O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V



Yüklə 13,57 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə76/238
tarix22.10.2023
ölçüsü13,57 Mb.
#159708
1   ...   72   73   74   75   76   77   78   79   ...   238
Normal fiziologiya (O.Alyaviya va b.)

oqibatlari.
Yarim sharlar p o ‘s tlo g ‘ining m otor sohasi ja ro h a tla n g a n d a yoki shu
124
www.ziyouz.com kutubxonasi


sohada qon aylanishi buzilganda (m asalan, q o n q u y ilg a n d a) odam gavdasining 
qaram a-qarshi yarm idagi m uskullar to l a y o k i q ism an falaj b o ‘ladi (
gemiplegiya
). 
Falaj sim ptom lari ju d a sekinlik bilan y o ‘q olib, h a ra k a tla r tiklanadi. O dam m iya 
p o ‘stlog‘ining m otor sohasi zararlanganda ayrim m a y d a harakatlam i, m asalan, q o ‘ I 
yoki oyoq barm oqlarining harakatlarini b ajarish k o ‘p ro q qiyinlashadi. Q o ‘!-oyoq 
muskullarining ishtirokida yuzaga chiqadigan m u rak k ab harakatlar tezroq tiklanadi
operatsiyada zararlangan yarim sharga q a ra m a-q arsh i tom ondagi q o ‘l-oyoqning 
ayrim harakatlari e s a uzoqroq vaqt m obaynida b u z ilg a n ic h a qoladi, b u zilganda 
ham k o ‘proq buziladi.
Motor sohaning tushuvchiyo ‘llari.
M o to r s o h a d a g i piram idal h u jayralam ing 
o ‘siqlaridan bir qism i 
kortikospinal
traktni hosil q ila d i. T ushuvchi nerv tolalarning 
ikkinchi qism i, asosan kollaterallari m otor sohadan p o ‘stloq ostidagi strukturalarga 
borib, ikki turli y o ‘Ini hosil qiladi. U lardan b a ’zilari m o to r soha hujayralarini ta rg 'il 
tan ag a, qizil y a d ro g a , q o ra su b stan siy a g a bogM aydi. V aro liy k o ‘p rigi o rq a li 
keladigan tu sh u v ch i to la la r esa m o to r so h an i m iy a c h a b ilan b o g 'la b , 
ponto

serebeliyar traktni
h osil qiladi.
K atta yarim sh a rla r p o ‘stlog‘ining m otor so h a si sh u y o ‘llar orqali m arkaziy 
nerv sistem asiningpastroqdagi b o 'lim lariga im p u lslar m arkaziy nerv sistem asining 
pastroqdagi b o ‘lim lariga, im pulslar yuborib, o rg an iz m d ag i harakat apparatining 
faoliyatini boshqaradi.
Katta yarim sharlar p o ‘st!og‘ idagi m otor so h a n in g tu sh u v tolalaridan b ir qism i, 
b undan tash q ari, retik u ly ar form atsiya va g ip o ta la m u s h u jay ralarig a b ev o sita
boradi, shu tufayli h ara k at sohasining ta ’sirla n ish ig a ja v o b a n k o ‘p incha to m ir 
reaksiyalari kelib chiqadi.
Yarim sharlar p o 's tlo g 'in in g p rem o to r so h a si.
K a tta y a rim s h a r l a r
p o ‘s tlo g ‘ining h a ra k a t (m o to r) sohasidan o ld in g i to m o n d a prem o to r so h a b o r, 
bu soha B rodm an b o ‘y ic h a 6-va 8 -m ay d o n lam i e g a lla y d i. P re m o to r so h a d a ham
piram idal h u ja y ra la r ju d a ko ‘p. Bu h u ja y ra la m in g o ‘siq la ri sp in al n ey ro n la rg a 
ham , ta rg ‘il tan ag a, dum li yadroga, qizil y a d ro g a , q o ra substansiyaga v a sh u
k ab ilarg a ham b o rad i. Q o ‘z g ‘alish!ar shu y e rd a n re tik u lo -s p in a l, te k to -sp in a l, 
r u b r o - s p i n a l v a v e s t i b u l o - s p i n a l y o ‘ l l a r o r q a l i m iy a n in g o r a l i q v a
harakatlantiruvchi n ey ro n larig a kiradi.
6-m aydonning ayrim qism lariga elektr toki b ilan ta ’sir etilganda bosh v a tana 
ta ’sir etilayotgan yarim sharga qaram a-qarshi to m o n g a harakatlanadi. Bu h arakatlar 
koordinatsion x arakterda b o ‘lib, m uskullar tonusining o ‘zgarishi bilan davom etadi. 
6-m aydon q ism laridan birining ta ’sirlanishiga ja v o b a n o v q at yutish h arak atlari, 
nafas olishning keskin d arajada o ‘zgarishi va ch in q irish hodisalari kelib chiqadi.
O dam m iya p o ‘stlo g ‘ining prem otor sohasidagi k ic h ik b o ‘laklar neyroxirurgiya 
operatsiyalarida olib tashlansa, q o ‘ Ining nozik h ara k atla ri saqlangani holda harakat 
ko‘nikma!ari buziladi.
K atta yarim s h a rla r p o ‘stlo g ‘idagi p re m o to r so h a n in g b a ’zi q ism lari o lib
tashlansa, v o y ag a y etg an so g ‘lom o dam ga xos boM m agan reflekslar kelib ch iq ad i. 
M asalan, m iya p o ‘stlo g ‘ining prem otor sohasidan q o ‘l harakatlarini b oshqaruvchi
125
www.ziyouz.com kutubxonasi


boMagi olib ta sh la n g ach , z o ‘r berib changallash refleksi ro ‘y beradi: yengilgina 
tagtil ta’sir (k aftg ateg ish ) natijasida harakat kelib chiqadi. Bu harakat yangi tug‘ilgan 
b o la la rd a p ira m id a l y o ‘l funksional jih a td a n y etilg u n c h a o ‘tadigan dav rd ag i 
changallash refleksini eslatadi.
V oyaga y etm ag an kishilar m iya p o ‘stlo g ‘ining m otor yoki prem otor sohasida 
oyoq m usku llarin in g vakilligi joylashgan soha olib tashlansa Babinskiy refleksi 
paydo boMadi.

Yüklə 13,57 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   72   73   74   75   76   77   78   79   ...   238




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin