O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s


M ehnat t a l i m ining k o ‘rgazm aliligi



Yüklə 5,47 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə22/275
tarix16.12.2023
ölçüsü5,47 Mb.
#181108
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   275
N.A. Muslimov, Sh.S. Sharipov, mehnat talimi oqitish metodikasi kasb tanlashga yolash pdf

M ehnat t a l i m ining k o ‘rgazm aliligi.
M a z k u r tam oyil m e h n a tg a
do ir o 'qu v m a te ria lin i o 'q u v c h ila r o 'rg a n ila y o tg a n h o d isa va j a -
ray o n n i jo n li idrok etish aso sida o 'z la s h tiris h la ri bilan bir qa- 
to rd a , u la r d a a b strakt ta f a k k u r n i s h a k lla n tiris h n i h a m k o 'z d a
tu ta d i.
M e h n a t t a ’limi d a rs la rid a k o 'rg azm ali vositalar sifatida ishlab 
ch iq a rish k orxonalariga ekskursiyalar u y u shtirish, m eh n a t u s u lla ­
rini plakatlar, sxemalar, jadvallar, n a m u n a b u y u m la r n i ko'rsatish, 
o 'quv k in o film la ri, d iafilm la r, diapozitivlar, in fo rm a tik a , E H M
va h o k a z o la rn i n a m o y ish qilish, m e h n a t t a ’lim id a k o 'rg az m a li 
vositalardan to 'g 'ri foydalanish o 'q u v c h ila rn in g texnik b ili m l a r ­
ni p u x ta o 'z la sh tirib olishlariga, ulard a m eh n a t k o 'n ik m a la r i va 
m a la k a la rin in g hosil bo'lish ig a y ord am beradi.
K o 'rg a z m a lilik tu sh u n c h a s i faqat o 'z ko'zi bilan ko'rish m u m ­
kin b o 'lg an v o sitalarnigina e m a s balki eshitish, sezish va idrok 
e tis h n in g bo sh q a tu rla rin i h a m o'z ichiga oladi. K o 'r g a z m a lilik
o 'q u v c h ila rn in g o 'rg an ila y o tg a n o 'quv m aterialiga q iziqish ini 
o s h ira d i, a n a shu obyektga e ’tib o rn i jalb qiladi, k u z a tu v c h a n lik va 
faol idrok etish sifatlarini rivojlantiradi. M a sa la n , o'q u v c h ila rg a
m e h n a t usullari va j a r a y o n la r in i tu s h u n tiris h vaqtida m e h n a t
ta 'lim i o'qituvchisi m u a y y a n m e h n a t u su lla rin i ko 'rsa tish d a r a n g ­
li p lak a tla rd an fo ydalan ib gin a q o lm a s d a n , balki ish h a ra k a tla ri 
va ja ra y o n la rin i bajarishni o'zi nam o y ish qilib ko'rsatadi. B u n d a
u o 'q u v c h ila rn in g e ’tib o rin i ish jo y id a gavdani q a n d a y tutish va 
asb o b la rn i q a n d a y u shlash kerakligi, h a ra k a tla rn i bir m aq sa d g a
qaratish kabilarga jalb qiladi.
Biroq m e h n a t t a ’lim i d a rs la rid a k o 'rg az m a li vositalard an foy- 
d a la n is h g a k atta a h a m iy a t berib, u n ga h a d d a n tashq ari o 'r in
ajratish foyda o 'rn ig a z a ra r keltirishini h a m u n u tm a s lik kerak. 
Shu sababli ko 'rg az m a li v o sita la rd an fo y dalanganda bir q a to r 
m e to d ik talab larga riova qilish zarur.
1. 
K o 'rg a z m a li q u ro lla r d arsd ag i o'quv m ateriali m a z m u n ig a
m os kelish kerak.
38


2. D a r s d a fo yd alan ilad igan b a rc h a k o 'rg az m a li q u r o lla rn i bir- 
d a n ig a osib, k o'rsatib qo'yish yaram ay d i. C h u n k i , bu o 'q u v c h ila r 
d i q q a t - e ’tib o rin i chalg'ishig a olib kelishi m u m k i n .
3. D a r s n i k o 'rg az m a li q u ro lla r bilan h a d d a n ta s h q a ri to'ldirib
y u b o r m a s lik kerak.
4. K o 'rg a z m a li q u ro ln i ko 'rsatish vaqtida m e h n a t o'qituvchisi 
o 'q u v c h ila r n in g bu quro lni idrok etish ja r a y o n in i b o sh q a rib b o ­
rishi lozim .
Biroq o 'q u v c h ila rn in g k o'rg az m a li q u ro lla r y o r d a m id a sezib, 
idrok etishi b i lis h n in g b o s h la n g 'ic h bosqich idir, xolos. Bilish j a ­
ra y o n in in g n av batdagi bosqichi ab strak t ta fa k k u rd ir. Bu m e h n a t 
t a ’lim i d a rs la rid a o 'q itu v c h in in g yangi ish j a r a y o n in i tu sh u n tiri-
shi va m e h n a t u su lla rin i ko'rsatishi o 'q u v c h ila rn in g faol ish y uri- 
tishi b ilan olib b o rilish id a n a m o y o n bo'ladi.
G a r c h i o 'q u v c h ila rn in g m e h n a tg a d o ir o 'quv m ate ria lin i 
o 'r g a n is h d a a n iq idrok etishi u s tu n lik qilsa h a m , h a r xil yoshda- 
gi a bstrakt ta f a k k u r e le m en tlarin i h a m tarb iy ala sh n i u n u tm a s lik
kerak. B u n d a m a x s u s ishlab ch iqilgan k o n s tr u k to rlik texnologik 
tarz d ag i to p sh iriq o 'q u v c h ila rd a n h iso b -k ito b la r qilish, d e ta lla r 
e s k iz larin i, u larn i tay y o rla s h n in g texnologik ja r a y o n la r in i tu zish - 
nig ina e m a s, balki k o n s tru k to rlik y e c h im la r in i a m a lg a o s h irish n i 
h a m talab qiladi.
S h u n d a y qilib m e h n a t t a ’lim id a a n iq idrok etish bilan abstrakt 
t a f a k k u r o 'z a ro b o g 'la n is h d a t a ’sir ko'rsatadi.

Yüklə 5,47 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   18   19   20   21   22   23   24   25   ...   275




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin