M. M. A lim o V a, sh. S. M a V ju d o V a, S. R. A X m ato va termodinamika


-§. Erkin harakatlan ishda is s iq lik b erilish i



Yüklə 107,72 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə64/77
tarix07.01.2024
ölçüsü107,72 Kb.
#203244
1   ...   60   61   62   63   64   65   66   67   ...   77
Termodinamika asoslari

57-§. Erkin harakatlan ishda is s iq lik b erilish i
G ra v ita tsio n ku ch ta 's irid a e rk in h a ra k a t h o sil b o 'la d i. H a ra ­
k a tla r tu rb u le n t va la m in a r b o 'lish i m u m k in .
E rkin lam in a r h a ra k a td a vertik al d e v o rn in g issiqlik b e rish ko ­
effitsiyenti q u y id a g i fo rm u la o rq ali topiladi:
Nusx =
0 ,6 ( G r sz P rs )0-25( - ^ 4 ° ' 25 
(2 5 3 )
L am in ar o q im id a
tscj=const
b o 'lg a n d a , v e rtik al d e v o rn in g is­
siqlik b e rish koeffitsiyenti q u y id a g i fo rm u la b ila n hiso b lan ad i:
= 0 ,6 3 ( G r s / P rs )0-25( ^ ) ° ' 25 
(2 5 4 )
S u y u q lik n in g g o riz o n tal q u v u r atro fid a e rk in la m in a r h a ra k a t­
la n g a n d a , o 'rta c h a issiqlik b e rish koeffitsiyenti q u y id a g i ifoda o r­
qali h iso b lan ad i:
127


N
u
s 4
= IL S t& v Р ^ )° ^ (|Ь .)0 Д 5
(255)
R ivojlangan tu rb u le n t h a ra k a t (Grs,Y P rs) b o 'lg a n d a , v e rtik al 
d e v o r b o 'y la b e rk in h a ra k a tla n is h d a issiqlik b e rish koeffitsiyenti 
q u y id a g i ifoda orqali topiladi:
NutJC
= 0,15(GrSA PrjO,3 3 ,^ 0 ,2 5
(256)
(208), (209), (210), (211) fo rm u la la rd a an iq la n u v ch i h a ro ra t deb 
q izig a n y u z a d a n u z o q ro q d a g i h a ro ra t q a b u l qilinadi.
(208) va (211) fo rm u la la rd a an iq la n ish i k e ra k b o 'lg a n kattalik 
sifa tid a
x
q ab u l qilingan. 
x -
d e v o rn in g b o s h id a n b o sh la b issiq­
lik b e ris h koeffitsiyenti an iq la n u v ch i m a y d o n g a b o 'lg a n m asofa, 
(209) ifo d a d a - d e v o r u z u n lig i, (210) fo rm u la d a esa 
d -
q u v u m in g
tash q i d iam etri.
A g a r s u y u q lik hajm i k a tta b o 'lm a sa , d e v o r h a r xil kichik 
tesh ik la r bilan c h e g ara la n g a n b o 'lsa , b u c h e g a ra la n g a n hajm deb 
a talad i, b u n d a issiqlik b e rish koeffitsiyenti su y u q lik n in g tu rig a , 
u n in g h a ra k a tig a , d e v o rla r o ra sid a g i h a ro ra tla r farqiga, tesh ik lar- 
n in g g e o m e trik k a tta lik la rig a b o g 'liq b o 'la d i.
A m aliy h iso b d a k o 'p in c h a s u y u q lik q a tla m id a n issiqlik oqi- 
m in i to p ish k erak b o 'la d i. B u n d a y s h a ro itd a c h e g a ra la n g a n hajm - 
d ag i ja ra y o n la m i issiqlik o 'tk a z u v c h a n lik n in g e k v iv a len t jarayo- 
n ig a a lm a sh tirib h iso b lan ad i:
? = (XEto /X )(t3 ]- 4 , ) V t / m 2 
(257)
b u y e rd a , 
\ ekv -
c h e g ara la n g a n h a jm d a issiqlik o 'tk a z u v c h a n lik va 
k o n v ek siy a b ila n issiqlik o 'tis h in i h iso b g a olu v ch i issiqlik o 'tk a ­
z u v c h a n lik n in g e k v iv a len t koeffitsiyenti,
^eh>
= £fcX 
(258)
b u y e rd a , Л - su y u q lik n in g issiqlik o 'tk a z u v c h a n lik k o effitsiyen­
ti, Vt/mK;
£*- issiqlik o 'tis h id a k o n v e k siy a n in g ta 'sirin i ifodalovchi koef- 
fitsiyent.
128


(Cr -
?r)d >
103 b o 'lg a n a n iq lik d a
г к
= 0 ,8 (C r- Pr)®'25 d e b qabul
q ilish m u m k in .
A n iq la n u v c h i h a ro ra t sifatida:
ts = 0,5(th - t h ),
(259)
A n iq lan u v c h i k a tta lik u c h u n tesh ik qalinligi 6M q ab u l qilingan. 
G o rizo n ta l tesh ik b o 'lg a n s h a ro itd a y u q o ri y u z a sin i h a ro ra ti p a st- 
ki q ism d a g i h a ro ra td a n y u q o ri b o 'la d i, su y u q lik h a ra k a t qilm ay- 
d i va 
\ ekv
= A, k o n v e k tiv issiqlik a lm a sh in u v i q iy m a ti n o lg a ten g
b o 'la d i.

Yüklə 107,72 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   60   61   62   63   64   65   66   67   ...   77




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin