O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V



Yüklə 13,57 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə77/238
tarix22.10.2023
ölçüsü13,57 Mb.
#159708
1   ...   73   74   75   76   77   78   79   80   ...   238
Normal fiziologiya (O.Alyaviya va b.)

Qo'shimcha motor.
Q o ‘shim cha m o to r soha k atta yarim sharlam ing m edial 
sohasida boMib, diam etri 1-2 sm dan oshm aydi. G avdaning ham m a qism idagi 
m uskullar vakilligi shu sohada ekanligi uning turli qism lariga ta ’sir etib k o ‘rib 
aniqlanadi.
Q o ‘shim cha m o to r sohaga ta ’sir etilganda ta n a holati o ‘zgaradi, ayni vaqtda 
oyoq va tan an in g ikki tom onlam a harakatlari ro ‘y beradi. K o‘pincha shu sohaga 
stim ul berilg an d a h a r xil vegetativ reaksiyalar kelib chiqadi - qorachiqlar kengligi 
o ‘zgaradi, y u rak urish tezlashadi va hokazo. Q o‘shim cha m otor soha odam holatini 
b o shqarishda y o rd am ch i aham iyat kasb etadi, deb faraz qilishadi (odam holatini 
m otor v a p rem o to r so h a lar boshqaradi).
Miya po'stlog'in'm g ko'z harakatlarini boshqaradigan qismlari.
19-va 8- 
m aydonlam ing turli nuqtalariga ta ’sir etilganda ikkala k o ‘zning koordinatsiyalangan 
harakatlari ro ‘y beradi. Y arim sharlar p o ‘stlog‘ining ensa b o ‘lagidagi 19-maydondan 
boshlanuvchi yoM lar m iy a o ‘zaniga to ‘p pa-to‘g ‘ri borib, ko ‘zning qaralayotgan 
narsaga tikilishini ta ’m inlashi k o ‘rsatib berildi. E nsa boMagidagi 19-m aydonga 
q a ra m a -q a rs h i o ‘ la ro q , p e s h a n a boM agidagi 8 -m ay d o n k o ‘zn in g Ix tiy o riy
harakatlariga aloqador.
Lim bik sistema funksiyalari
B elbog1 pushta (gippokam p p ushtasiga o ‘tadi), 
asli gippokam p, tish li fassiya, gum baz v a bodom sim on yadro lim bik sistem aga 
kiradi. Bu tuzilm alam ing hammasi yarim sharlar p o ‘stlogMning tepa, k o ‘ruv, chakka, 
eshituv v a b o s h q a so h a lari bilan k o ‘p to m o n lam a bogM anganligidan afferent 
ta ’sirlam i sintez qilish jarayonlarida lim bik sistem a muhim ahamiyat kasb etadi. Bir 
qancha eksperim ental m a ’lum otlar (ta’sir etib, potensiallam i ajratib olish tajribalari) 
va klinik k u za tish lar shundan guvohlik beradiki, hayvon yoki odam ning biror 
ta ’sirga ijobiy y o k i salbiy m unosabatini iz h o rq ilad ig a n em otsional reaksiyalarida 
lim bik sistem a v a ayniqsa, gippokam p b ev o sita qatnashadi. Bu reaksiyalarda 
retikulyar fo rm a tsiy a va bodom sim on y ad ro la r ju d a m uhim aham iyat kasb etadi, 
ular bilan gippokam p o ‘rtasida ikki tom onlam a nerv aloqalari ko‘p. Y uqorida aytilgan 
tuzilm alam ing ham m asi birgalashib ishlab, qidirish, jin siy himoyalanish va boshqa 
m urakkab b io lo g ik reaksiyalam ing boshqarilishini ta ’minlaydi.
P o ‘stlo q d a g i v a p o ‘stloq ostidagi s tr u k tu r a la r n in g halqasim on o ‘z a ro t a ’siri. 
Katta yarim sharlar po ‘stlog 'ining sensor
soha
lari bilan talamusning spetsifik
yadrolari o'rtasidagi ikki tomonlama bog'lanishlar.
Y arim sharlar p o ‘stlogMning 
aksari sohalari ta lam u sn in g spetsifik yadrolariga ikki tom onlam a - afferent v a ef­
ferent yoMlar o rq ali bogMangan. A fferent im pulslar ko ‘tariluvchi yoMlar orqali 
p eriferiry ad an k a tta yarim sharlar p o ‘stlogMning sensor sohalariga kiradi. Bu
126
www.ziyouz.com kutubxonasi


sohalam ing h ujayralari e s a o ‘z n avbatida talam u sn in g o ‘sha spetsifik y ad ro la rig a
tushuvchi to la la r yuboradi. T alam us y ad ro la ri o rq ali yarim sharlar p o ‘s tlo g ‘ iga 
afferent signallar o ‘tishini o ‘zgartira oladigan ¡m pulslar shu tushuvchi to la la r o rq ali 
keladi. R e tse p to rlam in g ta ’sirlanishiga ja v o b a n talam usda yuzaga c h iq a rilg a n
p o ten siallar m ah alliy sovitishda to rm o z la n a d i, b unday sovitish yarim s h a rla r
p o ‘stlo g ‘ in in g s e n s o r so h a sid ag i te g is h li q is m la m in g fu n k sio n al fa o llig in i 
y o ‘q o ta d i. M u a y y a n a f f e r e n t s is t e m a n i n g p o ‘ s tI o q d a g i p r o y e k s i y a s i n i
ishlamaydigan q ilib q o ‘yish natijasida, o ‘sha proyeksiyaga talam us yadrolari o rq ali 
kiruvchi afferent signallar o‘tm ay qolishi sh u n d a n guvohlik beradi. K atta y arim
sharlar p o ‘stlo g ‘ining chekli b ir qism i so v itilg a n d a, b osh q a afferent sistem alard an
talam us y ad ro lari orqali signallar kelishi buzilm ay d i. Shunday qilib, katta y a rim
sharlar p o ‘stlog‘i o ‘ziga keluvchi afferent im pulslam i g o ‘yo filtrtab, ulam ing o qim iga 
ta ’sir etadi. T ushuvchi kortiko-fugal im pulslar talam usning nospetsifik y ad ro la rig a 
ham , spetsifik y ad ro larig a ham, shuningdek, tizzasim on tanalarga va u zu n c h o q
miyadagi G oll h am d a Burdax y adrolariga h am t a ’sir eta olishini k o ‘rsatu v c h i 
m a’ lum otlar y a q in d a olindi. K atta yarim sh a rla r p o ‘stlo g ‘i shu tufayli s e n s o r 
traktlardan afferent signal la ro ‘tishini boshqara oladi: shu paytdam uhim roq boMgan 
axborotni 
0
‘tkazadi, ikkinchi darajali axborotni o 'tk az m ay turadi. «D iqqat e ’tib o m i 
tashkil etish», y a ’ni m uayyan tasirotlam i idrok q ilish g a ja lb etish m exanizm laridan 
biri shundan iborat b o ‘lsa kerak.
Yarim sharlar p o ‘stlo g ‘ining hujayralari bilan talam us hujayralari o ‘rtasida ikki 
tom onlam a b o g ‘ la n ish la r b o rlig id a n h a lq a s im o n o ‘z a ro ta ’s ir q a ro r to p a d i. 
Talamokortikal halqa orqali im pulsningaylanibyurishi (sirk u ly atsiy a)-ta’sir izlarini
To's
3 9 -ra s m . L im b ik tizim .
127
www.ziyouz.com kutubxonasi


