S L a V y a n u n I v e r s I t e t I



Yüklə 34,22 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə97/202
tarix09.02.2017
ölçüsü34,22 Mb.
#7874
1   ...   93   94   95   96   97   98   99   100   ...   202

H a p e n .   1.  raeBHO,  c   raeB O M , 

B 0 3 M y m eH H 0 ,  C 

B03MymeHHeM, 

HeiİCTOBO, 

c  

HeroaoBäHHeM. 

Hiddətləpisləmək

 

raeB H D  



o c y x a a T b ,  

hiddətlə  rədd etmək

 

c  



raeBOM 

O T B e p ra y T b ;  2 /   a p o c T H O ,  C B H p e n o ,  H e ıic -  

t o b o .  

D alğalar  hiddətlə  qayalara  çır- 

pı(l)ırdı

 

b o j i h h   a p o c T H O   ö ıu iH C b   o   CKaribi.



H İD D Ə T L Ə N D İR İL M Ə  

c y m .  

o t   r j ı a r .  

hiddətləndirilmək.

H İD D Ə T L Ə N D İR İL M Ə K  

r j ı a r .   r a e B a T b c a , 

S b iT b   p a 3 r a e B a H H H M ;  B 0 3 M y m ä T b c a ,  6 b iT b  

B03MymeHHbIM.

H İD D Ə T LƏ N D İR M Ə  

c y u ı .   O T   r . ı a r .  

hid- 

dətləndirmək.

H İD D Ə T L Ə N D İR M Ə K  

r . ı a r .  

r a e B H T b , 

n p o r a e B H T b ,  p a 3 r a e B a T b ,  B 03M ym äT b,  b o 3 - 

M yTHTb,  c e p a ı i T b ,   p a c c e p a H T b   k o t o - j i .  



Bu fitnəkarlıq  hamını  hiddətləndirdi

 

3



T a  

n p o B O K a q ıw   p a 3 r a e B a jı a   B c e x , 



onu hiddət- 

ləndirmək çtətin deyil

  p a c c e p a H T b   e r o   H e- 

TpyaHO.

H İD D Ə T L Ə N M Ə  



c y m .  

o t  


r n a r .  

hid- 

dətlənmək.

H İD D Ə T L Ə N M Ə K  

r j ı a r .   r a e B a T b c a ,  p a 3 -  

r a e B a T b c a , 

B 0 3 M y m ä T b c a , 

B 0 3 M y rH T b ca, 

c e p a Ä T t c a ,   p a c c e p a Ä T b c a .  

Boş yerə  hid- 

dətlənmək

  3 p a   ( n o r r y c T y )   r a e B a T b c a , 



xalq  / 

hiddətlənir

  n a p o a   B 0 3 M y ru a e T c a ; 

2. 

p a 3 i -  



a p ä T b c a ,  p a3 T .ap H T b ca,  cB H p e n e T b ,  p a c c B H - 

p e n e T b   ( o   c t h x h h i i h x   a B J ie H iıa x ) . 



D əniz 

hiddəthnib

  M o p e   p a c c B H p e n e a o .

H İD D Ə T L İ 

n p n j ı .   ra e B H b iH ,  ä p o c T H b iü , 



C B H p e n b iö ,  pa3T >apeH H biH , 

pa3i~HeBaHHbiiı, 

B03M yiH eH HbIH ,  B 3 6 em eH H b IH ,  HeHCTOBblİİ:

1.  o x B a n e H H b iiı  raeB O M . 



H iddətli adamlar 

p a 3 r a e B a H H b ie   a ı o a n ,  



hiddətli dəniz

 a p o c T -  

ıı o e   M o p e , 

hiddətli dalğalar s

p o c T i ı u e   B o a - 

h h ;  

2. 


B b ip a x a ıo m H H   r a e B . 

Hiddətli baxış 

rH eB H H H   B 3 n ıa a , 



hiddətli səs

  p a 3 r a e B a H -  

h h h   r o a o c ;  

hiddətli etiraz

  r a e B H b ift  n p o -  

T e c T ; 

II 


h  a  p  e  h   .  r a e B H o ,  p a 3 ra e B a H H O , 

B 0 3 M y m eH H 0 ,  ä p o c T H O ,  C B H p en o . 



Hiddətli 

(hicldətlə) cavab vermək

  r a e B i ı o   OTBeTHTb, 



hiddətli (hiddətlə) dem ək

  raeB H O   C K a3aT b.

H İD D Ə T L İL İK  

c  y  m .  B03M ymeH H OCTb,  p a

3



meBaH HO CTb,  HeİICTOBCTBO,  pa3T,apeHHOCTb.



HİD RA  

c y m .   3 0 0 a .   r i ı a p a   ( M e a K o e   6 e c -  

H 0 3 B 0 H 0 H H 0 e   K H iııe H H o n o a o c T H o e   n p e c -  

H O B o aH o e  >KHB0TH0e  c o   u ıy rıa a b iıa M H  

b o k



p y r   p T a ) .



H İD R A D E N İT  

c y m .  

M e a .  

r m p a a e ı ı r r r  

( r a o H H o e  

BocnaJieHHe 

n o T O B b ix   a c e a e 3, 

n a ı n e   n o a M b m ıe H H b ix ,  c   n o K p a c H e H H e M ).

H İD RA N T 

c y m .   r n a p ä H T  

(Boaopa36opH aa 

K o a o H K a   m iH   K p a H ,  y cT a H a B a H B a e M b ie   H a 

aH H H H   B o a o n p o B o a a   a a a   n o aH B K H   y a H u ,

TyıueHHa  noxapoB   h  T.n.). 



Yanğın  hid- 

rantı

 

noxapHbifi  nıapaHT.



H İD R A T  

I  c y m .  nıapäT  (xHMHHecKoe  co- 

eaHHeHHe 

0

KHca



0

MeTajuıoB 



Boaoft); 

II  npHJi.   raapaTHbiiı.  Hidrat suyu

 

raa- 



paraaa Boaa,  hidrat nəmi

 

UHapaTHaa  Baara, 



hidrat əhəngi

 

raapaTHaa 



H3BecTb.

H İD R A T LA ŞM A  

c y m .   o t   r a a r .   hidrat- 

laşmaq;

 

nıapaTäıiHa  (B3aHMoaeicTBHe  bo- 



abl  C  XHMHHeCKHMH coeaHHeHHaMH). 

Hid- 

ratlaşma reaksiyası

 

peaKqna  rnapaTaıiHH, 



oksidlərin  hidratlaşması

 

raapaTaıiHa  ok- 



CHaOB.

H İD R A T L A Ş M A Q  

r a a r .   rnapHpoBaTbCH.

H İD R A V L İK  

r h ; ı p .  n p n a .   iHjıpaBJiıi'-ıec- 

k h h :   1. 

CBa3aHHbiiı 

c  


raapaBaHKOiı, 

o t h o -  

cauiHHca  k raapaBaHKe KaK k Hayxe. Hid- 

ravlik tədqiqatlar

 

raapaBaHHecKne Hccae- 



ÄOBaHHa, 

hidravlik

 

n ə z



əriyvə

 

i’H apaB JiH H ec- 



K a a   T e o p n a ;  

2. 


a e ü C T B y ıo m H H   n o c p e a c T -  

b o m   H a n o p a ,  a a B a e m ı a   acııaK o cT H . 



Hidrav- 

lik mühərrik

 

raapaBaHHecKHH  aBHraTeab, 



hidravlik press

 

ra a p a B a H H e c K H H  



npecc, 

hidravlik tənzimləyici

 

raapaBaHHecKHH  pe- 



ryaaTop,  hidravlik  tormoz

  rnapaBaHHec- 

k h h   T 0 p M 0 3 , 

hidravlik nasos

 

r a a p a B a H H e c -  



k h h   H a c o c , 

hidravlik çəkic

 

r a a p a B a H H e c -  



k h h   M o a o T , 

hidravlik balta

 rnapaBflHHec- 

Koe 

a o a o T O , 



hidravlik turbin

 

r a a p a B a H H e c -  



Kaa  Tvpömıa  (rnapoTypÖHHa);  3.  npoH3- 

B oaH M biii  n o c p e a c T B O M   H a n o p a   x h j i k o c t h .  



Hidravlik təzyiq

 

raapaRaHHecKoe aaBaeHHe, 



hidravlik zərbə

 

raapaBaHHecKHH  yaap.



H İD R A V L İK A  

c y m .   rHapäRanKa  (HayKa

o  3aKOHax  päBHOBecHa 

aBHxeHHa acna- 



KOCTeii  h  

06

  h x  



npaKTHHecKOM 

npHMe- 


HeHHH).

H İD RA ZİN  

c yrn.  xh m.  

raapa3HH 

(öecuBeı- 

Haa  atHjQcocTb;  HeorpaHHHeHHo 

pacrBopıiM 

b

  Boae,  B3pbiB0onaceH 



h

 

aaoBHT).



H İD R İD L Ə R  

c y ı n .   rnapüabi  (xHMHHecKHe 

coeaHHeHiıa 

B o a o p o aa 

apyraM H 



aaeMeH- 

T3MH).


H İD R O ... 

m npo...

 

(nepBaa  cocTaBHaa  nacTb 



caoxHbix caoB,  cooTBeTCTByıomaa no  3Ha- 

neHHio caoBaM:  BOflHbM, BoaaHofl,  a TaiGKe 

o6o3HaHaıoıuaa  oraom eH H e  k 

Boae). H id- 



roavtomat

  raapoaBTOMaT, 



hidroaviasiya 

raapoaB H am ıa.



H İD R O A E R O D R O M  

c y m .   r a j ıp o a ə p o a p Ö M  

( a ə p o a p o M  

jd ih


  rnnpocaM O JieT O B   H a   B o a e ), 

BOflHblH  aƏ p o a p O M .

H İD RO A ERO M EX A N İK A  

c y m .   r n a p o a ə p o -  

M ex äH H K a  ( p a a n e jı  M exaHHKH,  H 3 y q aıo u iH H  

p a B H o B e c n e  



n

  ABHaceHHe  j k h ä k h x   h j i h   r a -  

3 0 0 6 p a 3 H b IX   C p e S   H  HX  B 3aHM 0fleÜCTBHe 

M e x jı y   c o

6

o f t ) .



H İD R O A K U S T İK  

n p n j ı .   m jıp o a K y c T H H e c - 

k h h .  

H idroakustik cihazlar

 

m n p o a K y c T H -  



le c K H e   n p n ö o p b i ,  

hidroakustikxidmət

 

th j j-  



p o a K y c T H ’ie c K a a   c jıy a c ö a .

H İD R O A K U S T İK A  

c y m .  

[H jp o aK V C T H K a 

(p a 3 jıe jı  aKycTHKH,  3aHHM aıoıuHHCH  H 3 y n e - 

HHeM   p a c n p o c T p a H e H H a   3ByKOB  b   B o jje ).

H İD R O A Q R E Q A T  

c y ı u .   r n j ı p o a r p e r ä 'f   f a ıı-  

n a p a T ,  

c o c t o h iiih h

  H3  i'H jıp a B Jim e c K O H  

TypÖ H H bi  h   a / ı e K T p m e c K o r o   r e H e p a T o p a ) .

H İD R O B İO L O G İY A  

c y m .   n m p o Ö H O J iö n w  

(H a y K a ,  H 3 y q a ıo m a H   * H 3 H b   0 p raH H 3 M 0 B , 

o Ö H i a ıo m H x  

BOflHOH  c p e j ı e ) .



H İD R O B İO L O Jİ 

n p n j ı .   rn n p o Ö H O Jio ı-H 'ie c - 

k h h .  

Hidrobioloji stansiya

 

n w p o Ö H O J io rH - 



MecKaa  CTaHHHH, 

hidrobioloji tədqiqatlar

  ! 


nu ıp o Ö H O Jio rH M e cK H e  H ccjıejıO B aH H H , 

hid- 

robioloji  nümunə

  rajıpoÖHOJiormecKaH 

n p o

6

a .



H İD R O B İO L O Q  

c y m .   r m ıp o Ö H Ö J io r   ( c n e -  

H HanHC T 

o Ö JiacT H   r a jıp o Ö H O J io rH H ).



H İD R O D İN A M İK  

n p n j ı .   rajjp o jiH H aM H H ec - 

KHH  (OTHOCHUIHHCH  K  rH JipO JIH H aM H K e). 

Iiidrodinam ik  müqavimət

 

r a a p o jiH H a M H -  



ı e c K o e   co n p o T H B Jie H H e, 

hidrodinamik tor- 

moz

 

THJipOJlHHaM HqeCKHH  T 0 p M 0 3 , 



hidro- 

dinamik təzyiq

 

n m p o jiH H a M H H e c K o e   jıaB Jie- 



H H e,  ra jıp o jiH H a M H 'ie c K H H   H a n o p ,  

hidro- 

dinam ik  gərginlik

 

r a j ıp o ji H H a M H 'ie c K o e  



HanpHxeHHe.

H İD R O D İN A M İK A  

c y m .   n ıjıp o jiH H ä M H K a  

(p a 3 jje jı  nm p O M ex aH H K H ,  H 3 y q aıo ın H H  

jib h



x e H H e   ııec/K H M aeM bix  ac H jn co cT efi 



h

  B3aH- 


MOJieÜCTBHe  HX  C  TBepjIblM H   T e jia M H ).

H İD R O E L E K T R İK  

n p H J i .   r a j ıp o s jıe K T p H -  

HeCKHH  (OTHOCHIKHHCH  K  B bipaÖ O T K e 

H cri0 jib 3 0 B aH H K )  r n a p o ə j ı e K T p o ə H e p r n n ) .  



Hidroelektrik stansiyası

  rmpo3JleKTpHHec-  | 

K afl  CTaHUHa;  4 51* 3 - 

hidroelektrikcərəyanı 

ra jıp o ə jıe K T p H M e c K H H   t o k .

H İD R O E N E R G E T İK  

n p H J i .   i H j p o s n e p r e -  

THqeCKHH  (OTHOCHIIIHHCH  K  TH JipO ƏH ep- 

reT H K e).

H İD R O E N E R G E T İK A  

c  


ı u .  ı H i i p o j n e p ı c -

THKa  ( p a 3 j i e n   S H e p reT H K H ,  CBH3aHHbIH  c  

H C H 0JIb30B aH H eM   nO TeH H H ajIbH O H  

3Hep- 

n i H   B o jiH b ix   p e c y p c o B ) .



H İD R O E N E R G İY A  

c y m .  

ı r u ı p o

3

H C p rH a ; 



c  

m . 


hidroenerji.

H İD R O E N E R Jİ1 

n p H J i .  

rajıp o ə H e p re T m e c - 

KHH  (OTHOCHUIHHCH  K  BOHHOH  Ə H ep rH H ). 

Ölkənin hidroenerji ehtiyatları

 

n m p o ə n e p -  



reT H H ecK H e   p e c y p c b i   C T paH bi.

H İD R O E N E R Jİ2 

c y m .   ı r u ı p o  j n c p i  

HM  ( 


j n e p -  

th h   BOjjHoro  n0T0Ka  -   o6h>iho  najıaıouıeH 

bojih). 

Hidroenerji almaq

 nojıyHaTb  ra a p o - 

ƏHepraıo.

H İD R O F İL  

n p H J i .   ra jıp o ıJiH Jib H b iH   (cB H

3

b i- 



BaıoıuHH  Bony  -   o  tk 3 h h x   opraHH3Ma). 

Hidrofil bitkilər

 nm pofpw ibH aa 

p a c r a T

enh- 

HOCTb, 


hidrofil toxumalar

 

rw jıp o cfiH Jib H b ie 



TKaHH.

H İD R O F İL İY A  

c y m .   i'H ;ıp o r|ııı.ııİH   ( n e p e -  

K p e c T H o e   o n b iJ ie H H e   H eK

0

T

0



p b ix  

b o jih h x  

paC T eH H H   c   nOMOUIblO 

BOJIbl).


H İD R O F İZ İK  

c y m .   rn jıp o c|)H 'iH K   ( c n e ı jH a -  

JIHCT  n o   IT IJip o 4 )H 3 H K e).

H İD R O F İZ İK A   c y m .   rajıpo(|)H3HKa  (pa3- 

JieJI  reO (j)H 3HK H ,  H3yHalOIHHH  {j)H3HHeCKHe 

n p o u e c c b i, 

n p o T e K a r o n i H e  

b  b o jih o h  

060



jıoHKe  3eM Jin).



H İD R O F İZ İK İ  n p H J I .   rHapOf})H

3

HMCCKHH. 



H idrofiziki  proseslər

 

ra jıp o ıliH S H H e c K H e  



n p o u e c c b i, 

hidrofiziki  tədqiqatlar

  n ın p o - 

(j)H3HHeCKHe  HCCJiejIOBaHHH.

H İD R O FO B  

n p H J i .   r a jıp o c j) ö

6

HbiH  (H e  CMa- 



H H B a ıo ıu e ecH  

b o j io h

) .  

Hidrofob ortük

 

t h ji



p o c jıo Ö H o e   n o K p b iT H e , 



hidrojbb  sement 

r ım p o ıjıo Ö H H H   u eM eH T .

H İD R O F O B İY A  

c y m .   M e j l .   IH JiporpoG .IM , 

6

euıeH CTBO   (3 ap a3 H aH   6 o jıe 3 H b  



x h b o th m x  

h   q e jıO B e K a ,  n e p e jıa ıo ın a H C H   y K y co M  

6

e - 


r n e H o r o  

x h b o t h o t o   h  

c o n p o B o x j ı a ı o m a H -  

CH 


H eB03M 0aCH0CTbK)  TJIOTaTb 

*HJIKOCTb).

H İD R O FO B LU Q  

c y m .   r a j ı p

0

(j)ö


6

H

0



CTb 

(He- 


c n

0

C



06

H

0



CTb  B e m e c T B a ,  M a T e p H a n a   cM a- 

HKBaTbCH 

BOJIOH).

H İD R O F O N  

c y m .   r n n p o c jıö H   ( n p n ö o p  

jijih


 

n p n e M a   3B yK OB bix 

b o j i h

,  p a c n p o c T p a H H -  

lOUIHXCH  HJIH 

B03HHKai0IUHX  B  BOJie).

H İD R O G E N   I 

c y u ı .   x h m .   B o jıo p ö jı  (XH- 

MHHecKHH 

əJieM eH T ,  jıe n c H H  

ra3,  o6pa3yro- 

IUHH  B  CO ejIH H eH HH   C  KHCJIOpOJIOM  B O jly). 



H idrogen-peroksid

 

n e p e K H C b  



Bojıopojıa;

II 


n p H J I .   1 .   BOJIOpÖJIHblH 

(HMeiOUIHH 

CBoeM  c o c T a B e  



B onopojı). 

Hidrogen  bir- 

ləşmələri

 BOjıopojiHbie  coejiHHeHHH;  2.  bo- 

JIOpÖflHCTHH 

(COJiepXaiHHH  B ojiopojj);

0  

hidrogen  bombası

 

B o jıo p o jiH a H   6 o M 0 a  



(ÖOMÖa  OipOMHOH 

pa3pyH IH TejlbH O H   CHJIH, 

B3pbIBHOe JieHCTBHe 

KOTOpOH  OCHOBaHO  H a 

T epM O H jıepH O H   p e a K H H H ).

H ID R O G E N E R A T O R  

c y m .   r a j ı p o r e H e p ä -  

Top  (əjıeKTpmecKHH  reH ep aro p ,  n p eo ö p a - 

3 y reu iH H   Ə H e p rH io   n B H x eH H H   B o jlb i,  n o j ı y -  

n a e M y ıo  

ot

 

bojihhoh



 

T y p


6

H H H , 


b

 

ə j i c k -  



TpHHecKyıo 

3 H e p r a ı o ) .

H İD R O G E N L Ə ŞD İR İL M Ə  

c y m .  

o t

 

r j ı a r .  



hidrogenləşdirilmək;

  mjıporeHH3äıiHH,  rn n -  ! 

p ıip o B a H H e .

H İD R O G E N L Ə Ş D İR İL M Ə K   r j ı a r .  

n o j l -  

BeprayrbCH  rajıporeH H 3auH H , 

r n j ı p H p o -  

BaTbCH, 


6

,  ITb  rH JipH pO B aH H blM .

H İD R O G E N L Ə Ş D İR M Ə   c y u ı .  

o t  


r n a r .  

hidrogenləşdirmək;

  rajıporeHH 3äm iH ,  n m - 

p iıp o B a H H e  

(KaTajiHTHHecKaH  peaKUHH 

n p n -  

COejlHHeHHH  B ojiopojia  K 

npO C TH M  

HJIH 


CJIOXHblM 

XHMHHeCKHM 

C O ejIH IieH H H M ).

H İD R O G E N L Ə Ş D İR M Ə K   r j ı a r .   rajip H p o - 

BaTb 

(c o ejIH H H T b , 



COejIHHHTb 

HOHbl  BOHO- 

pojia 

C  O praH HH eC K HM H   COejIHHeHHHMH).



H İD R O G E N L Ə ŞM Ə  

c y m .   o t  

r n a r .  

hid- 

rogenləşmək;

 

n ı j ı p H p o B a H H e .  



H idrogen- 

ləşmə reaksiyası

 

peaK H H H   r a jıp H p o B a H H a .



H İD R O G E N L Ə Ş M Ə K   r j ı a r .   rajıpHpoBaTb- 

CH  (COejIHHHTbCH  C  BOITOpOJIOM  -  

06

  O p - 


r a H H H e C K H X   C O e j I H H e H H H X ) .

H İD R O G E N L İ 

n p m ı .  

BojlopöjiHbiH  (cojjep- 

iK au iH İi  B  c e

6

e   B o jı o p o jı) . 



Hidrogenli bir- 

ləşmələr

 

B o j ı o p o j i H b i e  



co ejiH H eH H H .

H İD RO G EO LO G İY A   c y m .   ıwıporeojıörHH:

1.  H a y K a , 

H3ynaıoıuaH  rıp oHcxoacjıeHHe, 

J l B H X e H H e   H   C B O H C T B a   n o j i 3 e M H b i x  

b o ji ;


2. 

r e o j ı o r H H e c K o e   c o c T O H H i ı e   n o n 3 e M H b i x  

B o a  

K a K o i i - J i .   TeppHTopHH. 



Respubli- 

kanm şimal rayonlarınm hidrogeologiyası 

r u j ı p o r e o J i o r a H  

ceBepHbix  paöoHOB 

P e c -


nyƏ jiH K H .

H İ D R O G E O L O J İ  



n p n j ı .  

rH jıp oı

c o j i o i

'H -  

HecKHH. 

Hidrogeoloji  tədqiqatlar

 

n u ıp o - 



reonorH HecKHe 

H c c n e j ı o B a H H H ,  



hidrogeo- 

loji xəritələr

 

r a j ı p o r e o j ı o n w e c K H e  



KapTbi, 

hidrogeoloji axtarışlar

 

r a j ı p o r e o j ı o r H H e c -  



r a e   H 3 H C K 3 H H H ,  

hidrogeoloji planaalma 

n m p o r e o j ı o r a H e c K a a   c ı e M x a ,  



hidrogeoloji 

sınaq

 

rHJiporeoJiorHHecKoe  onpo6oB aH H e, 



hidrogeoloji  quyu

 

r a j ı p o r e o j ı o r a H e c K a s ı  



C K B a x H H a .

H İ D R O G E O L O Q  



c y m .  

r a j ı p o r e ö j ı o r  



( c n e - 

HHaJiHCT  n o   ra jıp o reo J io ra H ).

H İ D R O İ N K U B A T O R   c y m .   r H j ı p o H H K y f i ä -

T o p  

(HHKy6aTop,  noflorpeB aeM biü 



T e n j ı o i ı  

BOflOİİ).

H İ D R O İ N Ş A A T Ç I   c y m .  

r a j ıp o c T p o H T e jib  

( c T p o H T e J ib   r a j ı p o c o o p y x e H H H ) .

H İ D R O İ Z O L Y A S İ Y A  



c y m .   raflp0H30JW- 

qHH 


(3aiU H T a CTpOHTejIbHM X  KOHCTpyKUHİl, 

3flaHH H   H 

COOpyXeHHH 

OT  npOHM KHOBe- 

h h h   BOflbi). 

Tunelin hidroizolyasiyası

 

rajı- 

p0H 30JiH H H H   TOHHeJiH, 

stansiyanın hidro- 

izolyasiyasını düzəltm ək

 npoH3BecTH 



rajt- 

P0H30J1HUHK)  CTaHUHH; 

II 

ü p H J l .   THJipO- 



H30JWIIHÖHHHH. 

Hidroizolyasiya material- 

ları

 

r a j ı p 0 H 3 0 J i H H H 0 H H b i e   M a T e p H a j ib i,  



hid- 

roizolyasiya  işləri

 

r a j ı p 0 H 3 0 J i H i i H 0 H H b i e  



paöoTbi.

H İ D R O K A R B O N A T L A R   c y m .   r a j ı p o K a p -  

ÖOHäTbl 

(KHCJIbie 

COJIH  yTOJIbHOH KHCJIOTbl).

H İ D R O K İ M Y A   c y ı u .   r H j ı p o x H M H H   ( ı ı a y K a

O  XHMHHeCKOM  COCTaBe  BOfl, 

o 6 p a 3 y K ) I U H X  

r a j ı p o c ı j ı e p y  

h   o 


M e T o j ı a x  

h x   HccnejıOBa- 

h h h ).

H İ D R O K İ M Y A Ç I   c y m .   r a j ı p o x H M H K   ( c n e -



U H a J iH C T   n o   r a j ı p o x H M H H ) .

H İ D R O K İ M Y Ə V İ   n p H J i .   r a j ı p o x H M H H e c -  



k h h . 


Hidrokimyəvi analiz

 

n m p o x H M H H e c -  



k h h   aHajiH3, 

hidrokimyəvi xəritə

 

m n p o -  



XHMHHecKaH 

K a p T a ,  



hidrokimyəvi göstərici

r a j ı p o x H M H H e c K H H   n o K a 3 a T e j ib ,  



hidrokim- 

yəviproseslər

 

r a j ı p o x H M H H e c K H e   n p o u e c -  



C b l.

H İ D R O K O S T Y U M  

c  y  m . 

n m poK O C T iÖ M , 

ra jıp 0 K 0 M 6 H H e 3 Ö H   ( n p e j ıo x p a H H e T   b o jio -  

j ı a 3 a  

o t   n e p e o x jıa x f l e H H H   h   TpaB M ).

H İ D R O K S İ D L Ə R   c y m .   r H J i p o Ö K H C H  

(x h - 

MHHeCKHe  COeflHHeHHH  OKHCJIOB  C  BOflOİİ), 

rilflpOKCHflbl.


H İD R O K Ü T L Ə   c y m .  rn ap o M äcca.

H İD R O Q O V Ş A Q   I  c y m .   rn ap o y 3 ejı  (co - 

B

0

KynH



0

CTb  raapoTexHHMecKHx  c o o p y x e -

HHH  -   KSHajlOB,  IIUIK)30B,  njlOTHH,  fHJipO- 

CTaHUHH  h   T .n.). 



Nəqliyyat hidroqovşağı 

TpaHcnopTHbifi raapoy3eJi;  II  n p HJ i .   raa- 

poy3JroBÖH  (oTHocHUiHHca  k   rHjıpoy3Jiy). 

H idroqovşaq  avadanlığı

 

rnjıpoy3JT0B0e 



oöopyaoBaHHe.

H İD R O Q R A F   c y m .   raap ö rp a(|);  1.  cneuHa- 

jihct

  n o   nwporpa(j)HH;  2.  rpa

HHa 

bo

  BpeMeHH  p a c x o a a   Boaw 



b

  CTBope 

peKH  (KaHajıa).

H İD R O Q R A F İK  

n p n j ı . 

r H .ıp o r p a c f iH 'ie c -  

k h h ;  

1 .  O TH O caıU H H ca  k   r n a p o r p a ( j ) H H . 



H idroqrafık ekspedisiya  rnnponpatpmec- 

K a a   Ə K c n e jlH iın a , 



hidroqrafık kəşflyyat

 

r a a -  



p o rp a c } )H 'ie c K H e   H3bicK aH H H; 

hidroqrafik 

xəritə

 

rn a p o ıp a c J ıiH e c K a H   K ap T a;  2 .  o t h o c s -  



u iH H c a   k   BoaH biM   ö acceH H aM   -   peK aM ,  0 3 e - 

p a M ,  M o p aM . 



Qidroqrafik fo n d

 

r a j ı p o r p a -  



cj)HMecKHH  ( J jo h ä , 

hidroqrafik gəmi

 

n t a p o -  



rp a ( J ) O T e c K o e   c y jtH o   (c y a H O ,  c n e ıiH a jib H O  

np n cn o co ö JieH H o e  juih 

m o p c k h x   h   0 3 e p -  

H b ix   n t a p o ı p a ^ m e c K H x   p a

6

o T ).


H İD R O Q R A F İY A   I  c y m .   ınaporpäcJ)H a;

1.  pa3jıejı  rn a p o jıo n iH ,  3aHHMawmHHca 

H3yMeHHeM  h   onncaHHeM  boji  3eMHoö  n o - 

BepxHOCTH;  2.  COCTOHHHe  nOBepXHOCTHLIX 

boji  K a K O H - j ı .   TeppHTopHH. 

Azərbay- 

canın  aran  rayonlarının  hidroqrafiyası 

n w p o rp a(j)H a  HH3MeHHbix  paÄOHOB  A 3ep- 



ö a m x m a ;  II

 

n p w j ı .   n ıa p o rp a^m e cK H H . 



r n a p o T e x .  

Hidroqrafiyaşəbəkəsi

n ta p o - 

rpa(j)HHecKaa  ceTb, 

hidroqrafiya işləri

 

raa,- 



p o rp ac^ m e cK H e  paöoTH.

H İD R O L İZ   I  c y m .   x h m .   raapÖJiH3  (pa3- 

jıoaceHHe  cjıoacHoro  BemecTBa n o a   B03fleft- 

CTBHeM  BOJJbl). 



Turşu hidrolizi

 

KHCJIOTHblH 



nıapoJiH 3, 

qsləvi hidrolizi

 

ıueJioHHOH  rnjı- 



poJiH3; 

II 


n p H J i .   rHapöJiH3Hbifı. 

Hidroliz 

sənayesi

 

rajıpojiH3HaH  npoMbiııuıeHHOCTL, 



hidroliz zavodu

 

mapojiH3HbiH  3aBoa.



H İD R O L O G İY A  

c y m .   r n a p o j ı o r a a  

(HayKa, 

r a y H a ıo ı u a a   B o jı ıın e   n p o cT p aH C T B a  3 eM H oro 

m a p a  

h

  K p y r o o ö o p o T   B o a w  



n p n p o a e ) .

H İD R O L O Jİ  n p H J i .   rajıpoJioriMecKHH  ( o t-  

HOcauiHİıca  k   raapoJiorH H ). 



Hidroloji təd- 

qiqatlar

  rnapoJion«ecK H e 

HccJieaoBaHHH,

hidroloji stansiya

 

n ıa p o J io ra 'ie c K a a   cTaH- 



Yüklə 34,22 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   93   94   95   96   97   98   99   100   ...   202




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin