M. M. A lim o V a, sh. S. M a V ju d o V a, S. R. A X m ato va termodinamika

a -
issiqlik b e rish koeffitsiyenti, V t/m 2K; 
tm -
a tro f-m u h it h a ro ra ti, °C, 
td -
d e v o r sirtin in g h a ro ra ti, °C;
F - issiqlik a lm a s h in u v yuzasi, m 2.
Issiqlik b e rish koeffitsiyenti (a) so n jih a td a n 1 s e k u n d vaq t 
ich id a 1 m 2 y u z a d a n m u h itg a yoki m u h itd a n 1 m 2 y u z a g a h a ro ra t­
lar farqi 
(td - tm)
yoki (t,n -
td)
1 °C ga te n g b o 'lg a n d a , b e rilg a n issiq­
lik m iq d o rig a teng, ag ar 
td > t„,
b o 'lsa , 
A t = td - t,n;
a g a r 
tm > td
b o 'lsa , 
A t = tm- td
b o 'lad i.
Issiqlik oqim i zichligi:
q = 
a At
Vt/m 2 
(247)
ga teng.
124

---

55-§. O 'x sh a sh lik n azariy asi aso slari
K on v ek tiv issiqlik a lm a sh in u v i k o 'p o 'z g a ru v c h a n li va b ir 
m a 'n o lilik d ifferen sial te n g la m a la r b ila n izo h lan ad i.
Issiqlik b e ris h koeffitsiyentini an alitik h iso b lash , ten g lam alar- 
n i y e c h ish ju d a k o 'p qiyin ch ilik larg a olib keladi, s h u n in g u c h u n
issiqlik b e ris h koeffitsiyentini o 'x sh a sh lik n a z a riy a sig a asoslanib, 
tajrib a y o 'li b ila n a n iq la sh k a tta a h a m iy a tg a ega.
O 'x sh a sh lik n a z a riy a s i tajriba q u rilm a la rid a o lin g a n natijalar- 
n i b o sh q a s h u n g a o 'x s h a sh h o d isa la rg a ta tb iq e tish m u m k in lig in i, 
y a 'n i ja ra y o n la rn i o 'x sh a sh lig in i a n iq la sh g a im k o n beradi.
K on v ek tiv issiqlik a lm a sh in u v in in g aso siy o 'x sh a sh lik m e- 
z o n la ri (sonlari) - R eynolds, G rasgof, P ra n d tl v a N u s s e lt m ezo n - 
larid ir.
R ey n o ld s m ezoni:
Re = — - b u ten g lik oq im in ersiy a k u c h in i q o v u sh q o q lik ku-
chiga b o 'lg a n n isb a tin i ifodalaydi.
G rasg o f m ezoni:
ой
Gr = ■
■■
b u ten g lik o q im k o 'ta rilish i k u c h in i q o v u sh -
vz
q o q lik k u c h ig a b o 'lg a n n isb a tin i ifodalaydi.
F
t
 = \ / a -
issiqlik ta sh u v c h in in g fizik x u su siy a tin i ifodalaydi. 
N u = ctx/X -
k o n v e k tiv issiqlik a lm a sh in u v in i ifo d alo v ch i kat- 
talik.
Bu y e rd a , 
zv -
issiqlik ta sh u v c h in i h a ra k a t tezligi, m /s; 
x -
g e o m e trik a n iq lo v ch i kattalik, m; 
v - k in em a tik q o v u sh q o q lik koeffitsiyenti, m 2/s;
a = k / c p -
h a ro ra t o 'tk a z u v c h a n lik k oeffitsiyenti, m 2/s; 
g -
e rk in tu s h is h tezlanishi, m /s 2;
(3 - hajm iy k e n g a y ish h a ro ra t koeffitsiyenti,
At = fa -
tm -
h a ro ra tla r farqi;
Л - issiqlik ta sh u v c h in in g issiqlik o 'tk a z u v c h a n lik k oeffitsiyen­
ti, Vt/mK.
125

---

a
- issiqlik b e rish koeffitsiyenti, V t/m 2K; 
с
- issiqlik ta sh u v c h in in g issiqlik sig 'im i, J/kgK; 
p - issiqlik ta s h u v c h in in g zichligi, k g /m 3.
O 'x sh a sh lik m e z o n i jara y o n in i m a te m a tik a n a liz q ilish y o 'li bi- 
lan to p ish m u m k in . Issiqlik a lm a sh in u v i ja ra y o n la rin i o 'x sh a sh lik
m ez o n lari so n jih a td a n b ir-b irig a te n g b o 'lish i kerak. Issiqlik al­
m a s h in u v i ja ra y o n la rin in g o 'x sh ash lilig i b ir xil m ez o n ten g lam a- 
lari b ila n izo h lan ad i.
K on v ek tiv issiqlik a lm a sh in u v in in g o 'x sh a sh lik ten g lam asi 
va m ez o n ten g lam asi issiqlik ta sh u v c h in in g tu rb u le n t h a ra k a tid a
(k o 'p ro q m ajb u riy ) q u y id a g i k o 'rin is h d a bo 'lad i:
Nu =
/ ( R e , P r )
(2 4 8 )
Issiqlik ta sh u v c h in in g la m in a r (k o 'p ro q erk in ) h a ra k a tid a
o 'x sh a sh lilik teng lam asi q u y id ag ic h a b o 'lad i:
Nu =
/ ( G r , P r )
(2 4 9 )