O 'z b e k ist o n respublikasi oliy va 0 ‘rta m a xsus t a ’lim vazirlig1


materiallar qarshiligi inshoot va mashina qismlarini mustahkamlikka, bikr-


səhifə14/301
tarix27.12.2023
ölçüsü
#199904
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   301
Materiallar qarshiligi (2)

materiallar qarshiligi inshoot va mashina qismlarini mustahkamlikka, bikr-
likka va ustuvorlikka hisoblash usullarini o'rgatadigan fanilir.


M a te ria lla r q a rs h ilig i fa n i riv o jla n is h ja ra y o n in in g d a stla b ki b o sq ich la - 
rid a m u sta q il fan boMm ay, u m u m iy m e x a n ik a n in g ta rk ib iy q is m la rid a n b in
boMgan. B in o b a rin , u m u m iy m e xa n ika n in g ib tid o iy davrlardan boshlab h o z ir- 
g i davrgacha boMgan ta rix i m a te ria lla r q a rs h ilig ig a ham bevosita alo q ad o rd ir.
1 0 -1 2 m in g y il d a vo m etgan n e o lit (y a n g i tosh a sri) d a v rin in g o x irig a
k e lib N il, T ig r va Y e fra t d a ryo la ri s o h illa rid a dastla b ki shaharlar paydo b o ‘ la 
b o sh la yd i. E ram izdan a w a lg i V —III asrlarda d a s tla b k i m ashina-suv te g ir- 
m o n i ix tiro q ilin a d i. E ram izdan a w a lg i V I asr b o sh larig a k e lib , q a d im g i 
a jd o d la rim iz h o z irg i zam on atam asi b ila n aytganda g id ra v lik a , q u rilis h m e- 
xa n ik a s i, statika, d in a m ik a va k o in o t m e xa n ika sig a o id b o s h la n g ‘ ic h ele- 
m e n ta r b ilim la rd a n xabardor boMganlar. M asalan, k a n a lla r o ‘ tkazish, e kin la r- 
n i s u g 'o rish , suvni te p a likla rg a o lib ch iq is h ka b i is h la m i bajarganlar. H o z irg i 
P okiston h ududida jo yla sh g a n M o h e n jo -D a ro shahrida eram izdan a w a lg i I I I
asrda suv q u v u rla ri (vo d o p ro v o d ) va y o m g ‘ ir s u v la rin i chetga chiqaradigan 
kanalizatsiya tarmogM boMgan. V o d o p ro v o d ta rm o g ‘ i bundan 2500 y il m u- 
qaddam R e sp u blika m iz hududida jo yla sh g a n A fro s iy o b (q a d im g i Samarqand) 
a h lin i z ilo l suv b ila n ta ‘ m in la b turgan. Q a d im g i 0 ‘ rta O siyoda suv ko 'ta ris h
uchun s h o d u v-ch ig ‘ irdan (quduqdan suv chiqaradigan q u rilm a ) foydalanilgan. 
O 's h a va q tla rd a q a l’ alar, m a s jid la r va m aqbaralar, tu ra r jo y b in o la rin in g
b u n y o d e tilis h i q u r ilis h m e x a n ik a s ig a o id b ilim la r n i c h u q u r b ilis h n i, 
qoM lanilayotgan konstruksiya va m aterialga ta n q id iy m unosabat b ild iris h , ular 
ich id a n eng m a q b u lla rin i tanlay b ilis h n i taqozo etardi. K o ‘ p a s rlik ta jrib a asos- 
id a tosh, x o m gMsht va p ish iq g ‘ isht m u s ta h k a m lik la ri orasidagi ta fo v u t to ‘ la 
o 'rg a n ild i. B aland b in o la m in g m aqbul s h a k lla ri to p ild i.
M e x a n ik a n in g n a za riy asoslari dastlab q a d im g i Y u n o n is to n va M is rd a
paydo boMgan. M e x a n ik a g a d o ir ilk y o zm a asar Y u n o n is to n n in g m ashhur 
fa y la s u fi, eram izdan 3 8 4 -3 2 2 y illa r m uqaddam yashab ijo d etgan buyuk 
o lim A ris to te l (A ra s tu ) n in g q alam iga m ansub. « M e xa n ika » s o ‘ z in i ilm iy
atam a s ifa tid a fanga b irin c h i b o r o lib kirg a n o lim ham ana shu b u yu k in- 
so n d ir. M e x a n ik a n in g x ilm a -x il masala va m u a m m o la rin i hal etishda qadim gi 
z a m o n o lim la ri A rx im e d , G e ro n , P la to n , A p o llo n iy , G ip p a rx , Ptolem ey, 
N ik o m e d , A r x it va b o sh q a la rn in g x iz m a tla ri b e n ih o y a ka tta d ir.
Sharq m a m la k a tla rid a m e xa n ika fa n i I X - X I I asrlarda ta ra q q iy eta bosh- 
la d i. B u davrga k e lib S harqning m ashhur o lim la ri aka -u ka B anu M usolar, 
S o b it ib n Q u rra , A h m a d F a rg ‘ o n iy , A b u R ayhon B e ru n iy , A b u A b d u lla al 
X o ra z m iy , A b u A li ib n S ino, U m a r H a y y o m , a l-H a z in iy , a l-F o ro b iy , Ism o il


al-Jazariy, M u h a m m a d a l-X u ro s o n iy s in g a ri u lk a n s iy m o la r ta b iiy fa n la r, 
xususan, m e xa n ika sohasida b a ra k a li ijo d e td ila r. D a s tla b k i ke zla rd a u la r 
ilm -fa n , d a v r va ijtim o iy h a y o t ta q o zo si b ila n A ris to te l, G eron, A rx im e d , 
F ilo p o n va b o sh q a la rn in g a s a rla rin i ta rjim a q ilis h v a u la m i sharhlash b ila n
shug‘ u lla n g a n la r. S harhlar k o ‘ p in c h a m u s ta q il a sarlar darajasiga k o ‘ ta rilg a n . 
V a ta n d o s h im iz A b u A l i ib n Sino a n tik o lim F ilo p o n n in g m e xa n ika sohasi- 
dagi g‘ o y a la rin i davom e ttirib , 

Yüklə

Dostları ilə paylaş:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   301




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin