Investitsiya loyihalari tahlili

1.5.Iqtisodiyotni rivojlantirishni asosiy y o ’li - loyihalarni
yaratish va am alga oshirish
O ’zbekistonda 
am alga 
oshirilayotgan 
iqtisodiyotni 
m odem izatsiyalash dasturi asosida 2009-2014 yillarda 852 loyihani 
am alga oshirish nazarda tutilm oqda. U larning 127 tasi innovatsion 
loyihalar b o ’lib, qiym ati 7.3 m illiard dollarga teng.
R espublikam iz 
m ustaqilikka 
erishib, 
bozor 
m unosabatlarini 
rivojlanayotgan ekan, iqtisodiyotni jadal rivojlantirishni eng asosiy 
om illardan biri b o ’lgan investitsiya siyosatiga b o g ’liqdir. Investitsiya 
siyosatining 
sam aradorligini 
ta ’minlash 
iqtisodiyotning 
ustuvor 
y o ’nalishlari va hozirgi kun talablariga javob beradigan m ukam m al 
investitsiya dasturini ishlab chiqishni talab etadi.
15

---

S H u 
b o is 
h am
m u sta q illik n in g d a stlab k i 
k u n la rid a n o q
in v e stitsiy a la m i, x u su san , x o rijiy in v e stitsiy a la m i u stu v o r in v e stitsiy a
lo y ih a la rig a ja lb q ilish g a alo h id a e ’tib o r b erild i. In v e stitsiy a fa o liy a tin in g
erk in lig i v a riv o jlan ish in i t a ’m in la sh m a q sa d id a u n in g h u q u q iy aso sin i 
m u sta x k am la sh u c h u n « In v e stitsiy a fao liy ati t o ’g ’risid a» g i, « C h et el 
in v e stitsiy a la ri 
t o ’g ’risid a» g i, 
« C h et e llik
in v e sto rla r h u q u q la rin in g
k a fo la tla ri v a u la m i h im o y a q ilish c h o ra la ri t o ’g ’risid a» g i q o n u n la r q ab u l 
q ilin d i.
M a z k u r q o n u n la r x o rijiy in v e stitsiy a la m i ja lb q ilish n i, x o rijiy
s h e rik la r b ila n h a m k o rlik n i m u sta h k am la sh n i v a riv o jlan tirish n i, u stu v o r 
in v e stitsiy a lo y ih a la rin i a m alg a o sh irish n i v a m a m la k atd a in v e stitsio n
fao llik n i o sh irish n i ra g ’b a tla n tirish g a y o ’n altirilg an .
In v e stitsiy a lo y ih alari, a v v alo , u stu v o r ta rm o q la rg a , y a ’ni n e ft v a
x im iy a san o a ti, tra n sp o rt, e n erg etik a, e r o sti q a zilm a b o y lik la rin i ish lab
c h iq a rish g a, q u rilish , te le k o m m u n ik a tsiy a ta rm o q la rig a , q ish lo q x o ’ja lig i 
m ah su lo tlarin i ish lab c h iq a rish g a v a u la m i k e n g q a y ta ish lash g a, tu rizm
so h asin i riv o jlan tirish g a q a ra tilish i lo zim . M az k u r in v e stitsiy a lo y ih alarin i 
a m a lg a o s h iris h u c h u n , e n g a v v alo , q u la y in v e stitsiy a m u h iti b a rp o e tilish i 
lo zim b o ’ladi. Q u la y in v e stitsiy a m u h iti in v e sto m in g u yoki b u d a v la t 
iq tiso d iy o tig a m a b la g ’ sarfla sh u c h u n sh a rt-sh a ro itla rn in g q u la y lig in i, 
y a ’ni 
siy o siy , 
iq tiso d iy
v a 
ijtim o iy
s h a ro itla m in g y a ra tilg a n lig in i 
b a h o la sh d a g i 
b a rc h a
h is o b -k ito b la r 
m a jm u a sin i 
o ’z
ic h ig a
o lad i. 
In v e stitsiy a m u h itin in g jo z ib a d o rlig i u n g a t a ’s ir etu v ch i o m illa r d a ra ja sig a
b o g ’liq d ir
H a r b ir m a m la k atd ag i in v e stitsiy a m u h iti b irin ch i n av b atd a, u n in g
s iy o siy b arq a ro rlig id ad ir. X u d d i a n a sh u om il C h et ellik in v e sto rla rn in g
b o sh q a m a m la k a tg a m u d d a tli s h a rtn o m a la r aso sid a re su rslarn i k iritish
im k o n iy a tin i b erad i.
In v e stitsiy a m u h itig a t a ’sir etu v ch i o m illa rd a n y a n a b iri h u q u q iy - 
m e ’y o riy h u jja tla m in g m av ju d lig id ir. B u e sa in v e sto m in g in v e stitsiy a
fa o liy a tin i a m a lg a o sh irish u c h u n k a fo la t v a zifa sin i b ajarad i.
O ’z b e k isto n d a in v e stitsiy a siy o sa tin in g a so siy ta m o y illa ri b o ’lib 
q u y id a g ila r h iso b la n ad i:
1. 
Ish la b
ch iq a rish n i 
te x n ik
jih a td a n
q u ro llan tirish
va
16

---

m o d e rn iz a tsiy a la sh , yangi ish o ’rin larin i y ara tish a so sid a iq tiso d iy o ’sish
b a rq a ro rlig in i t a ’m inlash.
2. V a zirlik la r, k o n tsem lar, k o rp o ra ts iy a la r va iq tiso d iy o tn in g b o sh q a
b o ’lim lari 
ish tiro k id a v a ad res d a stu rla rig a q a t’iy rio y a q ilg a n h o ld a
m o liy a la sh tirish n in g b a rc h a m a n b a lari 
h iso b id a n m a rk a z la sh g a n v a 
m a rk a z la s h m a g a n kap ital q o ’y ilm a la r h a jm in i aniqlash.
3. 
Iq tiso d iy
sam a ra d o rlik n i 
ta q sim la sh
m a q sa d id a
e k sp o rtg a
m o ’lja lla n g a n v a im p o rt o ’m in i b o su v c h i lo y ih a la r n u q ta i n a z a rid a n
u stu v o r in v e stitsiy a ta k lifla ri r o ’y h a tin i 
ish lab c h iq ish v a c h u q u r 
e k sp e rtiz a d a n o ’tk a z ish la m i t a ’m in lash .
4. Iq tiso d iy o tn in g tu rli so h ala rin i riv o jlan tirish d a in v e stitsiy a la m i 
a m a lg a o s h iris h te n d e rla r a so sid a o ’tk a z ilish i lozim .
R esp u b lik a m iz in v e stitsiy a s iy o sa tin in g u stu v o rlig i, e n g a v v alo , 
in v e stitsiy a la r, iq tiso d iy o tn i ta rk ib iy jih a td a n q ay ta q u rish v a te x n ik
y u k sa ltirish g a , 
sh u n in g d ek
k o rx o n a la m in g
aso siy
fo n d larin i 
m o d e m iz a tsiy a
q ilish
(y a n g ila sh , 
z am o n av iy la sh tirish ) 
v a 
q a y ta
q u ro lla n tirish g a y o ’n altirilish i kerak.
M illiy iq tiso d iy o tn i riv o jla n tirish d a in v e stitsiy a lo y ih a la rin i a m a lg a
o s h iris h a h am iy ati b e n ih o y a k atta b o ’lib, u q u y id a g ila r b ilan iz o h la n ad i:
— b irin ch id a n , x o rijiy in v e stitsiy a la r ish lab ch iq a rish g a z a m o n a v iy
te x n ik a
v a
te x n o lo g iy a la rn i 
jo ri y
etib, 
e k sp o rtg a
m o ’lja lla n g a n
m a h su lo tlarn i ishlab c h iq arish n i riv o jlan tira d i;
— ik k in c h id a n , im p o rt o ’m in i b o su v ch i to v a r ish la b c h iq a rish n i 
y u lg a q o ’y ish v a b u n in g u c h u n x o rijiy in v e stitsiy a la m i iq tiso d iy o tn in g
u stu v o r s o h a la rig a y o ’n a ltirish v a a h o lin in g m e ’y o rd ag i tu rm u sh d a ra ja sin i 
t a ’m in la sh im k o n in i y aratadi;
— u ch in c h id an , k ic h ik v a x u su siy ta d b ik o rlik n i riv o jla n tirish va 
q ish lo q x o ’ja lig i ishlab c h iq a rish in i ja d a lla s h tirish orqali o ’sib b o ra y o tg a n
a h o lin i ish jo y la ri b ila n t a ’m in lay d i;
—
t o ’rtin ch id an , 
k o rx o n a la m in g
esk irg an
ish la b
c h iq a rish
q u v v a tla rin i, 
m o d d iy -tex n ik
b a za sin i 
y a n g ilay d i 
v a
te x n ik
q a y ta
q u ro llan tirad i;
— b esh in c h id a n , tab iiy re su rslarn i q a y ta ish lo v ch i k o rx o n a la rn i 
b a rp o e tis h g a k o ’m a k la sh a d i va h.k.
17

---

Bugungi kunda iqtisodiyotim izni m odernizatsiyalash, texnik va 
texnologik yangilash, uning raqobatdoshligini keskin oshirish, eksport 
salohiyatini yuksaltirishga qaratilgan m uhim ustuvor loyihalam i am alga 
oshirish b o ’yicha D astur ishlab chiqarilm oqda. SHu borada, dastlabki 
hisob-kitoblarga k o ’ra, um um iy qiymati 24 m illiard AQSH dollaridan 
ziyod b o ’lgan qariyb 300 ta investitsiya loyihasi ustida ishlamoqda.
Jum ladan, bunda yangi qurilish loyihalari-18,5 m illiard dollam i, 
m odem izatsiya va rekonstruktsiya qilish, texnik va texnologik qayta 
jihozlash b o ’yicha loyihalar esa taxm inan 6 m illiard dollam i tashkil qiladi. 
D asturda kiritilishi m o ’ljallanayotgan bu loyihalar avvalam bor yoqilg’i- 
energetika, kim yo , neft-gazni qayta ishlash, m etallurgiya tarm oqlariga, 
engil va to ’qim achilik sanoati, qurilish m ateriallari sanoati, m ashinasozlik 
va boshqa sohalarga tegishlidir.
Iqtisodiyotning ustuvor tarm oqlarini rivojlantirish uchun xorijiy 
investitsiyalam i ja lb qilish siyosati m avjud m ablag’lardan, vaqtdan va 
im koniyatlardan samarali foydalanishga, turli xil qaltisliklam i, m avjud 
shart-sharoitlam i hisobga olgan holda boyliklam i samarali joylashtirishga 
va shu y o ’l bilan respublika iqtisodiyotini k o ’tarishga, uning jahon 
iqtisodiy tizim iga q o ’shilishiga, Chet el investitsiyalarining kirib kelishini 
rag ’batlantirish y o ’li bilan investitsiyalam i, k o ’prok, iqtisodiyotning 
ustuvor tarm oqlariga jalb qilishga ham da ulardan samarali foydalanishga 
qaratilgan. Bugungi kunda xorijiy investitsiyalam i jalb qilishning bir 
qancha shakllari m avjud. Bulardan:
— ulush q o ’shib qatnashishi orqali q o ’shm a korxonalam i tashkil
etish;
—
100% m ol-m ulk xorijiy investorga tegishli b o ’lgan xorijiy 
korxonalam i tashkil etish;
— yirik xorijiy kom paniya va firm alarning sh o ” ba korxonalari va 
filiallarini tashkil etish;
— kontsessiya va lizing shartnom alari tuzish;
— tenderlar e ’lon qilish;
— erkin iqtisodiy hududlar tashkil etish;
—
m oliyaviy aktivlarni sotish va sotib olish.
C het el investitsiyalarining jalb etilishi kapital import qiluvchi mam-

---

lakatda soliq ijara haqi, barkaror valyuta tushum lari, asosiy fondlam ing va 
shu kabilarning kupayishi evaziga m illiy darom adning o ’sishini ta ’minlab 
beradi. M am lakatga Chet el investitsiyalarining kirib kelishi tabiiy va 
m ehnat resurslarining arzonligiga va boshqa shart-sharoitlarga asoslanadi. 
SH uning bilan birga ular iqtisodiyotda yangi investitsiya loyihalarining 
am alga oshirilishini ta ’m inlash orqali ularga yangi malaka, texnologiyalar, 
"nou-xau", boshqaruv tajribasi, tejam korlik m ahoratlarini va boshqa 
m oddiy va nom oddiy boyliklarni kiritadilar. Chet el investitsiyalarining 
m am lakat iqtisodiyotiga ja lb etilishi uning iqtisodiy im koniyatlarining 
kengayishini tezlashtiradi va iqtisodiy qudratining oshishini ta ’m inlashga 
xizm at qiladi.
X ullas, 
samarali 
investitsiya 
loyihalarini 
o ’zlashtirish 
orqali 
rivojlangan bozor iqtisodiyotini barpo etish bilan b o g ’liq k o ’pgina 
vazifalam i hal etishga m uvaffaq b o ’lamiz. U ning am alga oshirilishi 
birgina q o ’shim cha faoliyat va ishlab chiqarishning y o ’lga q o ’yilishini 
ta ’m inlab qolm asdan, balki jam iyat xayotining haqiqiy darajasini k o ’rsatib 
beruvchi aholi turm ush farovonligining oshishiga va davlat boyligini 
k o ’paytirishga o ’z hissasini qo ’shadi.