S L a V y a n u n I v e r s I t e t I

ııp o- 

K JiH T b iü , 

azad quş kim i yaşam aq

  > k h ti,  KaK  

H T H u a   B O J ib H a a ; 

uşaq  kim i  hərəkət  etmək 

n o c T y n a T b   KaK   M a ııo e   ä h t h ;  

özünü dəryada 

balıq kim i hiss etmək

 nyBC TBO BaTb  c e

6

fl  KaK 

pbiöa  b  BOÄe; 

quruya  atılm ış  balıq  kimi 

çapalam aq

  Ö H Tbcsı  K aK  

pbi

6

a 

06

  j ı e j j ;  

şam 

kimi yanıb ərim ək

 c r o p a T b   KaK  C B e n a ; 

şam 

kimi ərim ək

 HCTasiTb  K äK   C B e n a ; 

donuz kimi 

K äK   C B H H b a; 

it kimi

  K a K   c o ö a K a ;  

yuxarıda 

deyildiyi kimi

 KaK  

6

bijıo 

c K a 3 a n o   B b iu ıe ; 

ölü 

kim i sapsarı

  Ö J ie flH b iü   KaK   c M e p r b ;  

ağap- 

paq qar kimi

 

6

eJibiü  KaK cııer; 

tir kimi uzan- 

m aq

 

pacTHiıyTbcsı 

b o  

Becb 

pocr; 

itk im itu - 

ZurKycaeıcH  KaK  coöaKa; 

it kim i yorulmaq 

y c T a T b  

K aK   c o ö a K a ;  

it  kim i  boğuşmaq 

r p M  JTbCH  K äK   c o ö a K H ;  

it sürüsü kim i 

kük 

c o

6

aK   H e p e j a ı i b i x ;  

bülbül  kim i  oxumaq 

n e r b   KaK   c o J i o B e i i ;  

sağsağan  kim i q a rıl- 

daşm aq

  r p e ı u a T b   K aK   c o p o K H ;  

qovun sii- 

rüsü kim i

  KäK   c ı a a o  

6

a p a ı ı o B ;  

hevkəl kimi 

durm aq

  CTOH i b  k b k   c i 'a r y s ı ;  

güzgü (ayna) 

kim'ı

  KäK   3 e p K a ı ıo ;  

ox kimi

 KäK  c r p e j ı a ;  

qu- 

durmuş it kimi

 

KaK  fie u ıe ııa H   c o 6 a K a ; 

böy- 

rə k y a ğ  içində üzən kim i

  K a ı aTbCH  k a K   c ı.ıp  

b   M a c J ie ; 

ölü kimi

  KäK  yÖH i’b iii; 

ilan vurmuş 

kim i

  K äK   y * a j ı e ı ı ı i b i ü ;  

saat kim i dəqiq

  KäK

nacbi  (to h h o ); 

bir insan  kimi,  adam  kimi 

KaK  neaoBeK; 

tısbağa kimi süriinmək

  noji i- 

t h   KiiK  nepenaxa  (nepenaxoH); 

ipəkkim i 

vumşaq

  mhi khh  KaK  uıeaK; 

dəf ki mi ( ol -  

maq)

  KaK  h itu k   (

6

biTb); 

küçük kimi (tit- 

rəmək)  əsmək

  apoxaT b  kük  menoK; 

çöp 

kimi arıq

  xyaoii  KaK  menKa.

KİM İ

2

 

m

e

c

t

.  H e o n p .  

k t o

... 

k t o

  ( y n o T p e ö -  

a a e T c a   b   3H aneH H H ;  oaH H   -   a p y r o i i ,   o a H iı- 

a p y r a e ) .  

Kimi sükan arxasındadır, kimi tor- 

paq  işi görür,  kimi asfalt döşəyir

 

k t o

 

6

a - 

p a H K y   K p y T H T , 

k t o

  3 a H » T   3 e M a e f i,  a  

k t o

- 

a c ^ a a b T H p o B a H H e M   a o p o r ;  

kimi  ağlayır, 

kimi gülür

 

k t o

 

n a a q e T ,  

k t o

 

C M eeT ca.

KİM İSİ  I 

m

e c

t

. 

H e o n p .  

c m

. 

kimi2;

II  np HJ I ,   TäKOH,  K3K  (a,  Tbl,  OH).

KİM -KİMSƏ 

M e c T .  

H e o n p .  

k t o - j i . ,   k t o -  

ı 

TO,  KTO-HHÖyab 

(

k

 3 K  

Oİ4 

-  

a . ,  

H e a O B e K , 

6 e3 - 

paaaH H H O   k t o ) .  

Burada bir kim-kimsə var? 

E c t b   s a e c b   K TO -H H Ö yab? 

Sənin  bir  kim- 

kimsən var?

 

E c T b   y  T e

6

a  

xoTb 

KTO-HHÖyab?

K İM -KİM SƏNƏ  c y m .   p a

3

r .  

c m

, 

kim- 

kimsə;  kim -kim sənəyoxdur

  h a r a d a  

h h  

j 

ayuiH, 

h h k o t o

  H e T   r a e .

KİM OQRAF 

c y m .   KHMÖrpacJ):  1.  n p n ö o p  

a a a  

rpa(|)HHecKOH  peracTpaHHH 

K p o B a H o ro  

aa B a e H H H ,  c o K p a m e H H S   M b im q  

h

  T .n .;

2.  JIHHTB.   B  ƏKCnepHMeHaTabHOH 

cjDOHe- 

THKe;  n p n ö o p   a a a  

3anHCH kphboh  3ByKOB.

KİMONO 

c y m .  

k h m o h ö

;  1.  H a u n o H a jib H a a  

a n o H C K a a   o a e x a a   ( M y x c K a a  

h

  x e H C K a a )  

b

  B H ae  x a a a T a ;   2 . 

o c o ö m h

  n o K p o f t  p y rcaB a 

* e H C K o r o   n a a - r b a .

KİM SƏ 

M e C T .  

1. 

KTO-TO, 

HeKTO, 

KTO- 

H H Ö yab. 

Kimsə  ucadan  oxuyurdu

 

k t o

-

t o

 

rpOM KO  n e j ı ,  

otaqda kimsə var

 

b

  KOM HaTe 

k t o

-

t o

  e c T b ;  2 . 

h h k t o

. 

Bunu kimsə bilmir 

h h k t o

  3 T o r o   H e 

3HaeT, 

kimsəni görmədik 

h h k o t o

  H e  B H fle a n ; 

kimsəyə boyun əyməz 

HHKOMy  n e   n o a H H H H T c a , 

kimsədən  asılı 

deyil

 

h h

 

o t

 

k o t o

  H e  3 3

b h c h t

.

KİMSƏNƏ 

m

e c

t

. 

y c T a p .  

c m

. 

kimsə 

(

b o

 

2 

3 H a n . ) .

KİM SƏSİZ  I 

n p H J i .  

l . o a H H Ö K H İ i  

(H e 

HMeromHİİ 

CeM bH, 

pOHCTBeHHHKOB, 

6 jIH 3 - 

k h x

) . 

Kimsəsiz adamlar

 

oaH H O K H e  a ı o a n ,  

kimsəsiz qadın

 

o aH H O K aa  x e H tr r H H a , 

kim- 

səsiz qalmaq

 ocraTbca 

oaH H O K H M ;  2 .  6 e 3 -  

aıo a H b iH ,  n y cT b iH H b iii. 

Kimsəsiz yerlər

 

6 e 3 -  

JiroaHbie  MecTa, 

kimsəsiz küçələr

 

n y c T b iH -

ribie  yjmubi, 

mevdan  kimsəsiz idi

 naoıuanh 

6

buıa  6e3Jiıoana; 

II 

c y m.   oaHiıÖKHH,  ojih- 

HOKaa. 

Kimsəsiziər üçün yataqxana

 o

6

uıe- 

*HTHe  a aa  oaHHOKHx.

KİM SƏSİZLİK  c y m .   1,  oaHHOHecTBO  (co- 

CTOMHHe,  noaoaceHHe  oaHHOKoro  neao- 

BeKa). 

Kimsəsiziikdən şikayət etmak

 x a n o - 

BaTbca  Ha  oaHHonecTBo;  2.  6e3aıöabe,  6e3- 

awaHOCTb  (orcycTBHe  aroaeii). 

Küçələrin 

kimsəsizliyi onu  təşvişə salırdı

  ero 

6

ecno- 

Konaa  6e3aroaH0CTb  yjınu.

K İM Y A   I  c y r n .   XHMHa;  1.  H ayo..  Hsynaıo- 

m aa  aroMHoe  cTpoeHHe  BemecTBa, 

a 

TaK- 

x e   B3aHMHbie  ııpeBpameHHa  oaHHX  Be- 

ınecTB 

b 

apyrw e. 

Bioloji  kimya

 

6

noaorH- 

necKaa  xhm hb, 

fıziki  kimya

 

c[)H3HHecKaa 

xHMHa; 

2. 

KaHecTBeHHbiir,  x h m h h c c k h h  

COCTaB 

H 

XHMHHeCKHe  peaKUHH, 

CBOHCT- 

BeriHbie  HeMy-HH

6yab. 

Neft  kimyası

 

xhmhsi 

Hec[)TH  (HetJiTaHaa  xhmhsi); 

3. 

yneÖHbiH 

npeaMeT,  H3JiaraıouiMH  co aep * a H H e  ə to h  

nayKH. 

Kimyadan mühazirələr oxumaq

 

hh- 

TaTt  jıeKUHH  n o   xhm h h , 

kimya dərsi

 

ypoK 

xhm hh; 

4  KHHra, 

H3Jiaraıoıuaa  c o a e p * a ın ıe  

əto İİ  ııayKH;  yneÖHHK  n o   xhm hh. 

Kimya 

dərsliyi

 

yneÖHHK  xhm hh; 

5.  npaKTHnecKoe 

npHMeııeırHe  3 t o h   HayKH 

b 

npoH3Boa- 

CTBe,  b 

npoMhiuıaeHHocTH. 

Böyük  kimya 

6o ab u ıaa  xhm iw , 

məişət  kimyası

 

öbiTOBaa 

XHMHa;  II  n p n j ı .  

XHMHHecKHÜ; 

I . o t -  

HocarriHİıca  k   x h m h h ,  CBa3aHHbiir 

c 

neir. 

Kimya laboratoriyası

 

xHMHHecKaa  aa ö o p a - 

roprta, 

kimya kabinəsi

 

XHMmecKHÜ  Kaöıı- 

HeT; 

2. 

CBa3aHHbifi  c  npHMerreHHeM 

Meıo- 

aoB 

x h m h h   b  trpoH3BoacTBe. 

Kimya səna- 

yesi

 XHMHHecKaa 

npoMbiırureHHOCTb, 

kimya 

termodinamikası

 

XHMHnecKaa  repMHaHira- 

MHKa; 

3.  C B a3aH H biii  c 

rıpHMeHeHHeM  xh- 

m h h  

b 

B o e H H b i x  

u e a a x . 

Kimya  qoşunları 

B 

0

 e 

H  . 

XHMHHeCKHe 

BOİİCKa.

KİMYAÇI  c y rrj.  xhmhk:  1.  yneırbiH,  cııe- 

UHaaHCT  ıro  xhm hh;  2.  p a 3 i \   npenoaaBa- 

Teab  xhm hh; 

3. 

p a 3 r .   CTyaeıiT  XHMHHec- 

Koro  cjjaKyab'reTa;  4.  paöoTHHK  xhmhhcc- 

koh  npoMbinureHHOCTH. 

Kimyaçdarın həm- 

karlar İttifaqı

  npo(})eccHOHaabHbiH  coto3 

XHMHKOB.

KİM YAÇILIQ  c y r n .   cneuHaabHOCTb,  npo- 

cj)eccna  xHMHKa.

KİMYAGƏR  cyuı .   y c r a p .   I.  xhmhk; 

2 . 

aı -  

XHMHK  ( ror,   KTO  3aHHMaJIC3  aiXHMHeİİ).

KİMYAGƏRLİK  c y m .   y c ı   a p .   1.  ırpo- 

cjDeccua  XHMHKa; 

2 . 

3aHarae  aıxHMHKa.

KİMYALAŞDIRICI  I 

c y u ( .   XHMH'jaTop 

(

tot

, 

kto

  3aHHMaeTca  xHMHsauHeir); 

I l n p H . a .   XHMH3aropcKHH.

KİMYALAŞDIRILMA  c y m .  

o r  

r a a r .  

kimyalaşdırılmaq,

 

XHMH3auna  (BireapeHHe 

aocTHxeHHH  xhmhh  b  OTpacjiH  napoaHoro 

X 03aH C TB a). 

!

KİMYALAŞDIRILMAQ  r j ı a r .   XHMH

3

Hpo- 

BaTbCa, 

6bITb  XHMH3HpOBaHHbIM.

KİMYALAŞDIRMA  c y m .   o t   r a a r .  

kim-  \ 

valaşdırmaq,

 

XHMHsäıiHa.

KİM YALAŞDIRMAQ 

r a a r .  

XHMH

3Hpo- 

Baib,  noaBepraTb  XHMH3auHH. 

Kənd  tə-  \ 

sərrüfatını  kimyalaşdırmaq

 xHMH3HpoBäTb 

CejlhC COe  X03aİİCTBO. 

;

KİMYAŞÜNAS 

c y m .  

xhm hk 

( c n e u H a n H c r  

B 

OÖJiaCTH 

xhmhh).

KİMYAŞÜN 4SLIQ 

c y m .  

xhmhb 

KaK  HayKa.

KİMYATERAPİYA 

c y m  .  xHMHOTepanna 

(aeneıiHe  ƏoaesHeH  xhmhhcckhmh  npe- 

ııapaıaMH). 

Xərçəngin  kimyaterapiyası

 xh- 

MHOTepanna  paKa.

KİMYƏVİ 

n p u a .   xHMHHecKHÜ:  1.  OTHOca- 

mHİica 

k 

aBaeHHaM,  MyHaeMhtM  XHMHeir. 

Kimyəvi xassəlar

 

xHMHnecKHe  CBOHCTBa, 

j 

kimyəvi elementlər

 

XHMHHecKHe  aaeMeHTbi, 

| 

kimyəvi  reaksiya

 

XHMHHecKaa  peaKUHa, 

kimyəvi enerji

 

xHMHHecKaa  a n e p i’Ha, 

kim -  \ 

yəvi birləşmələr

 

XHMHHecKHe  coeaHtreHHa,  , 

kimyəvi analiz

 

xHMHHecKHİr  aıraaH3, 

kim -  ' 

yəvi  təcrübə

  XHMHnecKHH  onbiT, 

kimyəvi  \ 

maddələr

 XHMHHecKHe 

BeuzeCTBa, 

kimyəvi 

çevrilmələr

 

xHMHHecKHe  npeB pam eıiH a, 

kimyəvi aktivlik

 

XHMHHecKaa  aKTHBHOCTb, 

kimyəvi tərkib

 

XHMHHecKhÄ  cocTaB, 

kimyəvi 

qarşıhqh  'əsir

 

XHMHHecKoe 

R3aHMoaefi-  I 

ci BHe; 

2 . 

CBa3aHHhiii  c  rıpHMeHeHHeM  Me- 

TOaOB 

XHMHH 

B 

Iip()H3BOaCTBe. 

KİmyƏVl 

gübrələr

 

xHMHHecKHe  yaoöpeH H a, 

ağacın 

kimyəvi üsulla işlənməsi

 

xHMHHecKaa 

06 - 

| 

pa

6orK a aepeBa; 

3. 

CBa3aHHbiir  c  npHMeıre- 

HHeM  IipoayKTOB  XHMHH  B  BOeHHblX  UeJlBX. 

Kimyəvi  müharibə

 

XHMMnecKaa  BOİİHa, 

kimyəvi qumbara

 

xHMHHCKaa  rpanaTa, 

kim-

  i 

yəvi  döyüş  sürsatı

 

XHMHHecKHe  öoeııpH -  . 

nacbi, 

kimyəvi həmlə

 

XHMHHecKaa  a rraKa.

KİN 

c y m .  

3

Ji

66

a,  i n o c ib ,  sn o . 

K in hissi

 nyB- 

c t b o   i'io ö b i, 

kin saxlamaq

 TäHTb  3Jio6y, 

kin 

bəsləmək

  k  i m  ə   q a  r ş ı  ıiHi aTh  3Jio6y  n p o - 

t h b   K o r o ,  

kin saxlam am aq

  He  noMHHTb

3.Ta.

KİNAYƏ 

c y m .   1.  ıracMerıiKa  (oÖHaHaa, 

3

a a a  

uryTKa  n o   n o B o ay   k o i   o - ,   n e r o - . a . ) ,   H3- 

aeB K a. 

K inayə  ilə g ü lm ək

  c M e a a b c a   c  H

3

- 

aeBKOü,  kinayə  ilə  danışm aq

  roBopH Tb  c 

HacM euiK oii; 

2. 

j i h t .   HHocKa3äHHe,  a a a e -  

r o p n a   (B tıp a x e H H e ,  3 aK aıoH arom ee  b  c e

6

e

CKpblTblÜ,  TäHHblfi  CMblCJl).

KİNAYƏLİ  I 

n p n a .  

1

.  HäCMeuıaHBbiiı,  H3- 

BHTeabHMH  (3aK aw H aıoııiH H   b  c e

6

e   Hä- 

CMeniKy),  H3aeBareabCK H H . 

K inayəli  ba- 

xış

 HäCMemaHBbifi  B 3 raaa, 

kinayəli ton

  H3- 

aeBaTeabCKHİi  t o h ;  

2

.  HHocKa3aTeabHbiH. 

K inayəli  sözlər  (ifadələr)

  H H ocK ä3aTeab- 

Hbie  caoBa, 

B b ipaxeH H a; 

II 

h  a p e a .  

1. 

Hä- 

cM e u ıa n B o ; 

c 

m a e B K o rr, 

a3BHTeJibHO;

2. 

H H o c K ä 3 a r e a b n o .

KİNAYƏLİ-KİNAYƏLİ 

ı ı a p e M . 

c 

H

3

aeB - 

KOİİ,  a3BHTeabHO.

KİNDAR  n p HJ i .  

y c r a p .   c m .  

kinli.

KİNDARLIQ 

c y m .   y c T ä p .  

kinlilik.

KİNEMATİK 

n p n a .   KHHeMäTHHecKHİi  ( o t -  

H ocam H Ü ca  k   KHHeMaTHKe). 

K inem atik sil- 

sila

  KHHeMäTHHeCKäK  u e n b .

KİNEMATİKA  1 

c y  ffl .  KHHeMäTHKä  ( p a

3

- 

a e a   TeopeTH H ecK oii  MexaHHKH,  H3yTia- 

romHÖ  ABH)KeHHe  T ea  c  reoM eTpH HecK ofi 

t o h k h  

3

peH H a); 

II 

r ı p H a .   KHHeMäTHHec- 

k h h .  

K inem atika  m etodu

  KHHeMaTHHec- 

KHH  MeTOa.

KİNEMATOQRAF 

c y  ı ı ı .  KHHCMavorparj);

1.  a n n a p a i '  a Jia   cheMKH  pa3aH H H bix  o

6

ı -  

eKTOB  h   BocnpoH 3BeaeH H a  c h h m k o b   nyreM  

n p o eu H p o B aH H a  Hä  SKpaH; 

2. 

c m .  

kine- 

matoqrafiya,  kino

  (b  

1 

3

 h  a h . ) ;  

A zə r-

baycan  kinem atoqrafi

  a3 ep 6 ä H a * an c K H Ü  

KHHeM äTorpa(j); 

II 

ı ı p n j ı .   KM iıeM aTorpa- 

(j)ÜHecKHÜ. 

K in e m a to q r a f aparatı

  KHHe- 

MaTorpacj)HHecKHH  a rın a p a T .

KİNEMATOQRAFÇI 

c y m .   KHHeMäTOipa- 

cjaicT 

(paöoT H H K  

K H rıeM aT orpaıj)H H ). 

A zərbaycan  kinem toqrafçıları

  ä 3 e p 6 a fi- 

a* aH C K H e  KHHeMaTorpa(j)HCTbi, 

kinem a- 

toqrafçdarın  qurultayı

  Cbe3fl  KHireMaTO- 

rpa(J)HCTOB.

K İ N E M A T O Q R A F Ç I L I Q  

c  y lu   . 

; ı c m  c. 

ih- 

nocTb,  paöoTa,  npocjjeccHsı  KHHeMaıorpa- 

cfiHcra.

K İ N E M A T O Q R A F İ K   r ı p H . n .   K H H eM aT orpa- 

(j)HMecKHH. 

Kinematoqrafık  baxımdarı

 

c 

K H H eM arorpacİM H ecK O H  

t o m k h

  3 p e n r w , 

ki- 

nematoqrqfik  ifadəlilik

 

K H H eM aT O ip atjw - 

w e c K a a   B bipaiH TejibH O C T b.

K İ N E M A T O Q R A F İ Y A   I  c y m .   K H iıeM in o  

rpä(j)HH:  1

.  rrcK yccTB O   c l c m k h   h  

Bocnpo- 

H 3ee/ıeH HH   n a   Ə K p a n e   Ä B H * y u iH x c H  

H3o6- 

paxeHHİr,  co3ÄaroutHX  BnenaTJieHHe  m -  

BOH  aeHCTBHTejtbHOCTH;  2 .  O TpaCJlb  Ky.Tb- 

T y p u  

h 

H a p o n H o r o   x o 3 H ricT B a,  o c y m e c 'T -  

BJlflrornaH 

npOH3BOÄCTBO 

(j)HJlbMOB 

h 

n o -  

Ka3 

h x  

3pH TCjıro. 

Kinematoqrafiya müəs- 

sisələri

 

n p e fln p n H T H H  

KHHe.MaTorpacjiHH;

I I   n p H j r .   K HHeM aTorpa<})HqecKHH. 

Kine- 

matoqrafıya  üsulları

  KHHeMaTorpacjjHHec- 

KHe 

npneMbi, 

kinematoqrafiya sənayesi

 

k h

- 

HeMaTorpacjiHHecKaH  npoMbinrjıeHHOCTb.

K İ N E S K O P   I   c y u r .   K H H ecK Ö n  (n p n e M H a H  

ə jreK rp o H H O -Jiy H eB a H   T pyÖ K a, 

npHMena- 

e M an   b   T ejıeB H JieH H H ). 

Üçşiialı  kineskop 

T p e x jıy H e B o ii  K H H e c K o n , 

şüşə  kineskop 

CTeKJIHHHblH 

KHHeCKOTI.

K İ N E T İ K   n p H J i .   KHHeTHMecKHÜ: 

1. 

o t h o c h -  

i h h h c h   K  KHHeTHKe. 

Kinetik nəzəriyyə

 

k h -  

H eT H H ecK an  T e o p H H , 

kinetikmoment

 

K H iıe- 

THHeCKHH  MOMeHT;  2 .  OTHOCHIIIHHCH  K  ÜBH- 

x e H H io ,  CBH3aHHbiii  c   flB H x eH H eM . 

Kinetik 

enerji

 

K H H e T m e c K a n   ƏHeprHH .

K İ N E T İ K A   c y m .   KHHeTHKa:  1.  p a a a e ır   T e o - 

peTH H eC K O İİ  M exaH H K H ,  OXBaTblBaiOrUHİİ 

ÄHHaM HKy 

h 

CTaTH Ky;  2 .  O T p a c n b   (})H3H- 

HeCKOİİ 

XHMHH, 

H3yHatOIHaH  CKOpOCTH  H 

MexaHH3Mbr  xhm hhbckhx  rrpoqeccoB.

K İ N E T O S K O P   c y r n .   K H H ei'ocK Ö n  ( a n n a p a T  

JUIH  paCCMaTpHBaHH)}  ÖbiCTpOCMeHHIOmHX- 

CH 

(})OTOrpa(})HMeCKHX 

CHHMKOB,  HTO  C03- 

jia e T  

BnewanıeHHe  aBHxeıiHH  chhtw x 

o 6 i)- 

eKTOB).

K İ N E T O S T A T İ K A  

c y m . 

K H H ero cT äT H K a 

( p a 3 jıe J i 

MexaıiHKH, 

b

 

kotopom   paccMaT- 

piiBaıOTCH  c n o c o 6 b i   p e m e ıiH H   jjH H aM H H ec- 

khx  3aaan  MeTOflOM  CTaTHKH).

KİNƏ  1  c y ı n .   xHHa,  x h h h h   (

6

ejibiü  Kpnc- 

TanJiHHecKHÜ  nopom oK, 

n o J iy y a e M b r ii 

H3 

K o p w  

x h h h o to  

jı e p e B a  

h  HCiıojib3yeMbiü 

KaK 

npo T H B O M a.n ap H H H o e  c p e n c T B o ) . 

Kinə

içm ək

 (

atm aq

)  npHHHTb  x h h h h ;   II  n  p  rr ji  . 

xHHHbiü. 

Kinə ağacı

 x rrıtH oe 

jjepeBo 

(B e ıı- 

H Q 3 ejıe H o e  T p o ıtH H e c K o e   jtepeB O  

ceM. 

Ma~ 

peHOBbix).

KİNƏLİ 

n p n j ı .   x h h h h ü .  

K inəlisabun

  x h h -  

H oe  M b u ıo , 

kinəli su

  xHHHan  B o aa .

KİN-KÜDURƏT 

c y m .  

3

J io , 

3

.TÖ

6

a , 

xe.THb.

KİN-KÜDURƏTLİ  npH. a.  

3

J

10

Ü, 

3

jio

6

hmh, 

XeJlHHblÜ;  H3BHTejlbHbIH.

KİN-KÜDURƏTLİLİK 

c y m .  

3

n o c T b ,  x e j w -

HOCTb;  H3BHTejlbHOCTb.

KİNQSTON  c y m.   Mo p c K.  

k h h t c t ö h

 

(ıcjıa- 

na.H 

b

 

n

0

jiB

0

HH

0

Ü  nacTH 

cyaHa 

njıa 

B nycı

3a6opTHOü 

B ojibi  B iı y r p b  

Hero 

h

  jt.nsı 

ee 

OTJlHBa).

KİNLƏ 

h  

a 

p  e  

h 

.  c o  

3

ji o

6

o h ,  

3

j i o

6

h o ,  

*x.th- 

h o ,   H3BHTejibHO. 

Kinlə danışmaq

 

ro B o p H T b  

CO 

3JI060İİ, 

3 ji o 6 h o .

KİNLİ 

I   n p H J l .   3JIÖ6H blÜ , 

H3BHTeJIbHbIİİ, 

x e jiH H b iü ;  I I  

H a p e n .   3J1ö6ho,  3jio,  *ejTH- 

HO,  HSBHTejIbHO.

K İN Lİ-K İN Lİ  H a p e n .  

3

j i ö

6

h o ,   x e jiH H O , 

H3BHTeJlbHO.

KİN LİLİK  c y m .   3Jiö6HOCTb,  xejiHHOCTb, 

H3BHTejlbHOCTb.

KİNO 

I 

c y u j .   KHHÖ:  1.  HCKyCCTBO  BOCIipO- 

H3BejıeHHH  Ha 

aK pane 

n p n   noMomn  khiio- 

ııpoeKTopa 

H 3o6pa*eH H Ü , 

co3aaraııiHX  Bne- 

naTJieHHe  x h b o ü   aeHCTBHTeabHOCTH;  to  

x e ,  h to   KHHeMaTorpaıjjHH;  2.  npoH3Befle- 

HHe 

KHHeMäTorpa(})HH, 

npeflHa3iıaHeHHoe 

juih 

zreMOHCTpauHH  rıa   əK paH e, 

khho- 

(})HJibM.  Genişekranlı  kino

 

wnpoKoaKpaH- 

Hoe  k hho,  rəngli kino

 

UBeTHoe  khh o ,  ki- 

noya baxmaq,  tamaşa etm ək

 CM orpeTb 

*;hho, 

kino g östərm ək

 n o K a

3

biBaTb 

khiio; 

3 . 

3

fla- 

HHe  KiiHOTearpa. 

K in o ya

  g

etm ək

  xoıiH Tt 

(hjith)  b  k h h o ,  kinodan  çıxm aq

 

bmüth 

ıi3 

khho;  kino quruluşu

 

KHH

0n 0CTaH0BKa, 

kino  zalı

 

Knno3äJi,  kino  icm alçısı

 

khho- 

o

6

o

3

peBaTejTb,  kino  incəsənəti

 

khhohc- 

KyccTBO,  k in o   kom binatı

 

KHHOKOMÖMHär, 

kino m ühəndisi

 

khhohhjkchcp,  kino rəsmi 

khh03apHC0BKa,  kino  sən a y esi

 

khhohh- 

jiycTpHH, 

KHHonpoMbimJieHHocTb, 

kino sal- 

nam əsi

 

KHHOJieronHCb,  kino tənqidçis 'ı

  KH- 

h o k p h th k ,  kbıo  ulduzu

  KHH03Be3fla, 

kino 

şəb əkəsi

  KHHOCeTb.

KİNO... 

k h h o

...  (n e p B a s ı  c o c r a B H a n   H acTb 

C.TO*HbIX  CJIOB,  COOTBeTCTByiOmaH  HO  31ia-

weınııo  cJioBaM: 

khko

,  KriHeMaTorpacjw-

'ieCKHİİ).

KİNOAKTRİSA  c y m.   KHHOäKTpüca  (aKipn- 

ca,  CHHMälOmaSICH  B  KHHO(})HJIbMax).

KİNOAKTYOR  c y m .   KHHOäKTep  (aKTep, 

CHHMatomHÜCH  b KHtıo(})mbMax). 

Görkəmli 

kinoaktyor

  BbiflaıouiHHCH  KviHoaKTep.

KİNOAPARAT  c y m .   KHtıoannapäT:  1.  alı- 

napaT,  npnMeHHeMbiü 

b  

KHHeMaTotpacJjHH 

ı 

fljw  ebeMOK; 

2 . 

annapaT,  npMMeHHeMbiü

B  KHHeMäTOlpa(})HH JUIH  nOKasa KHHOtjm/Ib- 

MOB.

KİNOARTİST  c y m .   KHHoaprücT,  KHHoap- 

THCTKä.

KİNOATELYE 

c y m .   K H t ıo a i 'e a b e   ( c n e i iH -  

i 

aTtHoe  rtOMemeHHe  j n a   ct>cmkh  khho- 

(j)H.TbMOB). 

j

KİNOÇƏKƏN 

npH. n.   KHHOCT>eMOHHblü.  , 

Kinoçəkən  qrup

  KHHOCbeMOHHaH  rpynna.

KİNOÇ Ə K M Ə  

I 

c y u ı .  

KHHOcbeMKa 

(cıeMKa  (})HJibMOB  Ha  KHHonaeHKy, 

ct

>

ğm

~

Ka 

KHHOcfiHJibMOB). 

Yavaşıdümış kinoçək-

  I 

mə

  saMejjjıeHHaa  KHHocıeMKa, 

kadrsız 

kinoçəkmə

 

6

ecKaapoBaH  KHiıoc'beMKa;

II  n p n j ı .   KHHOcbeMOHHbiü. 

Kinoçəkmə 

aparatı

  KHHOCbeMOHHbiü  annapar, 

kino-

  , 

çəkmə nÖqtƏSİ

  KHHOCT>eMOHHafl  TOHKa.

KİNODRAMA  c y m .   KHHOflpäMa  (cj)HJibM,  l 

CHHTblÜ  Ha 

OCIIOBe 

apaMbl). 

i

KİNODRAMATURGİYA  c y m .   KHHOflpaMä-  | 

TyprıİH:  1.  c o ö n p .   coBOKynııocTb  khho- 

cueHapııeB; 

2 . 

reopHH  ııocTpoeıiHH  khho- 

cueHapneB.

KİNODRAMATURJİ  n p HJ l .  

KHiıoapaMa- 

I 

•lypi 

HHecKHÜ. 

Kinodramaturji konflikt

 kh- 

HoapaMaTyprHHecKHÜ  KorıcjjaHKi. 

|

KİNODRAMATURQ  c y m .   KHiıojıpaMaTypr  i 

(ıiHcarejib,  aBTop  KHHoeueııapHeB).

KİNOEKRAN 

c y m  

KHIlOƏKpäH  (IIOJIOTHO, 

i 

IIOKpblTOe  OCOÖblM  OTpaJKatOmHM  COCTa-  i 

bom,  Ha  KOTopoe  npoeuHpyeTca  H3o6pa-  j 

>Keıme  KHiıocjiHJibMa).

KİNOEPOPEYA  e y m .   KwıoanoııeH  (Mac- 

1 

mTa

6

tıoe  ıto  m y

6

HHe  oxBaTa  3HäHHTejib-  ' 

ribix  HCTopHHecKHX  c o

6

w th ü   Kpyııııeii- 

mee  npoH

3

BCfleHHe  KHHOHCKyccTBa,  ciih- 

Toe  na  ocnoBe  ənoııeH). 

“Hərb  və  sülh" 

kinoepopeyası

  KHHoənoııen  “BoÜHa  h 

MHp” .

KİNOFABRİK  c y m .   KHtıoc()ä

6

pHKa 

(lıp ea- 

lipHHTHe, 

3aitHMaH)IHeeCH 

IipOH3BOACTBOM 

KHHOKäpTHH).

KİNOFACİƏ 

c y m .   KHHorpareflHH  (cfwjibM, 

CIIHTblÜ  Ha  OCHOBe  TpareflHH).

KİNOFESTİVAL 

c y m .  

KHHOcjjecTHBäTb 

(cM orp,  KOHKypcHbiü  ııoKa3  nporoB ejıe- 

HHH  KHHOHCKyCCTBä, 

npeflCTäBflHIOmHX 

k ä K y  K) - ji.  cTparıy,  pernoH ). 

Ümumdünya 

kinofestivalı

 

BceMHpHbiü 

K H H ocjıecTHBaJib.

KİNOFİLM  c y m .   KHHO(})HJlbM,  KMHOKap- 

THHa. 

Rəngli kinojilm

 

U B e r a o ü  

KHHOc})HJibM, 

kinofılmiərin istehsalı

  npoH3BoflciBo  khho-

Cj)HJIbMOB.

KİNOFORUM 

c y u ı .  KHHoc}ıöpyM  (n p ea- 

CTaBHTeıibHoe 

h

  aBiopHTCTHoe  coSpaHHe 

paÖOTHHKOB  KHHeMäTOrpacj)HH).

KİNOXRONİKA  cyr u.   KHHOxpÖHHKa:  1. 

k h- 

HOCjlHflbM  Hflll  KHHOXypHaT  O  COÖHTHHX 

COBpeMeHHOH 

JKH3HH; 

2 . 

x a n p   KHHOHC- 

K y ccT B a  -  

onepaTHBHaa  HH(j3opMaıiHH 

06 

äKTyanbHbix  c o ö h th h x .

KİNOİCMAL  c y r n . 

K H H o o 6 o 3 p e H H e .

KİNOJURNAL  c y m .  

KHHOxypHäjı  (KopoT- 

KOMeTpaJKHblH  HH(|)OpMaUHOHHbIÜ  KHHO- 

(})HJlbM).

KİNOKADR  c y m .  

KHHOKäap  (oTnejibHbiü 

Kajıp  Ha  KHHonJieHKe).

KİNOKAMERA  c y m .  KHHOKäMepa  (khho- 

cıeMOHHbiü  amıapaT). 

Kinokameranın ob- 

yektivi

 

O Ö ieK TH B 

KHHOKäMepbl.

KİNOKOMEDİYA 

c y m .  

KHHOKOMeaHH:

1.  KHHOKapTHHa  KOMHHecKoro  cojrepxa- 

HHH; 

2 . 

OflHH  H3 

X a n p O B   KHHOHCKycCTBa.

KİNOKOMPANİYA  c y m .  

KHHOKOMnäHHfl 

(o

6ı>eflHHeHHe,  oprariH3aıjHH,  TBOpnecKHÜ 

C0103  HO  IipOH3BOflCTBy  KHHO(j3HJIbMOB).

KİNOKONSERT  I 

c y m .  

KHHoKomıepT

(cj)HflbM, 

COCTOHIHHH 

H3  OTfleabHblX 

KOH- 

uepTHbix  noMepoB); 

II 

n p H J i .  

khhokoh

- 

nepTHbiü. 

Kinokonsert zalı

 

KMHOKOHuepı- 

HblH  3äJl.

KİNOQURĞU 

c 

y 

lu

 .  KHtiüycTäHÖBKa  (ycTa- 

HOBKa  flJIH  fleMOHCTpäUHH  (})HJIbMOB).

KİNOLABORATORİYA 

c y u ı , .   K H H O Jiaöo- 

paTöpHH  (jıa

6 opäropHH, 

b

 

KOTopoü  n po- 

H3BOHHTCH  MOHTa* 

(j)HflbMOB  H  IlpOHBJIC- 

HHe  KHHOHJieilOK).

KİNOLAŞDIRILMA  c y m .  

o t

  r a a r .  

kino-

laşdırılmaq,

 

KHHO(j)HKäuHH.

KİN

K İ  \ O L A Ş I ) I R

11

.ıVlAQ  ı .[ a ı  .  K n n o c f ım u ip o -  

BaTbOT,  6wTb  KHHO(})HUHpoEaHHbIM,

KİNOLAŞDIRMA  I  c y m.   o t  

r j ı a r .  

kino- 

laşdırmaq,

 

KMHOcj)HKäuHjT,  KHH

0

t|)H U H p

0

- 

B a i I H e ;  

II  n pHJ l .  

KHHO(j)HKaUHÖHHHH. 

; 

Kinolaşdırma şəbəkəsi

 

KHH

0

t})HKanH

0

HHaa 

c e r b .

K İ N O L A Ş D I R M A Q   r j i a r .  

KHH

0

c|)HUHp

0

- 

B a r h :  1.  0 p ra H H 3 0 B a T b ,  0 p raıiH 3 0 B M B a T b  

; 

K H H O TeaT pbl  H  KHHOHepeflBH>KKH  B  K a -  

k  o  h  - ji .  MecTHOCTH. 

Kəndləri kinolaşdır- 

maq

 

KHH

0

c})HHHp

0

BaTb  c e .n a   (a e p e B H H );

2 . 

OÖOpyflOBaTb 

JJJIH  nO K a3a  KHHOc[)RribMOB. 

Məktəbləri küoşadırmaq

 

KHHOc|)HLiHpoBaTb 

IHKOJIbl.

K İ N O L A Ş M A  

c y m .   o t  

r j ı a r .  

kinolaşmaq, 

KHHO(J)HKaHHa.

K İ N O L A Ş M A Q   r j ı a r .   KHH

0

(})HHHp

0

BaTbCfl. 

Kəndlər kinolaşır

 

c e j ı a   KHH O cfw uHpyıoTCfl.

K İ N O L E N T   c y m .   K H H O Jie m a   (o T jıeJib H b iii 

3 K 3 e M n jia p ,  OTneMäTOK  KHHO(|)HJIbMa).

K İ N O L O G İ Y A   c y m .  

3 0 0 J i .   K H H O Jiö n ıa 

( p a 3 jıe jı 

3ooJiorHH, 

H 3 y ıa ıo m H H  

coöaK,  hx 

n o p o j i b i ,   p a3 B e ae.H H e 

h

  y x o jı  3 a  

h h m h

).

K İ N O M E X A N İ K   c y m .   K HH O M exäH HK   ( p a -  

60

THHK, 

06

c j iy * H B a i

0

m H H   KHHOyCTaHOB- 

K y ). 

Kinomexanik işləmək

 

p a ö o T a T b   k h h o -  

M exaH H KO M .

K İ N O M E X A N İ K L İ K   c y ı n .   p a ö o r a ,   n p o -  

(j)eccHa  KHHOMexaHHKä. 

Kinomexaniklik 

öyrənmək

 

y H H T b ca  H a 

KHHOMexaHHKa.

K İ N O M Ə C M U Ə   c y m .   K H H O cS ö p n H K .

K İ N O M O N T A J   c y m .   K HH O M O H Täx  ( n p o -  

u e c c   C03aaHH H   KHHOJieHTbl  H3  CHHTblX  fljia 

(})HJibMa  KJW POB); 

kinomontaj otağı

 

k h h o -  

M O H T a x H a a.

K İ N O N E Q A T İ V   c  y  ı n .  KHHOHeraTHB  ( H e r a -  

THB  KHHO(|)HJIbMa,  C 

KOTOpOI O  MOXHO 

İIC- 

H aTaTb  K O nH H ).

K İ N O N O V E L L A   c y m .   KHHOHOBejuıa  ((|)HJibM, 

CHaTblH  I ia   OCHOBe  HOBejU lbl).

K İ N O O Ç E R K   c y m .   KHHOÖHepK  (c})HJIbM, 

CHaTbiH 

n a  

o c n o B e  

o q e p K a ) .

K İ N O O P E R A T O R  

c y m .  

K H iıoonepäTop 

(CIieUHäJlHCT,  IipOH3BOÄHmHİİ  KHIIOCbeMKy).

K İ N O O P E R A T O R L U Q   c y m .   p a o o 'i a .   ı ı p o -  

(} )eccH a 

KHHoonepaTopa.

K İ N O P A N O R A M A   c y m .   K H H o ııa H o p ä M a :

1.  K H iıo T e a T p  

juıa 

aeM O H C T p au H H  

rıaHO-

KİN

paM H HX   cflHJlbMOB:  2 .  KHHO(j)HJIbM  C  UIH- 

POKHM 

OXBai'OM  KaKHX- JI .  

COÖblTHH.

KİNOPAVİLYON 

c y m .  

KHHonaBHJibÖH 

(rıoMemeıiHe,  o6opyaoBaHHoe  juıa 

khho

- 

CbeMKH,  /IJIH  ripOH3BOHCTBa  3ByK03anHCM 

h

  T.n.).

KİNOPLYONKA  I  c y m.  

K H H om ıeH K a  (CBe- 

TOHVBctBHTenbHaa  njıeıiKa  juih  khho- 

cıeM ox 

m

  nenaTaHHa  KHHOcj)HjibMOB); 

II  ı ı pnj ı .   KHHoruıeHOHHbiH. 

Kinoplyonka 

rulonu

  KHHonjıeHOHHbiü  pyjıoH.

KİNOPOVEST  c y m .   KHHonÖBecTb  (cjjHJibM, 

CIIHTblfİ  Ha  OCHOBe  nOBeCTH).

KİNOPROKAT 

I  cym.   KHHonpoKäT:  1.  bm- 

nyCK  KHHO(})HJlbMOB  JJJIH  JieMOHCTpHpO- 

BäHna  Ha  3KpaHe; 

2 . 

c o

6

H p .  yHpexae- 

h h h

,  o p ra H H 3 a u H H ,  3 aH H M aıo m H ecH   n p o -  

KäTOM  (})HJibMOB. 

Respublika  kinoprokat 

idarəsi

 pecnyö.iiHKancKoe  yııpaBJieHMe  kh- 

HonpoKaTa;  II  n p n n .   KHHonpoKanibiH. 

Kinoprokat  təşkilatları

  KiiHoııpoKaiHWe 

opraHH3aıjHH.

KİNOPROYEKSİYA  I 

c y u j .   K H H o n p o e K - 

ıj n a .  

Kadrsız kinoproyeksiya

 

ö e c K a jjp o B a a  

K H H o n p o eK ijH H ; 

II 

n p n . ı .  K H H o n p o eK U H - 

ÖHHbiiı. 

Kinoproyeksiya budkası

 

K H H o n p o - 

eKUHOHHaa  ö y jjK a , 

kinoproyeksiya aparatı 

KHHonpoeKijHOHHbifi  an napaT .

KİNOPROYEKTOR  c y m .   KHHOııpoeKTop 

( a n n a p a T ,  n p e jiH a 3 H a H e ın ib iH   u jıa   n p o e ıjH -  

pO B aH H a 

KHHO(|)HJlbMOB  Ha  3KpaH).

KİN OREJİSSOR  I 

c y u j .  

K H n o p e > K iıc c e p  

(p ex H ccep , 

nocTaııoBujHK 

c})H.iTbMa); 

II 

n p n j ı .  

KHHopeiKHCccpcKHH. 

Kinore

- 

jissor traktovkası

 

(

təfsiri

)  K H H o p e x H c c e p ' 

CKaH  TpaKTOBKa.

KİNOREJİSSORLUQ 

c y m .  

jjeH'rejibHOCTb, 

paöoTa,  npo(})eccHH 

KHHope>KHCcepa.

KİNOSEANS  c y u j .   KHHOceäHc:  1.  BpeMS), 

0

TBe/jeHH

0

e  Ha  0jjH0pa30Byro  jjeMOHCi 

pa- 

Uhio  oııpejıejıeHHOij  nporpaMMbi  khiio- 

(})HJibMOB. 

Gündüz  kinoseansı

 

flH eBH ofi 

K iiH o c e a jıc ;  2 .   jıeM O H C TpauH H   c})Hjn.Ma.

KİNOSERİAL  c y m .   KHHocepnäjı  (Miıoro- 

CepHİIHblH  KHHOC})HjIbM).

|  KİNOSEVƏR 

c y m .  

khhojiioö,  kmhojhoöji- 

Tejlb.

KİNOSSENARİ 

c y m .  

KHHOCiıeHäpHH  (jih- 

[ 

Tepa jypııoe  npoH3BejjeHHe, 

ııa  ochobc  ko- 

■ropoıo 

co3jjae 

rca  KHHO(})HJibM). 

Ədəbi ki-

KIN

nossenari

 j ı m e p a T y p ı i b i i i   K H n o c u e ııa p H ii, 

kinossenarinin  müəllifi

  a B 'ro p   K H iıo c n e - 

n a p w a , 

kinossenariyazmaq

  HHCaTb  k h h o -  

cu e H a p H H .

KİNOSSENARİÇİ 

c y ı r j .  

K H H o c jje H a p n c T  

(äBTOp  KHHOCLjeHapHH).

KİNOSSENARİST 

c y m .   KHHOCJjeHapHCT, 

c  m . 

kinossenariçi.

;KİNOSTUDİYA  c y m .  

KHH ocryjjH H: 

1. 

npejı- 

fjpHHTHe 

no  npOH3BOJJCTBy 

KHHO(})HJIbMOB;

2 .  KO.JJieKTHB  KHH

0

p a

60

THHK

0

B  (apTHCTOB, 

pe*ııccepoB,  onepäTopoB  h T.n.),  co3jjaıo- 

ü jh İ İ   KHHo(})HJibMbi.  “

Azərbaycanjilm

”  

ki- 

nostudiyası

  K H H oc'ryjjH H  

"A

3

ep

6

aijjj*aH- 

(})H.TbM” .

KİNOŞİRKƏT 

c y m .   c m .  

kinokompaniya.

KİNOŞÜNAS 

c y m -   KHHOBejı  ( c n e u n a jiH C T  

110

  KHHOBejjeHHK)).

KİNOŞÜNASLIQ  I 

c y m .   KHHOBejıeHHe 

(H ay K a  j   K HH O H C K yccTB e); 

II 

n p H J i .   k h -  

HOBeAHecKHfi. 

Kinoşınaslıq jakültəsi

 k h h o -  

BejjH ecK HÜ   c})aKyjibTeT.

KİNOTAMAŞAÇI  I 

c y m .   K H H 03pH TeJlb;

II  Ii pHJİ.   KHH03pHTeJlbHbIH.

KİNOTEATR 

c y m .   K H H O TeäT p  ( n o M e u je -  

IIH e  JUlfl  ıiyĞJIHHHOH  JieMOHCTpaUHH  KHHO- 

(JmnbMOB). 

Şghər kinoteatrı

  r o p o jjc K o f i  k h -  

HOTeaTp.

KİNOTEXNİKA 

e y m .   K HH O TexH H Ka  ( T e x -  

H H H ec K o e  o ö o p y jjo B ä H H e ,  T e x H H H ecK H e 

c p e jjc T B a  

h

  n p H eM b i 

b

  K H H eM aT orpa(})H H ).

KİNOTEKA 

c y m .  

K HH O TeK a  ( c o

6

p a H H e , 

apX H B  KHJIOC})HJlbMOB  H  J jp y l’HX  KHHOMa- 

r e p u a j ıo B ) .

KİNOTRÜK 

c y i l j .  

KHHOTpiÖK 

( llp H e M b l 

KH- 

ııo c 'b e M K H , 

H c n o J ib 3 y e M b ie  

jlh h

  B o r m o ı ı j e -  

HHH  H a  Ə K p a ııe   c})an 'racT jiH ec K H x ,  H e o ö b i-  

H aH iib ix   3(^)(})eKT0B  h   c u e n ) .

KİNOVAR  I 

c y m .  

KHHonapb:  1. 

c e p n n c -  

Taa 

p ı y j b ,   M H H epaıı  pa3jr-ı.l !H bix 

OTTeıiKOB 

K p a e j ıo r o  

ıjBeTa; 

2 . 

MHHepajibHaa 

K p a e H a n  

KpacKa,  noJiynaeMaH 

H3  eep ıiH C T O İi  p 'r y iH ;

II 

K H H O B apıibiH . 

Kinovar rəngi.

  K H iıo B ap - 

Hblii  JJBeT.

KİNSİZ 

ı ı p H J i .   6 e3 3 J iö 6 H b iii, 

jjo

6

pojjymHbiü.

KİNSİZLİK  c 

y  u j  • 

6

e

33

.nö

6

He,  noöpojıymHe.

KİNTO 

c y m -  

p a

3

r .   H e o j j o ö p .   k h j i t ö  

( ö o c h k ) .

KİOSK 

c y u j .   p a

3

r .   k h ö c k   (n aB iu ib O H   jjjih  

M ejiK oii  T o p ro B JiH ,  BbijjaHH  c n p a B O K ). 

Qə-

KIP

zet kiosku

 

m e T H b i i i  

k h o c k , 

kitab  kiosku

KHMJKHblH  KHOCK, 

gül kiosku

  HBeTOHHblİİ 

KHOCK.

KİOSKÇU 

c y u i -  

KHOCKep 

(npojjaB eu  b  k h - 

ocKe). 

Kioskçu işləmək

 

p a

6 oTaTb  kh ockb-

I 

poM.

:  KİP  I 

n p H J l .   TLaÖTmlfİ  (3aKpbITbIİİ,  3aK-

i 

pbiBaromHİiCH  Hanıyxo),  repMeTHHecKHÜ.

i 

Kip  mufta

 

t

 

e 

x .

  repMCTHHecKası  Myc})Ta;

2 .  

n ı y x o ü   ( c o B e p u ıe H H o   3 a K p b iT b iü , 

cıuıoın- 

! 

h o h , 

6

e rj  orBepcTHH). 

Kip bağlac

 

r o p H .

' 

r a y x o ü  

s a T B o p , 

kiptikiş

 

M e j j .   r j ı y x o f i  

iuob

;

II 

H a p e n .  

h jiotho

, 

B n J io T H y r o :  1 )   o n e H b  

r e c H ü .  

Tamaşaçılar kip oturmuşdular

 3

p u -  

TeJiH 

c H jje J J H   B i u ıo T H y ı o   j ı p y r   k   j j p y r y ;

2 )  

H a r j j y x o ,  

rraK,  h t o

6 m 

H e   6 b u ı o   H H K a - 

k h x   O T B e p c T H Ü ,  ııp o c B e T O B , 

n p o M e x y r -  

ko b . 

Qapıları  kip bağlamaq

 

h jio th o  

( n a -  

r a y x o )   3 a K p b iT b   j j B e p n .  

j  KİPARİS  I 

c y m .   K H n a p ü c   ( B e H H 0 3 e J i e H o e  

X B O Ü H o e   jıe p e B O   n p e iJ M y u j e c T B e H H O   c   n n -  

paMHjjanbHOÜ 

K p o H o i i ) ;  

II 

n p n j ı .  

K H H a - 

' 

pHCHbiü, 

KHnapHCOBbiü. 

Kiparis  budağı 

\

 

K H iıa p H C H a a   B e T K a , 

kiparis meşələri

 

K H n a -  

j 

p H C O B b ie   p o m n .

:  KİPCƏ  H a p e n .   Hanıyxo. 

Qapını kipcə ört- 

mək

 

H a rjıy x o   3aKpw Tb  jjBepb.

i 

KİPKƏC 

c y m .   l . T e x .   cäJibHHK  (cMa3bi-

i 

BaıouıeecH  npHcnocoöneHHe 

y  

jiBHraıomHX-

i 

ca  na cTe ü  

M e x a H H 3 M a  

h  

npenHTCTByrom ee

| 

npocaHHBaHHio 

* h jjk o c th , 

na p a 

hjih 

r a 3 a ) .

M etal  kipkəc

 

MeTaJLTHHecKHü  caıibHHK;

2 .  

T e x .  

ra y xa p b  

(pojı 

6 o jib m o ro   BHH'ra  c 

; 

m e c TH ip a H Jio ü  

hjjh  KBajjpaTHoü  tojiobkoü 

iiojj  kjiioh); 

3. 

T e x .  HaÖHBKa 

Piston kip

- 

kəci

 

HaÖHBKa  n o p ıu n a .

I  KİPKƏCLİ 

n p n j ı .   cäribHHKOBbiü. 

Kipkəcli 

mexanizm

 

caJibHHKOBbiü  MexaıiH3M. 

K İP -K İP 

H a p e n .  

i u i o t h o

, 

n a rjıy x o . 

Pən-

■

 

cərələri  kip-kip  bağlamaq

 

ııa n ıy x o   3a-

Kpbi rb  oKHa.

]  KİPLƏM Ə 

c y m .  

o t

 

u ı a r .  

kipləmək.

'

  KİPLƏMƏK 

rjı 

a 

r. 

3aKpbiBarb,  3aKpı>iTb 

na- 

] 

nıyxo 

Deşiyi kipləmək

  narjıyxo 

3

äKpbi'n,