O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

(davriy)
v a sekin 
(tonik)
kom ponentlarini uyg‘unlashtirishdir.
M iyacha va katta yarim sharlar p o ‘stlog‘i o ‘zaro ikki to m o n la m a b o g ‘langanidan, 
sh u n in g d e k , m iy a o ‘zanining r e tik u ly a r fo rm a tsiy a o rq a li m iy a c h a ixtiyoriy 
harakatlarga ta ’sir k o ‘rsatadi.
M iy ach a k atta yarim sh a rla r p o ‘s tlo g ‘idagi n e y ro n la m in g fa o llik holatini 
boshqaradi. M iyacha p o ‘stlog‘in in g m uayyan qism lariga ta ’sir e tilsa , k atta yarim
sh a rla r p o ‘s tlo g ‘ idagi h a ra k a tla n tiru v c h i m ark azlari q o ‘z g ‘a lu v c h a n lig in in g
o 'zg a rish i shundan guvohlik b erad i. G . M orutssining m a’lu m o tlarig a qaraganda, 
m iy a ch a n in g b a ’zi qism lariga t a ’s ir e tish k a tta yarim s h a rla r p o ‘s tlo g ‘ining 
ta ’sirlanish effektlarini susaytiradi, b o sh q a qism lariga ta ’sir etish e s a b u effektlam i 
osonlashtiradi. M iyachadan chiqib ta lam u s orqali katta yarim s h a rla r p o ‘stlog‘iga 
kiradigan im pulslar bosh m iya k a tta yarim sharlar p o ‘s tlo g ‘in in g neyronlariga 
to ‘g ‘ridan to ‘g ‘ri ta ’sir k o ‘rsata o la d i. M iyachadan keluvchi im p u lsla r k atta yarim
sharlar p o ‘stlog‘iga retikulyar fo rm atsiy a holatini o ‘zgartirish y o ‘li b ila n ham ta ’sir 
o ‘tkazadi. Shu sababli m iya ta ’s irla n g a n d a yoki yem irilganda k a tta yarim sharlar 
p o ‘stlog‘idan kortikospinal yo‘lla r o rq ali keladigan im pulslar x a ra k te ri o ‘zgaradi. 
M iyacha o lib tashlanganda yoki sh ik astlan g an d a ixtiyoriy h a ra k a tla m in g kortikal 
m exanizm i b u harakatlar hajmini ta lab qilingan m iqdorga y etkaza olm aydi. Shuning 
oqib atid a ataksiya va dism etriya k e lib chiqadi; harak atlar a n iq b o ‘lm ay, keng 
am plitudali, poym a-poy boMib q o la d i. N orm ada ishtirok etm a y d ig a n m uskullar 
harakat aktlarining yuzaga ch iq ish id a qatnashadi. H arakat a k tla rin in g m iyacha 
tom onidan boshqarilmayotganini k o ‘rsatadigan xarakterli sim ptom lardan biri shuki, 
ixtiyoriy harak atlar sust boshlanib, o x irig a yaqin kuchayadi.
K atta yarim sharlar p o ‘stlog‘ining ta ’sirid a yuzaga chiqadigan h ara k at aktlarini 
b o sh q a rish d a m iyachaning filo g e n e tik jih a td a n eng y o sh boM im i - orq ad ag i 
b o ‘lagining oldingi qismi m uhim ah am iy at kasb etadi.
O ra liq m iya va p o ‘stloq ostidagi y a d ro la r. Oraliq miya (diencephalon) anatomiya 
nuqtayi nazaridan m iya o ‘zanining b ir b o ‘ limidir. Ammo o ‘rta m iy a bilan uzunchoq 
m iyaga qaram a-qarshi oMaroq, oraliq m iya em briogenez jaray o n id a m iyaning oldingi 
pufagidan katta yarim sharlar bilan b irg a shakllanadi.
105

---

O ra liq m iy an in g asosiy tu zilm alari k o ‘ruv d o ‘m boqlari - thalam i optici va 
d o 'm b o q o stid ag i so h a - hypothalam us d an iborat. U ning funksiyasi organizm dagi 
v egetativ ja ra y o n la m i b o shqarishdan ib o rat b o ‘lib, q uyida k o ‘zdan kechiriladi.
T a i a m u s f u n k s iy a l a r i. T a la m u s k a tta yarim sh a rla rg a b o ru v c h i barcha 
(hidlov y o ‘ llaridan tashqari) afferent (sensor) yo ‘llar kollektori hisoblanadi. Talamus 
k atta y arim sh a rla r p o ‘stlog‘iga o lib b o ruvchi yo‘lda b am isoli b ir d arvoza b o ‘lib, 
ta s h q i m u h itd a n v a o r g a n iz m n in g ic h k i m u h itid a n t a ’ s ir q a b u l q ilu v c h i 
retse p to rla rd a n keladigan butun ax b o ro t o ‘sha darvoza orqali o ‘tadi. Talam usdagi 
b a ’zi y a d ro la r chekli shikastlanganda k atta yarim sharlar p o ‘s tlo g ‘i biror (k o ‘ruv, 
eshituv, t a ’m biluv, tagtil va hok azo ) axborotdan m ahrum b o ‘ lishi m um kin.
M iy a anatom iyasi o ‘rganila b o sh la g an vaqtda faqat k o ‘ruv yoMlari talam us 
orqali o ‘ta d i d eb hisoblashardi. « K o ‘ru v d o ‘m boqlari»degan eski nom shundan 
kelib chiq d i. K.okruv d o ‘m boqlarini h o zir «sezuv d o ‘m boqlari» d eb atash to ‘g lriroq 
boMadi, ch u n k i ham m a sezuv yoMlari talam usda to ‘plangan.
T alam u s o q m odda qatlam lari bi Ian o ldingi lateral va m edial so h alar degan uch 
so h ag a boM inadi. H ar b ir soha b ir q a n c h a yadrolam ing to 'p la m id an iborat. H ozir 
talam u sn in g 140 taga yaqin y adrosi ta fo v u t qilinadi.
R. L o re n te de-N o talam usning b arc h a yadrolarini funksional jih a td a n