Kimyoga qadam fizikaviy va kimyoviy hodisalar


… qalay xona temperaturasidan pastda



Yüklə 1,26 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə2/2
tarix02.01.2022
ölçüsü1,26 Mb.
#45367
1   2
hodisa

… qalay xona temperaturasidan pastda, 

ayniqsa, manfiy temperaturalarda amorf holda 

bo’lib, metallmaslik xususiyatga ega. ... qalay 

yuqori temperaturalarda metall ko’rinishiga 

ega bo’ladi va metall xususiyatini namoyon 

qiladi. 

A) kulrang, oq 

B) kulrang, qora 

C) oq, qora 

D) qora, kulrang 

 

37.Allotropiya hodisasining qanday sabablari bor? 



1) molekuladagi atom sonining har xil bo’lishi; 

2) kristall   panjarasining tuzilishi; 

3) fizik xossasi bilan farqlanishi; 

4) kimyoviy xossasi bilan farqlanishi. 

A) 1, 2   

 

B) 1, 3 



C) 1, 4   

 

D) 2, 4 



 

38.Lonsdeylit qaysi elementning sun’iy 

allotropiyasi hisoblanadi? 

A) vodorod 

B) simob 

C) uglerod 

 

D) oltingugurt 



 

39.Allotropiya hodisasi, asosan ... gruppachalar 

elementlarida kuzatiladi. 

A) IV A - VI A 

 

B) II A – V A 



C) III A – VI A 

 

D) IV A – V A 



 

40.Fosforning qaysi rangdagi allotropiyasi zaharli  

hisoblanadi? 

A) oq   


 

B) qizil 

C) qora   

 

D) kulrang 



 

41 . Murakkab moddalardan tashkil topgan  

qatorlarni aniqlang.   

1) metan, ammiak, malaxit;  2) suv, fosfin, azot;   

3) ozon, xlor, grafit;  4) azot, oq fosfor, marganes;  

5) malaxit, marmar, suv.   

A) 1, 2    B) 1, 5    C) 3, 4    D) 4, 5   

 

42 . Keltirilgan moddalardan murakkablarini  



aniqlang.   

1) oq fosfor;  2) fosfin;  3) kalsiy fosfid;  4) qizil   

fosfor;  5) fosfat kislota;  6) qora fosfor.   

A) 2, 4, 6   B) 1, 4, 6   C) 2, 3, 5   D) 1, 2, 5      




 

 

43 . Murakkab moddalar qatorini ko`rsating.    



1) ammiak, metan, gematit, 2)suv, fosfin, sovun   

3) ozon, xlor, qaldiroq gaz, vodorod peroksid    

4) bronza, oq fosfor, marganes    

5) malaxit, ohaktosh, kaliy, kaliy, magniy    

A) 2,4,        B) 3,4     C) 1,2     D) 2,5   

 

44 . Ikkita murakkab va ikkita oddiy moddalar    



berilgan qatorni toping.    

A) 𝑖𝑠  𝑔 𝑎𝑧𝑖 , 𝑜 𝑧𝑜𝑛 , 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑖𝑛    

B) 𝑠 𝑒 𝑙 𝑖𝑡𝑟𝑎, 𝑒 𝑡𝑎𝑛 , 𝑏 𝑒 𝑛𝑧𝑜𝑙 , 𝑎 𝑡 𝑠 𝑒𝑡𝑜𝑛    

C) 𝑚 𝑒 𝑡𝑎𝑛 , 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛 𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡 , 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑥 𝑙𝑜𝑟    

D) 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟 , 𝑜 𝑙 𝑡𝑖𝑛, 𝑘 𝑢 𝑚𝑢𝑠 𝑕, 𝑝 𝑖 𝑟𝑖𝑡   

 

45 . Murakkab moddalar berilgan qatorni   



aniqlang.    

1) muz  2) temir  3) bo`r  4) azot, 5) ozon        

6) fosfin  7) karbin   8) olmos  9) quruq muz    

10) bertole tuzi    

A) 2,4,5,8,10     B) 1,3,6,8,10    

C) 2, 4, 5, 7, 8     D) 1,3,6,9,10   

  

46 . Murakkab moddalar qatorini ko`rsating.    



1) karbin   2) atsetilen   3) grafit   4) kalsiy karbid   

5) olmos    

A) 2,4     B) 2,3     C) 1,3     D) 3,4   

  

47 . Moddaga tegishli bo‘lgan xossalarni aniqlang.  



1) zichlik;  2) yadro zaryadi;  3) elekron qavatlar;  

4) qaynash va suyuqlanish temperaturalari;  5) 

izotoplar;  6) rang;  7) atom massa;  8) agregat  

holat   


A) 2, 3, 5, 7  B) 1, 4, 8  C) 3, 5, 7  D) 1, 4, 6, 8     

 

48 . Moddaga tegishli bo‘lmagan xossalarni 



aniqlang.   

1) zichlik;  2) yadro zaryadi;  3) elekron qavatlar;  

4) qaynash va suyuqlanish temperaturalari;   

5) izotoplar;  6) rang;  7) atom massa;  8) agregat  

holat   

A) 2, 3, 5, 7   B) 1, 4, 8   C) 3, 5, 7   D) 1, 4, 6, 8     

 

48. Qaysi elementlar allotropik shakllarga ega? 



 1) kislorod;  2) vodorod;   

3) ftor 4) azot;  5) uglerod.   

A) 1, 5     B) 1, 2     C) 2, 3     D) 2, 3, 4   

 

49. Allatropiya deb nimaga aytiladi ?    



A) 𝑎 𝑦𝑛𝑖  𝑏 𝑖𝑟 𝑒 𝑙 𝑒 𝑚 𝑒 𝑛𝑡𝑛𝑖𝑛𝑔  𝑏 𝑖𝑟 𝑛 𝑒𝑐𝑕𝑎 𝑥 𝑖𝑙 𝑜 𝑑 

𝑑𝑖𝑦   𝑚 𝑜 𝑑𝑑𝑎  𝑕𝑜 𝑠𝑖𝑙 𝑞 𝑖 𝑙𝑖𝑠𝑕𝑖 𝑔 𝑎 𝑎 𝑦 𝑡𝑖𝑙𝑎𝑑𝑖    

B) 𝑡 𝑎 𝑟 𝑘𝑖𝑏𝑖, 𝑚 𝑖 𝑞 𝑑𝑜𝑟𝑖 𝑏𝑖𝑟 𝑥 𝑖𝑙 𝑏𝑜 `𝑙 𝑔𝑎𝑛 , 𝑙 𝑒 𝑘𝑖𝑛    𝑡 

𝑢 𝑧 𝑖𝑙𝑖𝑠𝑕𝑖 𝑏 𝑖 𝑙𝑎𝑛  𝑓 𝑎𝑟𝑞  𝑞𝑖𝑙𝑎𝑑𝑖    

C) 𝑡 𝑎 𝑟 𝑘𝑖𝑏𝑖, 𝑚 𝑖 𝑞 𝑑𝑜𝑟𝑖 𝑏 𝑖𝑟 𝑥 𝑖𝑙 𝑙 𝑒 𝑘𝑖𝑛, 𝑡 𝑢 𝑧 𝑖𝑙𝑖𝑠𝑕𝑖 

𝑣𝑎   𝑘 𝑖 𝑚 𝑦𝑜𝑣𝑖𝑦  𝑥 𝑜 𝑠 𝑠 𝑎𝑙𝑎𝑟𝑖 𝑏 𝑖 𝑙𝑎𝑛  𝑓 𝑎𝑟𝑞  𝑞 𝑖 𝑙 𝑎 

𝑑𝑖𝑔𝑎𝑛   𝑚 𝑜 𝑑 𝑑 𝑎𝑙𝑎𝑟𝑔𝑎  𝑎 𝑦 𝑡 𝑖𝑙𝑎𝑑𝑖    

D) 𝑒 𝑙 𝑒 𝑚𝑒𝑛𝑡𝑖  𝑏 𝑖 𝑡𝑡𝑎 𝑎 𝑡 𝑜 𝑚𝑑𝑎𝑛  𝑖 𝑏 𝑜𝑟𝑎𝑡  𝑏𝑜 `𝑙 

𝑔𝑎𝑛   𝑚 𝑜 𝑑 𝑑 𝑎𝑙𝑎𝑟𝑔𝑎  𝑎 𝑦 𝑡 𝑖𝑙𝑎𝑑𝑖 .   

 

50. Allatropiya hodisasining mohiyati nimada ?   



1) atom yadrosida neytronlar soning har hil   

bo`lishi   2) molekulada atomlar soning turlicha   

bo`lishi   3) kristal tuzilishning turlicha bo`lishi    

4) molekulada kimyoviy bog`larning turlicha    

bo`lishi   5) moddaning turli agregat holatlarda    

bo`lishi    

A) 1,2     B) 2,3     C) 3,4     D) 4,5   

 

51. Allatropik shakl o`zgarishi mavjud bo`lgan   



elementlar qatorini ko`rsating.    

A) 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑣 𝑜 𝑑 𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑥 𝑙𝑜𝑟  

 B) 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟 , 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛𝑔𝑢𝑔𝑢 𝑟𝑡    

C) 𝑥 𝑙𝑜𝑟 , 𝑎 𝑧𝑜𝑡 , 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟    

D) 𝑓 𝑡𝑜𝑟 , 𝑘 𝑎 𝑙𝑖𝑦, 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑   

 

52. Allatropik shaklga ega bo`lgan moddalar    



qatorini aniqlang.    

A) 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟 , 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛 𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡 , 𝑢 𝑔 𝑙 𝑒𝑟𝑜𝑑    

B) 𝑓 𝑜 𝑠 𝑜𝑓𝑜𝑟 , 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑣 𝑜 𝑑 𝑜𝑟𝑜𝑑    

C) 𝑢 𝑔 𝑙 𝑒𝑟𝑜𝑑 , 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛 𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡 , 𝑛 𝑎 𝑡𝑟𝑖𝑦    

D) 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑓 𝑡𝑜𝑟 , 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟   

 

53. Qaysi moddalarda allatropiya hodisasi   



kuzatilmaydi.   1) brom   2) kislorod   3) uglerod   

4) kaliy,   5) ftor            6) fosfor   A) 1,3     B) 2,4     

C) 1,4     D) 1,4,5   

  

54. Qaysi moddalarda allatropiya hodisasi   



mavjud ?   1) uglerod   2) azot   3) qalay   4) yod   

5) xlor   A) 1,2     B) 1,3     C) 1,4     D) 3,5   

 

55. Allatropiya hodisasi kuzatilmaydigan    



moddalarni ko`rsating.    

A) 𝑘𝑖 𝑠 𝑙 𝑜𝑟𝑜𝑑            B) 𝑥 𝑙𝑜𝑟        

C) 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛 𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡     D) 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟   

 

56. Qaysi qatordagi elementlar allatropik    shakl 



ko`rinishlariga ega ?    

A) 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑎 𝑧𝑜𝑡 , 𝑢 𝑔 𝑙 𝑒𝑟𝑜𝑑    

B) 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟 , 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑏 𝑟𝑜𝑚    

C) 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟 , 𝑥 𝑙𝑜𝑟    

D) 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑 , 𝑢 𝑔 𝑙 𝑒𝑟𝑜𝑑 , 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟   

 

57 . Allatropik shakl o`zgarishlariga ega    



bo`lmagan moddani aniqlang.    

A) 𝑢 𝑔 𝑙 𝑒𝑟𝑜𝑑           B) 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟    

C) 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛 𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡   D) 𝑥 𝑙𝑜𝑟   

 

58 . Allatropik shakl o`zgarishlariga ega    bo`lgan 



𝑉 − guruh elmentini aniqlang.    

A) 𝑢 𝑔 𝑙 𝑒𝑟𝑜𝑑           B) 𝑓 𝑜 𝑠𝑓𝑜𝑟    

C) 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛 𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡   D) 𝑥 𝑙𝑜𝑟   

 

59 . Tarkibida allatropik shakl o`zgarishiga    ega 



bo`lgan moddalar qatorini aniqlang.    

1) ammoniy gidroortofosfot   2) ammoniy 

gidrofosfot   3) ammoniy xlororid   4) silvinit    

5) fosfot kislota   6) ammoniy sulfid    

A) 1,2,5,6     B) 1,2,3,4   C) 1,2,3,5     D) 2,3,4,5   

 

 



 


 

60 . Kimyoviy element atomi, uning molekulasi   va 

uning allatropik shakl ko`rinishi aks etgan    

qatorni toping.    

A) 𝑥 𝑙𝑜𝑟  𝑎 𝑡 𝑜𝑚𝑖 , 𝑥 𝑙𝑜𝑟  𝑚 𝑜 𝑙 𝑒 𝑘𝑢𝑙𝑎𝑠𝑖 , 𝑥 𝑙𝑜𝑟 (𝐼 𝐼𝐼)𝑜 

𝑘 𝑠𝑖𝑑    

B) 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑  𝑎 𝑡 𝑜𝑚𝑖 , 𝑘 𝑖 𝑠 𝑙𝑜𝑟𝑜𝑑  𝑚 𝑜 𝑙 𝑒 𝑘𝑢𝑙𝑎𝑠𝑖 , 

𝑜 𝑧𝑜𝑛      

C) 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛 𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡  𝑎 𝑡 𝑜𝑚𝑖 , 𝑜 𝑙 𝑡 𝑖 𝑛 𝑔𝑢𝑔𝑢𝑟𝑡  𝑚 𝑜 

𝑙𝑒𝑘𝑢 𝑙 𝑎𝑠𝑖         𝑘 𝑎 𝑙𝑖𝑦 𝑠 𝑢 𝑙𝑓𝑖𝑑    

D) 𝑣 𝑜 𝑑 𝑜𝑟𝑜𝑑  𝑎 𝑡 𝑜𝑚𝑖 , 𝑣 𝑜 𝑑 𝑜𝑟𝑜𝑑  𝑚 𝑜 𝑙 𝑒 𝑘𝑢𝑙𝑎𝑠𝑖 , 

𝑎 𝑚 𝑚𝑖𝑎𝑘   

 

61 . Allatropik shakl o`zgarishiga ega bo`lgan    



moddalar qatorini toping.   

 1) kumush   2) brom   3) oltingugurt   4) xlor    

5) argon   6) kislorod   7) fransiy   8) fosfor    

A) 3,6,8     B) 1,2,5     C) 3,4,7     D) 2,3,7   

 

62 . Allatropiya hodisasining kelib chiqish    sababi 



nima ?    

1) molekuladagi atomlar sonining xar xil bo`lishi   

2) oddiy modda molekulasida atomlar sonining   

turlicha bo`lishi.   3) element atomlarining   har hil 

kristall shakllarni hosil qilishi.   4) element 

atomlarining turli amorof shakllarni    hosil qilishi   

5) bir xil sifat va miqdor tarkibga   ega bo`lgan 

moddalarning turli tuzilishga ega    bo`lishi.    

A) 1,3,4     B) 2.3.4     C) 2,3,5     D) 1,2,3   

 

63 . Tarkibida allatropik shakl o`zgarishli   



elementlar bo`lgan moddalarni toping.    

1) 𝐶𝑂 2      2) 𝐻 𝐶𝑙     3) 𝐴𝑙 2 𝑆 3      4) 𝑁 𝑎𝐹   5) 𝑃𝐻 3      

6) 𝑁 𝐻 3     7) K 2 S        8) 𝑆 𝑛𝐶 𝑙 2    

A) 2,4,5,7     B) 1,3,4,6,8      C) 3,5,6,7,8  D) 1,3,5,7,8   

 

64 . Qaysi elementlar allatropik shakllarga    ega 



emas ?    

A) 𝐻 , 𝑂 , 𝑁    B) 𝑂, 𝐶, 𝑃   C) 𝑆, 𝑃, 𝑂    D) 𝐹, 𝐶𝑙 , 𝐵𝑟   

 

65. Tarkibida allatropik shakl o`zgarishli   element 



saqlamagan birikmalarni aniqlang.    

A) 𝐹 𝑒𝐶 𝑙 2 , 𝐻 𝐶𝑙, 𝐾 2 S     B) 𝐾 𝐶𝑙, 𝑁 𝑎𝐶𝑙 , 𝐾 2 𝐶𝑂 2   

C) 𝑁 𝑎𝐶𝑙 , 𝐾𝐹 , 𝐻 𝐶𝑙       D) 𝑍𝑛 3 𝑃 2 , 𝐶 𝑢𝐶 𝑙 2 , 𝑁 𝑎𝐶𝑙   

 

66 . Tarkibida allatropik shakl o`zgarishli   



elementlar bo`lmagan moddalarni aniqlang.    

1) 𝐻 𝐶𝑙   2) 𝐶𝑂 2    3) 𝐻𝐹    4) 𝑁 𝑎𝐹   5) 𝑃𝐻 3    

6)𝐴𝑙𝐶 𝑙 3 ,   7) 𝐾 2 𝑆𝑒 ,   8) 𝐾 𝐵𝑟    

A) 3,5,7,8   B) 2,5,6,7,8   C) 2,4,5,7   D) 1,3,4,6,8                 

  

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 




 

FORMULALAR!!! 

 

NaCl – galit (toshtuz),   



KCl – silvin,   

HgCl


2

  – sulema,   

Na

2

SO



4

  – tenardit,   

CaCO

3

  – kalsit (ohaktosh, bor, marmar, aroganit),   



MnCO

3

  – marganesli shpat,   



MgCO

3

  – magnezit,   



Mg 

2

SiO



4

  – olevin,   

ZnCO

3

  – galmey,   



PbCr

2

O



4

  – krokoit (xromni birinchi birikmasi),   

ZnS – aldama rux,   

Fe

3



 C – sementit,   

FeS


2

  – temir kolchedani (pirit),   

FeTiO

3

  – ilmenit,   



CaTiSiO

3

  – sfen,   



CaCl

2

O – xlorli ohak,   



CaSO

4

  – o’lik gips (angidrit),   



Ca(NH

2

)



2

  – kalsiy diamid,   

CaCN

2

  – kalsiy sianamid (g’oza bargini to’kishda 



va azotli o’g’it sifatida ishlatiladi)  

CoAsS – kobalt arsenid (kobalt yaltirog‘i),   

NiAs – fernikel,   

NiAsS – mishyak – nikel yaltirog’i,   

NiAsSb – ulmanit,   

Ag

2



 S – argentit,   

HgS – kinovar,   

AuTe

2

  – kalaverit (oltinni tabiiy birikmasi). 



CuSO

4

  · 5H



2

O – mis kuporosi (mis to’tiyoyi),   

Na

2

SO



4

  · 10H


2

O – glauber tuzi (mirabilit),   

NiS  ⋅  FeS – pentlandit,   

3Ag


2

 S  ⋅  Sb

2

S

3



  – pirargirit,   

HgS  ⋅ 2Sb

2

S

3



  – livingstonit,    

KCl ∙ NaCl – silvinit,   

CuCO

3

 · Cu(OH)



2

  – malaxit (mis yuzasidagi yashil 

dog’),   

2CuCO


3

  · Cu(OH)

2

  – azurit,   



3NaF ∙ AlF

3

  – kriolit,   



MgSO

4

   ⋅  7H



2

O – taxir tuz (kizerit),   

3Mg  ⋅ 4SiO

2

  ⋅ H



2

O – talk,    

CaO ⋅ 3MgO ⋅4SiO

2

  – asbest,   



CaCO

3

  ∙ MgCO



3

  – dolomit,   

CuFeS

2

  mis kolchedani(ya’ni xalkopiritCu



2

S∙Fe


2

S

3



Fe

2



O

3

   ⋅  H



2

O – qo’ng’ir temirtosh,  

FeO ∙ Cr

2

O



3

  – xromli temirtosh,   

Ca

5

(PO



4

 )

5



 F – ftorapatit,   

CaSO


4

  ∙ 2H


2

O– gips,   

CaSO

4

  ∙ 0,5H



2

O – albaster,   

KCl ∙ MgCl

2

  ∙ 6H



2

O – karnallit,   

KCl ∙ MgSO

4

  ∙ 3H



2

O – kainit,   

CaHPO

4

  ∙ 2H



2

O – pretsipitat,   

Zn

2

 SiO



4

   ⋅  nH


2

O – villemit (n = 4 uchun),   

CaMg[Si

4



6

 ] – diopsit,   

talk – Mg

3

[Si



2

O

5



 ]

2

[OH]



2

   yoki 3Mg ⋅ 4SiO

2

  ⋅  H


2

O,   


Mg 

2

[SiO



4

 ] – fosterit,   

Na

2

 [Si



2

 Al


2

O

8



] – nefelin,   

Ca[Si


 2

Al

2



O

8

 ] – anortit,   



K

2

 O  ⋅  Al



2

O

3



   ⋅  6SiO

2

  – dala shpati (ortaklaz),   



Al

2

 O



3

   ⋅  2SiO

2

   ⋅  2H


2

O – kaolin (oq gil),   

Na

2

O  ⋅  Al



2

O

3



   ⋅  2SiO

2

  – nefelin,   



3

 [Fe(CN)



6

] – qizil qon tuzi,   

4

[Fe(CN)



6

 ] – sariq qn tuzi,   

Fe

4

[Fe(CN)



6

 ]

3



  – berlin zangori,   

Fe

3



 [Fe(CN)

6

 ]



2

  – trunbul ko’ki,   

FeTiO

3

   ⋅ Fe



3

O

4



  – titan magnetit.   

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

 

 




 

 

 



Yüklə 1,26 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   2




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin