S L a V y a n u n I v e r s I t e t I



Yüklə 34,22 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə41/202
tarix09.02.2017
ölçüsü34,22 Mb.
#7874
1   ...   37   38   39   40   41   42   43   44   ...   202

FİQURLU LUQ  c y m .   (JmypHOCTb.

FİL  I  c y m -   c jio h :  1. 

3 0 0 ji.  KpynHoe Tpa- 

BoajiHoe  MJieKonHTaıomce  juihhhm m   xo - 

6

o to m   h   HByMH 



6

h b h « m h ,  oGHTawıuee  B 



TpoHHHecKOü  A(j)pHKe  n   A

3HH. 



Afrika fili 

a(J)pHKaHCKHii  c jio h , 



Asiya fili

  a3naTCKHÜ 

cjio h ;  2.  p a 3 r .   o   bw cokom ,  to jic to m ,  He- 

yKJiıoaceM  nejıoBeKe;  3.  maxMaTHaa  (jmry- 



pa,  nepeÄBHraıomaHCH  Ha  Jiıo

6

o e   h h c jio  



mıeroK  no

 

^naroH ajiH . 



A ğ fil

 

6



en b m   cjioh,

fili uduzmaq

  nponrpaTb  cjıOHa, 



fili qurbatı 

verm ək

  noxepTBOBaTb  cnoHa;  II  n p n n .

1.  cjiohöbbih:  1)  OTHOcamHİicH  k   cjroHy. 

F il  d əstəsi

  c n

0HB0e  erano;  2)  o th o ch - 



hjhhch  k   cjıoHy KaK k   uıaxMaTHOH  (})Hrype. 

F ilp iya d a sı

  CJiOHOBaa  neuiKa;  3 )  kok  co c- 

TaBHaa  nacTb  HeK

0

T

0



pbix  300Ji0rH>ıecKHX  ! 

h   öoT aH m ecK H x  TepMHHOB. 



F il tısbağası 

cjıoHOBafl  q e p e n a x a ;  2.  cjiohöbhh. 



F il xo r- 

tum u

  cjiohobhh  x o

6o t; 



f i l  b öyüm əsi

  B e T . 

CJiOHOBOCTb; 



f i l   dişi

  (

sü m ü yü

)  cjıOHOBas 

KocTb; 


f i l  iştahası

  cjio h o b h h   anneTHT, 

f i l  

azarı

  cji

0

H



0

Bafl  6ojıe3Hb,  CJiOHOBOCTb,  ane- 



ä pm m ea

  (6ojıe3HeHHoe  yrojımeHHe  k o x h  

h   noHKO/KHOİı  KJieTHaTKH); 

0 



f i l  qulağında

 



y a tm a q



 

6

biTb  b  n



0JiHM  HeBejteıiHH; 

d ə -

  

vəd ən   böyük f ı l   va r

  h   Ha  Bac  HaıijıeTca 

ynpaB a.


FİLAN  H e o n p .   m e c .  1.  TaKÖü-To  (y n o - 

Tpe


6

jifleTca,  3aMeıwfl  TOHHoe  o6o3HaneHHe  j 

jiH ua,  npH3HaKa,  He  Ha3biBaeMbix  n o   t o h  

h jih   h h o h   npHHHHe). 



F ilan  adam

  TaKOH-  i 

t o   HeJiOBeK, 



fiia n  k ə n d

 TaKası-Ta  aepeBHH, 

fila n  saatda

  b  TaKOM-TO  *ıacy; 

fila n   iş

  Ta-  

 

Koe-To 



n en o ,fi!a n yerd ə

  b  TaKOM-TO MecTe,  ( 

fila n   tarixdə

  TaK

0

ro-T



0

  HHCJia, 



fıla n   gün 

B  TaKOH-TO fleHb;  2.  KaKÖH-TO  (KaK  BTOpOİİ 

K

0



Mn

0

HeHT  cocTaBHbix  cjiob  THna: 



adam -

  j 

fila n

  KaKOİı-TO  HejıOBeK, 

sən ə d -fila n

  Ka- 

KHe-TO  aoKyMeHTbi, 



səbəb-filan

  KaKHe-To 

npM HHbi);  0 



fila n -fila n  oğlu

  TaKOH-caKOH.  i

FİLAN-BEHMAN  c y u ı .   1.  To-ce;  2.  bcsikhh, 

BCSIKHH  T3M...



