M. F. Ziya yeva, G. X. Ma VL yano va ginekologiya


Q in n in g orq a gu m b azi o rq a li q orin b o ^ h lig N n i


səhifə30/220
tarix16.08.2023
ölçüsü
#139571
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   ...   220
Зияева М.Ф. Гинекология. 2-нашри

Q in n in g orq a gu m b azi o rq a li q orin b o ^ h lig N n i
pu n k siya qilish
Q o r i n p a r d a s id a yalligNanish ja r a y o n la r i b o N g a n d a kichik 
c h a n o q d a t o 'p l a n g a n su y u q lik (yiring, e k s su d a t) x a ra k te rin i 
an iq la sh u c h u n q i n n in g o r q a g u m b a z i d ia g n o s tik a m a q s a d id a
te sh ila d i, y a ’ni p u n k s iy a qilin a d i. D u g la s b o ‘sh lig ‘idagi o ‘s m a -
larn in g (k istalarn in g ) su y u q lik x a ra k te rin i a n iq la s h u c h u n bu 
u s u ld a n fo y d a la n ish y a r a m a y d i, c h u n k i b u n d a infeksiya kirish 
va o ‘s m a n i n g ta rq a lib ketish xavfi boNadi.
Bu o p e ra tsiy a u c h u n a sb o b la r, xodim lar va b e m o r barcha
a s e p tik a va a n tis e p tik a q o id a -
laridagi m u v o fiq ta y y o rla n a d i. 
A s b o b l a r d a n
qin
k o bz g u l a r i
(qoshiqsim on va yassi k o ‘zgular), 
ikkita podyom nik, ikki juft pule­
voy qisqich, ikkita uzu n pinset, 
10 yoki 20 ml sigNmli shprisga 
tegishlicha u z u n (1 2 — 15 sm ) 
y o bg lo n igna tayyorlab q o byiladi 
(3 0 -rasm ).
O r q a g u m b a z sinov m a q ­
s a d i d a q u y i d a g i c h a p u n k s i y a
qilinadi. Shprisga q a d a lg a n igna 
b ilan o r q a g u m b a z d evori o ‘rta
c h iz iq b o ‘y lab, b a c h a d o n b o ‘y- 
n id a n 1 sm n a r id a n teshiladi 
( 3 1 - r a s m ) .
P o r s h e n n i t o r t i b ,
D u g la s b o ‘sh lig ‘idagi suyuqlik 
s h p ris g a to r tila d i. 
I g n a o l i n -
g a n d a n k eyin g u m b a z d e v o ­
rin in g tesh ilg an jo y ig a y o d su r- 
tiladi. O lin g a n suyuqlik ( q o n ,
46
3 0 -ra sm .
G i n e k o l o g i k
t e k s i i i r u v d a q o N l a n i l a d i g a n
a s b o b l a r :
/ — q o s h i q s i m o n k o ' z g u ;
2— p u l e v o y q i s q i c h ;
3—
b a c h a d o n z o n d i ;
4— p u n k s i y a
q ilis h s h p r isi
5 — u c h i e g il g a n
q i s q i c h .


yiring, ekssudat) tekshirish u c h u n
lab o ra to riy a g a yuboriladi.
Tashxis q o ‘yish m aqsadida b a ­
c h a d o n qirilib, qirindini gistologik 
t e k s h i r i s h
b a c h a d o n t a n a s i d a g i
y o m o n sifatli o ls m a l a r n i a n i q -
lashning m u h im usuli hisoblanadi.
Q a t o r h o l l a r d a d i a g n o s t i k a
m a q s a d id a qirib olish o ‘m i g a va- 
k u u m - n a s o s g a re zina s h la n g o r ­
qali 
u l a n g a n , b a c h a d o n b o ‘s h - 
lig l iga k i r itila d ig a n m a x s u s k a - 
nyulya y o rd a m id a v a k u u m - biopsiya 
b ila n h a m kifoyalaniladi.

Yüklə

Dostları ilə paylaş:
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   ...   220




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin