S L a V y a n u n I v e r s I t e t I

ı  İX TİSA S 

1 

c y m .   cneuHäJibnocTb: 

1. 

o t- 

aeJibHan  o

6

jıacTb  HayKH,  tc x h h k h ,  ncKyc- 

CTBa. 

Rus  dili ixtisası  üzrə

  n o   c n e u n a jib - 

h o c t h   pyccKHH  H3biK, 

tarix  ixtisası  üzrə 

n o   cneqHaıibHOCTH  h c t o p m ;   2.  npo(|>ec- 

chh,  KBanH(|)HKauHH. 

Çilingər 'ixtisası

  cne- 

UHanbHocTb  cjıecap n , 

ixtisası üzrə işləmək 

paöoTaTb  n o   cneuHanbHocTH, 

ixtisasdan 

imtahan

  3K3aMeH  n o   cneHHajibHOCTH; 

II  npHJ I .   1

.  CneilHäjlbHblH  (OTHOCHmHHCH 

K  K a K O H - JI.  OTflejIbHOH  OTpaCJIH  HayKH, 

TexHHKH,  HCKyccTBa). 

Ali  və  orta  ixtisas 

təhsili

 

Bbicmee 

h  cpeflH ee  cneHHajibHoe 

oÖpasoBaHHe, 

ixtisas redaktoru

  cneımajib- 

Hbift  peaaK T op;  2 .  cneqHaJiH3HpoBaHHbiH. 

İxtisas oxu zalı

 

cnei(HanH

3

HpoBaHHbiH 

m'- 

Ta-TbHHH  3an;  3.  KBajIHCjlHKaaHÖHHblİi 

L- 

tisas komissiyası

 KBajiHc})HKaHHOHHaH  ko- 

mhcchh, 

ixtisasın  artırılması

  noBbimeHHe 

KBaJiH(J)HKäHHH, 

yüksək  ixtisas  Bbiconaz 

KBaJiH(J)HKauHH; 

ixtisası  itirmə

 

s k o h .  

aeKBaıiHcjjHKaıiHH.

İX TİSA SA R T IR M A   c y m .  

noBwmeHHe 

KBa- 

JiHcfMKamiH. 

İxtisasarhrma kursları

 Kypcbi 

nOBbimeHHH  KBailH(})HKaUHH.

İX T İS A S L A N D IR IL M A   c y m .   o t   r j ı a r .  

ixtisaslaşdırılmaq.

İX T İS A S L A N D IR IL M A Q   r j ı a r .  

c m

.  ixti- 

saslaşdırdmaq.

İX TİS A S L A N D IR M A   c y m .   o t   r . n a r .  

ix- 

tisaslandırmaq,

 

cnenHaJii'

3

äqHfl.

İX TİSA SLA N D IR M A Q  

r n a r .  

c m

.  ixtisas- 

laşdırmaq.

İX TİSA SLA N M A   c y ı u .  

ot

 

r j ı a r .  

ixtisas- 

lanmaq.

İX T İS A S L A N M A Q  

r j ı a r .   cııeuHajiH

3

Hpo- 

BaTbCH  (npH o6peTaTb,  np n o ö p ecT H   Ka- 

K y ı o - J i .  

cneqHajibHOCTb, 

oöynaTbcfl,  o6y- 

MHTbca  Ka K O H - J i .   cneuHanbHocTu). 

Mik- 

robiologiya  üzrə  ixtisaslanmaq

  cn e m ıa - 

JlH3HpOBaTbCH 

n o  

MHKp

06

H

0

JI

0

rHH.

İX T İS A S L A Ş D IR IL M A   c y m .   o t   r j ı a r .  

ixtisaslaşdırılmaq,

 

cneqHaıiH3äuHH.  Əmə- 

yin   ixtisaslaşdırdm ası

 

cneHHaJiH

3

auHH 

Tpyna, 

istehsalatın ixtisaslaşdınlması

 cne- 

HHaıiH3aqHfl  np0H3B0ÄCTBa, 

kənd təsərrü-

fatının ixtisaslaşdırılması

 cneuHariH3aıIHH 

cejibcK oro  X03flHCTBa.

İX TİSA SLA ŞD IRILM A Q  

r j ı a r .   cneunaıiH- 

3HpoBaTbCfl, 

6

biTb cneqHajiH3HpoBaHHbiM:

1.  oöynaTbCH  KaKoii-jı.  cneuHajibHOCTH;

2. 

npeflHa3HaqaTbCfl,  6biTb  npejiHaBHaHeH- 

HbiM a r a  

paöoTbi 

b 

KaKoü-jı.  cneıiHajibHoiı 

OÖJiaCTH.

İX T İSA SL A ŞD IR IL M IŞ  n p H J l .  

cneunaJiH- 

3HpoBaHHBii};  1.  oöyqeHHbiH  KaKoii-jı.  cn e- 

UHäJibHOCTH.  İxtisaslaşdınlm ış  kadrlar 

cneuHaJiH3HpoBaHHbie 

Kanpbi, 

ixtisaslaş- 

dırılmış  briqada

  cneHHaJiH3HpoBaHHaa 

öpHraua;  2.  npeflHa3HaMeHHbiH 

äiih 

p a 6 o ™  

HJIH  HCn0JIb30BäHHfl 

KaKOH-Jl. 

cııeuHa:ib- 

ho h  

oönacTH,  OTpacJiH. 

İxtisaslaşdırümış 

kitabxana

 

cneuHajiH

3

HpoBaHHaa 

6

h

6

jiho- 

TeKa,  ixtisaslaşdırılmış nəqliyyat

  c rıe u n a - 

JlH3HpOBaHHHH  TpaHCnOpT.

İX TİSA SLA ŞD IR M A   c y m .  

OT 

r n a r .   ix- 

tisaslaşdırmaq,

 

cneuHajiH3äqHfl.  Təsərrü- 

fatda ixtisaslaşdırma aparmaq

 npoH3BecTH 

cneuHajiH3aHHio 

b 

xo3fliicTBe, 

ixtisaslaş- 

dırma  işləri

  paÖOTw  n o   cneqHajiH3auHH, 

ixtisaslaşdırma  dövrü

  nepHOH  cneunaJiH - 

3aHHH.

İX TİSA SLA ŞD IR M A Q   r j ı a r .   cneHHaıiH3H- 

poBaTb: 

1. 

oöyqaTb,  oöy^HTb  Ka KOH- j ı .  

cneUHajibHOCTH. 

Tələbələri  ixtisaslaşdır- 

maq

 

cneıiHanH3HpoBaTb CTyııeHTOB;  2. npen- 

Ha3HanaTb  ftna  paöoTbi 

h jih  

Hcn0Jib30Ba- 

HHfl 

B 

K 3K O H - JI. 

OflHOH 

CneHHaJIbHOH 

oÖJiacTH. 

Zavodu ixtisaslaşdırmaq

 

cneım a- 

JiH3HpoBaTb  3aB0fl, 

məktəbləri ixtisaslaş- 

dırmaq

  cneuHanH3HpoBaTb  u ik

ontı, 

m a- 

ğazanı  ixtisaslaşdırmaq

  cneıiHajiH3HpoBaTb 

Mara3HH.

İXTİ.SASLAŞMA  c y m .  

o t

 

r j ı a r .  

ixtisas- 

ia :maq,

  cneuH aıiH 3äuH 3. 

Kənd təsərryfatı 

istehsalının  ixtisaslaşması

  cneımajiH3aqHH

CeJIbCK0X03HHCTBeHH0r0  npoH3BoacTBa.

İX TİSA SLA ŞM A Q   r j ı a r .   cneunajiH 3H po- 

BaTbCH  (npnoöpeTaTb,  npno

6

pecTH 

c n e - 

UHajlbHbie 

n03HaHHfl,  HaBblKH 

B 

KaKOH-Jl. 

OTpacjiH 

HayKH 

h   t c x h h k h ) . 

Kimya sahə- 

sində ixtisaslaşmaq

 

cneımajiH3HpoBaTbCfl 

B  OÖJiaCTH  XHMHH.

İX TİSA SLI 

npHJ i .   KB;uiHcJ)HUHponaıılibiH:

1.  oöjıajıaıom H H   cneuHaıibHbiMH  3HaHHH-

m h ,  HaBbiKaM H,  yM eH beM . 

İxtisaslı  mütə- 

xəssislər

  K B aJiH(J)HHHpoBaHHbie  c n e u n a -  

JIHCTbl, 

İxtisasll usta

  KBaJIH(})HUHpOBaHHbIH 

M a c T e p , 

ixtisaslı qaynaqçı

  KBajiH(J)HUHpo- 

B aH H biiı  C B ap m n K , 

ixtisaslı fəhlə

  K B an n - 

(j)H U HpoBaHH biH   p a

6

oH H H , 

ixtisaslı  kadr- 

lar

 K B anH (J)H U H poB aH H bie  K a jıp b i, 

ixtisaslı 

məşqçi

  K B aJiH (|)H H H poB aH H b]H  

T p e H e p ; 

2. Tpe6yıomHH  cneqHanbHbix  3HaHHH,  nojı- 

rOTOBKH. 

İxtisasll əmək

 K BäH H(|)H mipOBaH- 

H bifl  T p y a .

İX TİSA SSIZ   n p H j ı .   HeKBajiH(})HUHpoBaH- 

Hbifl:  1.  He  HMeıomHİı  cneıiHajibHocTH, 

K B aJiH (|)HK auH H . 

İxtisassız fəhlə

  H eKBaJiH- 

(})HUHpOBaHHbIH  paöoMHH;  2.  He  TpeSyıo- 

m H H   KBaJIH(|)HKaUHH,  CneUiHajIbHblX  3H ä- 

HHH,  nOÄrOTOBKH. 

İxtİSOSSlZ əmək

 

3KOH.  

HeKBäJIH(|)HUHpOBaHHbIH  Tpyfl.

İX T İS A S S IZ L IQ   c y 

m .  O T cy rcT B H e  c n e n u -  

ajibHOCTH  y  K o r o - n .  

İxtisassızhq üzün- 

dən

 

H 3 -3 a  o T c y rc T B H a   c n e u H a n b H o c T H .

İX T İY A R 1  c y m .  

I . b ö j i h  

(BJiacTb, 

b o 3 m o x -  

HOCTb  p a c n o p f l x a T b c a   n o   C B oeM y 

ycMOT- 

p e H H io ). 

Öz ixtiyarı  ilə

 n o  

CBoeö  BOJie, 

ix- 

tiyar sizindir

  b o jih  

Bama, 

ataların ixtiyarı

BOJIfl  OTHOB; 

2. 

n p ä B O : 

1) 

B 03M 0X H 0C Tb 

aeiicT B O B aT b ,  n o c r y n a T b   k a K h m -  ji  . 

06

- 

p a 3 0 M . 

Ixtiyarınızyoxdur He

  H M eeTe  n p a B a , 

heçkəsinixtiyarıyoxdur...

  h h k t o   H e  HMeeT 

n p a B a . . . ;  

sizə kim  belə  ixtiyar verib?

  k t o  

a a j ı   BaM  T a K o e  n p a B O ?  

2) 

0

CH

0

BaHHe,  n p n -  

MHHä. 

Heç  bir  ixtiyarı  olmadan

  6 e 3   b c h -  

k o t o   n p a B a , 

hansı  ixtiyarla...  no  KaKOMy 

n p a B y . . . ;  

3 .  

p a

3

r .   n o jiH O M Ö m ıe. 

O naxü- 

susi  ixtiyar (səlahiyyət

)  

verilib

  eM y   a a H b l 

o c o

6

b ie   noJiHOMOHHa; 

ixtiyarı çatır

  k i m i n  

n e y e   HMeeT  noJiHOMOMHa  k t o   H a   ' i t o ;

0  ixtiyar  almaq

  n  ə  y  e   n o j ı y n a r b ,   n o n y -  

HHTb  n p aB O   H a  h t o ;  

ixtiyarvermək

  k i m ə  

a a B ä T b ,  a a T b   n p a B o   k  

0

 m  y ; 

ixtiyar sahibi 

HM eiOmHH  n p aB O   (BJiaCTb,  nOJIHOMOMHfl); 

ixtiyarı öz əlindədir

 caM   c e

6

e   X 0 3 a h h ; 

ix- 

tiyarı

  k i m i n  

əlində  olmaq

  HaxoflH TbCH  

b   H b e i i   B J ia c ™ ; 

ixtiyarını əlindən alnıaq 

k i m i n   JiHUiHTb  n p a B   K o r o ;  

ixtiyarına 

buraxmaq

  (

vermək)

  n  ə  y  i  k  i m  i n   o r a a -  

B aT b,  OTflaTb  b   H b e - j ı .   p a c n o p n * e H H e  

K o r o ,   m t o ;  

ixtiyarı (əlindən)getm ək

ji h -  

m H TbC fl  n p a B ,  B JiacTH ; 

öz ixtiyarına  qoy-

maq (buraxmaq

)   k i m i   a a B a T b ,  ÄaTb  K O M y  

BOJIIO,  CB

060

f ly  

fleİİCTBHft.

İ X T İ Y A R

2

  I   n p n j ı .   1 .  C T ä p u ii  ( n p o x H B -  

UIHH 

MHOrO  JieT, 

Ä O C T H rm H İİ  C TapOCTH). 

İxtiyar adam

  C T a p b ifi  H &noBeK;  2 .  ÄpeBHHH 

( o n e H b   C T a p w ii) . 

Ixtiyar  qoca

  flp eB H H İi 

C T apH K , 

ixtiyar  dağlar

  n p e B H H e  

r o p b i ;

II 

c y m .   1.  C T ä p b iti,  c r ä p a s   ( o   n e jıo B e K e ) ;

2 .   p a 3 r .   c ö j ı a ,   m o h b . 

İxtiyarı yoxdur

  H e 

H M eeT  

c h ji; 

0  

ixtiyan  əlindən getm ək

 

jih - 

fflH T b ca  

ch ji; 

ixtiyarı  qalmayıb

 

He  ocTa- 

j ı o c b  

ch ji; 

ixtiyarım yoxdur

  H eT  m o i h  

(chji) 

y  MeHa.

İ X T İ Y A R A T  

c y m .  

y c T a p .  

c o

6

n p .  

BJiacTb, 

n p ä B o ,  n o n H O M Ö H H a,  n p e n o c T a B -  

jıe H H b ie   K O M y - j ı .   c m .  

ixtiyar1.

İ X T İ Y A R İ   n p H J i .   n p o H 3 B Ö Jib H b iii 

(3aBHca- 

mHİİ  OT  BOJIH,  C03HÜHHH).  I ICHX.  

Ixtİ~ 

ya ri qavrayış

 np0H3B0JibH0e  BocnpM TH e, 

ixtiyari yadasalma

 

np0H 3B 0JH > H 0e  B o c n p o -  

H 3 B e a e H H e , 

ixtiyari  vuruq

  m b t .  

n p o H 3 -  

BOJibHMİi  MHo>KHTeJib,- 

ixtiyari proyeksiya 

r e o M .   n p 0 H 3 B 0 J ib H a a   n p o eK H H H .

İ X T İ Y A R İ L İ K   c  y  m .  n p

0

H

3

BÖJibH

0

CTb.

İ X T İ Y A R L A Ş M A   c y u ı .  o ı   r j ı a r .  

ixtiyar- 

laşmaq.

İ X T İ Y A R L A Ş M A Q   r j ı a r .   c T a p e T b ,  n o c r a -  

pĞTb 

(CTaHOBHTbCa,  CTaTb 

CTäpblM).

İ X T İ Y A R L I Q   c y m .  

1.  C 'iä p o c rı> ;  2 .  j ı p e ii -  

| 

HOCTb  (C T a p H K a ). 

.

İ X T İ Y A R S I Z   I   n p n j ı .   1.   H e n p o H

3

BÖJibHbiii, 

i 

HeBÖjibHbiii; 

2. 

öecnpäB Hbiii; 

II 

H a p e n .

1.  H enp0H 3B Ö JibH 0,  HeBÖjibHO. 

İxtiyarsız ağ- 

lamaq

  HeBOJibHO  3 a m ıa K a T b , 

ixtiyarsız gü- 

lümsəməkneBOJibHO

  y jib iÖ H y T b ca;  2 .  k i m -  

d ə n ,   n e d ə n 6 e 3   p a 3 p e m e H H a ,  6 e 3   n o 3 -  

BOJieHHH  k o t o ,   n e r o .  

Məndən  ixtiyarsız 

6 e 3  

M oero 

p a 3 p e m e H H H , 

müdiriyyətdən ix- 

tiyarsız

 

6e3 

p a 3 p e m e H H a   H a n a n b c T B a , 

ata- 

sından  ixtiyarsız

  6 e 3   n o 3 B O jıe H H a   O Tiıa, 

müəllimindən  ixtiyarsxz

  6 e 3   p a 3 p e m e H H a  

y H H T e n a .

İ X T İ Y A R S I Z L I Q  

c y  u ı . 

1.  H e n p o H

3

BÖJib- 

Hocrb; 

2 . 

6

e c n p ä B H e  

(oTcyrcTBne  k  

a  

k  h  x - 

j i h 6 o   npaB).

İ K Ə N   c o ı o

3

.  K o r ^ a  

6

b u ı.., 

6

y a y H H ... 

M os- 

kvada ikən  ...

  K o m a  

6

fcra 

b 

M o c K B e , 

kənddə 

ikən

  K o r a a  

SbiJi  b  flepeBHe, 

xəstəxanada 

ikən

 

K oraa 

6

b u ı 

b 

Ə o jib H H u e , 

uşaq ikən

 

6

y -

a y n n   p e ö e H K O M , 

tələbə  ikən

 

6

y a y n H   CTy- 

ÄeHTOM, 

sədr  ikən

 

6

y a y n H   n p e f l c e ^ a T e -  

jıeM , 

cavan ikən

  ö y a y H H   M o n o n b iM   ( K o r a a  

6

h j i  

M OjroflbiM ,  b  

m o j i o a o c t h ) ;  

sağ  ikən 

npH  5KH3HH.

İK İ  I  h 

h  c  ji  . 

1

.  flB a; 

1) 

h h c j i o ,   c o c T o a m e e  

H3 flB yx  eflHHH

h

. 

İkı dəfə iki dörd edir jx

B a x -  

Hbi  flB a  -   n e T b ip e ;  2 )   k o j i h h ç c t b o   b  a s e  

e/iHHHHbi. 

İki oğlan

  flB a  M anbHHKa, 

iki kitab 

RBe  K H H rH , 

iki min

  flB e  Tw caM H ;  3 )   n a 3 B a - 

HHe  H H tfjpbi  2 ;   2 . flBÖe. 

İki qayçı

  flB o e  h o x -  

h h h ,  

iki kişi

  Ä B oe  M y x H H H , 

iki ıışaq

  n B o e 

^ e T e i i ;   I I   c y m .   aB Ö Ö K a:  1.  u H tJsp a  2 . 

İki 

yazm aq

  H a n n c a T b   flBO İİK y;  2 .  n a3 B a H H e 

pä3JiH H H bix  n p ea M eT O B ,  H yM epyeM bix  q m jj-  

p o i i   2  

( f lB a ) ;  

3 .  O TM eTK a  b   n aT H Ö aJib H o ft 

C H C Tew e,  0 3 H a H a r o m a a   ı m o x o .  

İki qoymaq 

n o c T a B H T b   flBOİİKy;  0  

iki  addımhqda

  b 

flB y x   m a r a x ;  

iki ayağırıı  bir başmağa  d

 -  

rəmək

  y n n p a T b c a ,  y n e p e T b c a   ( y n o p H o   rfac 

T aH B aTb  H a  n e M - j ı . ,   H e   c o r j ı a m a T b c a   n a  

h t o - j i . ) .  

Iki bölünmüş alma kimi

 K aK   aB e 

K aru iH   b o ä w ; 

iki quşu (dovşanı) birgüllə iiə 

vurmaq

  o h h h m   BHCTpejıOM   y 6 ır r b   ÄByx  3aii- 

HeB; 

iki damcı su kimi

 K aK  

a b c

  K aruiH   BOflbi; 

iki daşın arasmda

  b   c a M b iii  H eyfloÖ H biö  m o- 

m ə h t ;  

iki dovşan dalınca qaçmaq

  ro H a T b - 

c a   3 a   flByM a  3 aH uaM H ; 

iki dünya bir olsa da 

H H K O raa,  HH  n p H   KaKHX  OÖCTOaTejIbCTBaX, 

h h   3 a   h t o   H a   C B e r e ; 

iki ev arasında qal- 

maq

  H e   3H aT b  K y a a   n p H T K H y r b c a ; 

iki eş- 

şəyin arpasını bölə bilmir

  p a 3 Ö H p a e T c a   KaK 

CBHHba 

b

  a n e jib ç H H a x ; 

iki yo l  ayrıcmda 

qalmaq

  c r o a T b   (

6

b iT b )  u a   p a c n y r b e ;  

iki 

kəlməni  (sözü)  bir-birinə  bağlaya  bilmə- 

m ək ne

  y M eT b   C B a^aT h  flB y x   c j i o b ;  

iki kö- 

nül  bir  olsa

  ecJiH   jııo ö o B b   B3aw M Ha; 

iki 

göz gərək

 (

lazımdır) ağlasın

  o   c o c t o

3

h h h ,  

B b i3 b iB aıo m eM   c o x a n e H H e ,   x a n o c T b ,   c o - 

C T p a jja H H e ; 

iki kəlmə dem ək

  cK a3 a T b   n a p v  

c j io b ; 

iki göz gərək  tamaşa eləsin

  m a 3  

m  

O T o p a e m b   o t   n e r o ;  

iki gözdən  bir tük 

çəkm ək

  6 b iT b   H p e 3 B b iH a ü n o   n p o B o p H b iM , 

.i o b k h m ,  yM ejibiM ; 

ikigözü

  k i m i n   caM biii, 

6 j i h 3 k h h ,   a o p o r o ü   a . n a   k o t o   H e jıo B e s ; 

iki gözünı çıxsın,  əgər...

  jıo n H H   m o h   n ıa 3 a , 

e c j i H . . . ;  

iki gözünü bir deşikdən  çıxarmaq 

a a T b   x a p y   ( 3 a a a T b  

6

aH ?o ,  jıa T b   H a ro rıs ıii) 

k  o  m  y ; 

iki məzhəbə qulluq eləmək (etmək)

6

b i T b  

cjıyroü aByx  rocnoa; 

iki od arasmda 

Mexay asyx  oraeü,  Me*ay 

m o j i o t o m  

h  

Ha- 

K O B a j i b H e ü ;  

ikisi də bir bezin qırağıdır

  a B a  

c a n o r a  

napa, 

o a H o r o  

nona aroaa; 

iki siçan 

oynayabilməz

  h a r a d a  

(06

  o n e H b   T e c H O M  

M e c T e ) ;  

iki ürəyi,  dörd böyrəyi var

 

06

 

hc- 

MioHHTeJibHo cMesıoM,  öeccrpamHOM, aep3- 

H O B e H H O M   H e j ı O B e K e ;  

iki  can  bir  qəlbdə 

aym a 

b  

aymy; 

iki cüt bir tək

 

pa3,  aBa 

h  

oönejıca; 

iki əli ilə qol çəkmək

 

n  e  

y  

ə  

noa- 

n n c a T b c a   o ö e H M H   p y K a M H   n o a   ı e M ;  

iki 

tərəfə işləmək,  iki cəbhəyə işləməkadkcTBO- 

BaTb  Ha  aBa  (JjpoHTa; 

iki  şeyi  bir-birinə 

qatmamaq

 

H e  C M em H B aT b 

0

a H

0

 

c 

a p y rH M . 

1

İK İ... 

asy-,  asyx- 

( n e p B a a   c o c ı a B H a a  

nacTb 

\ 

cjıoatHbix 

c a o B ) .  

İkiavarlı,  ikiağızlı

 

h

  T . n .

İK İA D A M L IQ   n p mji .  aByxMecTHbiü, 

a s y -  

M e c T H B iH   ( H M e r o m n ü   a B a   M e c T a ,   n p e a H a -  

3

H a H e H H M H  

aJia 

H B y x   H e j ı o B e K ) .  

İkiadamlıq 

kayut

 

a B y x M e c r a a a   K a ı o T a ,  

ikiadamlıq kupe

 

i 

a B y x M e c T H o e   K y n e .

İK İA Ğ IZ L I 

n p H J i .  

1 .   o ö o ı o a o ö c ı p b i ü  

(HMeıomHH 

o c r p o e  

ae3BHe  c  aByx  crapoH ). 

Ikiağızh silah

  oöoıoaoocT poe  opyacne, 

iki- 

ağızlı xəncər

  oöoroaoocTpbiü  KHHxaa, 

iki- 

ağızlıbıçaq

 

o ö o ı o a o o c T p b i f t  

h o jk ;  2 . 

3 0 0

J I. 

a B y y c T b i i ı   ( H M e ı o m H H  

m a

  p o t o b w x   O T B e p -  

cTHa,  HBa  n p n co cK a ); 

3 .  

c . - x .   a s y x a e -  

MemHbifi. 

İkiağızlı  kotan

  aByxaeM euiHbiü 

ı u ı y r .

İK İA K T L I 

n p H J l .  

c m .  

ikipərdəli.

İK İA N O D LU  

n p H j ı .  

3 J i . - T e x .  

C B S i 3 b .  

a B y x a H ö a H b i ü .

İK İA RŞIN LIQ  

n p H J i .  

flByxapmHHHbiü 

( p a 3 -  

MepoM 

b

  f l B a   a p m H H a ) .

İK İA RV A D LI  I 

n p H J i .  

co cT o am n ü   b  6paKe 

0

a H

0

B p e M e H H

0

  c   a s y M a   x e H a M H ;  

II 

c y m .

C P o e x e H e H .

İK İA R V A D L IL IQ  

c y m .  

f l B o e x e H C T B O .

İK İA T L I 

n p H J i .   a B y K Ö H H b i ü  

(n p H c n o c o 6 - 

j ı e ı i H b i H   a a a   T a r n   n a p o f t   j ı o u ı a a e f t ) ;   n a -  

p o K O H H b i f t .  

İkiatlı araba

  a f i y K O H H a a   T e a e -  

r a ,  

ikiatlı xizək

  n a p o K O H H b i e   c a H H .

İK İA T O M LU  

n p H J l .   x H M .  a B y x ä T O M H b i ü ,  

a B y a T O M H w ü   ( c o c T o a m H f t   H 3   a s y x   a T o -  

m o b ) .  

Ikiatomlu qaz

 

a B y x a T O M H b i ü   r a

3

, 

iki- 

atomlu  m olekul

 

a B y x a T O M H a a   M o a e K y a a ,  

ikiatomlu spirtlər

 

f l B y x a T O M H b i e   c n H p T b i .

İK İA V A R L I  n p  h 

ji

 .  aByxBeceabHbiü, 

flByx- 

BeceabHbiü  (c 

oaHoft 

napoü  Becea).  Iki- 

avarb qayıq

 

flByxBeceJibHaa  aoflKa.

İK İA Y A Q L I 

n p n a .   aByHÖrHH  (HMemuwü 

HBe 

hoph

, 

c  flByMa 

HoraMH  -  

ynoTpeöaa- 

eTca  KaK anHTeT 

ana  o6o3HaneHHa  neao- 

BeKa).

İK İA Y L IQ  

n p n a .  

aByxMecaHHbiü: 

l. npo- 

aoaacaıomHüca aBa  Mecana; 

cpokom

 

b

 flBa 

Mecaua. 

İkiaylıq məzuniyyət

 flByxMecHHHbiü 

OTnycK,  ikiaylıq  kurslar

 

aByxMecaHHbie 

Kypcw;  2. 

B03pacT0M 

b 

aBa  M ecaqa. 

İki- 

aylıq uşaq

  aByxMecHHHbiii 

peöeHOK; 

3. 

Bbi- 

xoaamHÜ  pa3 

b

  aBa 

M ecaua 

(o 

nepHOflH- 

necKHX 

H3aaHHax). 

İkiaylıq ju m a l

  aByx- 

MecaHHbiü 

acypHaa; 

4.  paccHHTäHHbiü  Ha

2 

M ecaua. 

İkiaylıq ehtiyat

  aByxMecaHHbiH 

3anac.

İ K İ B A R A B A N L I  

n p H J i .   T e x .   jw yxöapa- 

öäHHbiü.  İkibarabanlı bucurqad

 flByxöapa- 

6aHHaa  jıeöeaK a.

İK İB A R M A Q  

n p H a .  

1.  c m . 

ikibarmaqlı; 

2. 

p a 3 r .  

mnpHHOü 

b  flBa  n a a b u a .

İK İB A R M A Q L I 

1. 

11

 

p 

h;i .  flBynäabiü, 

flBy- 

nepcTbiü  (HMeıomHÜ  flBa n a a b u a   Ha  Horax 

miH 

Ha 

pyKax). İkibarmaqlı ərincək

 

3

 

o o 

a , 

flBynaawü aeHHBeu; 

2. 

c b h  

3

b.  fleyxmTbip- 

KÖBbift.  İkibarmaqlı çəngəl

 aByxmTbipKO- 

Baa 

BHaKa.

İK İB A ŞA  

H a p e n .  b Ö

6

a 

KOHuä,  Tyaä 

h 

06

- 

paTHO.

İK İB A ŞLI 

n p n a .   1. aByraäBbift,  aByxroaö- 

bwü, aByroaoBbiü  (HMeromHÜ 

flBe  roaoBbi). 

İkibaşlı heyvan

 

flByroaoBoe  acHBOTHoe,  iki- 

başlı  ilan

 

flByroaoBan  3Mea; 

2.aBycTopÖH- 

hhü.  İkibaşlı  əlaqə

 

CBa3b.  flBycTopon- 

Haa  CBa3b; 

3 . T e x . ,  

c t p o h t .   flBypörHÜ 

(c aByMa 

octphsmh).  İkibaşlı zindan

 

flBy- 

poraa  HaKOBaabHa; 

4 . 

n e p e H .   flBycMbic- 

aeHHbift  OTBeT; 

0 

ikibaşlı  qartal

 

flByraa- 

Bbift  opea  (rocyaapcTBeıiHbiü  rep

6

 

Poc- 

chh);  ikibaşlı  qohumlar

 

poflCTBeHiiHKH 

no asyM aHHHaM:  ikibaşlı damşmaq

 

roiio- 

pHTb  oÖHHaKaMH,  HaMeKaMH;  ikibaşlı zə- 

rərə düşmək

 

noTepııeTb  aBoüııoü 

ym ep

6

.

İK İB Ə N D L İ 

n p n a .   I . a h t .   aBycTÖnnbiii 

(COCTOSHUHH H3 flByX  CTHXOTBOpHblX  CTon); 

2. 

c B a

3

b.,  T e x .   aByx3BeHHbiü.  İkibəndli 

xətt

 

flByx3BeHHaa  aHHHa,  ikibəndli mexa-

nizm

  ÄByx3BeHHMii  MexaHH3M, 

ikibəndli 

süzgəc

 

a B y x 3 B e H H b itt  (}){ ü ib T p , 

ikibəndli şə- 

bəkə

 

jjB y x 3 B e H H a a   c e T b .

İK İB Ə T N L İ 

c y m .   3 o  o j t .   H B y y r p

66

K a   ( M e jı-  

K o e  

cyMHaToe 

M J i e K o n H T a r o ı u e e ,  

oÖHTaıo- 

m e e  

b

 

AMepHKe). 

,

İK İB Ə T N L İL Ə R   c y m .  

3 0  

0

J I .  

jiBvyıpöf)- 

KOBbie.

İK İB İR  

h

 

a p e 

< ı. 

nonäpHO, 

n ö  

jjBa,  n o  

j tB o e , 

näpaM H. 

İkibir getm ək

 

h j t h

  n o n a p H O .

İK İB O Ğ A Z L I  n p H J i .   /iByröpjibiH  (HMero- 

i h h h

 

aBa  ropjibiuiK a). 

Ikiboğazlı şüşə

  aBy- 

ro p jia a   öyrbuiK a.

İK İB O R T L U  

npHJi.  JiBySöpTHbiH, jiByxfiop'r- 

H b iiı 

(06

  o j ı e x a e ) .  

Ikibortlu kişi kostyumu 

JIByÖOpTHWH  MyXCKOH  KOCTIOM.

İK İB Ö L G Ü L Ü  

n p H J i .  

j i h t

. 

j B y

7

j ö .i b n ı> ı iı  

(COCTOaUIHİİ  H3 

JIB yX   pH T M H H eC K H X   JIO -

jıefl  -   o 

cth x o tbo ph o m

  pa3M epe).

İK İB U C A Q L I  n p n j ı .   HByxyröjibHbiiı. 

İki- 

bucaqlı fr e z

  t  e  x .  ÄByxyroJibHaa  cf)pe3a. 

|

İK İB U Y N U Z  

npHJi .  

c m

.  ikibuynuzlu.

İK İB U Y N U Z L U   n p H J i .   jiBypöi'HH. 

İkıbuy- 

nuzlu heyvanlar

 

a B y p o r a e   a c H B O T H b ie .

İK İC A N L I  n p H J i .   1. 

p a

3

r .  

6

e p e M e H H a a .  

İkicanlı olmaq

 

6

ı>rn> 

öepeMeHHOH; 

2 .   C T ejib - 

Haa 

(o   KopoBe,  6yHB0JiHue 

h

 

T .n.). 

j

İK İC A N L IL IQ  

e y m .  

I . p a

3

r .   ö e p Ğ M e ı ı -  

H O C T b ;  2 .   CTCJIbH O C Tb  ( o   K O p O B e   H   T . n . ) .

İK İC Ə   y n  

c j i h t

  . 

1. 

H B a . 

İkicə sözlə

 

flB y M a  

! 

c J io B a M H , 

ikicə addımlıqda

 

b

  j i B y x   m a r a x ;

2 .  

Bcerö 

« B a , 

JiH iıib  

Ä B a, 

TÖJibKO 

j r e a .  

İkicə 

söz  dedi

 

C K a 3 a jı  B c e r o   j iB a   c J i o B a ,  

ikicə 

gün gözlə

 

n o j ı o x f l H   B c e r o   f lB a  

ansı,  ikicə

  ) 

saat qalıb

 

o c T a n o c b  

B cero  flBa  >ıaca, 

ikicə 

dəfə

 

B c e r o   j iB a  

pa3a. 

j

İK İC Ə R G Ə   1.  h  a p e  q .  1.  b  jjBa  pajıa. 

İki-  '■

 

cərgə durmaq

  CTOHTb 

b  

jiBa  pajıa, 

ikicərgə 

düzm ək

  cTaBHTb 

b  

flsa   p ajja; 

2 .   b  

jiBe  m e - 

p e H ra ;  II  n p n j ı .   jjeyxpajiHbiH. 

İkicərgə 

zəncir

  jiByxpaaH aa 

H em > .

İK İC Ə R G Ə L İ  n p H J i .   aByxpajiHbiij. 

İki- 

cərgəli  tikiş

  jiByxpaaHMH 

u i o b

, 

ikicərgəli 

əkin

 

c .  -  x .  Ä B y x p a /iH b iH   n o c e B .

İK İC Ə R G Ə L İL İK   c y u ı .   jiByxpajiHocTb.

İ K İC İL D L İ 

n p H J i .   flB y X T Ö M H b iiı. 

İkicildli 

lüğət

 

H B yX TO M H blH  

CHOBapb.

İ K İC İL D L İK  

I 

n p H J i .  

jiByxıÖM iibiiı;

II  c y ı u .   HByxTOMHHK. 

H.Cavidin  əsər-

lərinin  ikicildliyi

 

HByxTOMHHK  n p o H 3 B e - 

jıeH H H   r . f l x a B H j ı a .

İK İC İN S İY Y Ə T L İ 

n p n j ı .   JlB y ııö .ıı.n i:  l . c o -  

ejiH H aıo ıu H H   b   c e

6

e   n p ıi3 H a K H   M y x c K o r o   h  

x e H C K o r o  

n o jıa , 

rep M acjjp o A H T H b iii 

(o  

jk h -  

b o t h o m   o p ra H H 3 M e ); 

2 . 

6

o t .   c o a e p jK a -  

i i i h h   h   TbM H HK H ,  h   n e c T H K , 

o ö o en o jib iü  

( o  

U B eTK e).

İK İC İN S İY Y Ə T L İL İK  

c y u ı .   r e p M a ^ p o z J iı-  

TH3M;  ÄBynOJIOCTb.

İK İC İN S L İ 

n p n j ı .   c m .  

ikicinsiyyətli.

İK İC İN S L İL İK   c y m .   c m .  

ikicinsiyyətlilik.

İK İÇ A R X L I 

ı ı p u j ı .  

ÄByxKOJiecHMH. 

İki- 

çarxlı  araba

 

jiB y x K O Jie c H a a  

ap 6 a.

İK İÇ Ə Y İR D Ə K L İ  n p H J i .   jib v x k ö c'io h k o - 

bm h,  c  HByMH  KOCTOHKaMH. 

Ikiçəyirdəkli 

meyvələr

  jiByxKOCTO'iKOBbie  (})pyKTbi.

İK İÇ Ə Y İR D Ə K L İL İK  

c y u ı .   jiB y x K Ö c ıo q -  

KOBOCTb.

İK İÇ İN   H a p e n .  

p a 3 r .  

I .

b

  jjBa  pajıa;

2 .  ÄBa  pa3a. 

İkiçin gəlm ək

  jjBa  p a3 a  ııpn- 

XOJIHTb.

İK İD A M A R L I  n p H J i .   JiByxHJibHWH  Ccocto- 

h iu h h   H3  flByx  x h j i ) . 

İkidamarlı  kabel 

ə j ı . - ı e x .   jiB y x H J ib H b iii  K a ö e jib .

İK İD A Y A Q LI  n p H J i .   HMerouiHİi nBe  onopbi. 

İkidayaqlı dəzgah

 

c ıa H O K ,  H M eıo ın H H   jiBe 

o n o p b i.

İK İD E K A D L IQ   c y m .   JlByxjjcKäjUiHK  (ne- 

pHojı  BpeMeHH 

b

 

a s e   aeKajibi, 

n o c B a u ıe H -  

Hbiiı  KaKoü-JiHÖo  oöııjecTBeHHOH  KaMna- 

HHH, 

KOJIJieKTHBHOH 

paÖOTe).

İK İD Ə -B İR D Ə  

H a p e H .  

c m . 

ikidən-birdan.

İK İD Ə F Ə L İ 

n p H J i .   jj s y x r v p ä 'iııı,ıü ,  jıiiyK paT- 

H b iiı  (n p o H 3 B e jıe H H M H   jiB a   p a 3 a ) ;   yjiB oeH - 

ı i b iiı. 

Ikidəfəli çağırış

 

jiB y K p aT H b iiı 

b m

3 0

b

.

İK İD Ə F Ə L İK   I 

H a p e ı .   b  jıısa  p a

3

a . 

İki- 

dəfəliyə vermək

 

o T jjaB aT b   b   jiB a  p a 3 a   (b   JiBa 

ı ı p u e M a ) ;  

II  n p H J i .  

p a c c H H T a H H b iiı  H aflB a 

p a 3 a ,  H a  

KBa

  n p n e M a .

İK İD Ə N -B İR D Ə N  

H a p e ı .   K o ıv ıa-n H o y JIf,. 

Ikidən-birdən  bizdə  olubsan?

 

K o rjja -H H - 

6

y jib   t m  

6

b in   y  

H ac?

İK İD Ə S T Ə L İ 

n p H J i .   A B y p y ^H b iH   (HM eıo- 

i i i h h   HBe  p y q K H   n.Ta  p a

6

o T w ) . 

İkidəstəli 

rəndə

 

jiB y p y iH M H   cfjyraH O K .

İK İD İB L İ 

n p H J i .   jiB VjıÖ HH biıi 

(

H M e ıo u m ıi 

jlB o iiH o e  

j i h o

) . 

İkidibli  gəm i

 

H B ynoH H oe 

cyjjHO, 

ikidibli qab

  aBynoHHaa  nocyjıa.

İK İD İL L İ  n p H J i .   1.  jiByaJbi'-ııibiiı:  1) 

n o ji b -  

3yK)UIHHCa  nOCTOHHHO 

HByMfl  S3bIKaMH  KaK 

paBHoqeHHbiMH, 

p aB H onpaB H M M H . 

İkidilli 

əhali

 

HBya3bi>iHoe  HaceneHHe;  2)  cocTaB- 

jıeHHbifi, 

H a n H c a H H b iii 

Ha  jiByx 

» 3 M K a x ; 

ÖHJIHHrBHCTHHGCKHH. 

İkİdİllİ lüğət

 

flBya3bIH-

H bii  cnoBapb;  2.  n e p e H .   jiHiıeMepHMH,

ÄBOHCTBeHHMH  B  CJIOBaX  H  BbICKa3bIBaHH-

ax . 

İkidilli adam

  jiHqeMepHMH  HenoBeK. 

İK İD İL L İL İK   c y m .   jjBya3bWHe:  1.  cob- 

M ecT H o e  p a B H o n p a B H o e   cy m ecT B O B aH H e 

b  cTpaHe  flByx  a3MK0B;  2.  3HaHHe  flByx

33bIKOB  H 

n0 JIb 3 0 B aH H e 

HMH;  6HJIHHIBH3M.

Əhalinin ikidilliliyi

 

3Bya3biMHe  HacejıeHHa. 

İK İD IR N A Q L I  n p H A .   JiByKonbiTHbiiı. 

İK İD IR N A Q L IL A R   c y m .   3 0 0 J I .   AByKO- 

nbİTHbie  (oTpajı 

M JieK o n H T aıo u iH X ,  H M eıo- 

iiihx 

p a3 jiB o eH H M e  K o n M T a),  n a p H O K o n b n -  

Hbie.

İK İD İS K L İ  n p H J i .   jIByxjiHCKOBbiü.

İK İD İŞ L İ 

n p n j ı .   jiB y

3

y

6

biH  

(c  jjByMH 

3

y - 

6aMH, 

3 y 6 b aM H ). 

İkidişli yaba

 

A B y 3 y 6 b ie 

BHJIbl.

İK İD İV A R LI 

n p H J i .   HMeıoıHHH  jiB e  CTeHbi, 

c  jib o h h o h   CTeHOİi. 

İkidivarlı kamera

  Ka-  j 

Mepa  C  ÄBOHHOH  CTeHOH.

İK İD O D A Q L I  n p H J i .   6 o t .   AByıyÖHbiii. 

İK İD O R L U   n p H J i .   aByxMäqTOBbiü  (HMero- 

iiih h   jiBe  MaHTbi). 

İkidorlugəm i

 nByxMaq- 

TOBoe  cynHo.

İK İD Ü Y M Ə   II p  H JI.  JIByXJIKIHMÖBblH  (pa3- 

MepoM  b  ÄBa flioHMa). 

Ikidüymə mıx

 aByx- 

jHOHMOBbiiı  rB03Äb, 

ikidüymə  taxta

  JiByx- 

nroiiMOBaH  nocKa.

İK İE L E K T R O D L U   n p h j i  . 

rj) h 3,  jibvx- 

ƏJieKTpöjiHMİi. 

İkielektrodlu  lampa

  aByx- 

əjıeKTpojiHaa  jıaM na.

İK İE L E K T R O N L U   n p n j ı .  

t ( ı n 3.  aByx- 

ane.KTpÖHHMH.

İK İE ^ E M E N T L İ  n p H J i .   jiByx3.rıeMeıiTHbiü. 

Ikielementli maddə  x

 n  m  .  jiB y x ə jıe M e H T - 

Hoe  BemecTBo.

İK İE N İŞL İ  n p H J i .  

C T p o H T .   flB y cK äT H b iö  

(HMerouiHH  jiBa  HanpaBJieHHbix 

b

 

pa3Hbie 

CTOpOHM  CKaTa).

İK İE V C İK L İ  n p H J i .   6

o t

.  jiByjıÖMHi.ıü, 

İK İE V C İK L İL Ə R   c y m .  6  o T .  jiByjıÖMHbie 

(pacTeHHa,  HMerouiHe  My>KCKHe 

h

  x e H - 

CKHe  HBeTKH  Ha  pa3HbIX  oco ö flx ). 

IK İE V C İK L İL İK   c y m .   6

o t

.  jiByjÖMHOCTi,.

İK İE V L İ  I 

n p H J i .  

c m

. 

ikievcikli;

  II c y m .  

y c T a p .   flBoexeH eu.

İK İE V L İL İK   c y ı u .   y c T a p .   jiBoeaceHCTBO.

İK İƏ L L İ  H a p e q .   oöeHMH  pyKäMH,  Kpen- 

ko. 

İkiəlli  tutmaq

  jıep x aT b   oöeHMH  py- 

KaMH;  II  n p H J i .   Me j ı .   ÖHMaHyäjibHbiii, 

jlByp^H biii;  0 

ikiəlli doldurur

 (

ötürür

)  ecT 

TaK,  KaK 

3 a  

yuıaMH  T pem H i;  yıuıeTaeT, 

ynHCMBaeT  3a  o 6 e  

m eK H .

İK İƏ R L İ  I  n p H J i .   jiByMyvKiiflü. 

İkiərhqa- 

dın

  jiByMyxHHH  *eHiıiHHa;  II  c y m .   aBy- 

MyKHHua  (xeHiUHHa,  BcrynHBiııafl 

b o

 

b t o

-  

pofi  6paK   ao   pacTopxeHHH  n epB oro 

h j i h

 

cocToam aa 

b

 

6paKe  onHOBpeMeHHo  c aByMH

MyXbHMH).

İK İƏ R L İL İK   c y m .   jiBVMy^ne  (cocTOHHHe 

b

  6paK e  0jiH0BpeMeHH0  c  aByMH  Myxb- 

hmh

).

İK İƏ S A S L I  I I p

H

JI 

. 

X H M .  

JIByOCHÖBHblH 

( H M e ı o n i H H   Ä B e  

o c h o b m

) .  

İkiəsaslı  turşu- 

lar

 

a B y o c H O B H M e  

k h c j i o t m

.

İK İƏ S R L İK   c y m .   jjByxBeKOBÖii  (n p o ao jı- 

/ K a r o ı u H İ ı c a  

b

  T e l ı e ı i H e   j ı e y x  

b c k o b

) .  

İki- 

əsrlik mübarizə

  AByxBeKOBaa  6o p b 6 a.

İK İƏ T Ə K L İ 

n p H J i .  

ə j ı . - T e x .  

c b h

3 b

. 

f l B y x r o ö o i H M H .  

Ikiətəkli  izolyator

 

f l B y x -  

ro Ö O H H M H   H 3 0 J I H T 0 P -

İK İƏ V Ə Z L İ 

n p H J i .  

x h m .  

f l B y

3

a M e ı u e H -  

Hblft.

İK İF A İZ L İ 

n p n j ı .   j I B y x n p o u e H T H b i ü .  

İki- 

fa izli məhlul

  flByxnpoaeHTHbiö  pacTBop.

İK İF A M İL İY A L I 

n p H J l .  

h o c h i i i h h

 

flBe 

(fjaMHflHH.

İK İF A Z A L I  n p H J l .   flByx(})ä3HMH. 

İkifazalı 

cərəyan

 

( } ) H 3 . ,   T e x .   f l B y x ı |) a 3 H M H  

t o k

, 

ikifazalı küy

  M e fl.  flByx(})a3HMH  uıyM.

İK İF İK İR L İ  n p h a  .  HeyBepeHHbiii,  Hepeuııi- 

TeAfcHbiH,  K0fle6flK>mHHCH. 

İkifıkirli adam 

KOAeÖAIOUIHHCH  lenoBeK .

İK İF İK İR L İL İK   c y m .  

H e p e u i H T e J i b H O C T b ,  

HeyBepeHHocTb.

İK İFO K U SLU   n p h a .  Mefl.  6Ht})OKäAbHbiü. 

İkifokuslu şüşələr

  6nc})OKaFibHMe  C T e o a .

İK İG A V A H IN L I  n p h a  .  flByxjıeMeuiHbiü 

(cHaöxeHHbifi  flByMa  AeMexaMH,  npoBoafl- 

iu h h   cpa3y flBe  6opo3flbi). 

İkigavahınh ko- 

tan

  flByxAeMeuiHbiH  ııayr.

İK İG İR İŞ L İ 

n p  h  

a   . 

f l B y x

3

a x ö f l H b i i i .  

İkigi- 

rişliyiv  r e x .

  jjByx3axoaHaa  pe3b6a.

İK İG Ö V D Ə L İ  n p n j ı .   HByxcTBÖJibHMÄ  (HMe- 

toıuHİi HBa  CTBoaa). 

Ikigövdəliqazıma

  r e o a .  

aByxcTBOJitHoe  SypeHHe.

İK İG Ö Y Ə R T Ə L İ  n p H J l .   M o p c K .   flByx- 

näuyĞHbiH. 

İkigöyərtsli gəm i

  AByxnaJiy6- 

HblH  Kopaö/Ib.

İK İG Ö Z L Ü   n p H J i .  1.  c  jbvvm   ot/i& 'ichhsi- 

m h  (aıuHKaMH),  c   aByMa  nacTsiMH. 

İkigöz- 

lü  m iz

  c to ji  c  jiByMa  HiHHKaMH. 

İkigözlü 

p o rtfel

  n o p T ^ e jib   c 

gB ym

  oTaejıeHiwMH;

2.  p a 3 r .   aByxKOMHaTHbift. 

İkigözlüm ən- 

zil

  ÄByxKOMHaTHaa  raap T H p a.

İK İG Ü N L Ü K   n p H J i .   jiByxjjHeBHbıö:  l . n p o -  

aoJiataıoıuH Hca  jiBa 

jiHa.  İkigünlük iş

 jiByx- 

HHeBHaa  p a ö o T a , 

ikigünlük səyalıət

  JiByx- 

jlHeBHoe  nyreuıecTB H e;  2.  paccMHTaHHbiä, 

jIocTaTolHMH  Ha  jiBa  jm a . 

İkigünlük eh- 

tiyat

  jiByxjjHeBHWH  3 anac.

İK İG Ü V Ə N L İ  n p n j ı .   jiB y rö p ö tıiı  (o   Bep- 

6 jııojıe).

İK İH Ä Ç A   I l pHJI.   C  paSBIUIHHOÜ.  pa3BHJIKOİİ.

İK İH A Ç A L I  n p n n .   cm.  

ikihaça.

İK İH A K İM İY Y Ə T L İK   c y m .   iTRoeBJiäcTHe 

(ojıııoBpeMeHHoe 

cymecTBOBaHne  aByx 

BJiacTeft). 

Ikihakimiyyətlik dövründə

  b  n e - 

PHOJI  JIBOeBJiaCTHfl.

İK İH A L O G E N L İ  n p n : ı . 

x h m

.  aB yrajıo- 

reHHbiii.

İK İH E C A L I 

n p H J i .  

j i h h t b .   jiBycjıö/KHWH, 

flBycjıoroBÖft. 

İkihecalı  söz

  jjBycjıoxHoe  ; 

c jio b o .

İK İH Ə D L İ  M a _r .   I  n p H J i .   jiHyHJiemibiH.

İkihədli  tənlik

  aByHJieuHoe  yçaBHeHHe;  ^ 

II

 c y m .   HByqjıe'H, 

6ı

ihöm  

(cytm a tm n paj-

  / 

HOCTb  flByx  ajıreÖpam ecKHX  BbipaaceHHÜ).  ;

İK İH Ə F T Ə L İK  

n p H J i .  

flByxHeaejibHbiıi;  J

1

.  npoflOJixaıoııiHHca  jiBe  HejıejiH. 

İkihəf-

  | 

təlik ezamiyyət

  flByxHeflejibHaa  KOMaHjiH- 

poBKa;  2. 

c 

npoMexyTKOM  b 

flBe  HeuejiH, 

BbixojıaııiHH  pa3 

b 

jiBe  HejıejiH  (o  acypHa- 

jıa x ,  H3jıaHHax);  3 . 

B03pacT0M 

b 

flBe  He- 

jiejiH. 

İkihəjtəlik  buzov

  aByxHejıeJibHWH 

TejıeHOK.

İK İH Ə R Ə K Ə T L İL Ə R  

c y ı n .  

3 0 0 J 1 .  

flBy- 

x ö flK H  

(ceM.  aıu e p H q ).

İK İH İS S Ə L İ  n p H J i .  1.  b flByx  Liac’Tax  (co c- 

t o j i h i h h  

ıi3  jiByx

  nacT eii). 

İkihissəli əsər 

npoH3BeaeHHe, 

cocToaınee 

H3  flByx 

nac- 

Teü, 

ikihissəli p y e s

  m>eca  b  flByx  H acrax ;

2. 

jiByxMacTHbiii. 

İkihissəli takt