‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


Sexlarda sog‘liqni saqlash punktlari tashkil



Yüklə 80 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə54/108
tarix24.12.2023
ölçüsü80 Kb.
#193302
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   108
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005

4.7.1. Sexlarda sog‘liqni saqlash punktlari tashkil
qilish va ularning ish tamoyillari
T egishli tib b iy o t x o d im lari to m o n id a n k o rx o n a ish ch ilarig a 
u c h a stk a tam o y ili b o ‘y ich a x izm a t k o ‘rsatilad i. S ex ning sh ifo k o r 
terap ev ti b ir yoki b ir n e c h a sex ish ch ilarig a (so n ig a q a ra b ) y o rd am
k o ‘rsatadi. U nga b u ishda h a m sh ira yo rd am beradi.
98


A gar ishlab chiq arish d a 2000 ishchi xizm at qilsa, un d a (kim yo, 
k o ‘m ir, to g ‘ rudalari, neftni qayta ishlash korxonalarida 1000 ish- 
chiga) sex uchastkasi tashkil qilinadi. Sex shifokori va ham shirasi 
bem orlarni poliklinika va sexda (haftasida kam ida 9 soat) qabul qiladi, 
ish ch ilam in g m eh n at sharoiti va ishlab chiqarish jara y o n i bilan 
tanishadi, kasallanish va shikastlanishlarga sabab bo ‘ladigan om illam i 
aniqlaydi va ularni b a rta ra f qilishga h ara k a t qiladi. Sexdagi ayrim
ixtisosli ishchilar guruhining ish sharoiti bilan yaqindan tanishish, 
bem o rlarn in g m eh n a t qobiliyati haqida b ir fikrga kelishga, ularni 
ishga joylashtirishni to ‘g‘ri hal qilishga yordam beradi.
Sex shifokori shu hududdagi u ch astk a shifokori bilan birga ish 
o lib b o rish i m aqsadga m uvofiq b o ‘ladi. U z o q ro q d a joy lash g an va 
tibbiyot sanitariya qism i b o ‘lm agan korxonalarda vrachlik sog‘liqni 
saqlash p u n k tlari tashkil qilinadi.
T ib b iy o t sa n ita riy a qism i to m o n id a n k o rx o n a la r h u d u d id a
feldsherlik sog‘liqni saqlash p u n k tlari tu ziladi. Bu p u n k t xodim lari 
korxonaning barcha b o ‘lim larining sanitariya holatini nazorat qiladi, 
shikastlangan, kasallangan ishchilarga birin ch i tibbiy yordam k o ‘r- 
satadi, lozim topsa, poliklinika yoki statsionarga yuboradi, shifokor 
ko ‘rsatm alarin i b ajaradi (inyeksiya qilish, bog‘lash va h.k .). B iron 
b ir m aqsadli tibbiy k o ‘rik larn i tashkil qilish d a, ish c h ila r g u ruhi 
u stid a n d isp a n se r k uzatuvida va d a v o la sh -p ro fila k tik a ishlarida 
ishtirok etadi. •
V azirliklar, b o sh q a rm a la r yangi sa n o at korxonalari q u ray o t- 
ganda yoki eskisini kengaytirayotganda asosiy binolar bilan bir qatorda 
davolash va bo lalar m uassasalari, tibbiyot xodim lari u c h u n tu ra r 
jo y lar qurishlari m aqsadga m uvofiqdir. K orxonaga ishga kelayotgan 
ishchilar albatta shifokor ko‘rigidan o ‘tishlari zarur. Sex shifokorining 
ko ‘rigidan o ‘tm agan ishchini ishga qabul qilish m an qilinadi. Bu esa 
sog‘lig‘i to ‘g ‘ri kelm aydigan kishilarni ishga olishning oldini oladi.
K o rxona ishchi y o sh larin i, zararli o m illa r bilan ishlaydigan 
(zaharli m o d d ala r, yuqori h a ro ra t, q a ttiq vibratsiya va h.k.) ishchi- 
larni m a ’lum b ir vaqt oralig‘ida tibbiy k o ‘rikdan o ‘tkazish zarur. 
B unday k o ‘riklar b u y ru q asosida tasd iq la n a d i (m utaxassis sh ifo ­
ko rlar o ‘tkazadilar). Bu bilan an a shu kasbga a lo q ad o r kasalliklarga 
c h alin g an b e m o rlarn i vaqtida an iq lash , tek sh iruvdan o ‘tkazish,
99


