‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I


Kubroviya, Yassaviya, Naqshbandiya



Yüklə 7,77 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə57/295
tarix02.12.2023
ölçüsü7,77 Mb.
#171704
1   ...   53   54   55   56   57   58   59   60   ...   295
Falsafa (1)

Kubroviya, Yassaviya, Naqshbandiya 
ta riq a tla rid ir.
Y assaviya ta riq a ti islo m g ‘o y a la rin i e n d ig in a q a b u l q ilay o tg an
tu rk iy q a v m la r ic h id a s h u h ra t q o z o n d i. X oja A h m a d n in g asosiy 
m aq sad i — o d a m la r diliga m u h a b b a tn i sin g d irish , m u r u w a t va 
rahm dillik, yetim parvarlik, halollik g ‘o y alarini yoyish edi. T a s a w u f
g ‘oyalari Y assaviyda izchil rav ish d a s h a ria t g ‘o y alari b ila n o m ix ta
h o ld a t a r g i b qiling an. Ilo h iy ishq m avzuyi h a m P a y g 'a m b a rg a
qay n o q m u h a b b a t o rqali ifo d a lan a d i. A h m a d Y assaviy s o ‘fiy o na
69


g ‘o y a la rn i so d d a tild a, a m m o e h tiro sli, ifodali qilib tu sh u n tirg a n . 
U n in g tarb iy a usuli — zikr, c h illa va k a ro m a t k o ‘rsatish h a m d a
b ev osita o d a m la r qalbiga t a ’sir etish edi. Y assaviy jax riy a zikr
y a ’ni O llo h sifatlari va n o m la ri, k a lo m la rin i b aralla ovoz c h iq a rib
ay tish , j o ‘rovoz b o ‘lib zikrga tu sh ish n i jo riy etadi.
X oja A hm ad Y assaviy u lu g ‘ k a ro m a tli in so n b o ‘lgan, k o ‘p 
m u r id ta r b i y a l a g a n , tu r k i y x a lq la r n in g s h a y x u l m a s h o y ix i 
(shay x lar shayxi) u n v o n ig a m u s h a rra f b o 'lg a n zotdir. U ta s a w u f
taraqq iy o tig a k atta t a ’sir o ‘tkazd i, xususan H aq va haqiqatga d a ’vat 
etuvch i s o ‘zlari, fan o va b a q o h aq id ag i, iloh vasli va d iy d o rin i 
q o ‘m sab yozgan a s h ’o ri, p o k lik n i ta ra n n u m etu v ch i h ik m a tla ri 
xalq o m m asi y u rag id a n c h u q u r jo y olib keldi.
N a jm id d in K u b ro n u fu z i b a la n d sh a y x la rd a n b o i g a n . U 
k ish in in g x o n a q o h id a d o im iy ravishda 4 0 0 —450 m u rid yashab 
q olgan . K u b ro sh o g ird lari ich id a so f s u n ’iy m asxablilari h a m , 
s h ia la r h a m b o r edi. K u b ro m asxabga e ’tib o r qilm as edilar. Shu 
kabi tarb iy a u su lid a h a m xilm a-xillikk a: zikr tu sh ish , m u ro q a b a , 
m u sh o h ad a (tafakkuriy k aro m at), chilla o ‘tirishga aham iyat berilgan. 
Shayx o ‘zining „U su l a s h ’a ri“ ( 0 ‘n usul) nom li risolasida tariqatga 
k iradigan shogird u c h u n quyidagi m aq o m n i tavsiya etadi: 1) tavba; 
2) z u h d (p a rh e z ); 3) tav a k k u l (X u d o g a ta y a n ish ); 4) q a n o a t; 
5) u zlat; 6) m u lo z a m a t zik r (d o im iy rav ishda O lloh n o m la rin i 
q a lb d a ta k ro rla b tu rish ); 7) tavajjuh (qalb y uzini d o im iy O lloh g a 
b u rish ); 8) sabr; 9) m u ro q a b a (id ro k iy tafak k u r); 10) rizo.
U r u h iy - m a ’naviy k a m o lo tg a alo h id a a h a m iy a t b erg an . Bilim
asosida, d u n y o n i anglash orqali O llo h n i ang lash ni o ‘rgatgan. Aqliy 
va vajdiy (in tu itiv ) bilish usuli o m ix taligi, u n in g q a ra sh lari, t a ’li- 
m otid a h am seziladi.
N ajm iddin Kubro m ard va ja su r inson edi. U m o ‘g ‘illarga qarshi 
ja n g qilib, v atan ozodligi y o ‘lida sh a h id b o ‘ld i.S h u n in g o ‘zi h am
Kubroviya tariqatid a ta s a w u f va javo n m ardlik (fu tu w a t) birga z u h u r 
e tg a n in i k o ‘ram iz. K u b ro v iy a ta riq a ti O siyo, A frika, Y ev ro p a 
m a m la k a tla r ig a k e n g ta r q a lg a n . K u b r o v iy a d a n b i r q a n c h a
s h o x o b c h a la r ajralib c h iq q a n lig i h a m , bu ta riq a tn in g rivojlan i- 
sh id an d a ra k beradi.
0 ‘rta O siyo, E ro n , T u rk iy a, P ok isto n , H in d isto n kabi m a m la ­
k a tla rd a keng ta rq a lg a n , eng nufu zli ta riq a t sifatida h o z ir h a m
am al qilib tu rg an tariq at — N aqshbandiya tariq atid ir. N aq sh b an d iy
t a ’lim o tin in g asosini 

Yüklə 7,77 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   53   54   55   56   57   58   59   60   ...   295




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin