O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


Kurs ishlarini bajarishda texn ik m odellashtirish va lo yih a la sh



Yüklə 5,47 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə235/275
tarix16.12.2023
ölçüsü5,47 Mb.
#181108
1   ...   231   232   233   234   235   236   237   238   ...   275
N.A. Muslimov, Sh.S. Sharipov, mehnat talimi oqitish metodikasi kasb tanlashga yolash pdf

Kurs ishlarini bajarishda texn ik m odellashtirish va lo yih a la sh .
Oliy t a ’lim m u assasalarida, ayniqsa, b o ‘lajak m e h n a t t a ’lim i va 
kasb t a ’limi o ‘qituvch ilarin i tay y o rlashd a m e h n a t va kasb t a ’limi 
m etodikasi fan la rid a n kurs ishlarini b ajarishda tex n ik m o d e lla s h
va loyihalash m u h im a h a m iy a t kasb etadi. Bu boradagi vazifalar- 
ni muvaffaqiyatli bajarishda turli tashk iliy shakl va m e t o d la r d a n
foydalaniladi, j u m la d a n :
— tex n ik m a ’lu m o tla r berish;
— tad q iq o tc h ilik va a m a liy faoliyat, ko ‘n i k m a va m a la k a la r n i 
shakllan tirish;
— tex n ik b ilim la rn i, m e h n a t u su llarin i, bajarilgan ishlar sifa- 
tini nazorat qilish;
— dizayn, estetik did va m e h n a t m ada niyati ko ‘n i k m a la r in i , 
m ustaqil ishlash qobiliyatini sh ak llan tirish ;
— konstruktorlik-texnologik m azm undagi ijodiy m asalalarni hal 
qilish, yuksak darajadagi mehnat intizomi va mehnat muhofazasi ta- 
lablariga rioya etish uch un m a'lu m shart-sharoitlarning yaratilishi.
Texnik m o della sh tirish jara y o ni b iro r-bir noyob, q i m m a t b a h o
xullas ko‘p m ablag1 sa rfla n a d ig a n in shootlar, agregatlar, m a s h i-
na la r va h o k a z o la rn in g m o d elin i yaratish hisoblanadi. O d a td a , 
m o d e ln in g o ‘lcham lari asl nusxaga n isb a ta n a n c h a k ichik b o ‘ladi 
va sh u n g a ko‘ra u n d a n a rz o n g a tushadi. Model tuzilish i j ih a ti d a n
aslidan farqlanishi m u m k i n , lekin u n d a ishlash ja r a y o n id a aslida 
sodir b o ‘ladigan fizik h o d isa la r k u z atilishi kerak.
T exnik m o dellash tirish jara y o n i u ch ta asosiy bo sq ic h d a n :
— m odel yasash u c h u n texnik hujjatlarni (texnik s h a rtla r, 
c h iz m ala r, texnologiyani) tayyorlash,
— m odel yasash,
— uni sinab k o 'rish d a n iborat.
T e x n ik ad a ishlatiladigan m o d ella r 3 turga b o l i n a d i . M e h n a t 
va kasb t a ’limi m etodikasi f an la rid a n ta la b a la r kurs ish la rin i b a- 
jarish la ri u c hu n ushbu tu rla rn i bilishi talab etiladi:
394


ligi b ila n tavsiflanadi. U la r y o r d a m c h i a d a b iy o td a n foy d ala n ib , 
b u y u m n i n g lo y ih a s in i, uni tay y o rlas h te x n o lg iy a sin i ish la b c h i-
qishga va h o k a z o la r g a j id d i y y o n d a s h ib , m a z k u r m a 'l u m o t l a r n i n g
b ir q is m in i m u sta q il h o ld a o 'z la r i to p is h la r i kerak. Q is q a r- 
tir ilg a n te x n i k h u jja tla rd a bir y o ‘la h a m c h i z m a l a r n i o ‘qish va 
ish lab c h iq is h , h a m lo y ih a la sh va tex n o lo g ik j a r a y o n n i ta s h -
kil e tish v a z ifala rin i n a z a r d a tu tis h tavsiya q ilin a d i. T a la b a la r 
y e tis h m a y d ig a n m a ’lu m o t la r n i shu ta r z d a to p ish u c h u n c h iz -
m a c h i l i k d a n , s h u n in g d e k lo y iha la sh va te x n o lo g iy a d a n o lin g a n
b i li m l a r n i ijodiy q o 'lla s h la r i lozim .
M o d e lla s h tir is h n i o 'r g a t i s h n i n g u c h in c h i b o s q ic h i ta la b a -
l a r n i n g o ‘z ijodiy ta s a v v u ri voki b u y u m g a q o ‘y ila d ig a n s h a r t -
lar b o 'y i c h a b a ja ra d ig a n m u sta q il ishidir. M o d e lla s h tir is h d a
t a l a b a l a r n i n g in d iv id u al x u s u siy a tla ri farqi a y n iq sa yaq q o l k o '- 
rin a d i.
B u n d a m a ’lum darajad a a vrim ta la b a la rn in g ongli m ustaqil 
t a ’lim faoliyati bilan sh u g ‘u llanishi h a r xil texnik q u r ilm a la r n i 
loyihalash va tayyorlashga qiziqishlari sabab b o i a d i .
L o y ihalash — asl nusxadagi m ash in a la r, m osla m a lar, jih o z - 
lar va h o k a z o la rn in g c h iz m a la rin i yaratishga qara tilg a n ijodiy 
jarayondir. Loyihalash bilan sh u g ‘u lla n ish u c h u n avvalo keng 
grafik h a m d a texnologik bilim va m ala k ala rg a ega b o i i s h kerak. 
S hu n in g d e k , b u y u m la r n in g m u sta h k a m lig i, aniqligi va h o k a z o - 
lariga oid m u ra k k a b h isoblarni bajarish im k o n in i b e ra d ig an m ax- 
sus loyihalash bilim lari va m alak alari h a m zarur.
T alabalar texnik m od ella sh tirish bilan s h u g 'u lla n is h d a b u y u m -
larni loyihalash, tayyorlash va p ard o z lash b o ‘yicha quyidagi ish- 
larni bajaradilar:
1) lo yiha la na dig an b u y u m n in g vazifasi va q o 'lla n ish i bilan 
tanish ish;
2) b u y u m d a n foydalanish va uni tayyorlash ja ra y o n ig a asos 
b o ‘ladigan fizik, kimyoviy va bo shq a ja ra y o n la rn i aniqlashtirish;
3) u m u m te x n ik
va 
q o 's h im c h a
ad abiyotlarni 
o ‘rganish, 
q o ‘yilgan vazifani hal q ilin is h in in g eng yaxshi v a ria n tin i ta n -
lashda u la rd a n foydalanish;
4) b u y u m n in g bir n e c h ta eskiz v a ria n tla rin i tayyorlash va 
u lard a n eng yaxshisini tan lash ;
5) b u y u m n in g texnik loyihasini ishlab chiqish;
6) b u y u m g a ishlov berish texnologiyasini ishlab chiqish;
396


7) a y rim d e ta lla rn i, uzellar va u m u m a n b u y u m la r n i tayyorlash 
h a m d a rostlash;
8) b u y u m n i n g k a m c h ilik la r in i a n iq la sh va b a r t a r a f etish;
9) b u y u m n i p ardozlash ;
10) b u y u m n i tayyorlashga d o ir o ‘q u v -te x n ik hujjatlarga tu z a -
tis h la r kiritish.

Yüklə 5,47 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   231   232   233   234   235   236   237   238   ...   275




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin