‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi


Muhitning organizmga ta ’siri



Yüklə 80 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə4/108
tarix24.12.2023
ölçüsü80 Kb.
#193302
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   108
Jamiyat sog’lig’ini saqlash va tibbiyot Nikboev A. 2005

1.2. Muhitning organizmga ta ’siri
T a sh q i m u h itn in g o rg a n iz m g a b o ‘lgan t a ’siri n a tija sid a tu rli 
k a s a llik la r kelib c h iq is h i t o ‘g ‘ris id a b ir q a n c h a ilm iy is h la r o lib 
borilgan. Bu ishlarda kasalliklarga tash q i m u h it va b e m o rla r yashab 
tu rg a n s h a ro itn in g t a ’sirin i in o b a tg a o lm a s d a n tu rib , b e m o rn i 
d a v o lash qiyin e k a n lig i b a y o n q ilin g a n . S h u n in g d e k , o d a m n in g
so g ‘lig‘i ijtim o iy sh a ro itg a h a m b o g ‘liq d ir. In so n d a g i b io lo g ik va 
ijtim o iy n isb a tn i a n iq la s h tib b iy o t fan i a m a liy o tid a va u n in g
rivojlanishida m uhim aham iyatga ega. O dam tirik organizm sifatida, 
ta b ia t, ja m iy a t qism i sifa tid a ijtio m iy q o n u n la rg a a m a l q ila d i. Bu 
q o n u n la r ja m iy a tn in g v a m a m la k a tn in g iq tis o d iy riv o jla n ish
darajasi b ila n b e lg ila n a d i.
1.3. 0 ‘zbekiston aholisi sog^igMni belgilovchi omillar
A h o lin in g sog‘lig‘ini belgilovchi o m illa r m ajm u y in i u larn in g
o ‘zaro bog‘liqligi holatida o ‘rganish m aqsadga m uvofiqdir. B ulardan 
ijtim o iy o m illa r — m e h n a t, tu ra r jo y , d a m o lish , o v q a tla n ish , 
oila budjeti ehtiyojlarining aholi sog‘lig‘iga ta ’sirini o ‘rganish m u h im
aham iyatga ega.
A holi sog‘lig‘ini saqlash o ‘ta m u h im m asala b o ‘lib , bu rejali va 
ilm iy asoslangan tad b irla m i am alga oshirishni talab qiladi. H ay o td a 
u c h ra y d ig an salbiy o m illa r (ich k ilik b o zlik , k im y o ko rx o n asi c h i- 
q in d ilari, n u rla n ish , ishlab c h iq a rish n in g san itariy a tala b la rig a va 
tex n ik a xavfsizligiga ja v o b b erm asligi, a tm o sfe ra va suv m an b a lari 
ifloslanishi va h .k .) a h o li so g ‘lig ‘iga y o m o n t a ’sir qiladi.
B a ’zi ijobiy o m illa r h a m (sh a h a r tra n s p o rti yaxshi ish lag an d a 
a h o lin in g kam h a ra k a t qilish i, ishlab c h iq a rish n in g t o ‘liq m ex a- 
n izatsiyalashtirilishi va av to m a tla sh tirilish i in so n sog‘lig‘i u c h u n
z a ru r b o ‘lgan jis m o n iy m e h n a t q ilish d an m a h ru m e ta d i) ah o li 
sog‘lig‘iga salbiy t a ’sir q iladi. Y uqorida ta ’kidlangan m u am m o larn i 
jis m o n iy m e h n a t q ilis h o r q a li ( s p o r t va b a d a n ta rb iy a b ila n
sh u g ‘ullanish) hal qilish m u m k in .
J a m iy a t s o g ‘lig ‘in i s a q la s h f a n in in g m e h n a t va tu r m u s h
m u a m m o s i m u h im m u a m m o la rd a n h iso b la n a d i. K ish ila rn in g
6


tu rm u s h sh a ro itla ri — y ashash jo y i, o v q a tla n ish i, d a m olish va 
sport bilan shug‘ullanishini oq ilo n a tashkil qilish, ziyon keltiradigan 
o d a tla rn i y o ‘qo tish d o lza rb vazifa hisoblanadi.

Yüklə 80 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   108




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin