Intoksikatsiya va jarohat infeksiyasi

---

Patogenetik faktorlari 

Og`riq 

Qon ketish va qon 

yo`qotish 

Intoksikatsiya va jarohat 

infeksiyasi 

Psixik travma 

Yog`li emboliya 

Shok teoriyasi 

Nerv-reflektor 

Gemorragik 

Toksik 

Psixogen 

Embolik 

4 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

3.jpg). Travmatik shokni aniqlash 

• Travmatik shok -Og`ir 

shikastlarga(mexanik,termik va hk.) 

nisbatan - hayotiy muhim a`zo va 

sistemalarning:nerv,qon 

aylanish,nafas,jigar,buyrak,endokrin,modda 

almashinuv ning buzilishi bilan kechadigan 

umumiy organizm reaksiyasi hisoblanadi. 

5 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

4.jpg). Travmatik shokda qon aylanish sistemasida bo`ladigan o`zgarishlar. 

 

Aylanib yuruvchi qon hajmi kamayadi 

Arterial va venoz bosim tushib ketadi 

Davomli gipotoniya 

Mikrosirkulyatsiyadagi o`zgarishlar 

Tomir-aktiv moddalar to`planishi 

6 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

5.jpg). Travmatik shokda qonning taqsimlanishi 

Normada 

Travmatik shokda 

Venada - 70 % 

Venada - 50 % 

Arteriyada – 15 % 

Arteriyada – 10 % 

Kapillyarlarda – 12% 

Kapillyarlarda – 40% 

Yurakda – 3 % 

7 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

6.jpg). Travmatik shokda qonning yo`qotilgan miqdorini anislash 

• Algover Buri shok indeksi 

• Pulsning arterial qon bosimga nisbati(normada 

0,5-0,6) 

• Agarda Shok indeksi 

• 0,6-0,9 bo`lsa-Ayanib yuruvchi qon 

hajmi(AYQH) 10% ga kamygan 

• 0,9-1,2-AYQH 20 % ga kamaygan 

• 1,2-1,4 – AYQH 30 % ga kamaygan 

• 1,5 va yuqori – AYQH 40 % va undan ko`p 

miqdorda kamaygan 

8 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

7.jpg). Pulsning arterial bosimga nisbati va AYQH kamayishi (Kennon bo`yicha) 

Arterial bosim 

AYQH kamayishi 

100 mm.smb.ust. 

---

20 % 

80 mm.smb.ust.. 

25 % 

70 mm.smb.ust. 

30 % 

60 mm.smb.ust. 

40 % 

9 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

8.jpg). Grand qoidasi 

• 1. Yuza jarohatlarda 1 kaft maydoni – 10 % 

qon yo`tishga teng 

• 2. 2 ta kaft maydoni – 20%. 

• 3. Chuqur yaralarda 1 musht maydoni - 10 

% qon yo`tishga teng 

• 4. 2 ta musht maydoni – 20%. 

10 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

9.jpg). Yopiq sinishlarda qon yo`qotish miqdori 

 

Yelka – 250-400 ml 

Bilak – 100-350 ml 

Son – 800-1500 ml 

Boldir – 400-500 ml 

Tovon – 150 – 200 ml 

Chanoq – 1000-2500 ml 

Amputatsiya 1000 ml gacha 

11 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

10.jpg). Kiss prinsipi 

• Shok darajasi sistolik bosim gto`g`ri 

proporsional 

• 1 daraja – AB = 90-100 mm.smb.ust 

• 2 daraja– AB = 75-85 mm.smb.ust 

• 3 daraja – AB = 70 va undan past 

mm.smb.ust 

12 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

11.jpg). 

Shok 

darajasi 

Umumiy 

holat 

Es hushi 

Tana 

harorati 

Puls 

chastot 

asi 

Sistilik 

bosim 

Nafas 

olish 

chastotasi 

I – yengil 

O`rta og`ir 

Aniq 

Me`yorida 

100 ta 

min 

90-100 

mm smb 

ust 

---

18-20 ta 

min 

II – o`rta 

Og`ir 

Sopor 

pasaygan 

110-120 

ta min 

75-85 mm 

smb ust 

20-30 ta 

min 

III – og`ir 

Juda og`ir 

Stupor 

Pasaygan, 

sovuq ter 

130 min 

va ko`p 

70 mm 

smb ust va 

hkz 

30-35 ta 

yuzaki 

13 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

12.jpg). A.N.Berkutov klassifikatsiyasi 

 

Agarda AB 80 mm smb ust bo`lsa,ammo 

davodan so`ng darhol ko`tarilsa –yengil shok 

…………………………………………………….. 

Agarda AB 80 mm smb ust bo`lsa,ammo 

nostabil bo`lsa,davodan 2 soatdan so`ng 

ko`tarila boshlasa-o`rta darajadagi shok 

…………………………………………………….. 

Agarda AB 80 mm smb ust bo`lsa,ammo doimiy 

pasayib borsa va 2 soatgacha ko`tarilmasa – 

og`ir shok 

14 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

13.jpg). Tibbiy evakuatsiya vaqtida tarvmatik shok holatidagi bemorni davolashni asosiy vazifalari 

1. Davom etayotgan ichki va tashqi qon ketishlarni 

to`xtatish 

2. Hayotiy ko`rsatmalarga asosan nafas olish qobiliyatini 

tiklash,qon ketishini to`xtatish,ichki organlar hayot 

funksiyalarini tiklashga qaratilgan operatsiyalat o`tkazish 

3.Tashqi nafa olish ni tiklash,nafas yo`llarini 

o`tkazuvchanligini tiklash,ochiq va yopiq 

pnevmatorakslarni,gematoraksni bartaraf etish,ko`krak 

qafasi karkasini tiklash,SO`V(ИВЛ) o`tkazish 

4. Aylanib yuruvchi qon hajmini tiklash. 

5.Og`riq simpulsalarni o`choqda bartaraf etish(novokainli 

blokada,analgetiklar,transport va davolovchi 

immobilizatsiya). 

6. Somatik buzilishlarni to`g`irlash 

15 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

14.jpg). Birinchi shifokor yordami 

1. Arterial qon ketganda qo`l oyoqlarga jgut qo`yish 

yoki yarani bog`lab qo`yish 

2. Tashqi nafa faoliyatini tiklash(havo 

trubkasi,traxeostomiya,kislorodli ingalyatsiya,plevra 

---

bo`shlig`I funksiyasi,ochiq pnevmatorakslarda 

oklyuzion bog`lam quyish) 

3.Standart transport shina qo`yish. 

4.Barcha turdagi novikainli blokadarni qo`llash. 

5. Qon va qon o`rnini bosuvchilarni quyish. 

16 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

15.jpg). Malakali tibbiy yordam 

MNS faoliyatini tiklash: 

-og`riq qoldirish(analgetiklar,droperidol 0,25 %-1-2 

ml va fentanyl 0,005 % 1-2 ml,oksibutirat natriy 20 

% 5-10 ml,narkoz,barcha turdagi novokainli 

blokada,immobilizatsiya) 

- boshdagi jarohatni birlamchi xirurgik ishlov berish 

- bosh miya qisilganda bosh suyagi trepanatsiyasi 

- oksigenoterapiya, ИВЛ. 

 

17 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

16.jpg). 

QAS funksiyasini tiklash: 

1.Tashqi va ichki qon ketishni to`xtatish; 

2. Eritnmalarni tomirga jo`natish: 

- tuzli (ringer, ringer-lokka) 

- 10%-20% li glyukozani insulin bilan birga, 

- dekstran preparatlari (6% poliglyukin, 10% reopoliglyukin), 

- GEK preparatlari (6% refortan); 

3.novokainli blokada o`tkazish; 

18 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

17.jpg). 

4.Singan suyaklar immobilizatsiyasi; 

5. 5-20 % li albumin,yangi muzlatilgan qon 

plazmasini quyish; 

6. Glyukoza-novokain yuborish,AB 90 dan tushmagan 

holatda 

7.Gemoglobin 50 dan kamayganda eritrotsitar massa 

quyish,qonni reinfuziya qilish. 

---

8. Periferik tomirlar tonusini stimullovchi 

preparatlar: 

- dopamin 100-250 mkg в minutiga, 

- 2-4 ml 0,2% noradrenalin eritmasi 5% li 1 l 

glyukoza eritmasiga 

19 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

18.jpg). 

Jigar faoliyatini tiklash: 

- tomir ichiga 5- 10% li glyukozani insulin bilan v B

gruppa vitaminlari; 

- oksigenoterapiya. 

Buyrak faoliyatini tiklash: 

- osmotic diuretiklar yuborish: 30%li mochevina eritmasi, 

15% li mannit eritmasi 

- 2 tomonlama paranefral blokada; 

- peritoneal dializ,gemodializ. 

20 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

19.jpg). 

Endokrin tizimni tiklash: 

-glyukokortikosteroidlarni yuborish (125 -250 mg 

gidrokortizon , 60- 120 mg prednizolon); 

- trankvilizator yuborish (relanium 0,5% -2,0) 

21 (https://cf.ppt-online.org/files1/slide/2/2gfWeCFiKqUwbHh6olp3RVy07D4X5xrjEMdGT9/slide-

20.jpg). Uzoq davom etuvchi bosilish sindromi davrlari 

• 1. Erta (1-3 chi kun) – gipotenziya,taxikardiya,ko`p 

martalik qusish,rivojlanib boruvchi shish.qo`l oyoq 

shikastlanishi. 

• 2. Oraliq (4-12 chi kun) –O`tkir buyrak 

yetishmovchiligi(oligouriya yoki 

anuriya,azotemiya,silindruriya),anemiya,shish kamayadi. 

• 3. Kechki (3-4 chi haftadan boshlab) - buyrak 

faoliyati tiklanadi,yiringli asoratlar va 

tromboflebitlar,nevritlar,mushak nekrozlari,mushak atrofiyasi va 

bo`g`im kontrakturasi. 

 Uzoq davom etuvchi bosilish sindromi 

• 1. yengil daraja – Qo`l oyoqning butunligicha yoki 

bir qismini 4 soatgacha bosilishi 

• 2. O`rta og`ir daraja – bir qo`l yoki oyoqning 6 

soatgacha bosilishi 

• 3. Og`ir daraja – bitta qo`l oyoqning 6 soatdan ko`p 

yoki 2 ta qo`l yoki oyoqning 6 soatgacha bosilishi 

• 4. O`ta og`ir daraja – 2 ta qo`l yoki oyoqning 6 

soatdan ham ko`p bosilish  

Xulosa: 

• 1. Istalgan sababli travmatik shok harbiy holatda 

o`limga olib kelsihhi mumkin 

• 2. Erta bosqichdagi diagnistika hamda tezkor 

davolash yordami o`lim va asoratlarni sezilarli 

miqdorda kamaytirshi mumkin. 

---