Tuzuvchilar: M. J. Rajabov



Yüklə 120 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə12/112
tarix24.12.2023
ölçüsü120 Kb.
#190768
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   112
Allan Piz - Tana tili

15


6-rasm. O'smiming aldash
holati.
7-rasm. Katta odamning
aldash holati.
im o-Lshoradan lo y d ala n ad i. 
F a q a l y illa r d a v o m i d a bu 
i m o - is h o r a n in g tc /lig i o ’z - 
garadi, xolos. O 's m ir yolg’on 
gapiiganda u dcyarli 5 yashar 
boladay og'zini yopadi, faqal 
b arm oq lari yengilgina lablar 
chizig'ini aylanlirib q o'yadi, 
xolos 
(6-rasm).
Bu o g ’i/.ni 
q o ’l b i la n b e r k i t is h i m o -
i s h o r a s i b a l o g ’a t y o s h i d a
n o z i k r o q b o ' l i b b o r a d i k i ,
k a tla o d a m y o l g ’o n g a p i-
rayotganda uning miyasi u n ­
ga og 'z in i yopishga im p u ls1 
y u b o r a d i : o g ’z i n i y o p i s h
u c h u n 5 y a s h a r bola yoki 
o 's m i r qilganday q o ’l o g ’izni 
c h e t l a b o ' t i b , y a n g i i m o -
ishora burunga teglsh paydo 
b o ’la d i 
(7-rasm ).
B u n d a y
im o -is h o ra bolalikdagi o g ’iz­
ni q o 'l bilan berkitish im o - 
i s h o r a s i n i n g m u k a m m a l -
lashgan k a tta la r variantidir. 
Bu yosh o 'tg a n sayin o d a m -
l a m in g im o - is h o r a la ri sezi- 
lishi q iy in lash ib va n i q o b ­
langan bo'lib borishiga mLsol 
b o 'la d i. S h u n in g u c h u n 50 
y o s h d a g i o d a m m a ' l u m o t -
l a r n i y o s h l i g i g a n i s b a t a n
inobatga olib chiqarish qiyin 
kechadi.
' I m p u l s — nerv sistemasi bo'ylab tarqaluvchi signal.
16


BADAN IIARAKATIARINI SOXTALASHTIRISH
IMKONIYATLARI
T a n a h arakatlari to 'g 'ris id a g i o ' z shaxsiy ta n a tilini 
soxtalashtirish m u m k in m i? — d e g a n savol tipik ( o 'zig a
x os) h i s o h l a n a d i . Bu s a v o lg a o d a t d a g i j a v o b sa lb iy
b o 'l a d i , c h u n k i sizni i m o - i s h o r a l a r o r g a n i / m m ik r o -
signallari va aytilgan s o 'z l a r o 'r ta s id a k o n g ru cn tlik n in g
y o 'q l i g i fo sh q ilib q o ' y a d i . M a s a l a n , o c h i q k a f t l a r
halollik bilan assotsiatsiya1 qilinadi. a m m o a ld o q c h i sizga 
q u c h o g ' i n i o c h i b k u lib q a r a b , s h u v a q t n i n g o ' z i d a
y o lg 'o n n i s o 'z la s a , un in g o r g a n i / m i n in g m ikrosignallari 
y a s h ir in o 'y - f i k r l a r i n i fosh q ila d i. Bu t o r a y g a n k o 'z
q o ra c h iq la ri, k o 'ta rilg a n qo sh yoki o g 'i z b u rch a g in in g
q iy s h a y is h i b o 'l is h i m u m k i n va bu b a r c h a s ig n a lla r
o c h iq q u c h o q va tab a ssu m g a ziddir. N a tija d a r e ts e p ie n l1 
esh ita y o tg a n narsasiga ish o n m a slik k a m oyilroq bo'ladi. 
X uddi inson m iyasida n o k o n g ru c n t n o verbal sig n a lla m i 
q a y d q i l g a n d a h a r s a f a r s lr e lk a s i t u s h i b k c t a d i g a n
s a q l o v c h i p r i b o r b o r d a y . A m m o s h u n d a y h o l a t l a r
b o'ld ik i, iliq taassurotga crishish u c h u n tan a tili m axsu s 
o 'rg an ilad i. M a sa la n . М и с с А м е р и к а (A m erika go 'z a li) 
yoki М и с с в с е л е н н а я ( D u n y o g o 'z a li) go 'z a llik ta n - 
lovlarini oling. U la rd a h a r bir Lshtirokchiga iliqlik va 
samimiylik tarqatib tunidigan tana harakatlariga o'rgatiladi. 
T a n l o v is h tiro k c h is i q a n c h a k a tta m a h o r a t bila n bu 
signallam i yctkaza olsa u h a k a m la rd a n sh u n c h a katta ball 
oladi. A m m o , h attoki tajribali m utaxassislar h a m kerakli 
h a ra k a tla m i qisqa vaqt m o baynidagina taqlid qila oladi, 
ch u n k i o rg anizm uning ongli harakatlariga q a ra m a - q a rs h i 
s ig n a lla m i tez o r a d a b eixtiy or uz a ta b o sh la y d i. K o 'p
s i y o s a t c h i l a r t a n a tilin i n u s x a la s h s o h a s i d a ta jr ib a li 
m u ta x a s s is la r b o 'l ib , o ' z s a y lo v c h ila rin in g Lshonchini 
qozon lsh va ularni o'z lariga m oyil qilish u c h u n b u n d a n

Yüklə 120 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   112




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin