O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V

po 'stloq maydonchalari
degan b ir q a n c h a qism larga boMinadi. O d a m d a 5 2 hujayra 
m aydonchasi borligini aniqlagan. B rc d m a n n in g sitoarxitektonik k arta si halqaro 
m iqyosda k e n g e ’tirofetiladi. H ujayra m aydonchalarining b atafsilroq sinflanishini 
M oskva m iy a instituti ta k lif ctgan.
K a tta y a r im s h a r la r po‘stio g * id a g i e l e k tr h o d isa la r. K atta y a rim sharlar 
p o ‘stlo g ‘in in g y u z asig ay o k i bosh te risig a ikkita elektrod q o ‘yib, k u ch a y tirg ic h g a 
ulansa, ele k tr potensiallam ing shaklli am plitudasi va chastotasi tu rlic h a boMgan 
u z l u k s iz t e b r a n i s h l a n n i q a y d q i l s a b o ‘ la d i. Bu t e b r a n i s h l a r y o z u v i 
elektroensefalogramma
deb tekshirish usulin in g o ‘zi esa 
elektroensefalograjiya
(encephalon - m iya so'zidan) deb ataladi. Elektroensefalogram m ani V. V . Pravdich 
N em inskiy 1913-yiIda torli galvanom etr yordam ida birinchi marta h ayvonlarda qayd 
qilgan. K ey in ch alik G. B erger e le k tro n kuchaytirgich te x n ik asin i ta tb iq etib, 
o d a m n in g sh ik a stla n m a g a n b o sh te r is i o r q a li e le k tro e n s e fa lo g ra m m a o lish
m um kinligini k o ‘rsatib berdi. Bu usul o ‘sh a v aqtdan buyon eksp erim en tal va klinik 
tad q iq o tlard a keng rasm boMdi.
Elektroensefalogram m ani ajratib o lish n in g ikkita usuli: 
bipolyar
v a
monopolyar
bor. B ip o ly ar usulda katta yarim s h a rla r p o ‘stlogMga yoki bosh te risin in g tegishli 
boMaklariga ajratuvchi ikkita elektrod q o ‘yiladi. Bu holda yarim sharlar po'stlogM ning 
elektrodlar ostidagi qismlari o‘rtasida elek tr potensiallari ayirm asining tebranishlarini 
e lek tro en sefalo g raf asbobda qayd q ilin a d i.
115

---

M o n o p o ly a r usulda b ir elek tro d
(faol elektrod)
po ‘stloq sohasiga q o ‘yiladi, 
ikkinchi (
indiferent
) elektrod o d am q u lo g ‘ining yum shog‘iga yoki hayvonning 
b urun su y a g ig a joylash tirilad i. B u u su ld a faol elektrod ostidagi potensiallam ing 
te b ra n ish la ri q ayd qilinadi. O dam b o sh terisidan ajratib olinad ig an potensiallar 
a m p litu d a si 5 - 1 0 dan 2 0 0 - 3 0 0
mkv
g ac h a, chastotasi se k u n d ig a 0,5 dan 70 
te b ra n ish g a c h a va undan o rtiq b o 'la d i.
Y arim sharlar p o ‘stlog‘i va po ‘stloq ostidagi tuzilmalaming turli qismlarida elektr 
p o t e n s i a l l a r i n i n g
t e b r a n i s h l a r i
o 'r t a s i d a g i
o ‘z a r o
m u n o s a b a tla r
e le k tr o e n s e f a io g r a f ly a u su li b ila n o ‘rg a n ila d i. B u n in g u c h u n k o ‘p k a n a lli 
elektroensefaloraflar ishlatiladi, b u asb o b lar miyaning 4 dan 32 tagacha nuqtasidagi 
e le k tr faolligini bir y o ‘la q ayd q ilish g a imkon beradi. M . N . L ivanov va V . M. 
A n a n e v t a k lif etgan 
elektroensefaioskopiya
usuli bu jih a td a n y an a d a k atta 
im k o n iy atlar ochib beradi. U lar yasag an asbob-elektroensefaloskop yarim sharlar 
p o ‘stlo g ‘m ing 50 ta va hatto 100 ta bo'lag id ag i elektr faolligini yorib va ravshanligini 
u zlu k siz o ‘zgartirib turadigan n u q ta lar shaklida qayd qiladi. S hu nuqtalam ing 
ham m asid ag i potensiallar tebranishi o ‘rtasida mavjud m unosabatlam i analiz qilish 
u chun elek tro n hisoblash m ash in alarid an foydalaniladi.
E lektroensefalogram m a ritm lari.
E le k tr te b ra n is h la r in in g c h a s to ta s i, 
am plitudasi va fiziologik xarakteristikalari jihatidan elektroensefalogram mada to ‘rtta 
aso siy tip tafovut qilinadi.
Alfa-ritm
p otensialningdeyarli sinusoidashakldagi, sekundiga 8 -1 3 chastotali, 
50 
m kv
g ac h a am plitudali ritm ik tebranishlaridan iborat. T ekshirilayotgan kishi 
jism o n iy va aqliy tinchlik sh a ro itid a y otib yoki qulay k resloda o ‘tirib, m uskullam i 
b o ‘sh ash tirg an va k o ‘zlarini yum gan ho ld a tashqaridan ta ’sir olm ayotgan b o ‘lsa, 
a lfa -ritm ro*y-rost seziladi. A k sari tadqiq o tch ilarn in g fik rich a , yarim sharlar
p o ‘s tlo g ‘ining alfa-ritm
k o ‘p roq doim iyligi bilan 
t a ’r if l a n a d ig a n
va 
a m p litu d a s i k a tta r o q
boMadigan ikkita sohasi 
bor: shuiardan biri ensa 
boMagida, ikkinchisi tepa 
b cM ak d a .