kechiktirm asdan davolash, ularni p a rh e z ta o m la r bilan ta ’m inlash, 
sog‘lig‘iga qarab to ‘g ‘ri ishga joylashtirish va hokazolarga im kon 
yaratiladi. Sex ishchilarini t o ‘liq va o ‘z vaqtida tibbiy k o ‘rikdan 
o ‘tkazish o ‘zining ijobiy sam arasini beradi. Bu ishlarni bajarish sex 
h am shirasidan katta tashkiliy ishlarni am alga oshirishni talab etadi.
K orxonada dispanserizatsiya ishini sex shifokori amalga oshiradi. 
U so g ‘lom ish c h i-x iz m a tc h ila rn in g b ir q ism in i, b a rc h a b e m o r­
larn i, 18 yoshgacha b o ‘lgan ishchi o ‘sm irlarn in g h a m m a sin i (p o li­
klin ik ad a o ‘sm irla r k abineti o ‘sm irla rn i d isp a n se r hisobga olish 
bilan sh u g ‘u lla n a d i) d isp a n se r kuzatuviga olad i va u larn in g h a r 
biri u c h u n a lo h id a , kerakli davo p ro filak tik a tad b irla ri rejasini 
tu za d i (d av o lash n in g yangi usu llarin i q o ‘llaydi, sta tsio n a rg a yot- 
q iza d i, sa n a to riy -k u ro rtla rg a tavsiya q iladi va h .k .). D isp a n se r 
hisobiga olingan b em o rlarn in g kelish m u d d atin i kuzatish va ularni 
qabulga ta k lif qilish h am sh iralarn in g vazifasidir.
D is p a n se r ishiga b e m o rla r ah v o lig a , y u z b e rg a n h o d isa la r 
so niga, am alga o sh irilad ig an tad b irla rg a , m e h n a tg a qobiliyatsiz 
b o ‘lgan k u n larg a q a ra b b a h o b e rilad i. B axtsiz h o d isa la r (s h i­
k a stla n ish la r va h o k azo ) yuz b e rg a n d a o ‘z v a q tid a t o ‘g ‘ri, birin ch i 
tibbiy y o rd a m k o ‘rsatish m u h im a h a m iy atg a ega. K o rx o n a n in g
ish ja ra y o n id a sh ik a stla n ish yuz berishi m u m k in b o i g a n joyga 
b irin c h i tibbiy xizm at yaq in lash tirilad i. Bu y o rd am k a tta sexlarda 
feldsherlik va ham shiralik s o g iiq n i saqlash pun k tlarid a k o ‘rsatiladi. 
K ic h k in a sexlarda esa bu ish san itariy a q o id ala rig a o ‘rgatilgan 
ish c h ila r (h a r a lm a sh in u v d a 4 k ish id a n ib o ra t sa n ita riy a posti 
b o ia d i) to m o n id an am alga oshiriladi. U lar ixtiyorida sex dorixonasi, 
z a m b illa r va sh in a la r b o ‘ladi. K o rx o n a d o ri-d a rm o n va kerakli 
m a te ria lla r b ila n t a ’m in lab tu ra d i. S a n ita riy a p o sti d o im o sex 
ham sh irasin in g n a z o ra tid a b o ‘ladi.
Y akka ishlaydigan ish c h ila r o ‘z - o ‘ziga y o rd a m к о ‘rsatishga 
o ‘rgatiladi. U larg a steril b in tla r v a p a k e tla r b e rila d i. K o rx o n a d a
ish n in g a n a sh u n d a y tash k il q ilin ish i sh ik a stla n g a n ish ch ig a o ‘sha 
jo y n in g o ‘zid a b irin c h i tib b iy y o rd a m k o ‘rsatib , so g ‘liq n i saq lash
p u n k tla r ig a , tib b iy o t- s a n ita r iy a q ism i s ta ts io n a rig a j o ‘n a tis h , 
sh ik astlan ish a so ra tla rin in g o ld in i olish im k o n in i berad i. Y engil 
sh ik astlan ish b o ‘lg a n d a k o rx o n a n in g fe ld sh e rlik va h a m sh ira lik
100


p u n k tlarid a yordam k o ‘rsatiladi,og‘ir jaro h a tla rd a faqatgina birinchi 
y o rd am k o ‘rsatilib, b e m o r sta tsio n a rg a j o ‘natilad i. Bu sog‘liqni 
saqlash p u n k tla rid a b a rc h a tibbiy asboblar, d o ri-d a rm o n la r, steril 
m a te ria lla r boM ishi lo zim . S h ik a stlan ish y u z b e rg a n d a u n d a n
tibbiyot sa n ita riy a qism idagi trav m ato lo g n i x ab a rd o r qilish kerak. 
U q an d a y y o rd am k o ‘rsatilay o tg an in i n a z o ra t qiladi.
T ib b iy o t sa n ita riy a q ism in in g b a rc h a x o d im la ri tex n ik a xavf- 
sizligi x o d im lari b ila n birg a sh ik a stla n ish s a b a b la rin i o ‘rganib, 
u n ing old in i olish c h o ra -ta d b irla rin i ishlab ch iq a d i va bajarilishini 
n a z o ra t q iladi. K o rx o n a n in g tib b iy o t sa n ita riy a q ism in in g b a rc h a
b o ‘g ‘in la rid a e p id e m iy a g a q arsh i ish olib b o rila d i. U la r h a r kuni 
k o rx o n a , ishlab c h iq a ris h va m aishiy m u assa sala rn i (sex, b u fet- 
la r, o s h x o n a , d u s h x o n a , h o ja tx o n a la r), ish c h ila r y ash ay d ig an
y o to q x o n a la rn i, d o ‘k o n la m in g sa n ita riy a h o la tin i n a z o ra t q ila d i- 
lar, to p ilg an k a m c h ilik la rn i y o ‘q o tish g a q a ra tilg a n s a n ita riy a - 
gigiyena tad b irla ri h aq id ag i tak liflar bilan m a ’m uriyatga kirad ilar 
va bu ta k liflarn in g bajarilishi u stid an n a z o ra t qiladi. K orx o n an in g
tibbiyot sanitariya qism i bu ishlarni bajarishda keng jam o atch ilik k a 
(sex va y o to q x o n a la rd a g i s a n ita riy a p o stla ri, ja m o a t k e n g ash lari 
va h o k a z o ) ta y a n ib ish tu ta d i. S h u n in g d e k , tib b iy o t sa n ita riy a
qism i xodim lari epidem iyaga qarshi e h tiy o t em lash,batsilla tashuv- 
c h ilik n i y o ‘q o tish ish la rin i b a ja ra d i, o ‘tk ir y u q u m li k asalliklar 
a n iq la n sa , bu h a q d a sa n ita riy a ep id em io lo g iy a n a z o ra t m arkaziga 
x a b a r be rad i, s a n ita riy a m ao rifi ish la rin i (su h b a tla r, m a ’ru za lar, 
o m m a v iy a x b o ro t v o sita la rid a c h iq ish la r) a m alg a o sh irad i.
Tibbiyot sanitariya qism i korxona m a ’m uriyati va ja m o a t tashki- 
lotlari bilan h a m k o rlik d a ishlaydi, korxonadagi sh ik astlan ish lar, 
kasallan ish lar va k o rx o n an in g san itariya h o lati haqidagi m a ’lu- 
m o tla r b ilan ularn i ta n ish tirib b oradi. T ibbiyot x o d im lari sex va 
uchastkalarda b a rc h a ish ch ilam in g m eh n a t qobiliyatini y o ‘qotishga 
sabab b o ‘ladigan kasalliklar holatini va asosli davolash-profilaktika, 
s o g io m la s h tiris h tad b irla ri rejasini ishlab c h iq ish , te z -te z va uzoq 
kasallanadigan ish chilarni an iqlash, d ispanser hisobiga olish, san a- 
to riy -k u ro rtla rg a d av olashga yuborish ishlarini bajarishlari lozim . 
T ib b iy o t san itariy a q ism i k o rx o n an in g san itariy a h o latin i, ish ch i- 
larn in g kasallanish va sh ik astlan ish sabablarini o T g an ib , korxona
101


rahbari va ja m o a t ta sh k ilo tla ri bilan sog‘lo m lash tirish m ajm uyi 
rejasini ishlab c h iq a d i. Bu reja korx o n a b o sh lig ‘i, bosh sh ifokor, 
kasaba uyushm asi raisi, san itariy a-ep id em io lo g iy a n a z o ra t m arkazi 
m e h n a t gigiyenasi sh ifo k o ri to m o n id a n im zo lan ad i.
R ejaning texnika xavfsizligi, san itariy a-tex n ik a vositalari (venti- 
latsiya-yoritish), sexlam ing sanitariya holati va u larn i o b o d o n lash - 
tirish, m aishiy x izm atni yaxshilash qism iga k o rxona m a ’m uriyati 
(rah b ari),tibbiy qism ga (kasalliklar va shikastlanishni kam aytirish, 
davolash-profilaktika yordam ini va sanitariya m aorifi ishlarini yanada 
yaxshilash, sanitariya faollarini tayyorlash) bosh shifokor javob beradi. 
M alakali xodim lar tayyorlaydigan kasb-hunar kollejlarida kelajak yosh 
avlodga tibbiy x iz m a t k o ‘rsatishning m axsus tizim i b o ‘ladi.
Poliklinika h u d u d id a joylashgan kollej o ‘quvchilari u c h u n o ‘s- 
m irlarga xizm at qiluvchi m axsus kab in etlar tashkil qilinishi lozim . 
1000 o ‘smirga 1 ta shifokor terapevt va ham shira ajratiladi. Bu kabinet 
shifokori sex u ch astk a sh ifokori rejasi b o ‘yicha ishlashi m aqsadga 
m uvofiq boMadi. T ibbiyot xodim lari o ‘sm irlam i nafaqat an ato m ik va 
patologik jih a td a n tekshirib qolm asdan, balki kelajakda q an d ay kasb 
egasi b o lish lik orzusida ekanliklarini ham so‘rab-surishtirishlari kerak. 
Bu esa o ‘sm irlarga sog‘lig‘iga q arab kasb tanlashga y o rd am beradi. 
K ollejlam ing barcha o ‘quvchilari dispanser k o ‘rigidan o ‘tishlari shart.
Surunkali (rev m atizm , o sh q o z o n yarasi va hok azo lar) kasalligi 
bor, te z -te z va uzo q kasal b o ia d ig a n b e m o rlar d ispanser kuzatuviga 
olinadi. U larni m u n tazam kuzatib borish bilan birga yiliga 3—4 m arta 
s o g io m la sh tirish ishlarini olib borish, ju m la d a n sa n ato riy -p ro filak - 
toriylarga yuborishni ta ’m inlash kerak b o ia d i. 0 ‘sm irlam ing jism oniy 
o ‘sishini, m eh n at, o ‘qish, d am olishini, gigiyenik shart-sharoitlarini, 
yotoqxonalardagi (izolator, badantarbiya zali, oziq-ovqat bloklarini) 
sh aro itlarn i o ‘rganish va n a z o ra t ostiga olish tibbiyot x o d im larining 
vazifasidir. Xullas, poliklinika va sanitariya-epidem iologiya nazorati 
m arkazi bilan birgalikda kollej o ‘quvchilariga xizm at k o ‘rsatadi, 
so g io m la s h tiris h tad b irla ri m ajm uyi rejasini tuzadi va b u rejaning 
bajarilishini, kollej o ‘qu v ch ilarin in g b ad an tarb iy a va sp o rt bilan 
sh u g ‘ullanishlarini n a z o ra t qiladi, sanitariya faollari ishini tashkil 
qilib, sanitariya m aorifi ishlarini am alga oshiradi.
102.


NA ZO R A T SAVOLLARI
1. S h a h a rd a q a n d a y tib b iy o t m u a ssa sa la ri a h o lig a tib b iy y o rd a m k o ‘rsatad i?
2. P o lik lin ik a a m a l q ila d ig a n aso siy ish ta m o y illa rin i g a p irib b erin g .
3. 0 ‘rta m alak ali tib b iy o t x o d im in in g p o lik lin ik ad a va b e m o r uyida q ilad ig an
ish la rin i sa n a b bering.
4. P o lik lin ik a ishi k o ‘rsa tk ic h la rin i ayting.
5. S ta ts io n a r d a v o la s h m u h o fa z a ta rtib i n im a d a n ib o rat?
6. S ta ts io n a r ishi k o ‘rs a tk ic h la rin i g a p irib b erin g .
7. T e z y o rd a m sta n siy a s in in g ta rk ib i h a q id a m a ’lu m o t b erin g .
8. D is p a n s e rla r va u la rn in g tu rla rin i g a p irib b erin g .
9. S h a h a r is h c h ila rig a im tiy o z li tib b iy y o rd a m k o 'rs a tis h q a n d a y am alg a 
o s h ir ila d i?
10. S a n o a t k orxonalarida tibbiy xizm at ko'rsatuvchi m uassasalarni sanab bering.
11. Sex sh ifo k o ri v a h a m s h ira s i q a n d a y is h la rn i b a ja ra d i?
12. M e h n a t qilish q o b iliy atin i y o 'q o tish g a sab ab b o 'la d ig a n kasalliklar q an d ay
h u jjatg a q a ra b h iso b la n a d i?
13. S og M o m lash tirish c h o ra la ri m a jm u y i rejasini k im la r im zo lay d i?
14. T o s h k e n t sh a h rid a g i 3 4 -so n li p o lik lin ik asi ish in in g sifat k o ‘rs atk ich larin i 
hisoblang? 2003-yili poliklinika 50000 aholiga tibbiy y ordam k o 'rsatg an . T erapevtlar 
q a b u lig a k elg an b e m o r la r so n i 9 0 0 0 0 , u n d a n 2000 kishi q is h lo q a h o lisid ir. 0 ‘z 
u c h a s tk a sh ifo k o rig a 65000 k ishi m u ro ja a t q ilg a n , 5000 k ish in in g sil kasali b o r- 
y o 'q lig i te k s h irilg a n va k asallik to p ilg a n . A h o li o ra s id a 650 k ishi b o d b ilan
k a sa lla n g a n v a u la r n in g h a m m a s i d is p a n s e r h iso b ig a o lin g an .
15. S to m a to lo g iy a p o lik lin ik a s in in g tu z ilish i va v a z ifa la rin i a y tib b erin g .
16. S h a h a r a h o lisi so g ‘lig‘in i sa q la sh ish la rin i ta s h k il q ilish d ag i a m alg a 
o s h irila y o tg a n is lo h o tla rn i g a p irin g .
103


5-bob.

Yüklə 80 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   50   51   52   53   54   55   56   57   ...   108




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin