflB eprasct t h * -
khm HcnbiTaHHHM, jıereo .
ƏZABVERİCİ n p H J i . MyHHTeJibHbiö (npn-
to h h io ih h h MyqeHHe, CTpanaHHe, MyKy).
Əzabverici ağrı
MyiHTeJibHafl
6 ojh>,
əzab-
verici iş
MyMHTejibHaa paöoT a.
ƏZA-CƏFA c y m . y c T a p . MyqeHHe, MyKa-
MyHeHHMecKan
.
ƏZ A D A R c y m . y c T a p . t o t , k to h o c h t
rpayp, HaxojiHTCH b Tpaype.
ƏZADARLIQ c y m .
y c T a p . cocToflHHe
•H axojwm erocfl B Tpaype.
Ə Z A N c y m • c M .
azan.
ƏZAZİL I n p H J i . acecTÖKHH,
6 ecnom äjı-
Hbift, öesxäjıocTHbiH; II c y m . MyqHTejib.
ƏZAZİLCƏSİNƏ h a p e ' i . acecTÖKO,
6ecn o-
ıaajiHO, 6e3>Kan0CTH0.
ƏZAZİLLİK c y m . acecTÖKoctb,
6ecnom än-
HOCTb,
6e3xäjI0CTH0CTb.
ƏZBƏR I H a p e H . HaH
3ycTb: 1. Ha naMflTb,
n o naMHTH.
Əzbər bilmək
3HaTb HaroycTb,
əzbər oxumaq
HHTaTb HaH3ycTb,
əzbər öy-
rənmək
BwyqHTb HaH
3ycTb; 2 . cjiobo b
cjiobo, jio MeJibqaHiıiHx n ojıpo
6 HocTeH.
Mühazirəni əzbər oxumaq
HHTaTb jıeKUHio
HaH
3ycTb; II c y m . p a 3 r. t c k c t, c th -
■
xoTBopeHHe, 3ajıaBaeMoe
nnx
3ay>iHBaHHfl
HaH3yCTb.
| Ə ZBƏ R Ç İ c y m .
3y6 piıjıa.
ƏZBƏ RÇİLİK c y m .
3
y
6
pe>KKa.
Kütləşdi-
rici əzbərçilik
OTyıuiHioujaH 3y6pe>KKa.
ƏZBƏRDƏN H a p e n . HaH3ycTb, Ha naMHTb,
n o naMHTH.
Əzəbərdən oxumaq
HHTaTb
HaH3ycTb.
Ə Z B Ə R Ə H a p e n . n o näMHTH.
ƏZ BƏ R LƏ M Ə c y ı n . o t r j ı a r .
əzbərlə-
mək,
3ayHHBaHHe HansycTb.
Ə Z BƏ R LƏ M Ə K r j ı a r . iay'imıaı ı,,
3ayHHTb,
BbiyHHTb HaH3ycTb.
M ətni əzbərlom.ik
3ayHHBaTb TeKCT HaH3yCTb.
Ə Z B Ə R L Ə N M Ə c y f f l . o t r j ı a r .
əzbər-
lənmək;
3ayHHBaHHe.
Ə Z BƏ RLƏ NM ƏK r j ı a r .
3ayHHBaTbCH, 6biTb
j
3ayneHHbiM (BbiyneHHbiM) HaH3ycTb.
ƏZ BƏ R LƏ TD İR M Ə c y m . o t ı ı a ı .
əz-
bərlətdirmək.
ƏZBƏRLƏTDİRM ƏK r jıa r . n o Hy j ı . k i m ə
n ə y i 3acTaBHTb
k o t o
BbiyqHTb, 3aynHTb
HaH3yCTb
m t o
.
Ə Z B Ə R L Ə T M Ə c y u ı . o t r j ı a r .
əzbər-
lətmək.
ƏZBƏRLƏTM ƏK
r j ı a r .
n o ıı
v j j . c m
.
əz-
bərlətdirmək.
ƏZCÜM LƏ
c o K
) 3
. y c T a p . b t o m
HHCJie.
ƏZDAD
c y f f l .
V C T a p . npOTHBHHKH, C
0
-
nepH H K H .
ƏZDİRİLMƏ c y u ı . o t r j ı a r .
əzdirilmək.
ƏZDİRİLM Ə K r j ı a r . 1. pasjlänjiHBaibca,
6biTb pa3JiaBjıeHHbiM; 2. n e p e H . h36h-
BäTbCH,
6biTb h36hthm ; 3. n e p e H . H36a-
JIÖBblBaTbCH,
6 bITb H36ajI0BaHHbIM.
ƏZDİRM Ə
c y m . o t r j ı a r .
əzdirmək.
ƏZDİRM ƏK
r j ı a r .
1.
n o a y j ı .
k i m e
n e y i 3acT aB H T b K o r o :
1)
TojıÖ H b, p a c -
TOJIOHb, p a3 M eJIb H aT b ,
pa3Jlpo6HTb
h t o ;
2)
p a c n j n o ı u ı i T b , pa3jıaB H Tb;
3)
ıra ö n T b
K o r o ;
2.
n e p e H . k
i
m
i
H e x H T b ,
6
a j ıo -
BaTb K o r o .
ƏZƏL
p a
3
r .
I
c y f f l . H a n ä j ıo :
1.
h c x o j i -
ııa fl TOHKa.
Yolun əzəli
H a n a n o j ı o p o r a ;
2.
rıep B b iH MOMeHT.
Çıxışm əzəli
H a n a r ıo
B b icT ynjıeH H H ,
işin əzəlində
b H a n a j ıe p a -
6
o t h ,
yazın əzəlində
b H a n a j ıe b c c h h ,
pa-
yızın əzəlinə
k H a n a n y o c e H H ;
II n p H J i .
n e p B b if t, H an ä jib H b iH .
Əzəl vaxt
n e p B o e
BpeMH,
(b ) H anajibH biH
n ep n o jı,
əzəl gündən
c rıepB oro
j i h h ;
I I I
H a p e n .
1. cH anäjıa: '
1) cnepB a.
Əzəl iş, sonra...
C H an aJia p a -
6
o T a , n o T O M ...,
əzəl otur...
c n a H a n a c a -
JIHCb...,
əzəlcavab ver...
C H an ajıa O TBenaH...;
2)
b n e p B o e B peM fl, B H a n a jıe .
Əzəl mənə
elə gəlirdi ki
, ... CHaqana
MHe
Ka3ajıocb, i
h t o . . . ;
2.
p a H b iu e , b n p o u u ı o M , n p e a c jıe .
Əzəl bilmirdim
h paH biue
H e 3 H ajı,
əzəl
belə idi
p a H b in e
6
b u ıo TaK,
əzəllər mən bu-
rada olmamışam
n p e a c jıe h 3 jıe c b H e
6
b i- ;
B ajı;
IV
n o c j ı e j ı . H a
3
äj[.
Bir il əzəl
r o jı
H a3 a jı,
qırx gün əzəl
copoK
j m e ö H a3 ajı;
bundan əzəl
1.
T oM y H a 3 a jı;
2.
n p e x j ı e ;
0
əzəl başdan
n p e x j ı e B c e r o , p a H b m e B c e ro .
ƏZ ƏL -A X IR
H a p e n . p ä H o h j i h n Ö
3
jiH o .
ƏZƏLCƏ
ı ı a p e n .
p a
3 r . cHanärıa, nep-
BO H aH änbH O ,
r
n e p B y ıo o n e p e j i b ,
nepBbiM !
jıe jıo M , H a n e p B b ix n o p a x .
Əzəlcə bu kitabı
oxu
C H a n a J ia n p o H H T a fi 3 T y K H H ry,
əzəlcə
əl-üzünüyu
c H a n a n a
yMoücfl,
əzəlcəgör-
mədi
c H a n a n a ( o h ) H e saM eTH Ji.
ƏZƏLCƏDƏN
n a p e n . n p e jiB a p H T e ;ib H O ,
3 a p ä H e e
(nepejı
k 3 k h m - j i .
jteiicTBHeM,
coöbiTHeM).
Əzəlcədən deməliyəm ki, ...
n p e jiB a p H T e n b H O j j o j i j k c h C K a3aTb, h t o . . .
əzəlcədən materialları yoxladım
ııpejjBa-
pHTeJibHO
n p o B e p ıu ı
MaıepHaribi,
əzəlcədən
qəti söz demək olmaz
3 a p a H e e
Hejib3fl cKa-
3aTb
h t o - j i .
onpejjejıeH H oe.
{
ƏZ ƏLD ƏN
H a p e n . 1. c n a n ä j ı a , c c a M o r o
Hanajıa.
Əzəldən belədir
c c a M o r o
Hanaııa
T aK O B (-a, - o ) ;
2.
jıaB H Ö , fe jıa B H a .
Ə Z Ə L Ə
1 I c y ı n . a H a T . Mhimua, MycKyn.
Ayaq əzələləri
Mbimubi H ora,
incik əzələsi
ManoöepuoBası Mbiuııja,
əzələlərin inkişafı
pa3BHTHe Mbituu; II n p n j ı . a H a T . , Mej ı .
MwıueHHbiH, MycKy.TbHbiiı.
Əzələ lifləri
MbfflieHHbie
BOJIOKHa,
əzələ toxuması
Mbl-
uıeHHafl TKaHb,
əzələ hüceyrəsi
MbimeHHan
KJieTKa,
əzələ duyğusu
MbiıneHiıoe om ym e-
HHe,
əzələ yığılması
MbiuıeHHoe coK pam e-
HHe,
əzələ ağrısı
MbimeHHafl
6
ojib
(mh3ji-
n w ) ,
əzələ zəifliyi
MbimeHHafl cjıaöocTb,
əzələ yorğunluğu
MbimeHHası ycTanocTb,
əzələ şişi
MbimeHHaa o n yxojib
(mhoms).
Ə ZƏL Ə
2 H a p e n . Ha
3
äjı.
Beş il əzələ
raT b
jıeT Ha3ajı;
bundan əzələ
paHbine, b np o ııı-
jiom, npe>Kjıe.
ƏZƏLƏ ALTI n p HJ i . a H a ı . nojiMbimeH-
h u h .
Əzələaltı selikli kisəcik
nomuııeR-
HäSI CJlH3HCTa5I cyMKa.
ƏZƏLƏARASI
n p H J i .
a H
3
T. MejKMbimen-
Hbi fl .
Əzələarası bağlar
MexMbimeHHbie
CBH3KH.
ƏZƏLƏD A X İLİ n p n
; ı .
c m
. əzələiçi.
Ə Z Ə L Ə -D Ə R İ
n p H J i .
a n a T .
MbimeHHO-
KÖacHbiiı.
Əzələ-dəri siniri
MbimeHHO-Kox-
HblH
HepB.
ƏZƏLƏ-DİAFRAQ M A n p H J l .
a H a T . Mbi-
m eH H O -j(H ac|)parM anbH H H .
Əzələ-diafraqma
arteriyası
M bim eH H O -jiH acjjparM aribH afl
ap-
Tepnfl.
ƏZƏLƏİÇİ n p H J i . BHyTpHMbimeHHbiH.
Ə Z Ə L Ə Lİ n p ı u ı . MycKyjiHCTbiü, c CHJibHO
pa3BHTbiMH
M ycK yjıaM H .
Əzələli qollar
MycKyjiHCTbie pyKH.
Ə Z ƏLƏSİZ n p n j ı .
6 e 3
MycKyjıOB.
ƏZƏLƏVİ ııpHJi. a H a T . MbimeHHbiii.
Əzə~
ləvi hərəkətlər
MbiuıeHHbie jiBHaceHHa.
ƏZ Ə L Ə Y Ə BƏ N Z Ə R n p n j ı . a n a T . m ho-
HjiHbiü.
Əzələyəbənzər hüceyrələr
m hohji-
Hbie KJieTKH.
ƏZƏLİ I ı ı p H J i .
1.
H3BeHHbiü, H3Hanäjib-
h h ü
(cymecTBytofflHÜ c caMoro Hanaııa).
Əzəli gözəllik
H
3
B eH H aa
K pacora,
əzəlim ə-
həbbət
H3Be>iHaa moöoBb,
əzəli gerilik
H3-
B eH H aa
ocTanocTb; 2.
h c k o h h m h .
Əzəli
Azərbaycarı torpaqları
h c k o h h u c a
3
e p -
6 aöfl*aHCKHe 3 eMJiH; II b b o ä . c.a. bo-
n e p B b i x .
Əzəli, bu belə deyil
B O -n e p B b ix ,
3T0 He t s k ,
əzəli, sənə deyim k i ,
...
B O -n e p -
bwx, CKa*y Te
6
e, 4 t o ...
Ə Z ƏLİLİK c y m . BCTHOCTb, H3BCTHOCTb.
ƏZƏLİYYƏT Cy I H. K H H I . BeHHOCTb.
Əzə-
liyyət qədər
K aK BeHHOCTt.
Ə ZƏLK İ
n p H J i .
1.
npexH H H .
Əzəlki
vaxt(-lar
) npexH H e BpeMeHa,
əzəlki gö-
zəllik
n p e x H a a KpacoTa; 2 .
öbiBiıımı.
Əzəlki direktor
öbiBiıiHH flHpeKTop;
əzəi-
kitək, əzəlki kimi
K aK
n p e * a e .
Əzəlkitək
işləmək
paöoTaTb k b k n p e x n e .
ƏZ ƏLLƏR H a p e n . 1. aaBHÖ, naBHbiM-jıaB-
h o , b aaBHHe BpeMeHa; 2. cnepB ä, noH a-
Häny.
ƏZƏM n p H J i . y c T a p . caMbiti KpynHbiH,
KpynHeHUiHH; caMbin BbiflaıomHHca, ca-
MblH BeiIHKHH, BejlHHaHIHHH; CaMblH BHH-
HblH, BHflHeHUIHH.
Şeyx əzəm
BeJIHHäH-
HIHH UieHX.
Ə Z Ə M Ə T c y m . 1. B e jım n e , BejiHHäBOCTt.
Görünüşündəki əzəmət
BejiHHHe b e ro
06
-
JiHKe,
duruşundakı əzəmət
BejiHHHe b e ro
no3e,
əmək qələbələrinin əzəməti
B ejım H e
TpyaoBbix n o
6
e a ,
ana əzəməti
BejiHHHe |
MaTepn,
dağların sonsuz əzəməti
6
ecKO- ;
HeHHoe BejiHHHe r o p ,
sadəliyin əzəməti
BeiTHHHe n p
0
CT
0
Tbi,
planların əzəməti
Be-
jiHHHe njıaHOB,
Bakının əzəməti
Bejınna-
BOCTb BaKy,
hər addımda şəhərin əzəməti
hiss olunur
Ha KaacaoM u ıa ry HyBCTByeTca
BeJiHHaBOCTb r o p o a a ,
əzəmət rəmzi
chm - !
boji BejiHqHa; 2. BenHKojıenHe.
M ənzərə-
nin əzəməti
BeJiHKOJienue BH.ua;
əzəmət
vermək
k i m ə , n ə y e n p w aB aT b Bejın-
u u e
k
o m y , H e M y ,
əzəməti sarsılmaq
JiHiHHTbcfl BeJlHHHH,
əzəmətini göstərm ək
;
noKa3aTb CBoe
B ejiH H H e; 3 . M o ry ıu e c T B O !
(n o K o p aıo ıu aa c ıu ıa).
Insan zəkasınm əzə-
məti (qüdrəti)
M
0
rymecTB
0
HejıOBenecKoro
pa3yMa.
Ə Z Ə M Ə T L Ə H a p e n . 1. BeJiHHecTBeHHO,
BeJiHHäBO.
Əzəmətlə ucalmaq
BeJiHHec-
TBeHHO nOJIHHMaTbCH, B03BbIUiaTbCSI,
ƏZƏ~
mətlə dayanmaq
BejiHHecTBeHHO CTOsiTb,
əzəmətlə səslənmək
Be.THHecTBeHHO 3By-
naTb; 2. MorymecTBeHHo, m oiuho,
6
ypHo,
CTpeMHTeJibHO.
Əzəmətlə inkişaf etmək
m o luho (
6
y p ııo ) pa3BHBaTbca; 3 . T o p x e c -
TBeHHO.
Əzəmətlə bayraq qaldırmaq
Top-
JKeCTBeHHO nOJIHHMaTb 3HaMSI.
Ə Z Ə M Ə T L İ n p n j ı . 1. BejiHHecTBeHHbrä,
BeıiHHäBbiH.
Əzəmətli vəzifələr
Be.ıiHHec-
TBeHHbie 3aaaHH,
əzəmətli müvəffəqiyyət-
lər
BejiHnecTBeHHbie jiocthJK eH ua,
əzə-
mətliperspektivlər
Be.nHHecTBeHHbie n e p c -
neKTHBbi,
əzəmətli quruculuq planı
ıuıaH
BenHuecTBeHHbix coBepuıeHHii,
inkişafın
əzəmətli proqramı
BejiHHecTseHHası n p o r-
paMMa pa3BHTHa,
əzəmətli abidə
bgjih-
HecTBeımbiH ııaMaTHHK,
əzəmətli binalar
BejTHHecTBeHHbie 3JiaHHsı,
əzəmətli dağlar
BejiHHaBbie ropbi,
təbiətin əzəmətli gözəl-
liyi
BejiHHecTBeHHaa K pacoTa npHpoflbi,
əzəmətli surət
BejiHHecTBeHHbiü o6pa3,
əzə-
mətli görünmək
noK a
3
a ib c a BejımecTBeH-
HbiM; 2. MoryıuecTBeHHbrä, MoryHHİi.
Əzə-
mətli Vətənimiz
Harna M oryuaa PoaHHa,
əzəmətli səs
MoryHHH ro jıo c ; 3. T o p x e c -
TBeHHbiö.
Əzəmətli sükut
TopxecTBeHHaa
THiuHHa,
əzəmətli an
TopacecTBeHHaa mh-
Hyra, TopxeCTBeHHbift MHr,
əzəmətli səslə
danışmaq
roBopHTb TopxecTBeHHbiM ro -
.TOCOM.
Dostları ilə paylaş: |