k a tta y arim sharlar p o ‘s tlo g ‘id a u sh la b turuvchi m uhim m exanizm lardan biri deb 
f a ra z q ilishadi. M asalan, k a tta y arim sharlar p o 'stlo g 'in in g y u zasig a qisqa, am m o 
y e ta rlic h a kuchli ta ’sir b erilg an d a, yarim sharlar po ‘stlog‘i bilan talam us o ‘rtasida 
p o te n sia lla m in g past ch a sto tali teb ran ish lari uzoq vaqt aylanib yurishi k o 'rsa tib
berildi.
K a t t a y a r im s h a r l a r p o ‘s tlo g ‘i b ila n r e tik u ly a r fo rm a ts iy a o ‘r ta s id a g i 
ik k i to m o n la m a b o g M a n ish la r. Y arim sharlar p o ‘stlo g ‘i bilan m iya o‘zanining 
retikulyar formatsiyasi o ‘rtasida m urakkab o 'za ro ta’sir m avjud: retikulyar formatsiya 
k a tta y arim sh arlar p o ‘stlo g ‘in in g tonusini oshiradi, katta yarim sh arlar p o stlog i 
e s a retik u ly ar fo rm atsiyaga tu sh u v c h i - q o ‘zg‘atuvchi va to rm ozlovchi im pulslar 
y u b o rib retikulyar form atsiyaning q o ‘z g ‘aluvchanligini oshira yoki kam aytira oladi. 
K atta yarim sharlar p o ‘stlog‘i retikulyar strukturalarga ko ‘pincha torm ozlovchi ta ’sir 
k o ‘rsatadi. R etikulyar form atsiya yarim sharlar po‘stlog4iga faollashtiruvchi ta ’sirini 
k u c h a y tirib , yarim sh a rla r p o ‘s tlo g ‘ining q aram a-qarishi to rm o z lo v c h i ta sir 
etad ig an m exanizm ini ish g a so la d i, b u m exanizm k o rtiko-retikulyar qaytar aloqa 
v ositasida retikulyar form atsiyani torm ozlab turadi. M iya m exanizm larining faolligi 
shunday o ‘z -o ‘zidan b o sh q a rilish tufayli, doim o b ir d arajad a turadi.
Y arim sharlar p o ‘stlo g ‘i b ila n retikulyar form atsiya o 'rta sid a im pulslam ing 
a y lan ib yurish tufayli, m iy a n in g te tik holati muttasil b ir xilda turadi. Farm akologik 
p r e p a ra tla r y u b o rish y o 'l i b ila n o ‘sha halq asim o n o 'z a r o ta s ir b u z ilg a n d a
k o 'tarilu v c h i - faollashtiruvchi ta ’sirlar to ‘xtab, m iya narkotik uyqu holatiga kiradi.
H a r a k a t r e a k s iy a la r in in g k a t ta y arim s h a r l a r p o ‘s tlo g ‘ ida n a z o r a t 
q ili n is h i ( k o r t i k a l n a z o r a t ) . O d a m v a yuksak d a ra ja d a g i h a y v o n la r b o sh
m iyasining katta yarim sh a rla r p o ‘stlo g ‘i butun organizdagi barcha harakat aktlarim
b o s h q a rib tu ra d i. V o y a g a y e tg a n su te m iz u v ch i h a y v o n la m in g a k s a riy a tid a
h ara k a tla r (m asalan, yu rish , y u g u rish ) yarim sharlar p o ‘stlo g 1 ining ishtirokidan 
ta sh q ari yuzaga ch iq a o la d i v a yarim sharlar po‘stlog‘i o lib tashlangandan keyin 
saqlanib qolad i, m ay m u n la rd a v a ayniqsa, odam da h arakatlar k atta yarim sharlar 
p o ‘ stlog* in ing m uqarrar ishtirokida yuzaga chiqadi. Funksiyalam ing kortikal izatsiya 
fenom eni s h u n d a n a m o y o n b o ‘ladi. O dam katta yarim sharlar po stlog ining m otor 
sohasi hatto o zgina z a rarlan g a n d a (m asalan, trom bozda yoki qon quyilganda) ham
g av d a n in g q aram a-qarshi to m o n id a to ‘la harakat falaji kelib chiqadi.
4 0 - r a s m . K o rtik o -re tik u ly a r b o g 'la n ish la r (G . M egundan).

Yüklə 13,57 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   73   74   75   76   77   78   79   80   ...   238




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin