S L a V y a n u n I v e r s I t e t I

npHJT. 

b

  Kcxjrre,  ofleTaa 

b

  Koc})Ty.

K O F T A L I Q  

n p n j ı .   k o ^ t o h h b i h   ( n p e a H a

3

- 

HaHeHHblH  JUla  KO(|)TbI  -   O  TKaiffl).

K O F T A - T U M A N  

c y m .   xeHCKaa  oa ex fla , 

c o c T a a m a a   H3 

k o c

[)

t i

.

i

  n  

i o ö k h

.

K O Ğ A c y m .   a n a j ı .  

1.  K pıoK  

(mecT,  narı- 

K a  c  

3

ara y T H M   k o h h o m ) .  

Koğa ilə naryığ- 

maq

  c o ö n p a T b   rp a H a T   k p io k o m , 

təndirko- 

ğasi

  T e m iH p H b lH   KpiOK  (flJIfl  c h s t m   q y -  

p e K a  

c  TeHflHpa); 

koğaya  dönmək

 

CKpro- 

iH B a T b c s ,  C K p ıo 'iH T b c a  

(corHyTbca, 

CKOp- 

H H T b c a ). 

Ağrıdan  koğaya  dönmək

 

C K p ıo -  

HHTbca  o t  

6

o ji h ; 

2.  repjıwra  (flJiHHaaa 

rıaJi- 

Ka  C  * ejie3 H b IM   HJIH  JiepeBSIHHblM  KpiOKOM, 

K O T o p o ft 

nacTyxn  .rroBaT 

O B eu ).

K O Ğ A R  

c y n ı .   ztHajı .   Kop3Hiıa, 

h

3

totob

- 

jıeHHaa  H3  Kopbi  aepeBbeB.

K O Ğ U Ş   c y m .  

Äynjıö: 

1.  n y c T O T a  

b

  CTBOJie 

nepeBa,  06pa30BaBiuaaca  Ha  MecTe 

bm - 

niHBmeH  npeBecHHbi;  2.  T e x .   paKOBHHa 

(nycTOTa 

b

  MeTajuıe,  6eTOHe,  rnnce  rr  T.n.). 

Qaz koğuşu

 

r 

a 3 0 B a a   paKOBHHa, 

oturma ko- 

ğuşu

 

ycaaoHHaa  paKOBHiıa.

K O Ğ U Ş L A N M A  

cyw ,-

 

ot

  r j ı a r .  

koğıtş- 

laqmaq.

K O Ğ U Ş L A N M A Q  

r j ı a r .   aynneTb 

( c T a n o -  

BHTbca  nycTMM 

ot

  rnHeHna).

K O Ğ U Ş L U  

n p H J i .   /rynjiHCTbifi  (HMeıomrrfi 

öojibm oe  aynjıo,  HMeromHii  jryıuıa). 

K o- 

ğuşlu gövdə

 

JiynJIHCTblH  CTBOJI.

K O Ğ U Ş V A R İ  

npHJi .  

1

.  flyıuıoBäTbirr 

(H M ero- 

mHİr  He6ojıı>moe  aynno);  2.  r e x .   paKO- 

bhctmh

  (HMerouıHH  yrn yöjıeıw a  sıanoAo- 

6 m

 

paKOBHtibr). 

Koğuşvari sınıq

 

paKOBHC- 

Tblfl  H3J10M.

K O X A  

c y m .   H C T o p .   CTäpocTa. 

Kəndin 

koxası

 

CTapocTa  jrepeBHH.

K O K   c y m .  

k o k

  ( n o B a p   H a  c y /iH e ) .

K O K A  

c y m . 

KÖKa:  1

.  TponHMecKoe  KycTap- 

HHKOBOe 

paCTeiIHe  C  KOXHCTblMH  JlHCTb- 

aMH,  H3  KOTOpblX  ao6bIBaeTCa  KOKäHH;  ! 

2.  JlHCTba  ƏToro  pacTeHHa. 

'

K O K A İ N   I 

c y 

m  

•  KOKäHH  (jıoöbiBaeMoe  H3 

jiHCTbeB 

kokh

  a/jOBHToe  BemecTBo,  ynoT- 

pe6jraeMoe  KaK  MecTtıoe  oöesöojiHBaıo- 

m ee 

h j i h  

HapKOTHMecKoe  cpezrcTBo);

II  n p H J i .   KOKaHHOBbiiı. 

Kokain kolu

 

ko

- 

KaHHOBbitr  Kycr; 

kokain  narkozu

 

KOKäH- 

IIOBbrH  HäpK03.

K O K A İ N Ç Ə K Ə N   c y m .   KOKäHHHCT,  KOKäH- 

HHCTKa  (MeJlOBeK,  CTpaflaiOlU,HH  KOKaHHH3- 

m o m ;  H ap K O M an ).

K O K A İ N Ç İ   c y m .   c m .  

kokainçəkən.

K O K A İ N İ Z M   c y m .   KOKaHHH

3

M:  1. 

6

o.rı e

3

- 

H eH H o e  n p n c T p a c T H e   k   KOKaHHy  KaK  H ap - 

KOTHHecKOMy  cpeflC TB y;  b h jt  HapKOMaHHH; 

2

.  n cH X H w ec K o e  3 a 6 o jıe B ä H H e   BCJiejrcTBHe 

x p o H H H e c K o ro   oTpaB JieH H a  o p ra H H 3 M a   k o -

KäHHOM.

K O K A İ N L İ   I i p H . l .   KOKäHHOBblH,  C  KOKäH- 

h o m   ( c o j r e p x a m H H   KOKaHH).

K O K A R D A   c y m .   K o r f ä p jıa   (y cT an o B .iieH - 

HOTO  o 6 p a 3 n a   3HäHOK  H a   (|)OpMeHHOH  (jjy- 

p a x K e ) .  

Üçrəngli  kokarda

  T p e x u B e iH a a  

K O K apjra.

K O K A R D A L I   n p H . ı .   c   K O K apjjoH . 

Kokar- 

dalı furajka

  cjjypaiK K a  c   K O K ap jjo ii.

K O K E T K A   c y m .   K O K e m a   ( B e p x r n a   O Tpes- 

| 

H a a   n a c T b   o a e x j i b i ,   k   K O T o p o ü   rr a   B b r c o ıe  

rp y A H   n p H iıiH B a e T c a   o c T a i b H a a   n a c T b ) .

K O K K L A R   c y m .   m c j .   k ö k k h   (

0

AH

0

K jıe- 

ro H H b ie   m a p o B H j n ı u e  

6

aK T ep H H ).

K O K S   1  c y m .   k o k c   ( b h j t   T B e p jr o r o   T o n - 

jiH B a ,  n o j r y n a e M o r o   H3  K a M e H H o ro   y r jı a , 

Top(})a  h   T .n .  rıy r e M   npoK aJiH B äH H H  

6e3 

f l o c r y n a   B 0 3 a y x a ;  I I   n p n j ı .   k ö k c o b m h .  

Koks qazı

  k o k c o b m h   r a

3

, 

koks çuqunu

  k o k -  

c o b m h   n y r y H .

K O K S İ T   c y m .   M e j j .   k o k c h t   ( B o c n a 'ie H H e  

T ä 3 o 6 e a p e H H o r o   c y c r a B a ) .

K O K S L A M A   I  c y m .   o t   r j ı a r .  

koksla- 

maq,

  KOKCOBäHHe. 

Kokslama prosesi

  n p o -  

u e c c   KOKCOBaHHa;  I I   n p H J i .   KOKCOBäjib- 

HbiH,  c . ı y x a m H H   jrJia  KOKCOBaHHa. 

Koks- 

lama peçi

  K O K C O B ajibH aa  n e n b .

K O K S L A M A Q   r j ı a r .   KOKCOBäTb  ( ıı p e B p a -  

m a r b   KäM eH Hbiü  yı o jib ,  T o p (j)  h   t . h .   b   k o k c  

n y r e M   n a r p e B a   b  K O K C O B aabH bix  n e n a x  

6 e 3  jr o c T y n a   B 03 jry x a ),  HaKOKcoBaTb  (b   k s -  

K O M - J

1

  .  KÖJlHHeCTBe).

K O K S L A Ş A N   n p H . ı ı .   KOK cyrom KH Ca. 

Koks- 

laşan kömür

  K O K c y ıo m H tıc a   y ro .ıib .

K O K S L A Ş D I R I L M A   c y m .   o t   r . a a r .  

koks- 

laşdırılmaq;

  KOKCOBartHe.

K O K S L A Ş D I R I L M A Q   r j ı a r .   T e x .   k o k c o -  

B ä T b c a ,  n o B e p r a T b c a   K O K C O B anm o; 

6

ı,\Tb 

HäKOKCOBäHIlblM .

K O K S L A Ş D I R M A   I   c y m .   o t   u ı a r .  

koks- 

laşdırmaq,

  K O K C O B an n e;  I I   n p H J i .   k o k -

CO BäjlblIblÜ   (np ejJH ä3 H aH eH H M H ,  c j ı y * a -  

li th h   jy ı a   KOKCOBaHHa). 

Kokslaşdırma peçi 

K O K C O B ajibiraa  n e n b .

K O K S L A Ş D I R M A Q   r j ı a r .   c m .  

kokslamaq. 

Kömürü kokslaşdırmaq

  KOKCOBaTb  y r o n b .

K O K S L A Ş M A   c y m .   o t   r j ı a r .  

kokslaşmaq.

 

;

K O K S L A Ş M A Q   r j ı a r .   KOKCOBäTbca  ( n p e -  

B p a m a T b c a   b  k o k c ) .  

Donetsk kömürü yaxşı 

kokslaşır

  jıo H e ıiK H Ü   y r o ji b   x o p o m o   k o k -  

j 

c y e T c a .

K O K T E Y L   c y m .   KOKTei-iJib:  I .   H anH TO K , 

IipHrOTOBJieHHblH  H3  CMeCH  pa3HbIX  C n n p T -  I 

H bix  H3JieJlHH 

(jlH K epa,  K O H baK a,  b h h )   c 

c a x a p o M   h  

RpaHOCTaMH;  2 .  6 e 3 a jiK o r o jib -  

HblÜ  IialIH TOK   H3  CMeCH  (jipyKTOBblX  CO- 

k o b ,   MOJiOKa  h   T .n .  c   jjoG aB JieH H eM   c a -  

x a p a ,  a r o j ı   h   T .n .

K O L   I   c y m .   1 .  K ycT:  1 )  jıp eB O B H jm o e  p a c -  

r e H H e ,  p a B e T B J ia ıo m e e c a   o t   c a M o r o   o c -  

H OBaHH a. 

Nar kolu

  rpaH äTO B M H   K ycT, 

çay

  i 

kolu

  K y c r   n a a ,  

qızılgül  kolu

  K y c r   p o 3 b i;

2 )   T p aB aH H C T o e  p a c T e H H e   c o   CTe

6

jıaM H , 

OTXOJiamHMH  OT  OCHOBäHHa  IiyHKOM. 

Gİ~ 

citkən  kolu

  K y c r   K p a n H B b i;  2 .  c o Ö H p .  

ı 

K ycT apH H K   ( 3 a p o c j iH   ı  v c t o b ) ;   I I   n p H J i .  

K ycTäpH H KO B biü:  1)  p a c T y m H H   b  BHjje  K yc- 

t o b ,   KycTaM H. 

Kol bikiləri

 K ycTapH H KO Bbie 

p a c T e H H a , 

kol cinsləri

  Ji e  c .  K ycTapH H K O - 

j 

Bbie  I io p o j lb i;  2 .  COCTOflUIHH  H3  KyCTOB. 

Kol cəngəllikləri

 K ycTapıiH KO B M e  3 ap o c JiH ;

0  

kolda gizlənmək

 c n p a T ä T b c a ,  yÜTH  b  K yc- 

t m ;  

kolda yatm aq

  c m .  

kolda gizlənmək;  \ 

sən

  (

mən,  o)  girən  kol  deyil

  ı ı e   T B o e ro  

( M o e r o ,  e r o )   y M a  j ı e jı o . 

j

K O L A   c y m .   p a 3 r .   K o p o T K o p ö rH H ,  c   k o -  

pOTKHMH  p o r a M H . 

Kola  keç'ı

  K o p o T K o p o -  

| 

r a a   K 03a.

K O L A B U Y N U Z   c  y  m   .  c   KopoTK HM H   p o -  

räM H . 

Kolabuynuz  qoyun  (qoç)

 

6

a p a n   c 

KOpOTKMMH  p o l ’aMH.

K O L A B U Y N U Z L U   c  M  . 

kolabuynuz.

K O L A H Ü R Ə N   c y m .  

p a

3

i \   n y c ı o ö p e x :

1.  c o ö a K a ,  J ia r o m a a   n o n y c T y ,  6 e 3   H y * jib i, 

n y cT O Jia Ü K a;  2 .  ı ı e p e n   .  n p o c T o p e M .  

B pa.ub,  Ə ojiT yH .

K O L A V A T   c y m .   f l H a j ı .   B b i* * e H H o e   ıı o jıe  

ju ı a  

ııo c e B a ;  0  

kolavat kösovünə  dönmək 

H c x y jr a r b ,  H C T o m a r b   o t   T f l x e j ı o ü ,   H 3Hy- 

■

 

p H ie j ib iı o H   p a ö o T b i.

K O L .A Z   c y m .   n jıo c K o a o H K a   (ıu ıo c K o jıÖ H - 

H äfl  .HOJlKa).

K O L A Z Ç I   c y m .   .

t ö j io h h h k

  (

t o t

, 

k t o

 

3

a -  

H H M aeT ca  n e p e B 0 3 K 0 Ü   rra  jıo jiK e ) .

K O L B A   c y m .   K Ö Ji6a  ( m a p o o 6 p a 3 H b i ü   h ji h  

K 0 H y C 0 0 6 p ä 3 H b IH   CTeKJiaHHblÜ  c o c y jı  c 

jrjiH trribiM   ro p jib im K O M ,  y ııo T p e 6 .n a e M b iH  

jin fl  H a rp e B a H H a   x h j i k o c t h   ııp H   XHMHHec- 

k h x   p a ö o T a x ) . 

Şüşə kolba

 CTeKJiaHHaa  K

0

.tı- 

6 a ,  

ölçü  kolbası

  H 3 M e p H T ejib H aa  K O Jiöa; 

kiçik kolba

  K o n ö o H K a .

K O L B A C I Q   c y m .   K Ö JiöoH K a.

K O L B A S A   I  c y m .   K o n

6

a c ä   (ım m eB O H   n p o -  

JTyKT  -   OCo6bIM  0 Ö p a3 0 M   npHTOTOBJieHHblÜ 

M a c H o ü   ( jıa p m   b 

060

Ji

0

HKe  H3  K « m K H   h j i h  

HCKyccTBeHHOÜ  afieH K H ). 

M al ətindən kol- 

basa

  r o B a a c b a   K O J iö a c a ;  II   n p ı u ı .   k o ji -  

Ö acH b iü :  1.  O T H O cam H H ca  k   K O Jiö ace. 

K ol- 

basa  istehsah

  K o J iö a c H o e   n p 0 H 3 B 0 jıc T B 0 , 

kolbasa iyi

  KOJi

6

a c ıib iH   3 a n a x ;  2 .   n p e j m a 3 -  

H aneH H M H   j u ı a   n p H ro T O B JieH H a  K O Jiö acb i. 

K olbasa  sex i

  K O Jiö a c H b iü   u e x .

K O L B A S A Ç I   c y m .   K o n ö ä cH H K :  1.  c n e u H a -  

j i h c t

  K o jıö a c H o r o   n p o H 3 B o a c T B a ;  2 . 

t o t

, 

k t o

  T o p r y e T   K o j ı ö a c o ü .

K O L B A S A Ç I L I Q   c  y  m   •  1 ■  p a ö o T a   K O .ıö a c - 

HHK a;  2 .  npOH3BOHCTBO  K 0 Jl6 aC b I.

K O L B A S A L I Q   n p n j ı .   n p e jr H a

3

H aH eH H b iü , 

n p H r o jiH b iü   jiJia  n p H ro T O B jıe ıiH a   K O Ji6acbi. 

K olbashq ət

  M a c o ,  n p e jiH a 3 H a H e H H o e   ju ı a  

n p H ro T O B JteH H a  K O Jiö a cb i.

K O L B A S A R   c y m .   K ycTäpH H K   (

3

a p o c jm   K yc- 

t o b

;  M ec T o ,  3 a p o c m e e   K ycTapH H K O M ).

K O L Ç E D A N   I  

c y m .  

Ko.ıiHejraH  ( o

6

m e e  

H a3B aH H e  M H rre p a jıo B ,  n p e jrc T a B Jia ro m H X  

c o 6 o h   cep H H C T b re  c o e flH H e n H fl  M eTajuıO B  

H3 

r p y r r n b i  x e j ı e 3 a ,   HHKeJifl, 

MejiH  h 

j ı p .) . 

K ü kü rd   kolçedanı

  cepHH C TM Ü   K o jr n e jıa n ; 

I I   r r p H . n .   K OJiHejtäHHM H. 

Koçedan  qazı 

K 0 .n H e jta ıııib iü  

ra3,  kolçedan yataqları

 

koji- 

n e jta H H b ie  

3cUie>KH.

K O L Ç E D A N L I   n p H J i .   K O JiH eaäH H biü  ( c o -  

ji e p * a m H Ü   K O Jin e jta H ). 

K o lçed a n lıfilizlə r 

K O Jin ejta H H b ie  p y jib i.

K O L E N K O R   I  c y m .   KOJieHKÖp  ( x j ı o n n a -  

T o 6 y M a * H a a ,  c h j i m i o   n p o K jıe e ıi H a a   T K aıtb 

o jiH o ıiB e T H o ü   O K p a cK H ,  y n o T p e Ö J ia e M a a  

ju ı a   KiiHJKHbix  r ı e p e n j ı e ı o B   h   nojiK .najiK H  

ju ı a   o jıejK jib i). 

A ğ  ko len ko r 6e

ji m h   K OJieıı- 

K o p ;  I l n p n j ı .   K O JieıiK Ö poB biü:  l . o r n o c a -

iu h h c h   k   K0JieH K 0py. 

Koletıkor  istehsah 

K O Jie H K o p o B o e  n p o H 3 B o a c T B o ; 

2.  c a e jıa H -  

h l i h   H3  KOJieHKopa. 

Kolenkor cild

  K O Jien- 

K o p o B b iü   ı ı e p e n j ıe T .

K O L E N K O R L U   n p H J i .   c   K

0

JieH K Ö p

0

M,  b 

K O JieH K ope. 

K olenkorlu kitab

  K H H ra  b   k o -  

jıe H K o p e .

K O L X O R U Z U   c y m .   f l n a j ı .   cj

3

a

3

äH   ( K p y n -  

H a a   n T H u a   H3  O T p a n a   K y p H H iix   c   apK H M  

o n e p e H H e M ) .

K O L X O Z   H C T o p .   1  c y m .   k o jix Ö

3

:  1.  k o j i -  

JieKTHBHOe  X033HCTB0  -   COUHaJIHCTHHeC- 

K a a   (|>opM a  np0M 3B 0Ä C T B eH H 0ro  o

6

T>e/iH- 

ııe H H a  

K pecT baH C T B a. 

Qabaqcıl  kolxoz 

n e p e a o B o M   k o .fix o 3 , 

kolxoz sədri

  n p e n c e -  

A a T e n t  K O Jixo

3

a ,  

kolxozların  torpaqdan 

istifadə hüququ

  n p a B O   k o j i x o ^ o b   H a   3eM - 

jı e n 0 jib 3 0 B a H H e , 

kolxozların  bölünməz 

fondu

  H eaejiH M H H   (J jo h ji  k o j i x o s o b ,  

kol- 

xoza daxil olmaq

  BCTym iTb  b  k o j i x o s ,  

kol- 

xozdan çıxmaq

  b h h t h   H3  K o .n x o 3 a;  2 .  k o ji -

JieKTHB  JIHII,  COCTOaiIIHX  B  K 0 JIX 0 3 e;  KOJl- 

X03HHKH;  I I   n p H J I .   KOJIXÖ3HHH:  1 .  OT- 

H O c a u iH İıc a   k   K o n x o 3 y ,  K0JiX03aM . 

Kolxoz 

texnikası

  K O Jix o 3 H as  re x H H K a , 

kolxoz ba- 

zarı

  K0JIX03HM H  6 a 3 a p   (pbiH O K ), 

kolxoz 

mülkiyyəti

 

K

0

J i x o

3

H a a  

c o ö c t b c h h o c t l ;

2 .  OCHOBaHHblH  H a   KOJIJieKTHBHOÄ  cjio p M e 

X 0 3 a ttc T B a . 

Kolxoz  quruluşu

  K 0 Jix 0 3 H b ifi 

C T p o fİ.

K O L X O Z Ç U   c y m .  

H C T O p .   k o jix Ö 3 H m k , 

K 0 JIX 0 3 H H q a  (H JieH   K 0 JIX 0 3 a).

K O L X O Z Ç U L U Q   c  y  m .  1.  p a ö o T a   k o j i x o

3

- 

HHK a;  2 .  K0J1X03HHH  CTpOIİ.

K O L X O Z L A R A R A S I   H C T O p .   n p H J i .   MCX- 

K O Jix ö 3 H b iiı: 

1.  c y m e c T B y ıo ııiH H ,  n p o n c -  

xonssm H Ä   M eacn y   k o t i x o m m h .  

Kolxozlar- 

arası  təsərrüfat əlaqələri

  M e>KK0JiX03Hbie 

x o 3 aH C T B eH H b ie  c b » 3 h ;  2 .  o ö u i h İ İ   jijiji  H e- 

CKOJibKHx  k o jix 0 3 0 B . 

Kolxozlararası elek- 

trik  stansiyası

  M e x K O J ix o 3 H a »   3 ,n eK T p o - 

c r a H K iw , 

kolxozlararası müəssisələr

 m o k -  

K 0 Jix 0 3 H b ie   n p e a n p H a T H a .

K O L X O Z L A Ş D I R I L M A  

H C i o p .  

c y m .  

o T   r n a r .  

kolxozlaşdırdmaq.

K O L X O Z L A Ş D I R I L M A Q   r j ı a r .  

n c ı   o p .  

o ö ıe Ä H H a T b c a , 

6

biTf>  o

6

ıe jiH H e H H b iM   b 

K 0J1X 03H .

K O L X O Z L A Ş D I R M A  

c y m .  

o t

  T J ia r . 

kol- 

xozlaşdırmaq.

K O L X O Z L A Ş D IR M A Q   r j ı a ı .   p a 3 T .  

o

6

t

>-

ejIHH

HTb,

  OÖbejIHHHTb 

B  KOJIXOJBI,

K O L X O Z L A Ş M A   H C T o p .   c y ı u .  

o t

  r j ı a r .  

kolxozlaşmaq.

K O L X O Z L A Ş M A Q   r j ı a r .   o 6 ıejiH H aT i,ca, 

OÖieaHHHTbCa  B  K0JIXO3M.

K O L İT   c y m .  

k o jih t

  (B o c n aıeH H e  

t o jicto h

 

k h u ik h

). 

Xroniki kolit

 

xpoHHwecKMİı 

k o

- 

jih t

, 

xoralı  kolit

 

a3BeHHbiii 

k o jih t

.

K O L İ T L İ   n p n . n .   c 

k o jih t o m

,  6ojıeıom H Ü

KOJIHTOM. 

»

K O L K Ə S Ə N   c y u ı .   j ı e c .  

c m

. 

kolqıran.

K O L -K O S   c y m .   c o ö n p .   3 ä p o cjib   (rycTO 

pa3pO C IU H H C a 

KyCTapHHK,  MaCCHB  TpaB, 

jıepeB beB ). 

K ol-kos basmaq

 

noKpbiBaTbca 

3 a p o c jıa M H , 

qalın kol-kos

  ıy c T b ie  

3apocjiH.

K O L -K O S L U   n p ı u ı .   c  3apocjıaM H   (3 a p o c - 

uiHÜ,  n o p o c u iH Ü   KycraMH,  öypbaHOM,  co p - 

hsikom

),  KycTHCTbiü. 

Kol~koslu dərə

 

OBpar, 

3 ap o cu iH H   KycTaMH,  6ypbaH 0M .

K O L -K O S L U Q   c y m .   3apocjiH   KycTOB;  Mec- 

t o

,  3 a p o c u ı e e   KycTapıiHKOM,  GypbaHOM, 

COpiKKOM.

K O L -K O S L U L U Q   c y u j .   KycTHCTOCTb  (

cboü

- 

ctbo

  K ycT H C T oro). 

Meşə massivlərinin kol- 

kosluluğu

  KyCTHCTOCTb 

JleCHblX  MaCCHBOB.

K O L Q IR A N   I  

c y m .   K ycTope3  (M auiHHa 

fljıa  n o a p e 3 a H H a  

h

  BbiKopMeBbiBaHHH  Kyc- 

TapHHKa);  I I   n p n j ı .   K y cT o p e3 H H Ü . 

Kol- 

qıran  kotan

 

K ycTope3H biii  n jıy r.

K O L L A B O R A S İO N İS T   c y u ı .   K O Ji;ıa6opa- 

u h o h h c t

  (n p e jıa T e Jib ,  coTpyjiHM qaBiuHİi  c 

(jiaiUHCTCKHMH  OKKynaHTäMH  B  nepHOH 

BTOpOH  MHpOBOH  BOHHbl).

K O L L A B O R A S İO N İZ M   c  y  m  .  K o jıjıaö o p a- 

HHOHH3M  (ııpejıaTejibCK oe  coTpyjiHHqecTBo 

c  BparaMH  C Boeü 

p o a h h h

 

bo

  BpeMa 

ok

- 

K ynauH H   e e   (jıauiHCTCKHMH  BOiicKaMH 

b

 

nepHOÄ  BTOpOH  MHpOBOII  BOİİHbl).

K O L L A M A  

c y m .

 

o

t

  r j ı a r .  

kollamaq.

K O L L A M A Q   r j ı a r .   p a 3 r .   3 a ro p ä * H B a ib , 

3aropojiH T b  (oÖHecTH  o rp a flo ii,  H cnojib3ya 

KycTapHHK). 

Ot  tayasının  ətrafinı  kolla- 

maq

 

3aro p o flH T b   c r o r   ceH a  ııojıpyö.neH - 

HblMH,  noape3aH H H M H   KyCTaMH.

K O L L A N D IR M A   c y m .  

o t

  r j ı a r .  

kollan- 

dırmaq.

i  K O L L A N D I R M A Q   r  Jl a  r .  3acTaBHTb,  n p o - 

CHTb  K OT O  3aropOJIHTb  MTO- J l . ,   HCnOJlb- 

3ya  n o jıp y 6 jıe H H b ie   KycTbi.

K O L L A N M A   c y m .   o t   r j ı a ı

kollanmaq, 

K y m e n n e . 

Kollanma fazası

 

6

o   r .   (j)a3a  Ky-

m e H H a.

K O L L A N M A Q   r n a r .   1. 

3

a p a c T a T b , 

3

a p a c -  

t h   ( n o K p w B a T b c a ,  rıo K p b iT b c a   K ycT apH H - 

k o m ,  K ycTaM H ). 

Cığır kollanıb

  T p o riH H K a 

3 a p o c jıa   KycTapHHKOM ;  2 .  K ycTH Tbca  ( p a c -  

TH

  KycTOM ,  KyCTHKOM) ,   paCKyCTHTbCa. 

K O L L A Ş M A   c y m .   o t   r j ı a r .  

kollaşmaq. 

K O L L A Ş M A Q   r n a r .   c m .  

kollanmaq. 

K O L L E C  

c y m .  

K Ö ju ıe jı*   ( B b ic m e e   h j i h  

c p e a H e e   y u e Ö H o e   3 aB ejıe H H e).

K O L L E G İ A L  

I  

n p n J i .  

KOJUiei'H äjibHblH 

( o c y m e c T B J ia e M b iiı  co B M e c T iıo ,  r p y n n o f l  

j i h h

,  K o ju ıe r H e ii) . 

Məsələnin kollegia! su- 

rətdə həll edilməsi

  K O ju ıe rH a jib H o e   p e r n e -  

H iıe  B o n p o c a , 

kollegial  rəhbərlik

  K o ju ıe -  

r a a J i b H o e   p y K O B o a cT B o ;  I I   n a p e q .  

k o j i

- 

jıe n ıa jib H O . 

Məsələləri kollegial həll etmək

  i 

p e r n a T b  

B o n p o c u   K O -TJiernajibHO . 

K O L L E G İ A L L I Q   c y m .   KOJL’ierH aJib H o C T b :

1.  o c y m e c T B J ie H H e   * ı e r o - j ı .   c

0

BM ecTH

0

, 

r p y n n o i i  

jimii.  M əsələ h  ’llinin  kollegial

-  

lığı

  K o .T J ie rH a n iH o c T b   p e ıııe H H a   B o n p o c a ;

2 .  y ııp a B jıe H H e ,  p y K

0

B ojıcT B o,  o c y u ı e c -  

T B jıaeM oe  ı p y ı ı n o i i   j i h u  -   KOJirıerHeH. 

Kol- 

legiallıq prinsipi

  n p H H U H iı  K O JiJierH an b - 

j 

HOCTb.

K O L L E G İ Y A   c y m .   K o j u ı e r a a :   1.  r p y n r ı a  

j i o j i x h o c t h h x   j i h u ,   o 6 p a 3 y ıo u iH X   aflMH- 

HMCTpäTHBHHH,  CO BelH aTejIbH blİİ  HJIH  p a C - 

n o p a flH T e jib H b iii  o p r a H . 

Təhsil nazirliyinin 

kolleksiyası

  KOJiJieiH sı  M H im c T e p c T B a  

06

- 

p a 3 0 B a H H a , 

kollegiyanın  üzvü

  HJieH  k o j i -  

Jie rH H ;  2 .  o

6

ıe jiK H e H n e   jim u   o h h o h   n p o -  

' 

cjıeccH H . 

Vəkillər kolleksiyası

  K o ju ıe r a a   afl- 

BOKäTOB;  3 .  b  P o c c m h   j ı o   1 9 1 7   r .  -   n a -  

i 

3BaH H e  BblCUIHX  H päB H TejIbC TB ellH blX   yM- 

p e * j ıe H H İ i .

K O L L E K S İ Y A   I 

c y u ı .   KO.ıuıeKUHa  ( c h c -  

TeMaTH

3

M p o B a H iıo e   c o ö p a ı ı ı ı e   k  a  k  h  x  - ji  . 

o jın o p o f lH b ix   npejiM eT O B ). 

Markaların kol- 

leksıyası

  K cv u ıe K U H a  M a p o K , 

şəkillər kol-

 

1 

leksiyası

  K O JU ieK H na  K apTH H , 

elmi kollek

-  

siya

  H a y q n a a   KOJiJieKiiHH, 

sistematik kol- 

leksiya

  C H C T e M a T H ie c K a a  

K O JU ıeK U H a;

II  n p H . n .  

K O JiJieKiiH OH iibiH . 

Kolleksiya 

markaları

  KOJUieKUHOHHbie  M apKH; 

kollek- 

siya düzəltmə

  K OJiJieKUHOHHpoBaHHe, 

kol-

leksiya düzəltmək

  n o d ə n   KOJiJieKLtMOiın- 

p o B a r b  

m

 T o .

K O L L E K S İ Y A Ç I   1 

c y m .   KOjı.neKHHOHep 

(cO Ö H paT eJIb 

KOJIJieKUHH, 

KOJI.TeKUHİİ). 

Marka  kolleksivaçısı

 

KOJi.neKHHOHep  Ma- 

poK; 

I I   n p H . ı ı .   KO.T.TeKHHOHepcKHİi. 

K O L L E K S İ Y A Ç I L I Q   c y m .  

KOJUıeKUHOHep- 

CTBO  (C O ÖH paH H e  KOJUleKUHİİ 

K3K 

3 aH a- 

THe, 

CTpaCTb 

K 

KOJIJieKHHOHHpOBaHHK)). 

Kolleksiyaçılıqla məşğul olmaq

  3äHHMaTi>-

CM  KO.rlJleKUHOHepCTBOM.

K O L L E K T İ V   I  c y m .   KO.T.neKTHB:  1.  c o b o -  

KynHOCTb  ju o jie H ,  o ö ıe jiH H e H H b ix   o 6 iu h m h  

uejiK M H ,  o 6 m e i i   a e a T e jib H o c T b io . 

Tələbə 

kollektivi

 CTyjıeHMecKHH  k o . t j i c k t h b ,  

bədii 

özfəaliyyət kollektıvi

 k o j u i c k t h b   x y j ı o * e c r -  

B e H iıo iı  caM ojıeaT ejibH O C T H ; 

2 .  o6ı> eaH H e- 

HHe  .r n o a e ii,  CBH3aHHbIX  nOCTOaHHOİİ  COB- 

MeCTHOH  p a

60

T

0

H  H  BXOJlatUHX  B  COCTaB 

o j i h o h   o p ra H H 3 a u H H ,  y n p e * j ıe H H a ,  ı ı p e a -  

n p n a T H a   ıı  T .n . 

Müəllim kollektivi

 yqH TeJib- 

c k h İ İ   KOJiJieKTHB, 

əmək kollektivləri

  T p y - 

jIO B bie  KOJuıeKTHBbi, 

istehsalat  kollektivi 

npOH3BOflCTBeHHHİİ  KOJUieKTHB;  I I   r i p H . T .  

KOJUieKTHBHbiü:  1.  CBOHCTBeHHbiü,  n p u c y -  

UIHÜ  KOJUieKTHBy,  OCHOBäHHblİİ  H a  o 6 u ı -  

h o c t h .  

Kollektiv iş metodları

  KOJiJieKTHB- 

Hbie  M eT o a b i  p a 6 o T b i;  2 .  n p oH 3B ojiH M biii 

KOJlJleKTHBOM,  OÖLUHH,  COBMeCTHblİİ. 

KoT 

lektiv  rəhbərlik

  KOJiJieKTHBHoe  pyKOBOjı- 

c t b o ,  

kollektiv  müqavilə

  K OjuıeKTHBHbiii 

a o r o B o p ,  

kollektiv  təsərrüfat

  KOJuıeKTHB- 

n o e   x o 3 a iic T B o   ( k o j i x o 3 ) ,  

kollektiv  əmək 

KOJuıeKTHBHbiii  Tpyjı;  3.  ııp e jın a 3 H a > ıe H - 

H b iü