FİLA N -BƏSM ƏK A N   c m . 

fılan-behman.

F İLA N -FƏSM A N   

m

 



fila n -b e h m a n .

FİLAN-FİLAN  n p n n .   TaKÄe-TO. 

Filan-filan 

adam lar

 TäKHe-TO 

jhoäh


;  0 

fila n -fila n  şüdə 

ax,  TaKOH-CHKOiı; 

fila n -fila n  olm uş

 ax, 

t m


,  I 

TaKOH-CSIKOH.

FİLANİ  c y m .   y c T a p .  

c m




filankəs.

FİLANKƏS  c y m .   1.  HMapeK  (

cjiobo


3a- 

MeHflioıııee  H b e - j ı .  

hmh


);  2. 

hckto


.

FİLANTROP  I  c y m .   (j)HJiaHTpön;  (jınjıaıı- 

TpönKa:  1.  t o t ,   k t o   3aHHMaeTca  (|iHJiaH- 

TponH eii; 

6

jıaroTBopHTejib;  2.  Heji



0

BeK


0

Jiıoöeıı;  II  n p m ı .   4>HJiaHTponHHecKHH. 



J

FİLANTROPİK  npHJi .   (J)HJiaHTponHHecKHH. 

F ilantropik c.əmiyyət

  cjmnaHTponHHecKoe  ! 

OÖUjeCTBO.



FİLA N TR O PİY A   I 

c y m .   cjjltıaHTpöılHM

(nOMOUIb  H  nOKpOBHTejIbCTBO  Hy*maıo- 

HIHMCfl);  II  npHJ I .   (J)HJiaHTpOnHHeCKHİİ.

F İLAR M O NİK   n p H J i .   (JwjıapMOHiraecKHH. 

F ilarm onik orkestr

  (JiHJiapMOHHHecKHİı  op- 

KecTp.


FİLARM ONİYA  I  c y u ı .   (^HJiapMÖHHfl  (

06- 

mecTBO  h.ith  ynpexjıeHH e,  3aHflToe  opra- 

HH3aıiHeiı  KOHuepToB 

h  


nponarannoH  My- 

3biKanbHoro  HCKyccrBa). 

M .M .M aqom ayev 

adına  A zərbaycan  D ö v lə t  F ilarm oniyası 

A3ep6aiıjı>KaHCKaa  rocyflapcTBeHHaa 

cpn- 

JiapMOHHa  hm.  M.M.MaroMaeBa, 

fila rm o - 

niyanın  sa lo n u

  3an  (})HJiapMOHHH; 

fila r - 

m on iya m n   so listi

  c o jih c t  (jDHJiapMOHHH; 

II  n p ı i J i .   (^HJiapMOHHHecKHİı. 

F ila rm o - 

niya  kon sertləri

  (|)HjıapMOHmecKHe  koh- 

HepTbi.

FİLATELÇİ  .  

m

 



fila telist.

FİLATELİST  I  c y m .   (J)HjıaTe.ıiHCT,  cJ)H.na- 

TejıücTKa  (

to t

 

hjih 



*ra, 

kto


  3aHHMaercfl 

(jDHJiaTeJiHeii;  KOJineKHHOHep MapoK). 



Gənc 

fila te lis t

  lOHbiiı  (J)iuıaTe.riHCT;  II  n p ı u ı .  

(J)HJiaTeJiHCTHHecKHH. 

Filatelistlər  cəm iy- 

y ə ti

  (J)HJiaTe.THCTHHecKoe  oömeci'BO  (

06- 

meCTBO  (|)HJiaTejIHCTOB).

FİLATELİYA  I  c y m .   cJ)HiıaTejiHa  (

kojuick


HHOHHpOBaHHe  H  H3yHeHHe  nOHTOBMX  H 

repöoBWX  MapoK,  KOHBepTOB  c  MapKaMH 

h

  uiTaMnaMH 



h

  T.n.);  II  n p H J i .   (J)HJiaTe- 

jiHCTHnecKHH. 

Filateliya  sərgisi

  (})HJiaTe- 

jiHCTHMecKafl  BbiCTaBKa



,fila teliya  mağazası 

(J}HJiaTeJIHCTHHeCKHH  Mara3HH.



FİLATELİZM   c y m .   (})HJiaTejiH3M; 

c u . f i -  

lateliya.

FİLBAHAR  c y m .  

o t .   rjiHHHHHSı  (Bbio- 

UIHHCfl  fleKOpaTHBHHH  KyCTapHHK  ceM. 

6o- 

6obmx,  c  jıyıuHCTbiMH  HBeTKaMH,  c o 6pan- 

HblMH  B  KHCTH);  BHCTäpHH.

FİLBAN  c y m .  

cjiohöbhihk

:  1.  HeJioBeK, 

npHCTaBJieHHbitt 

k

  cjıoHaM  fljısı  y x o a a   3a 



h h m h

;  2.  noroHiıiHK 

cjiohob

.

FİLBANLIQ  c y m .  



3

aH$iTHe,  o

6

fl

3



aHHOCTH 

CJlOHOBLUHKa.



FİLBƏDƏN  n p H J I .   TOJlCTblH  H  HeyKJHOJKHH.

FİLCÜM LƏ 

b b o ä h

c j i


.  y c T a p . K o p o n e  

roBopa.

FİLDEKOS  1  .  c y m .   (JsHjibfleKÖc 

(raaaKası 



Kpy^eHaa  xjıonHaTo

6yMa*Hafl  npnaca, 



wıy-

lllafl  Ha  H3rOTOBJieHHe  TpHKOTaSKHblX  H3- 

ÄeJiHH);  II  n p n j ı .   (J)HJibfleKÖcoBbiü 

(ot- 


HocsnıiHİica  k   (J)HjH>neKocy;  cjıejraHHWH  H3 

(JjHJibfleKOca). 



Fildekos corab

  (JiHJibjıeKO- 

COBbie 

HyjIKH.


FİLDEPERS  I  c m . 

(})HJibflenepc 

(uıejiKO- 

BHCTaa  npsıxa,  n o n o

6Haa  (J)wibfleKocy,  h o  

oco ö o   o

6

p a


6

oTaHHaa,  m ıyuıaa  Ha  h 3 id to b - 

JleHHe 

JiyHUIHX 



TpHKOTaXHblX 

H3fleJlHİl);



II  rrpHJi.  cJ)HJibflenepcoBHH  ( o th o c h iu h h - 

ch  k   (J)HJibflenepcy;  cfleJiaHHbiü  H3  cJ)hjii>- 

jien ep ca). 

Fildepers corab

  (jsHJibflenepco- 

Bbie  HyjlKH.

FİLƏM Ə  c y m .   o t   r j i a r . 

filəmək.

FİLƏMƏK  r j ı a r .   p a 3

1

  .  jıyrb,  jy ııy rb ;  cm  . 



piiəmək.

FİLFÖVR  ı ı a p e ‘

.  y c T a p .   ııeMeaTeııno,

ceüHac  ace,  TOTiac  ace,  He3aMefljiHTeJibH0.

FİLHAL  H a p e n .   y c T a p .  

TOTHac 


ace,  He- 

MejUieHHO.



FİLH Ə Q İQ Ə  H a p e n .   y c T a p .   fleıicrB iı-

TejibHo, 

b

 

cäMOM 



flejıe.

FİLHƏQİQƏT  ı ı a p e H .   c m . 

filhəqiqə.

FİLİAL  y m .  (jMJiHäjı  (orflejıeHHe  h jih   ca- 

MocTOflTejibHafl  nacTb  K a K o r o - J i .   Kpyn- 

h ü io   ııpeflnpHflTHfl,  ynpexfleHHfl,  opraHH- 

3auHH). 


İnstitutun fılialı

  (})HJiHan  h h c t h -   j 

Tyra, 

muzeyin filialı

  cjMJiHan  My3ea, 



ki- 

tabxananm filia lı

  (J)HJiHan  ö h ö jih o tc k h .



FİLİQRAN  I  c y m .   (J)HJiHipäHb:  1.  b h a   K)Be- 

jih p h o h   TexHHKH  -   axypH biii  h jih   HanaflH- 

Hblii  Ha MeTajUIHHeCKHH  (J)OH  y30p  H3  TOH- 

KOİİ  30.JI0T0H,  CepeCpS>HOİİ  H  T.fl.  npOBO- 

JIOKH,  rjiaflKOH  HJIH  CBHTOH  B  BepeBOHKH; 

CKaHb;  2.  npoBonoHHoe  H3o6paaceHHe,  yK-  j 

perm aeM oe 

ua  cer

Ke 


una

  oTJiHBa 

6

yMaac-  ; 



Hbix jih c to b   c  uejibK)  noJiyneHHfl  Boflfliıoro 

3

HaKa;  II  n p n j ı .   (JmjiHrpäHHbiiı:  1.  ncnojı- 



HeHHbiiı  b  TexHHKe  <})HJiHrpaHH. 

Filiqran 

qolbaq

  (JiHJiHipaHHbiH 

6

pacjıeT;  2.  n e p e n .  



BbinoJiHfleMbiii,  coBepıuaeMbiii  c 

6

ojibiıiHM 



MacıepcTBOM,  TiııaTejibHO,  ncKycHO. 

Filiq- 

ran iş

  cJ)ruiHrpaHHaa  p aö o T a, 



filiqran tex- 

nika nümayiş etdirmək

 npofleMOHCTpHpo- 

BaTb  (J)HJiHrpaHHyıo  TexıiHKy.

FİLİSTER  I  c y u ı .   cJiHJiHCTep  (nejıOBeK  c 

y3KHM,  jrpam w eH H biM   yMCTBeHHbiM  Kpy- 

ro3opoM 

h

  xaH*ecKHM  noBeaeHHeM;  Me-



maHHH,  o

6

biBaTe^b);  II  n p n j ı .   (Jihjihc- 



TepcKHÖ  (xapaKTepHMH  fljifl  (JııuiHCTepa).

FİLİSTERLİK  c y u ı .  (j)iuiHCTepcTBO  (noBe- 

fleHHe  (})HJiHCTepa;  oöbiBarejibCKafl 

koc



HOCTb  H  xaHacecTBo).



FİLİTDƏ M Ə  c y m .   t   i  ji a r . 

filitdəmək.

FİLİTDƏMƏK  r J i a r .   HaKäHHBaTb,  HaKanäTb 

(yCHJieHHO  BHyUiaTb,  BHyiUHTb  KO My - J l .  

KäKHe-TO  MblCJIH).

FİLİZ  I  c y m .   py«ä  (npnpoflH oe  MHHepanb- 

Hoe  cbipbe,  c o fle p x a u ıe e   MeTajmM  h jih   hx 

coeflHHeHHfl). 

D əm irfilizi

 aceJie


3

Hafl  pyaa, 



mis filizi

  MeflHaa  pyfla, 



fıliz   tipləri

  THnbi 


pyfl, 

filiz hasilatı

  flo ö b in a  pynw , 



filiz ehti- 

yatları

  3anacbi  pyflbi,  t  e  x . 



filizin saflaş- 

dmlması  (zənginləşdirilməsı)

  oöoram eH H e 

pyflbi, 

filizin  yoxsullaşması

  pa3y6o*H B a- 

HHe  pyflbi

, fıliz atqıları

 

0



TX

0

flbi  pyflbi, 



fili- 

zinyuyulması

  npoMMBKa 



pynu,fiU zinyan- 

dırılması

  oö x n raH H e  pyflbi,  II  n p H f l.  pyfl- 

Hbiü.  r e o j ı .  

F ilizyatağı

  pynH aa 

3

aııe>Kb, 



filiz zonası

  pyflHası  30Ha, 



filiz  formasiyası 

pyaHasr 


äpopMwyısı, filiz təbəqələri

  pyflHbie 

c jio h

, filiz mineralları

  pyflHbie  MHHepajiM, 



filiz layı

  pyflHMÜ  ım acT, 



filiz  cismi

  pyflHoe 

TeJio, 

fiıliz qurşağı

  pyflHbiii  n o a c , 



filiz da- 

marları

  pyaH bie  jkiuim ; 



filiz  mədəni

  pyjı- 


h h k , 

filiz  çökməsi

  pyflooTJio)KeHHe, 



fıliz 

təzahürləri

  pyflonpoaBJleHHH, 



filizdən son- 

rakı  çatlar

  nocTpyflHbie  TpeuiHHM, 



filiz - 

dən  qabaqkı  çatlar

  RopyflHMe  TpeuiHHbi, 



filiz  olmayan  qazıntdar

  HepyflHbie  h c k o - 

naeMbie.

FİLİZÇIXARAN  c y m .  pyflOKÖn  (ro p H o p a- 

6

o h h h  



pynHHKe).



FİLİZÇIXARM A  I  c y m .  n o

6

biHa,  flo



6

bma- 


HHe  pyflbl  K3K  OTpaCJlb  npOMblIHJieHHOCTH; 

II  n  p  h  ji .  1.  pyflOKÖnHbiH  (cBa

3

aHHbiii  c 



flOÖfcjBaHHeM  pyflbi). 

Filizçıxarma maşın- 

ları

  pyfloKonHbie  MamHHbi;  2.  ropHopyfl- 



HblH

  (OTHOCSHHHHCH  K  flOÖMBaHHH)  pyflbl). 



Filizçıxarma mərkəzi

  ropHopyflHbift  ueHTp;



3.  ropHOfloöbiBäıoiHHH. 

Filizçıxarma səna- 

yesi

  ropHOfloöbiBaıouıası  npoMbiıujıeHHOcTb.



FİLİZDAXİLİ  n p n J i .  BHyrpHpyflHbiH. 

Filiz- 

daxili çatlar

  BiıyrpHpyflHbie  TpeujHHbi.



FİLİZƏM ƏLƏGƏLM Ə  c y m .   r e o j ı . p y j ı o -  

06

p a



30

BäHHe. 


F ilizəm ələg əlm ə p ro sesləri 

n p o u e c c b i  pyfl006pa30BaHHa.



FIL_____________________ _____ ___________

FİLİZLƏŞM Ə  c y m .   r e o J l .   opyÄeHeHHe. 

F ilizləşm ə zo n a sı  3 o m

  opyfleweHHa, 

fıliz -  

ləşm ə  əlam ətləri

  n p n

3HüKH  opyjıeHeHHH, 



fılizləşm ə n in  payla n m a sın d a   zo n a llıq

 

30



HanbHOCTb  pacnpeaejıeHHH  opyaeHeHHfl.

FİLİZLƏŞM ƏK   r j ı a r .   opvAeııe'rt  (npeBpa- 

THTbca  b  p yay  b  pe3ynı>TaTe  HacbiıueHHH 

TeMH  HJIH  HHblMH  MeTaJUiaMH).



FİLİZLƏŞM İŞ  n p H j ı .   r e o j ı .   opyjıeııcjibiH 

(npeBpaTHBUiHiicH  b  pyqy  b  pe3yjibTaTe  Ha- 



CbimeHHfl  TeMH  HJIH  HHblMH  MeTanjıaMH). 

Filizləşmiş süxurlar

 opyaeHejibie  nopoflbi.



FİLİZLİ  n p n j ı .  pyfloHÖcHbiü  (coflepxamHH 

aanexH   pynbi). 

Filizli tsbəqə

  pyflOHOCHbiü 

c jio h , 

filizli torpaq

  pyflOHOCHaa  3eMJia.



FİLİZLİLİK   c y m .  r e o 

ji

 .  pyaoHöcHocTb.



FİLİZSAFLAŞDIRM A  I  c y u ı .   pyjıooöora- 

meHHe;  II  n p H J i .   pyaooöoraTHTejibHWH. 

Filizsaflaşdırma kombinatı

  p y a o o

6

oraTH-


TejIbHblH  KOMÖHHaT.

FİLİZYAN I  n p n j ı .   r e o j j .   OKOjıopyflHbiü. 

Filizyanı süxurlar

  OKOJiopyflHbie  n o p o aw , 



filizyanı  dəyişmələr

  OKOJiopyflHwe  H3Me- 



HeHHa.

FİLİZYUYAN  n p H J i .   pyaonpoMbiBO"iHbiH 

(OTHOCÜIHHHCa  K  OHHCTKe  pyabl  BOflOİİ). 

Filizyuyan  qurğu

  pynonpoMMBOHHoe  yc-



TpOHCTBO.

FİLLİK   c y m .   M e n .   cjioh öboctb   (

3aojıe- 



BaHHe,  xapaKTeprayıomeecfl  SHaHHTejib- 

hmm  yBCJinqeHHCM  oöıeM a  oTaejibHbix 

qacTett  Tejıa,  n am e  Bcero  h o t).

FİLLİT  c y m .   r e o j ı .  4)hjbiht  (MeraMoptJw- 

necKaa  ropHaa  n o p o a a ,  cocToam aa  raaB- 

hmm  0Öpa30M  H3  M e jırax   HemyeK  cepn- 

HHTa 

hjih


  x jıo p m a   h  xapaKTepH3yıoınaa- 

ca  TOHKOH  CJiaHIieBaTOCTblo).

FİLLİTLƏŞM Ə  c y m .   r e o j ı .  cjjnnjıHTM-'.ä- 

HHa.

