O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

Miokardning refrakterlik davri va ekstrasistola.
Yurak m iotsitlarini harakat 
patensiali 0,3 s d av o m etadi. B u sk eletm u sk u llari X P d a n 150 m a rtadavom liroqdir. 
X P riv o jla n ay o tg a n d a, hujayra keyingi ta ’sirla m i qabul qilm aydi, q o ‘z g ‘alm aydi 
y a ’ni refrakter d a v rd a bo'lad i. U ning refrakterlik davri skelet muskullari refrakterlik 
davridan 100 b a r a v a r uzoq davom e ta d i. Bu xususiyat yurakni a ’z o sifatid a 
bajaradigan v a z ifa si uchun ju d a zarur. X P vaqtida boshqa kelgan ta ’sirotlarga 
um um an ja v o b b erm ay d i. Bu esa yurakni ritm ik qisqarishlari uchun ju d a m uhim
214

---

(tetanik qisqarishlardan mahrum). Y urak muskuli X P fazalari bilan qo ‘zg‘aluvchanligi 
fazalari orasidagi bog‘liqlik 59-rasm da k o ‘rsatilgan.
Ishlab turgan yurakka uning qisqarishlarini turli d a v rla rid a ta ’sir berilsa, har xil 
jav o b olish mumkin. A gar bu ta’siro t sistola vaqtida, y a ’ni m u tlaq refrakter davrida 
berilsa, ta ’sirot qancha kuchli b o ‘lishiga qaram ay ja v o b q ay tarm ay d i. Refrakterlik 
d avri sistola davri bilan b ir xil dav o m etadi.
M uskul b o ‘shasha boshlasa q o ‘z g ‘alu v ch an lik tik la n a b o sh lay d i va nisbiy 
refrakterlik davri boshlanadi. Y urak m uskullarining X P 0,3 sek davom etadi. Mutlaq 
refrakterlik davri 0,27 sek davom etadi. N isb iy refra k terlik d avri esa 0,03 sek ga 
teng. Bu davrda kuchli ta ’sir b erilsa yurak m usk u li ja v o b q a y ta ra oladi. Juda qisqa 
vaqt q o ‘z g ‘aluvchanlikning supernorm al d av ri dav o m e ta d i, b u davrda b o ‘sag‘a 
osti kuchi bilan ta ’sir etilsa ham , m uskul q isq arish b ila n ja v o b beradi.
M iokard b o ‘shashgan (d iasto la) dav rd a n av b a td a n ta sh q ari ta ’sirot berilsa, 
yurak barvaqt navbatdan tashqari qisqaradi b u h o la t 
ekstrasistola
deb ataladi. 
Ekstrasistem a m avjudligi, uni h arakteri to ‘g ‘risidagi m a ’lum o tlam i EKGni yozib 
olish y o ‘li bilan aniqlash m um kin.
E le k tro k a rd io g ra fiy a . Ishlayotgan yurakning b io e lek trik potensiallarini yozib 
olib, yurak muskullarini tekshirish usuli. N orm al sh a ro itd a yurakning boMmacha va 
q o rin ch a lari k etm a-ket q o ‘z g ‘a lib tu rad i, n a tija d a y u ra k n in g q o ‘z g ‘algan va 
q o ‘z g ‘alm agan qism ida p o ten siallar farqi hosil b o ‘ ladi, y u ra k elektr toki manbayi 
b o ‘libqo!adi. T ana to ‘qim alari e le k tro ‘tkazuvchanlik x o ssa sig a e g a boMgani uchun 
yurakning elektr tokini tana y u zasid an m axsus a sb o b la r y ordam ida yozib olish 
mumkin.
Yurak sikli vaqtida yurakning elektr maydonini ikki nuqtasida potensiallar farqini 
yozib oluvchi egri chiziqqa - elektrokardiogram m a (E K G ) deyiladi, tekshirish usuli 
esa elektrokardiografiya deyiladi.
EKG birinchi 1887 yil A .D . U oller tom onidan y o z ib olingan bo ‘lib, k eng 
qoMlanilmagan. V. Eyntxoven, A .F. Sam oylov, T. Lyuis, V .F . Zelenin va boshqalar 
(1903 y) jo riy etgan usul keng k o ‘ lam da qoM lanilmoqda.
EKG diagnostik usul b o lib tibbiyotdakengqoM laniladi, b u usul yurak faoliyatida 
b irq a to rb u z ilish la rh a ra k te rin ia n iq la sh d a k eng q o ‘llanilm oqda.
H ozirgi vaqtda EK G ni q ay d qilish uchun m axsus p rib o r elektrokardiograflar, 
elektron kuchaytirgich va ossilograflar qoM lanilm oqda. Q ay d qilingan egri chiziq 
harakatlanayotgan q o g ‘o zga ch izilib boriladi. E K G y o z ib olishni yangi-yangi 
takom illashgan usullari k a sh f qilinm oqda. Jism oniy ish v aq tid a m asofadan tu rib
yozib olish, radioaloqa orqali EK G teleelektrokardiografga uzatiladi. X uddi shu 
yoMIar bilan kosm onavtlar, akvalanglar, alp in istlar v a sportchilarda yozib olish 
mumkin. Y urak k o ‘krak qafasida sim m etrik ravishda yotm aganligi va odam gavdasi 
o ‘ziga xos shaklda boMganligi sababli yurakning q o ‘z g ‘algan (-) va q o ‘zg‘alm agan 
(+) sohalarida elektr kuch chiziqlari butun ta n a y u za sid a b ir tekis taqsim lanm aydi. 
S huning uchun E K G ni y ozib o lish d a p o te n sia llar q o ‘l-oyoqlardan va k o ‘k rak
qafasining m a’lum nuqtalaridan olinadi. K o ‘p h o llard a Eyntgoven kashf q ilg an
standart ulash usullari qoMlaniladi: I ulash usuli: o ‘n g q o ‘l, chap q o ‘l; II ulash
215

---

usuli: o ‘n g q o ‘l, c h a p o y o q ; III ulash usuli: chap q o ‘l, chap oyoq. Bu ulash usulida 
h ar ikkala e le k tro d la r ak tiv hisoblanadi.
B u n d a n t a s h q a r i , y a n a G o l d b e r g t a k l i f q i l g a n u c h t a u n i p o l y a r
k u c h a y tir ilg a n u s u l y o rd a m id a : A V R , A V L , A V F , y a ’ni a k tiv e le k tro d o ‘ng 
q o ‘lg a , c h a p q o ‘ Ig a v a c h a p o y o q q a u la n ad i. B u larg a q o ‘sh im c h a ra v ish d a
V ilso n t a k l i f q ilg a n k o 'k r a k q a fa sin in g o ltita n u q ta sid a n b irig a a k tiv e le k tro d
o 'm a t ilib , ik k a la q o ‘ l v a c h a p o y o q q a q o 'y ilg a n e le k tro d la r p a s s iv e le k tro d
v a z ifa s in i o ‘ta y d i. B u u su l u n ip o ly a r u su l b o ‘lib , lotin a lifb o si V x a rfl bilan
belgilan ad i. ( V ,f V a, V ,, V 4, V Jt V4,).
N orm al E K G d a 5 ta - 3 ta m usbat v a 2 ta m anfiy tishlar tafovut qilinadi. Bu 
tis h la r y u r a k d a g i q o ‘z g ‘a lish la m in g ta rq a lish in i o ‘zida aks ettira d i. T ish la r 
q o ‘zg‘algan v a q o ‘ z g ‘alm agan joylar orasidagi potensiallar farqini o 'z id a aks ettiradi. 
Y ozib olin g an t o ‘g ‘ri ch iziq