S L a V y a n u n I v e r s I t e t I

c y m .  

K a y

3

aribHOCTb  (reH eT H - 

HecK3H  CBfl3b 

M e»ay 

OTflejIbHblMH  COCTOfl- 

HH3MH  BHflOB  H  (jjOpM   M aT epH H   B  npO H eC - 

cax 

e e  

pa3BHTHH).

KAVALER' 

c  y  lu,  .  K a B a jıe p   (H eJio B eK , 

Har- 

pa*fleHHbiii 

0

p f le H

0

M ). 

uŞöhrət"  ordeni 

kavaieri

 

K a B a J ie p  

opfleH a  “ C naBbi” .

KAVALER

2

 

c y m .   y c T a p .   p a 3 r .   KaBa- 

Jiep:  1. 

M y x H H H a ,  3aHHMaıoLUHH  flaM y  b 

o6mecTBe,  conpoBoxflaromHH  ee   Ha  npo- 

ryjiKe  n   T.n.; 

2 . 

noKJiÖHHHK.

KAVALERQARD 

HC T o p .  

I 

c y m .   KaBa- 

J i e p r ä p f l   ( c o jif la T   h j i h   o tjD H u ep  

oco o o ro  

noJLKa  q a p c K o i i   apM H H ,  B xoflH B U iero  b 

coc- 

TaB  rBapfl,eöcKOH  TflacenoH  KaBanepHH); 

I l n p H J i .   K a B a n e ra p flC K H H . 

Kavaleqard 

alayı

 

K a B a n e ra p flC K H K  

nojiK.

KAVALERLİK 

c y m .   o6fl3aHHOCTH, 

ilojio

- 

x e H H e   K a B a n e p a 2 .

KAVALYER 

c y ı u .   r H g p o r e o n .   KaBaJib- 

ep  (Hacbinb  BflOJib  flo p o r a ,  coopyxaeM afl 

m

  BbiHyroro  rpyHTa  fljıa  3amHTbi  o t  

3a- 

HOCOB 

H 

CTOHHblX  BOfl);  3eMJIHH0İİ  OTBafl.

KVVATİNA 

c y m.   My

3

.  KaBaTuna (ııe

6

oJib- 

uıafl  onepHan jıupHHecKan  apufl  ııecenHoı o 

cKjıafla).

KAVERNA  c y m .   KaBepHa:  1.  Mea.   no- 

jıocTb,  06pa30BaBuıaHca  b 

opraHe 

Bcjıejı- 

CTBHe  pa3pyrueHHfl  eıo  TKaHeü  6oJie3Hbio. 

Kavernanın  əmələ  gəlməsi

 

06

pa

30

BaHHe 

KaBepHbi,  kavernanın drenajı

 

flpeHHpoBa- 

HHe  KaBepHtı; 

2. 

r e o n .   nycToTa,  no.noe 

IipOCTpäHCTBO,  06pa30BaBuıeecH  B  ropHoii 

nopofle.

KAVERNALI  n p HJ i .  

KaBepHÖ3HbiLİ,  c 

K a -  

BepnaMH:  I.  Mefl.  o  hojiocth,  o6pa30- 

BaBuıeHCH  b  opraHe  HejıoBeKa.  Kavernalı 

ağciyər

  KaBepH03H0e  jıerKoe;  2. 

r e o n .  

o  nycTOTe  b  ropHOÜ  nopofle.  Kavernalı 

əhəngdaşi

 

KaBepH03HbIH 

H3BeCTHflK.

KAVERNAÖLÇƏN 

c y m .   r e o j ı .   KaBepHO- 

Mep 

(n p n 6 o p   fljısı  onpeflejıeHHfl  flHaMeTpa 

öypoBoü 

CKBa*HHbi). 

Mexaniki kaverna- 

ölçən

 

MexaHHHecKHÜ  KäBepHOMep.

KAVEUNOQRAM 

c y m .   r e o j ı .   KaBepHO- 

ıpäMMa  (flHarpaMMa  H3MeHeHHfl flHaMeTpa 

öypoBoü  CKBaxHHbi 

c  rflyÖHHoir).

KAVİTASİYA 

cyur .  

T e x .   K aB H Tam rfl  (

06

- 

p a3 0 B a H M e  b   K an e.rib H

0

H  x h a k o c t h  

110

- 

nocTeö, 

3 a rıo flH e H H b ix  

ra30M, 

ııa p o M  

hjih 

HX  CMeCblo).

KAYMAN 

c y m .  

3

ooji .   KaÜMäH (pofl 

K p o - 

KOflHfla, pacnpocrpaHeHHMÜ  b  U,eHTpajib- 

HOH  H  IO)KHOH  AMepHKe).

KAYNOZOY 

b  c 

0

 h e t  .  kaynozoy  erası 

KaÜH030HCKaa  apa  (HOBeüuıafl  əpa  b  reo- 

JIOIHHeCKOÜ 

HCTOpHH 

3eMJlH, 

noflpa3- 

jıejifleMafl  Ha flBa  nepnofla -  TpeTHHHbiii  h 

HeTBCpTHHHblÜ,  K KOTOpOMy OTHOCH I CH  H 

coBpeMeHHaa  ənoxa).

KAYRA 

cyı u.  

3 0 0

.

1

. 

Käüpa 

(MopcKaa  hth- 

ua  ııOAOTpaaa 

hhcthkobhx, 

p a c n p o cT p a - 

ııeıınaH  

npeHMymecTBeHi-io  Ha 

C e B ep e). 

Qütb  kayrası

 

ııojiflpnafl 

r a ü p a .

KAYUT 

c y m .   KaıÖTa  (n o M e u ıe H H e  

flflfl 

n a c -  

ca*HpoB  hjih  əKHnaxa na cyflHe).  Birinci 

dərəcəli kayut

 

KaıoTa 

nepBoro 

KJiacca.

KAYUT-KOMPANİYA 

c y m .  

M O P C K .  

KaıöT-KOMnäHHH  (o ö m e e   noM em eH H e  Ha 

cy fliıe  jınfl  ejibi,  oTflbixa 

h 

t

.

ä

. 

nacca*H- 

p o B , 

a 

H a  B o eH H b ix  

cyflax 

-   flflfl  otjD H ue- 

p o B ).

K A Y Z E R   c y m .  

n c   r o p .   K ä i b e p :   I .   T H T y jı 

H M i ı e p a T o p a  

b

  r a K   n a i H B a e M o i i   C B H m e ı ı -  

H O İ İ  P H M C K O H   H M I i e p H H   H   B  r e p M a i I C K O İ İ  

H M i ı e p H H  

(b  

1 8 7 1 - 1 9 1 8  

11

.);  2 . 

j i h u o

, 

H O C S L U e e   3 T O T   T H T y f l.

K A Z A K  

I 

c y m .   K a

3

Ä K : 

1. 

b   P y c c K O M   r o -  

c y a a p c T B e  

X V -X V Il 

b b . :   B O f l b H b i i i   n e j ı o -  

B

6

K   ı i 3  

6

e * a B u i H x   n a   O K p a u H u   p y c c K o r o  

rocyflapcTBa 

( J I o h ,   5 I h k ,  

3anopo>Kbe) 

K p e -  

n o c r H b i x   K p e c T b H i ı ,   x o j ı o n o B   h   r o p o f l c K o ü  

6

e f lH O T b i . 

Azad  kazak

 

B O J i b H w ü  

K a 3 3 K ;

2 . 

b   c  

XVIII 

b .   f l o  

1 9 1 7  

r . ;   n p e n c T a B H T e .T b  

BoeHHoro  coc.flOBHfl-ypoxeHeu 

B O İic K O B b ix  

o ö j ı a c r e i i   ( K y

6

a H C K o ü ,   T e p c K O i i  

h  flp.), 

o 6 f l 3 a H H M Ü  

LiecTH 

c j ı y x

6

y  

b 

o c o ö b i x   b o ü -  

c k o b m x   H a c T f l x   3 a   j i b r o T i ı o e   n 0 J i b 3 0 B a H H e  

3 e M J i e Ü ;  

