N xolmatov. N. Im om ova makro va mikro


Yalpi najlilik (Total utility)



Yüklə 0,53 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə50/207
tarix13.12.2023
ölçüsü0,53 Mb.
#174586
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   207
Makro va mikro iqtisodiyot.pdf. Xolmatov N. (1)

Yalpi najlilik (Total utility)
— m a 'l u r n b ir v aq td a, m a 'l u m bir t o ­
v a r yoki x iz m a tn i iste’ mol qilish n a tija sid a o lin a d ig a n yalpi q o n dirish. 
N aflilikfunksiyasi -
is t e ' m o l c h i n i n g in d iv id u al istagin i an iq la b
b eru v c h i i s t e 'm o l x ajm i v a yalpi n aflilik o ' r ta s id a g i son j ih a td a n
b o g 'liq li k n i k o 'rsa ta d i.
U = f ( x , x 2 x ,
.....
x j
55


U=naJ/ilik.
.V/AN.Y, 
x„=iste’m ol qilinadigan n e ’mai/ar miqdori.
N aflilik f u n ksiyasi i s t e 'm o l c h i n i n g i s t e 'm o l q ila d ig a n n e ' m a t l a r
x ajm i bilan, u u s h b u n e 'm a tla r n i i s t e 'm o l qilish n a tija sid a o la d ig a n
naflilik darajasini ifodalaydi. N a f lilik f u nksiyasi orqali n a f a q a t u m u ­
m iy naflilikni ifo d alash m u m k i n balki, k e t m a - k e t n e ’m a td a n q o ' s h i m ­
c h a bir birlik i s t e 'm o l qilish n a tija sid a o la d ig a n q o ' s h i m c h a o ' s g a n n a f
m iq d o rin i ifo d a lo v c h i, chekli nafni ham an iq la s h m u m k in .
Chekli naflilik (M ariginal utility) -
bir birlik q o ' s h i m c h a i s t e ' ­
mol n a tija s id a o lin a d ig a n q o ' s h i m c h a naflilikdir.
l s t e ’m o lc h ilik ta n lo v in in g
t o ‘g ‘rilik tam oyili
bu yalpi v a m e ’y oriy 
naflilik em as. balki, bir s o ' m x a r a ja tg a t o ' g ' r i keladiga n m e ’y o iy n a f ­
lilikdir.
M U= TUr TU,/Q2-Q,=TU/Q;
3. 
B efarqlik egri ch izig‘i
Befarqlik egri chizig'i
- is t e ’m olni bir xil d a r a ja d a q o n d ir u v c h i 
yaroqli, foydali to v a r ta nlovla ri y i g 'i n d i s i n i tashkil etadi. B e fa rq lik
egri c h i z i g 'i is t e ’m o lc h i uchun bir xil n a f beruvc hi n e ' m a t l a r k o m b i -
natsiyalarini ifodalaydi. D e m a k , c h i z m a n in g n u q ta la r orqali keltiriIgan 
tova r ta n lo v la rig a is t e ’m olchi befarq b o 'la d i .
B e fa r q lik egri c h i z i g 'i turli g u r u h d a g i tova rlar v a x i z m a t la r g a
nisba ta n sh a x siy afzal k o 'r is h dara jasini ta sv irlab beradi. A m m o afzal 
k o 'r i s h n i n g o 'z i is t e ’m olc hi xatti-x a ra k a tin i to 'liq tu sh u n tirib b e r m a y -
di. Iste’m o lc h in in g individual ta n lo v ig a b y u d je tn in g c h e g a r a la n g a n lig i 
h am ta 's i r etadi, c h u n k i bu turli to v a rl a r va x iz m a t la r n in g n arx ig a
k o ' r a k ish ila rn in g is te 'm o lin i c h e k la b q o 'y a d i .

Yüklə 0,53 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   46   47   48   49   50   51   52   53   ...   207




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin