‘z b e k is t n r espu blik asi o L iy va ‘rta m axsus ta’ L i m vazirlig I


-  bosqich m u d d a ti zarur holatlard a  1



Yüklə 80 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə210/243
tarix16.12.2023
ölçüsü80 Kb.
#182265
1   ...   206   207   208   209   210   211   212   213   ...   243
Pedagogika. 1-qism (M.To\'xtaxo\'jayeva, S.Nishonova)

1

bosqich m u d d a ti zarur holatlard a 
1
yoki hatto 
2
yilga uzaytirilishi 
m u m k in .
U la r bilan ishlashda asosiy vazifa — bolalar to m o n id a n atrof-m uhit 
h a q i d a g i b i l i m l a r n i e g a ll a b o li n is h i g a y o r d a m b e r i s h , u la r d a
kuzatuvchanlik va amaliy o ‘quv faoliyati tajribasini hosil qilish, mustaqil 
ra v is h d a , b ilim la r n i eg a lla sh va a m a liy o td a u l a r d a n fo y d a la n ish
m alakasini shakllantirishdan iborat.
B u n d a y o ‘quvchilar individual yondashishni talab etadilar. Ularni 
korrek sio n o 'q itish d av o lash -s o g ‘lomlashtirish tadbirlari bilan birga 
am a lg a oshirilishi zarur. 0 ‘quv materiali ham d a t a ’lim m etodi P R O Q
bolalarn in g rivojlanish darajalariga m os holda tanlanishi zarur.
Aqli zaiflikning psixologik-pedagogik xususiyatlari, uning paydo 
b o ‘Iishi saba bla ri. Aqli zaiflikni o ‘rganish bilan b o g ‘liq m asalalar 
k o r r e k s i o n ped a g o g ik a d a (defektologiyada) en g m u h i m m asalalar 
qatoriga kiradi.
Aqliy rivojlanishi buzilgan bolalarni o ‘qitish, tarbiyalash, ijtimoiy 
m o s l a s h t i r i s h va o ‘r g a n is h m u a m m o l a r i k o r r e k s i o n ( m a x s u d )
p e d a g o g ik a n in g m u h im sohasi — oligofrenopedagogika to m o n id a n
o ‘rganiladi. «Oligofreniya» (y u n o n c h a olygos — kam va p h re n — aql) 
t e r m in i X IX asrda m a s h h u r nem is psixiatri Emil K repelin to m o n id a n
q o 'llan ilg an .
Oligofreniya — bu natal (tu g ‘ilish payti) yoki p ostnatal (hayotiy 
. r iv o jla n is h n in g erta bosq ich i) davrlarda m arkaziy nerv tizim ining 
zararlanishi natijasida yuzaga keladigan aqliy yoki psixik rivojlanmaslik.
Oligofreniyaning sabablari bosh miyani buzilishiga olib keluvchi 
ekzogen (tashqi) va en d o g e n (ichki) omillar b o ‘lishi m um kin. Ekzogen 
o m illa r sirasiga o n aning hom iladorlik davrida turli infeksion kasalliklar 
bilan kasallanishi (virusli kasalliklar, qizilcha, qizam iq, kor, Botkin 
kasalligi va boshqalar), c h a q alo q n in g ona organizmidagi turli parazitlar 
b ila n z a r a r la n is h i ( to k s o p l a z m o d ) h a m d a tu rli t u g ‘m a shikastlar 
(asfiksiya) kiradi. O n a n in g y u ra k -q o n t o m ir tizim i, buyrak, jigar 
kasalliklari bilan o g ‘rishi, hom ila d o rlik davrida ruxsat etilmagan dori- 
d a r m o n l a r n i qabul qilishi, hom iladorlik davrida turli jism oniy va psixik 
j a r o h a tla rn i olishi, ayollarning zararli ishlab chiq arish d a ishlashlari, 
a t r o f - m u h itn i n g y o m o n sharoitlari, chekish, alkogolizm , ota-onalari
www.ziyouz.com kutubxonasi


giyohvand m o d d a l a m i is’tem ol qilishlari h a m chaqaloq bosh m iyasining 
zararlanishiga sab a b b o i i s h i m u m k in .
Aqli z a if sh ax slar rivojlanish va n u q s o n darajasiga ko ‘ ra tu r l i c h a
b o ‘ladi. U larni quyidagi uch g u ru h g a ajratish m um kin:
1. O n a q o r n id a miyasi sh ik astlan g an bolalar.
2. T u g ‘ilishi paytida yoki tu g ‘ilgandan keyin uch yil d a v o m id a miyasi 
shikastlangan bolalar.
B u tu n ja h o n s o g ‘liqni saqlash ta s h k ilo ti (V O Z ) 1 9 9 4 -y ild a aqli 
zaiflikning q u yidagi t o ‘rt d ara ja sin i e ’t i r o f etgan: s e z ilm a s ( k a m ) ,
o ‘rtacha. og ‘ir va c h u q u r d a r a ia la r.
K am darajadagi aqli zaiflik o ‘q u v c h ila r m a k ta b n i bitirish d a v r id a
o ‘z larin in g p s i x o m e trik va k lin ik n a m o y o n b o ‘lishi b il a n n o r m a l
rivojlanayotgan o d a m l a r d a n k am farq qiladilar h a m d a m u v affaq iy at 
bilan ishga joylashadilar.
Aqli zaiflik tu z a tib b o ‘lm aydigan h odisa sifatida e ’t i r o f etilsa h a m ,
u n i korreksiya qilib b o ‘lmaydi d e g a n m a ’n o n i anglatm aydi. A ksariyat 
t a d q i q o t la r d a m a x s u s (k o r re k s io n ) t a ’lim m u a s sa s a la rid a m e t o d i k
jih a td a n t o ‘g ‘ri y o ‘l tutilishi aqli z a i f b o lalarn in g riv ojlanishida ijobiy 
natijaga erishish m u m k in lig in i k o ‘rs a tm o q d a .

Yüklə 80 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   206   207   208   209   210   211   212   213   ...   243




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin