O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V



Yüklə 12,57 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə102/236
tarix21.10.2023
ölçüsü12,57 Mb.
#159277
1   ...   98   99   100   101   102   103   104   105   ...   236
Normal-fiziologiya

Kretinizm.
O dam da q alq o n sim o n b ez n in g bolalik davridayoq sust ishlashi 
(g ip o tire o z ) kretinizm kasalligiga o lib k eladi. Uning xarakterli belgilari shuki, b o 'y
o ‘sm ay q o la d i, gavda nisbatlari buziladi, b alog'atga yetish to'xtaydi, ruhiyat orqada 
q o la d i. K retinizm bilan kasallangan bolalam in g o g ‘zi ochiq va tili doim o g 'zid a n
c h iq ib tu ra d i, shu sababli ular n afas o lis h g a va ovqat yutishga qiynaladi.
Miksedema.
V oyaga yetgan o d a m n in g qalqonsim on bezi yetarli ishlam asa, 
m ik sed e m a degan kasallik kelib chiqadi. B u kasallikda asosiy alm ashinuv 3 0 -4 0
%
g a k a m a y ib ketadi. Q ism an y o g ‘ t o ‘q im a sid a yog‘ k o ‘payishi, asosan esa to ‘qim a 
su y u q lig in in g ortishi natijasida g a v d a v az n i ortib ketadi. O qsillar alm ashinuvining 
b u zilish i sa b ab li hujayralararo b o ‘sh liq d a mutsin va album inlar k o ‘payib ketadi. 
O q sillar to ‘qim a suyuqligining o n kotik bosim ini oshiradi. Shu sababli to ‘qim alarda, 
a y n iq sa te ri osti kletchatkasida su v u sh lan ib qoladi (lotincha «m iksedem a»ning 
ta rjim a si «shilim shiq shish» deg an id ir).
Endemik bo 'qoq.
B a’zi jo y la m in g aholisi o'rtasida qalqonsim on bezning yetarli 
ish la m a slig id a n b e z to ‘q im a sin in g o ‘s ib ketishi, y a ’ni b o ‘q o q k o ‘p uchraydi. 
B o ‘q o q d a qalqonsim on b ez gipertrofiyalanadi, folikulalar k o ‘payadi, am m o ajralib 
ch iq ad ig a n g orm on mikdori kam ayadi.
T u p ro q , su v va o ‘sim lik h a y v o n o v q a tid a y o d y e tish m a y d ig an jo y la rd a
g ipotireozning har xil shakllari, ayniqsa b o ‘qoq k o ‘p tarqalgan. Endem ik b o ‘qoqning 
o ld in i o lis h uchun iste'm ol qilay o tg an su v g a va tu z g a y o d préparailari q o ‘shiladi.
Gipertireoz.
XIX asm ing 6 0 -y iIlarid a B azedov va G revs tireotoksikoz degan 
k asallik n i ta sv irlab berishgan, u n in g xarakterli belgilari quyidagilardan iborat: 
q alq o n sim o n b ezning kattalashuvi, k o ‘z chaqchayishi, yurak urishining tezlashuvi, 
b e m o m in g asabiy b o 1 lib qolishi, a s o siy alm ashinuv va gavda h aroratining ortishi, 
o v q atn i k o 'p iste'm o l qilishi va sh u bilan birga ozib ketishi.
166


Tireotoksikoz
qalqonsim on b ez g o rm o n la rin in g o ‘ta k o ‘p ish lan ish i n atija sid a 
u lam in g q on d ag i konsentratsiyasi o rg a n iz m n i zaharlaydigan d a ra ja d a o rtish id ir.
G ipertireoz o zg in ab o ‘lsa B azedov kasallig in in g x arak terli b elg ila ri b o ‘lm aydi. 
B unday h o lla rd a asosiy alm ashinuv k u ch a y ad i, organizm ish v a q tid a s o g io m
odam larg a nisbatan k o ‘proq energiya sa rfla y d i, yurak te z uradi va q o n d a y o d k o ‘p 
b o ‘ladi. U lar kuydi-pishdi, sertashvish b o ‘lib, b a ’zan o ‘zini tu ta o lm ay d i.
Q alq o n sim o n oldi bezlari. O dam da to ‘rtta 
paratireoid bez
bor, bulardan ikkitasi 
qalqonsim on bezning orqasida, q o lg a n ikkitasi esa qalqonsim on b e z n in g pastki 
qutbida jo y la sh a d i. Bez to ‘qimasi q o n v a lim fa tom irlariga boy. Q alq o n sim o n oldi 
bezlari hiqild o q n in g yuqori nervidan in n erv atsiy a oladi.
O rganizm dagi kalsiy alm ashinuvi p ara tg o rm o n va kalsiotonin h iso b ig a am alga 
oshadi.
P aratgorm on yoki paratirin q alqonsim on oldi bezlarida sintezianadi. U qondagi 
kalsiy m iqdorini oshiradi. Bu g o rm o n n in g n ishon-a'zolari suyak v a buyrakdir. 
Suyak to ‘qim asida paratirin o steoklastlar vazifasini kuchaytiradi, b u o ‘z n avbatida 
s u y a k n in g d e m in e ra liz a ts iy a s ig a h a m d a q o n p la z m a s id a k a ls iy v a fo s fo r 
m iqdorining ortishiga olib keladi. P aratg o rm o n buyrak kanalchalarida k alsiy qayta 
s o ‘rilishini stim ullaydi. Fosfatni q a y ta s o ‘rilishini esa torm ozlaydi. B u ho lat esa 
giperkalsiyem iyaga va fosfaturiyaga o lib k eladi. Fosfaturiyaning y u z a g a chiqishi, 
ushbu g orm onning giperkalsiyem ik effek tin i am alga oshirishda k atta aham iyatga 
ega. K alsiy fosfatlar bilan erim aydigan b irik m alar hosil qiladi, fosfatlar siydik bilan 
katta te zlik d a chiqadi, bu esa qonda e rk in k alsiy m iqdorining o rtish ig a o lib keladi. 
Paratgorm on kalsitriol sintezini k u chaytiradi, b u esa vitamin D , n in g faol m etaboliti 
b o ‘lib hisoblanadi. Vitamin D3o ld in ig a te rid au ltra b in afsh a nurlari ta ’sirid a nofaol 
h o la td a h o sil b o ‘ ladi, s o ‘ngra e s a p a ra tg o rm o n ta ’s irid a j i g a r v a b u y ra k d a
faollashadi. K alsitriol ichak d ev o rid a k alsiyni b o g io v c h i o qsil h o sil b o ‘lishini 
te z la s h tira d i va n atija d a k a lsiy n in g q a y ta s o ‘rilish in i k u c h a y tir a d i, b u esa 
giperkalsiyem iyaga olib keladi.
Q alq o n sim o n oldi bezlari h a y v o n la rd a o lib ta sh la n g an d a h a y v o n te tan ik
titrashlardan o 'lad i. Bunga sabab q o n d a kalsiy m iqdorining k am ay ib ketishi va 
nerv-m uskul q o ‘z g ‘aluvchanligining k esk in o rtib ketishidir. Bu p a y td a arzim agan 
ta sh q i t a ’s ir m u sk u lla r q is q a ris h ig a o lib k e la d i. P a ra tg o rm o n q o n g a k o ‘p 
ajratilganda, suyak to ‘qimasida o ste o p o ro z kuzatiladi. Q onda kalsiy m iqdori keskin 
ortib k etadi, buning natijasida siy d ik ch iq aru v organlarida tosh h o sil b o ‘lish xavfi 
tug'iladi.
Giperkalsiyem iya yurak faoliyatining tu rg ‘un ishlashini buzadi. B undan tashqari, 
hazm qilish traktida, Sa21 ionlarini stim ullovchi ta ’siri natijasida oshqozonda gastrin 
va xlorid k islota hosil bo‘lishi b u zilad i, bu ho lat esa oshqozon y ara sin i vujudga 
keltiradi.
P aratgorm on va triokalsitonin se k re tsiy a si q on plazm asidagi k alsiy m iqdoriga 
b o g ‘liq hold a m anfiy qaytarbogM anish ta rz i b o ‘yicha idora etilad i. y a ’ni qonda 
kalsiy m iqdori kam ayib ketsa, paratg o rm o n sekretsiyasi ortadi, tireokalsitonin hosil 
boMishi esatorm ozlanadi. H om iladorlik, laktatsiya payti va o vqatda kalsiy miqdori
167


o z b o M g a n d a b u n d a y f iz i o lo g ik h o la t k u z a tila d i. Q o n p la z m a s id a k alsiy
k o n s e n tra ts iy a s i o rtib k etsa, a k s in c h a p aratgorm on se k re tsiy a si susay ad i va 
tireokalsitonin hosil b o ‘lishi esa ortadi. Tireokalsitoninni qonda k o ‘p b o ‘lishi, bolalar 
riv o jla n ish id a k atta aham iyatga e g a , sa b a b i bu yoshda suyak skeleti shakllanadi. 
B u ja r a y o n n in g a d e k v at k e c h is h i u c h u n tireokalsitonin z a ru r, chu n k i u qon 
p la z m a sid a n kalsiyni a b s o rb sia la y d i va suyak to ‘qim asining h osil boMishi va 
riv o jla n ish i uchun sarflanadi.
Q alqonsim on oldi bezlari o lib tashlangandan so ‘ng skeletning ham m a muskullari 
tirishib q is q a ra d i, y a ’ni ticraydi (p aratire o p riv tetaniya), bu holat sekin asta kuchayib 
va te z -te z takrorlanib turadi. Bu b e z la m in g y o ‘qligi b o ra -b o ra o ‘lim ga olib keladi, 
b u n in g b e v o s ita sababi shuki, n a fa s m uskullarining tirishishi n atija sid a nafas 
b u z ila d i. Q alq o n sim o n oldi b e z la ri o lib tashlangach, titra sh g a m uskullarning 
o ‘z g a rish i em as, balki m arkaziy n e rv tiz im i holatining o ‘zgarishi sabab b o ‘ladi. 
H arak a tla n tiru v ch i nervlar k esilg a n m uskullarning titram asligi shundan dalolat 
berad i. O d am d a paratireoid b e z la r e n d o k rin funksiyasini susayishi gipoparatireoz, 
h ay o t d a v o m id a vujudga kelishi y o k i tu g ‘m a boMishi mumkin. G ipoparatireozda 
q o n d ag i kalsiy kam ayganidan m a rk a z iy n e rv tizimining qo ‘z g ‘aluvchanligi ortadi, 
n a tija d a te tan ik tirishishlar p ay d o b o ‘ladi.
O d a m la rd a tetaniyaning o ‘tk ir sh a k lla ri ham, latent shakllari ham uchraydi. 
P aratire o id b ez la r vazifasi salg in a b u z ilg a n d a latent tetaniya paydo b o ‘ladi, bunda 
y u z va q o ‘l m uskullariga to la b e ru v c h i n erv bosilgandagina m azk u r m uskullar 
tirish ad i. T u g ‘m a g ip o p a ra tireo z d a b o la la rd a suyak, tish, soch o ‘sishi buziladi, 
bilak, k o ‘k rak qafasi, halqum m u sk u llari v a boshqa m uskullarning uzoq qisqarishi 
kuzatiladi.

Yüklə 12,57 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   98   99   100   101   102   103   104   105   ...   236




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin