Мундарижа

 

 

Xulosalar 

    Malumki  qushlar  umurtqalilar  orasida  pat  –  par  bilan  qoplangan, 

anotomik, morfologik tuzilishi bilan o‟ziga xos xususiyatlarga ega bo‟lgan 

uchuvchi hayvonlardir. Bu sinfdagi turlar – xilma – xilligi ancha ko‟p bo‟-

lib (8.600) umurtqalilar orasida baliqlqardan keyin ikkinchi o‟rinda tu-radi. 

Qushlar  sinfining  xozirgi  yao‟ab  turgan  taksonlari,  ularning  vakil-lari 

xaqiqiy  (tipik)  qushlar  kenja  sinfiga  mansubdir,  ularning  bir  ne-cha  katta 

turkumlari  va  35  –  40  ta  turkumi  mavjud.  Ana  shu  turkumlar  orasida 

tovuqsimonlar o‟ziga  xos  morfologiyasi, tarqalishi, biologik xusu-siyatlari 

bilan ajralib turadi.  

    Tovuqsimonlar  turkumi  qushlarning  qadimgi  guruxi  bo‟lib  uning  va-

killari Er shari bo‟ylab keng tarqalgan, o‟ziga 250 ta turni va ko‟plab ken-

ja  turlarni  birlashtiradi.  Tanasining  vazni  MDX  xududida  80  –  120 

grammdan (bedona)  to 60 kg (kaklik) gacha keladi.   

    MDX  da  bu  turkumning  20  turi,  O‟zbekistonda  7  turi  yashaydi  (ular, 

kak-lik, kirokutkalar (cho‟l, ko‟k, Mo‟ylovli), bedana, qirg`ovul). Ana shu 

turlar  orasida  tarqalishi  sonini  ko‟pligi  va  bir  qator  biologiyasi,  xo‟jalik 

axa-miyati  jixatidan  ishda  keltirilgan  turlar  –  kaklik,  bedona,  qirg`ovullar 

aloxida e‟tiborga loyiq.  

    Kaklik  tog`larda  yashovchi  qush.  Vazni  370  –  770  gramm.  O‟tloq, 

ko‟chmanchi  xolda  yashaydi.  Sport  ovi  ob‟ekti  xisoblanadi.  Ovchilik 

xo‟jaliglarida  ko‟paytirilimoqda.  O‟zbekistonning  cho‟l  zonasi  tog`larida 

soni  kamaymoq-da.  Uni  ovlash  jadallashgan.  Ovlashni  ilmiy  –  xuquqiy 

jixatlari o‟rga-nilishi lozim.  

    Bedona – tovuqsimonlar turkumining eng kichik vakili. Vazni 73 – 134 

gramm.  Nuqul  erda  yashaydi,  xavoga  kam  ko‟tariladi.  Uskarativ  qish 

xisob-lanadi.  Yana  uni  ovlanadigan  tur  deb  ham  xisoblash  mumkin. 

O‟zbekiston-da  tekislik  va  tog`larda  tarqalgan.  Cho‟l  zonasida  uya 

---

  

 - 46 - 

qilmaydi.  Bularda  migrastiya  paytida  ko‟p  bo‟ladi.  Tog`,  tog`oldi 

rayonlarida uya ham qiladi.  

    Qirg`ovul  bizning  mamlakatda  6  ta  kenja  tur  shaklida  tarqalgan.  Bular-

ga  Zarafshon,  Amudaryo,  Xiva,  Sirdaryo,  Ettisoy  qirg`ovullarini  kiritish 

mumkin.  Qirg`ovullar  o‟troq  xayot  kechiradi.  Poligam  tur  xisoblanadi. 

Kenja  turlarning  tarqalishi,  soni  xar  xil.  Bizning  Buxoro  viloyatida  Za-

rafshon  qirg`ovuli  kenja  turi  yashaydi.  Bu  kenja  tur  O‟zbekiston  qizil  ki-

tobiga  kiritilgan.  Ammo  keyingi  yillarda  regionda  uning  osni  ortib 

bormoqda.  Buni  qishloq  xo‟jaligi  ekinlari  tarkibini  o‟zlashtirish  bilan 

kimyoviy  moddalarni  ishlatilishini  kamayganligi  bilan  bog`lash  mumkin. 

Extimol  bu  qushni  qizil  kitobdan  chiqarsa  ham  bo‟ladi.  uni  ko‟paytirish-

ning  ilmiy  –  biotexnik  jixatlari  ishlab  chiqilishi  va  malum  kvatada  ov 

qilinishi yo‟lga qo‟ysa ham bo‟ladi.  

    Ishda  keltirilgan  tovuqsimonlar  –  ovlanadigan  qushlar.  Ular  yana  qish-

loq  xo‟jaligiga  zarar  keltiruvchi  xasharotlarni  ham  qo‟plab  eb  foyda  kel-

tiradi.  O‟zbekistonda  tovuqsimonlar  turkumi  vakillari  xayotini  o‟rganish 

shu  asosda  ularning  sonini  ko‟paytirish  va  ulardan  oqilona  foydalanish 

dolzarb masaladir.  

   

 

 

 

 

 

 

 

 

 

                                

---

  

 - 47 - 

                    Foydalanilgan adabiyotlar ro’yxati.  

 

1. Azimov J. A. Va boshqalar O‟zbekiston Respublikasining ,,Qizil kitobi“ II 

– tom Hayvonlar. Toshkent 2003 y.  

 

2. Baqoev S. B. Inventorizastiya ornitofauna Vordazinskogo zopovedika.  

   Polojenie ikrotokoeы  za sedanie prezidiuma geogr, komis, po zopovedinka 

terri toriya Kazaxstani i Sr. Azii. Alma Ate 1984. s. 9 – 11 s.  

 

3. Baqoev. S. B, Salimov. X. V. Materiali po biologii Zarafshanskogo  

    Fazana. Tam. Alma – Ate. 1985. 7 – 12 s.  

 

4. Baqoev. S. B. Ekologiya i voprosы  oxranы Zarafshanskogo Fazana, V.  

    oxrana jivoy prirodi. Moskva 1983. 17 – 19 s.  

 

5. Zohidov. G. Z. Zoologiya enstiklopediyasi Qushlar. Toshkent. Fan. 1979.  

    6 – 127 b.  

 

6.  Konstantinov.  A.  M.  idr.  Zoologiya  pozvonochnыx.  Moskva  ,,Oradga” 

2001  

   300 – 314 s.  

 

7. Kashkarov D. Yu. Mo‟minov. B. L. Biologik xilma – xillik: Atama va ta- 

    riflar. Toshkent ,,Chinor ENK”  2002.  3 – 35 bet.   

 

8. Meklenburstev R. N. Idr. Ptistы  O‟zbekistana 1 – tom. Tashkent ,,Fan”  

   1987 247 – 273 s.  

 

9. Mixeev A. V. idr. Otryad. Kuroobraznie. V. ki ,,Jizn jivotnix tom. 6  

---

  

 - 48 - 

    ptistы ”. Moskva. ,,Proeveshenie” 1986. s. 172 – 184.  

                         

10. Mekmn Burstev R. N. Material po mazemivigi pozvonochivim bosseynir 

–  

      Kashkadarы . Trudы SAGU, vil – 130 biol. naukie – 30. Toshkent 1958  

      1 – 140 s.  

 

11.  Mavlonov.  O.  Zoologiya.  6  –  7  sinflar  uchun  darslik.  Toshkent 

,,O‟qituvchi”  

      2001. 140 – b.  

 

12. Xolmuhammadov. K.   L. Novikov Qirg`ovul. Toshkent ,,Fan” 1982. 3 – 

26 b.  

 

13. Rustamov A. K, Kovsher B.  Ptistы Sredney Azii. Tom – 1. Almatov,  

      2007. 287 – 303, 327 – 335 S.  

 

14.  Ostanenko  M.  M,        Nazarov  A.  P.  Otryad.  Kuroobraznie  V  Kn.  Ptistы 

O‟z- 

      bekistana 1 – tom. Toshkent, ,,Fan”, 1987. 247 – 173 s.  

 

15. Stepanyan. L. S.     Sostav i raspredelenie ptist Faunы  SSSR. Nevorob- 

inыe. Moskva, ,,Nauka”,  1975. 369 s.