3. 

p H flO B O Ü   o c o ö b i x   B O H C K O B b lX  

nacTeü,  Hecyıunü 

B o e H H y r o   c j ı y x ö y   c o  

c b o h m  

C H a p f l * e H M e M  

h  

B o o p y x e H H e M ,  

H M e a   c o ö c T B e H H o r o   k o h a ;   4 .   b   P o c c h h   f l o  

1 9 1 7  

r . :  

6

o e a   o c o ö b i x   K a B a j ı e p n ü c K H X  

n a c T e ü ,  

n a c T O  

H c n 0 J i b 3 0 B a B i u H x c f l  

f l j ı a  

I I O f la B J ie H H H   B O C C T a iIH İİ ; 

5 . 

K p e C T b f lH H H , 

y p o a c e n e u   ö b i B i u n x   b o ü c k o b h x   o Ö J i a c T e ü ;

II 

n p n j ı .   K a

3

ä u K H Ü ,   K a ıa H H H . 

Kazakdəs- 

tələri

 

K a 3 a u K H e   O T p f lf lb i ,  

kazak alayı

 Ka3a- 

h h ü  

nojiK, 

kazakkəndi

 

K a

3

a H b a   c T a H H i j a .

K A Z A K X A N A   c y m ,   y c T a p .   K a j ä p M a  

(no- 

MeuıeHHe  ajisi  pa3MemeHHH  Ka33KOB).

K A Z A K L I Q  

c y u ı .  

H C T o p .  

cjıy*

6

a,  nojıo- 

*eHHe  Ka3aKa  KaK  npeflCTaBHTejısı  Boeıl- 

HOlO  COCJIOBHfl.

K A Z A R M A  

I  

c y m .   Ka

3

äpMa: 

1 . 

oco

6

oe 

3flaHHe flflfl  pa3MeuıeıiHH  bohhckoh  nactH. 

Əsgər  kazarması

  cojiflaıcKafl  Ka3apMa;

2 . 

y c T a p .   o

6

ıue*HTHe ajisi  paöonnx  npu

4 ) a 6 p H K e  

hjih 

3

a B O f l e . 

Fəhlə kazarmaları 

p aö o n n e  Ka3apMbi;  3. 

n e p e n .  

0

  neKpa- 

CHBOM,  HeyKJIIOvKeM  3fläHHH,  II

0

CTp

0

eHH

0

M 

no  ıuaöflOHy;  II  ı ı pHf l .   Ka

3

äpMeıııibiii. 

Kazarma binası

  Ka3apMeHiıoe  3flaıiHe, 

ka- 

zarma vəziyyəti

  Ka3apMeHiıoe  ııojıo*enne 

(nojıo*eriHe,  ııpn  kotopom   o6H3aTejibiıo 

6e30TJiyHH0e  npeöbmaHHe  b  bohiickoh 

nacTH,  Ha npefliıpHflTHH  hjih  ynpe>KfleıiHH). 

Kazarma  vəziyyətində olmaq

  ııaxojHi rbCH 

rıa  Kä3apMeHHOM  ııojıo*eHHH,  kazarma 

vəziyyətinə keçmək

 nep eü rn   na  KaiapMeıı- 

n o e  ııo.no)KeHHe.

KAZEİN  1  c y ı u .   x h m .   Ka

3

eHH:  l.öenK o- 

Boe  BemecTBO,  coaep*am eeca  b  Mo.noKe  h 

Bbinaflaromee  n p n   cTBOpa*nBaHHH  (npıı- 

M e H a e r c a  

jjis   npoH3BOflcTBa  Kpacos,  .na- 

kob,  KJiea  h T.n.);  2.  SeJiOK,  cojıepjKauiHİı- 

c a  

b 

c o e B b i x  

6

o

6

ax, 

r o p o x e ;   11 

n p n j ı .  

Ka3eHH0Bbiiı.  Kazein yapışqanı

 

Ka3eHHOBbiri 

K j ı e n ,  

kazein  boyası

 

Ka3eHHOBaa  KpacKa.

KAZİNO  c y r u .   Ka3HHÖ  (HropHbtü 

jtom

,  yBe- 

cejiHTejtbHoe  3aBejıeHne  c  pecTOpaHOM).

KA ZİN OÇU  c y m .   Bjıajıejıeq,  x o

3

aHH  Ka- 

3HH0.

KAZUAR  c y u r . 

3

 o o j r .  xa^yäp  (KpynHaa 

öerarom aa  HTHiıa H3  OTpajta CTpaycoBbix).

KAZUARKİM İLƏR  c y m .  

3

 

0 0

.ii.  Ka

3

yäpo- 

Bbie  (ceM.  KpynHbix 

6

erarorıtHX  nTtm).

KA ZU İST  c y m .   r opHj r .  

K a

3

y ric T  

(lopHCT, 

oıibtTHbrH 

b

  pa3Horo  pojra  cyaeÖHbrx  Ka- 

3ycax,  cjtoxhm x,  3anyTaHHbtx  jtejrax).

KAZUİSTİK  n p HJ i .   r o p n j t .   Ka

3

yHCTHMec- 

KHH  (OCHOBaHHbtİI  Ha  Ka3yHCTHKe).

KAZ UİSTİKA  c y u r .  to p H J t.  Ka

3

yricTHKa 

(npHMeHeHHe  oöuihx  CTaTeö  3aK0Ha  k 

pa3JIHHHbIM  tOpHJIH'ieCKHM  cjıyHaaM).

KAZUS  c y t u .   Kä

3

yc:  1. 

o T jıe jib H M İi,  n a c T -  

H b iii 

cjıyHaii;  2.  t opHj t .   cjroM ioe,  3any- 

TaHHoe  jıejto  b  cyjjeönoii  rıpaKTHKe.

K ECİN M Ə K   b  c o ı e T .   g e yin ib -k e çin m ə k  

H anpaxaTbca,  HapajtHTbca.

K ECÖY  c y m .   x h b o t h o b .   nojtcejt  (

3

a- 

6

ojıeBaHHe  k o * h   nojt 

K

0

n M T

0

M 

JiouıaUH), 

MOKpeq.

K E Ç D İ-K EÇ D İ  c y m .  

6

e r  HaneperoHKH 

(jıeTCKaa  Htpa).

K EÇ Ə   1 

c  y  ı ı ı . 

b ö h j t o k   ( n jr o T H M H   M a T e -  

p H a r ı ,   H 3 r 0 T 0 B jı e H H b i H   H 3  m e p c T H   n y r e M  

B a r t a H H a ) .  

K eçə pa rça sı

  K y c o K   B o iİJiO K a , 

inşaat keçəsi

  C T p o H T e J ib H b iii  b o i İ j i o k ,  

m əi- 

ş ə t keçəsi

  ö b iT O B O İi  b o h j i o k ,  

texniki  keçə 

T e x H H H e c K H Ü   BO ÜJIOK , 

keçədən  üz çəkm ək 

o Ö H B a T b   b o ü j i o k o m ,  

keçə a tm aq (basm aq, 

təp m ək

)   B a J ta T b   b o ü j i o k ,  

keç ə   em a la txa - 

nası

  B a n a j i b H a ;   I I   n p H J i .   1.   b ö ü j i o h h m h :

1 )   O T H o c a u i H Ü c a   k   B O Ü jro K y . 

K eçə  isteh

-  

sa h

  B O H J io H H o e   n p o H 3 B o jt C T B o ;  

2)  cjje- 

.rta H H b lH   HJIH  C U IH T blH   H 3 

BOHJIOKa. 

KeçƏ 

çəkm ə(lər)

  B o Ü J io H H b ie   c a n o n ı ,  

keçə p a la z 

BOÜ.rTOMHbiH  n a n a c ,   T e x .  

keçə araqat

 b o ü -  

j ı o H H a a   r r p o K J ia ji K a , 

keçə sü zg əc

 

B

0

İi.ri

0

H-

Hbiü  <|)HJibTp, 

keçə dairə

  Mauı .   bohjiom- 

hmü Kp)T;  2. n e p e H .   CBaJiaBuiHÜca  (c

6

hb- 

uiHÜca,  cnyTaBiHHİıca). 

Keçə saçlar

 cBan- 

aBuiHeca  Bojıocbi.

KEÇƏATAN  c y m .   böhjiohhhk  (MacTep, 

3

a- 

HHMaroutHüca  BbtjtejiKoü  B

0

ÜJi

0

Ka).

KEÇƏBASAN 

c y m .  

c m . 

keçəatan.

KEÇƏBİÇƏN  c y m .  

3

aKp

6

iirıiHK  B

0

ÜJi

0

Ka.

KEÇƏCƏK  c y m .   I . p a

3

r.   npöurjıoe. 

Xal- 

qm  keışəcəyi

  n p ouuıoe  Hapoaa;  2.  p a 3 i \  

5KH3Hb,  >KHTbe  ()KH3HeHHMÜ  yKJiajt, 

6

blT). 

Keçəcəyin  necədir?

  KaK  TBoe  XHTbe?;

3

. p a

3

r.  k i m i n   k i m d e n  

3

aBHCHM

0

CTb 

K o r o  

o

t  

K o r o .  

Bizim ondan  nə keçə- 

cəyimiz

  KaKaa  MoxeT 

6

biTb  y  Hac  3aBHCtı- 

wocTb  o t   Hero;  4.  Mej t .   npoxoa  (KaHası, 

uacTb  n ojıoro  opraHa  b  opraHH3Me). 

Bur- 

nun aşağı keçəcəyi

 hkjkhhh  hocoboü  npo- 

xojl, 

qulağm qığırdaq keçəcəyi

  xpameBOÜ 

cjıyxoBoü  npoxojı.

KEÇƏ Çİ  c y m .  böhjiohhhk,  Bajıä.ıibmnK, 

BaıiHJibmHua  (pa6o4HÜ,  paöoTHHtıa,  3aHa- 

Tbte  BajıaHHeM). 

Keçəçi dükanı

 JiaBKa  boh- 

JlOHHHKa.

K EÇ Ə Ç İLİK   1  c y m .   npo(|ıeccHa,  p aö o ıa 

BoüjıoMHHKa. 

Keçəçilik sənəti

 npotjjeccHH 

B

0

ÜJi

0

'iHHKa;  II  npHJi  BariHJibHbtH. 

Keçə- 

çilik işi

  BajıajibHaa  paöoTa.

KEÇƏXANA  e y m .  BajiäjibHa  (MacTepcKaa 

hjih  c|ıa

6

pHKa,  rae  BajıatoT  m epcrb).

KEÇƏL  1  n p H J i .   1.  napfflHBMÜ  (öojjmioh 

napm oü,  noKpbtTbiü  napm oü);  2.  njıemıi- 

Bbiü, JiMcbiii:  1)  c  njıeutbK),  o

6

jibiceBmHÜ. 

Keçəlqoca

 nJiemHBMÜ CTapHK;  2)  ıı e p e h  .

JIHmeHHblH  paCTHTejIbHOCTH,  noKpoBa, 

06

- 

HaxeHHbiü,  rojibiü. 

Keçəl  dağlar

  JibicMe 

ropbi, 

keçəl təpələr

 jtbicbie  xojimm, 

3 0 0

J

1

. 

keçəlkirpi

Jibicbiü  e x ;  II  b 

3

H a n .   c yuı .  

njıemHBbiü,  jimcmh; 

keçəl olmaq

  1.  ruıe-

fflHBeTb,  CTaTb  lUiefflHBblM,  .IlblCeTb,  o

6

.nbI- 

ceTb,  CTaTb  nbicbtM;  2. 

6

biTb jimcmm; 

6

biTb 

njıeınıiBbiM;  0  

keçəl suya getməz

 

(suya ge- 

dən  deyil)

  1.  KananoM  He  3aMaHHmb 

(ne 

BMMaHHmb)  k o t o ;   2.  Ha MancHiıe  ne  rıpo- 

Bejteuib  (He  oÖManemb).

KEÇƏLBAŞ  c y m .   Jibicbiü,  nJieuiHBMÜ, 

jim

- 

corojıoBbtü.

KEÇƏLBAŞLIQ  c y m .   cocıoaıiH e Jiucoro, 

n.ıemHBoro  HenoBeKa.

KEÇƏLƏŞDİRMƏ  c y m .   o t   r n a r .  

keçə- 

ləşdirmək.

KEÇƏLƏŞDİRMƏK  r j t a r .   nyTaTb,  cny- 

raTb,  jteJiaTb,  cıtejraTb  *ecTKHM  (rnepcTb, 

BOJIOCbl 

ıı

  T.n.).

KEÇƏLƏŞMƏ  c y m -   o t   r j ı a r .  

keçələş- 

mək.

KEÇƏLƏŞMƏK 

rj t ar.   CBaıräTbca  (cnyraTb- 

Ca,  CKOMKaTbCH,  CJiejtaTbCa  JKeCTKHM  -   o 

mepcTH,  Bojıocax  h  T.n.).

'K E Ç Ə L Ə T   c y m -   JIHaJi.  nepeBäjı  (Mecra 

jtJia  nepexojra 

b

  TpyjiHojtocTynHbix  MecT- 

trocTflx,  a TaKxe Mepe3  Bojtıibie  nperpajibi).

KEÇƏLKƏRKƏS  c y m.   300J1.  rpHcj)  (Kpyn- 

naa  xnmHaa  ıtTHua,  nHTaromaaca  na- 

naıibro).

KEÇƏL-KÜÇƏL  b 

3

 H a H .  c y m .   c o Ö H p .  

ruıemHBbie.

KEÇƏLLƏM Ə  c y m .   o t   r j ı a r .  

keçəllə- 

mək,

  o

6

jibiceiffle.

KEÇƏLLƏM Ə K  r J i a r .  

1.  CTaHOBHTbca, 

CTaTb  ıı.pmHBbiM,  noKpbiTbca  napm oü;

2.  CTaHOBHTBCH,  CTaTb  nJiefflHBbiM,  njıe- 

UIHBeTb,  OnjieriIHBeTb,  .ItblCeTb  OÖJlblCeTb. 

Vaxtından  əvvəl  keçəlləmək

  npexjıeBpe- 

mchho  o

6

jibiceTb;  3.  n e p e H .   cTaHOBHTb- 

ca,  CTaTb  jibicMM,  ro.ıibiM,  oöjibiceTb,  oro- 

JiHTbca. 

Ağaclar keçəlliyib

  jıepeBbH  oro- 

JIH.İIHCb.

KEÇƏLLƏŞDİRM Ə  c y m .   o t   r . n a r .  

ke- 

çəlləşdirmək.

KEÇƏLLƏŞDİRMƏK  r.ıra r.  l . my T J i .  

06

- 

pHTb  rojıoBy;  2.  n e p e H .   cjjeJiaTb  jıtı-  ı

CblM,  TOJIMM  (jlHmHTb  paCTHTCJlbHOCTH,

noKpoBa).

KEÇƏLLƏŞM Ə  c y m .   o t   r . n a r .  

keçəl- 

ləşmək,

  o

6

jibJcettHe  (BbinajteHHe  bojioc).

KEÇƏLLƏŞM ƏK  r . n a r .   1.  CTaııoBHTbca, 

c ıa rb   napuiHBMM,  napmHBeTb,  noKpbiTb- 

ca  ııapmoü;  2.  cTaıtoBHTbca,  cTaTb  njtemn- 

bum,   njıeuiHBeTb, 

onjıeiüi'iien,  Jibicen

,

o

6

.nbiceTb;  3.  n e p e H .  CTaHOBHTbca,  cTaTb

JlblCblM,  TOJIblM  (jmmHTbCa  paCTHTejTblIOC- 

th ,  oÖHajKHTbca). 

Dağlar keçəlləşib

 ropbi 

CTHJIH  nblCblMH,  OÖJIMCejlH.

KEÇƏLLƏŞMİŞ  H a p e 1!.  1.  CTaBmnü  tıap- 

fflnBMM,  3a6ojıeBuiHÜ  napm oü;  2.  o

6

jtm- 

cejibiü  (CTaBmnü jimcmm);  3.  n e p e r t .  

06

-

JlblCeBfflHH,  OrOJieHHblH  (jTHtUHBIUHHCa  pac- 

THTCJIbHOCTH,  nOKpOBa,  OÖliajKHBIUHÜCa).

KEÇƏLLİK  c y m .  

1.  ı ıapmä  (tapatııaa 

KOJKHEW  ÖOJieiHb,  ııpn  Koropoii  iiohbjih- 

io t c h

 

CTpyıiba 

h

 

pyöıjbi  oöbimıo  ııa  k o * c 

n o J t  

BOJiocaMH). 

Keçəüikqartmaqtarı

  Mejt. 

i u h t k h

 

napm n;  2.  n.nemHBOcrb, 

O T c y T c r -  

BHe  Bo.noc;  3.  c()aByc  (japajH oe  ıpnÖKOBoe 

3a6oneBaHHe  k o x h   XHBOTHbix).

KEÇƏN  I 

r ı p H j ı .   n p ö m j i b i ü ,  

ııpomejtmHÜ, 

M H H yB fflH ii,  HCTeKU THü: 

1. 

o   n e p H o j t e   B p e -  

M eH H ,  n p e jtu r e c T B O B a B m e M   H a C T o a u re M y . 

Keçən il

 

b  n p o ı u j ı o M   r o j r y ,  

keçən həftə

 

H a  

n p o u i J i o H   n e j t e n e ,  

keçən  tədris  ilində

 

b 

ı ı p o ı u j t o M   yM eÖHOM   r o j t y ,  

keçən qış

 

n p o m -  

j ı o f t   3 h m o h ,  

keçən bazar günü

 

b   r r p o ı u .ı ıo e  

B O C K p e c e H b e , 

keçən mövsüm

 

b   M H H y B m eM  

c e 3 0 H e ;  

2. 

n p o H c x o jtH B U iH Ü ,  H M e B m u ü   M e c - 

t o   p a H b i u e .  

Keçən seçkilərdə

 

H a   r ı p o ı u n b i x  

B b i S o p a x ,  

keçən səhvlər

 

n p o u u i b i e   o i u h ö k h ,  

keçən vaxtlardan

 

c   ı ı p o m n b i x   B p e M e H , 

ke- 

çən günləriyada salmaq

 BcnoMHHaTb 

m h -  

H y B m n e   j i h h ;  

II 

n p H n .  

1. 

r r p o x o j t a m H Ü ,  

npoe

3

*aromHÜ. 

Gəlib keçən qatarlar

 

n p o -  

xojtauiHe  noe3aa, 

yoldan  keçən  maşınlar 

npoxoJWtıiHe, 

n p o e

3

* a t o m H e   n o  

aopore 

M a m H H M , 

cj)H3. 

keçən  dalğa

 

n p o x o a a -  

m a a   B O jm a , 

keçən şüa

 

n p o x o j t f l u i H Ü   J i y ı ;

2.  nepexojıamHÜ,  rıepemejmiHÜ. 

Atadan 

oğula keçən mülk

  HMymecTBO,  nepemejt- 

u ı e e   o t   O T u a   k   C M H y,  c B a 3 b .  

keçənkor- 

respondensiya

 

n e p e x o j ı a m a a   K o p p e c n o n -  

j t e H i u ı a ,  

keçən  ehtiyat

 

n e p e x o j ı a ı H H H   3 a -  

j ı e j ı ;  

III  c y m .  

n p ö m j ı o e   ( n p o m e j ı m e e ,  

MHHyBmee 

B p eM a). 

Keçənlərdə

  b 

ı ı p o u ı -  

j i o m ,  

b 

n p o u i J i b i e   B p e M e n a ,  

bu keçənlərdə 

b   n e jıa B H e M   n p o m n o M ;  

yoldan keçən adam 

ı ıp o x o j K H Ü ;  

ürəyindən  keçənləri  demək 

B b iC K a3aT b  t o ,   m t o   H a