FİLLODİ  c y m .  

o t .  



dpu.ı.ıäm ü

  (iih c to - 

bhjiho  pacuiHpeHHbiiı  nepeınoK  JiHCTa  y 

HeKOTOpblX  paCTeHHH).

FİLLOFORA  cyu ı,. 

o t .   (jjHjuıotJıöpa (Kpac- 



Haa  MopcKaa  BQuopocvTb,  coaep xam aa  öon 

h

  c j ı ^ a m a a   cbipbeM jm a  nojıyneHHa  arap- 



arapa).

FİLLOKLADİ  c y m .  

o t .   ıJ)HJijıoKJiaAHH 



(jiHCTOBHaHaa  pacm npeH H aa  bctbb,  Bbi- 

nOJIHfllOIIiafl  (jjyHKIJHH  JIHCTbeB).

_________________________________________ FIL

FİLLO K SERA  c y m . 

3

 o  



0 ji .  (fiHJUıoKcepa 

(H eöojibinoe  HaceK

Me   H3  noÄOTpafla 

TJieü).

FİLLO M   c y m .  

6

o t .   4>hjuiöm  (



6

o k o b o h  



opraH  n o

era  bm cuihx  pacTeHHä).



FİLM  I  c y u i .   (J)HJIbM,  KHHO(J)HJTbM. 

Bədii 

film

  xynoxecTBeHHMH  (JmıibM, 



sm ədlifılm  

AOKyMeHTaJibHMH  (jjHjibM, 



uşaq  filmləri 

XteTCKHe  (JiHJibMM, 



televiziya fılm i

  TeJie- 

b h 3 h o h h m h   (JiHJibM, 

multiplikasiya

 (

cizgi



film i

 MyJIbTHIUIHKaUHOHHblH  ({)HJIbM, 



ÇOX- 

seriyalı film

  MHorocepHHHbiH  (jiHJibM, 



fil-  

min metrajı

  MeTpax  (J)HJibMa, 



filmin mon- 

tajı

  MOHTax  (JiHJibMa, 



film in texnologiyası 

TexHOJiorna  (})HJibMa; 



fılm ə baxmaq

 cm ot- 


peTb  (j)HJitM, 

film  nümayiş etdirilir

 neMOH- 


CTpHpyeTCa  (JiHjibM;  II  n p n j ı .   cfiHJibMO- 

BblH. 

,

FİLM BƏRPAEDƏN  n p n j ı .   cjmniMopecTaB- 

paıınÖHHHH. 

Filmbərpaedən maşın

  (Jh jk - 



MopecTaBpauHOHHaa  MauiHHa.

FİLM DAŞIM A  B  c o q e T . ;  

film daşıma qabı 

cjmnbMOHocKa.



F İIM -E P O V E W  

c y m .  

(JiHJibM-ənonea. 

“Flərb  və  sülh”  film -epopeyası

  (j}HJibM- 

a n o n e a   “B o ö H a  h   MHp” .

FİLMƏSƏL  b b o j t h  .  cj i .   HanpHMep, 

k

  npH- 



Mepy,  ana  npHMepa.

FİLM -K İTA B  c y m .  

6

h



6

ji.  fjjHJiı,MOKHHra.



FİLM -N A Ğ IL 

c y ı u

.  (J)HjibM-CKä

3Ka.



FİLM -O PERA  c y m .   (J)HJibM-önepa. 

“Leyli 

və  M əcnun”  film -operası

  cjDHJibM-onepa 



“JleiwH  h   M eaxH yH ” .

FİLM OSKOP  c y f f l.  (})HJibMOCKÖn  (annapaT 

m

a  paccMaTpHBaHHfl  HenoaBH*HMX  H

306




paxeHHÖ flHacj)HJibMa  ManeHbKHö  oKyjıap 

h jih   b  npoeKUHH  Ha  3KpaHe).



FİLM OTEKA  c y m .   cjwjibMOTeKa  (y q p ex - 

jıeHHe,  coÖHpaıoınee 

h

  xpaHamee  c})HJib- 



m m

,  a  TaKxe  caMo  TaKoe  coöpaHHe).



FİLM SARIYAN  c y m .  

k h h o

.  (JiHJibMone- 

peMäTMBaıejib.

FİLM -TAM AŞA  c y m .   (j)HJibM-cneKTäKJib.

Yüklə 34,22 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   37   38   39   40   41   42   43   44   ...   202




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin