Obsah úvod



Yüklə 47,89 Kb.
tarix29.03.2017
ölçüsü47,89 Kb.
#12892
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25, Banská Bystrica



SRDCE A CIEVNA SÚSTAVA


Petronela Šnírerová

III.E

2012/2013



OBSAH
ÚVOD

1.Srdce – COR.......................................................................................................................2

1.1Minútový objem..............................................................................................................3

1.1.2 Riadenie srdcového výdaja.....................................................................3

2. Krvný obeh.......................................................................................................................4

2.1 Krvné cievy.......................................................................................................................5

2.2 Malý a veľký krvný obeh............................................................................................5

3. Poruchy srdcového rytmu – arytmia/dysrytmia................................................6

3.1 Čo je arytmia....................................................................................................................6

3.2 Príčiny vzniku arytmie................................................................................................6

3.3 Diagnostika a liečba arytmií.....................................................................................6



4. Poruchy krvného tlaku................................................................................................7

4.1 Vysoký krvný tlak..........................................................................................................7

4.2 Nízky krvný tlak.............................................................................................................8

ZÁVER..................................................................................................................................10

BIBLIOGRAFIA..................................................................................................................11


ÚVOD
Všetky časti ľudského tela sú skúmané desiatky rokov no stále ukrývajú plno záhad.

Vo práci, ktorú práve držíte v rukách sa budem venovať srdcu a cievnej sústave a ochoreniam s nimi spojenými. V prvej časti práce si priblížime srdce, jeho stavbu a funkcie v tele. Priblížime si aj dýchanie. V druhej časti sa dozvieme o poruchách srdcového rytmu a nestálosti krvného tlaku. Príjemné čítanie.



1. Srdce - cor
Každá časť ľudského tela musí byť dostatočne zásobená krvou, aby mohla vykonávať činnosť, na ktorú je určená. Túto funkciu zabezpečuje srdce.

Obrázok č.1


Srdce je uložené v centrálnej časti hrudníka (mediastinum), v medzipľúcí. Leží na stredovej línii tela, väčšou časťou vľavo. Váži asi 300 - 350 g u mužov a 250 – 300 u žien. Jeho dĺžka od bázy k hrotu je asi 14 cm.

Srdce je dutý sval tvorený osobitnou priečne pruhovanou svalovinou - myokard. Vnútornú výstelku srdca tvorí endokard. Je to tenká blana, z ktorej sú tvorené aj chlopne medzi predsieňami a komorami. Vonkajší povrch srdca pokrýva väzivo epikard. Celé srdce je uložené v blanitom vaku - osrdcovníku (perikard). Medzi epikardom a perikardom je malé množstvo tekutiny.

Srdce má štyri dutiny. Pozdĺžnou predsieňovou a komorovou priehradkou je rozdelené na pravé a ľavé srdce. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculum). Srdce sa neustále rytmicky zmršťuje - systola, a ochabuje - diastola, a tak zabezpečuje nepretržité prečerpávanie krvi. V čase diastoly sa celé srdce plní krvou, ktorá priteká zo žíl. Systola začína zmrštením predsiení. Tým sa z nich krv vytlačí do komôr. Potom nasleduje systola komôr, ktoré vypudzujú krv do tepien. Svalovina komôr je oveľa silnejšia ako svalovina predsiení, ľavá komora má svalovinu najmohutnejšiu, lebo z nej musí srdce vytlačiť krv do celého tela (veľký krvný obeh).

Predsiene a komory srdca sú od seba oddelené chlopňami, ktoré zabraňujú spätnému prúdeniu krvi. Medzi pravou predsieňou (PP) a komorou (PK) je trojcípa (trikuspidálna) chlopňa, medzi ľavou predsieňou (ĽP) a komorou (ĽK) je dvojcípa (mitrálna) chlopňa. Chlopne fungujú ako jednosmerné ventily. Pri systole predsiení sa ich cípy spoja a zabránia spätnému nasatiu krvi do predsiení.





    1. Minútový objem

Minútový objem je objem krvy prečerpanej srdcovou komorou za minútu. V kľude tento objem činí asi 5 litrov, pri záťaži sa môže zvýšiť až na 20 litrov. Jeho hodnota závisí na veku, pohlaví a trénovanosti jedinca. Srdcový výdaj oboch komôr by mal byť v určitom časovom úseku približne rovnaký. Srdcový výdaj taktiež závisí od veľkosti jedinca, preto sa určuje srdcový index, ktorého priemerná hodnota je asi 3,2 l/m2.


1.1.2 Riadenie srdcového výdaja
Srdcový výdaj závisí na zmenách tepovej frekvencie alebo systolického objemu. Tepová frekvencia je riadená predovšetkým nervovo, kedy sympatikus frekvenciu tepov zrýchľuje a parasympatikus frekvenciu spomaľuje. Srdcový objem je významne ovplyvnený srdcovou zťahovosťou (kontraktilitou). Sila srdcových kontrakcií závisí na predťažení (preload – stupeň náplne srdca krvou, čím väčší objem v srdci pred sťahom, tým silnejšia kontrakcia) a na doťažení (afterload – odpor, proti ktorému srdce pracuje) Tento jav popisuje Frankov-Starlingov mechanizmus a jedná sa o heterometrickú reguláciu (kontraktilita závisí na konečnej dĺžke srdcového svalového vlákna).
2. Krvný obeh
Zabezpečuje cirkuláciu krvi, je tvorený sústavou ciev.
2.1 Krvné cievy
Krvné cievy predstavujú uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv. Existujú tri typy krvných ciev: tepny, žily a vlásočnice. Tepny sa delia na tepničky, ktoré sa zase delia na sieť kapilár. Odtiaľ prechádza krv do žiliek a žíl.

Obrázok č.2


Stena ciev je zložená z troch vrstiev:


  1. endotelová vrstva - vnútorná, je dokonale hladká

  2. svalová vrstva - je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou svalovinou

  3. vonkajší väzivový obal - prechádzajú z tadeto nervy do hladkej svaloviny

Cievy delíme podľa funkcie na tri skupiny:

1.tepny (artérie) – majú silné hrubé steny, aby vydržali vysoký tlak, keď sa srdce stiahne, vedú okysličenú krv

2.žily (vény) – majú tenké steny, lebo tlak v nich je nízky a obsahujú chlopne, ktoré bránia spätnému toku krvi

3.vlásočnice (kapiláry) – drobné krvné cievy vedúce krv medzi tepničkami a žilkami, zásobujú každú konkrétnu bunku kyslíkom a živinami a odvádzajú odpad

2.2 Krvný obeh rozlišujeme:
Malý (pľúcny) krvný obeh začínajúci v pravej komore, odkiaľ sa pri systole vypudí odkysličená krv pľúcnicovým kmeňom do pľúcnych tepien a nimi do pľúc, kde sa okysličí. Pri odstupe pľúcnicového kmeňa z pravej komory sa nachádza polmesiačikovitá chlopňa, ktorá zabraňuje spätnému toku krvi do pravej komory. Krv sa z pľúc vracia pľúcnymi žilami do ľavej predsiene.

Veľký (telový) krvný obeh, ktorý začína v ľavej komore, odkiaľ sa krv vypudí srdcovnicou (aorta) do celého tela. Aj na jej začiatku je polmesiačikovitá chlopňa. Krv sa z tela vracia hornou (z hlavy a horných končatín) a dolnou (z dolných končatín, brucha, hrudníka) žilou do pravej predsiene. Srdce má aj svoj vlastný krvný obeh. Tvoria ho vencovité (koronárne) tepny, ktoré vystupujú z aorty a svojimi vetvami bohato zásobujú metabolicky náročný srdcový sval.

3. Poruchy srdcového rytmu – arytmia/dysrytmia

3.1. Čo je arytmia?

Arytmia neznamená bezpodmienečne nepravidelnosť, keďže existujú aj arytmie s pravidelnou akciou srdca, ale znamená, že reťaz vzniku a šírenia elektrického vzruchu je nejakým spôsobom narušená. 

Arytmia nemusí byť vždy synonymom ochorenia; existujú niektoré typy arytmií, ktoré môžu prebiehať pre nimi „postihnutého” jedinca nepozorovane a bez toho, aby mali naňho nepriaznivé účinky. No vo väčšine prípadov so sebou arytmie nesú negatívne následky dvojakého druhu:


  • Narušenie srdcového zmršťovania, a s tým súvisiaca porucha prúdenia krvi v cievach celého organizmu. Tento stav nastane, ak srdcové dutiny nie sú správne elektricky stimulované.

  • Náhla smrť pri neschopnosti elektrického vzruchu vyvolať sťah srdcovej svaloviny.

3.2. Príčiny vzniku

Poruchy rytmu majú rozličnú príčinu. Ako funkčné sa označujú arytmie, pri ktorých sa nedokáže organický pôvod. Vyskytujú sa u ľudí s labilnou (vratkou, nestálou) vegetatívnou nervovou sústavou, ale aj u osôb celkom zdravých, napr. po vypití väčšieho množstva čiernej kávy, po prefajčení a pod. Väčšina arytmíí má však organickú príčinu. Najčastejšie sú to rôzne ochorenia srdca. Dysrytmie niekedy vznikajú aj pre mimosrdcové príčiny. Býva to pri veľkých stratách krvi, poruchách vnútorného prostredia, zvýšenej funkcii štítnej žľazy a predávkovaní digitálisovými prípravkami.



3.3 Diagnostika a liečba arytmií

Diagnostika

Základnou diagnostickou metódou pri poruchách svalového rytmu je fyzikálne a elektrokardiografické vyšetrenie. Elektrokardiograficky možno arytmiu nielen potvrdiť, ale aj určiť jej typ. To je dôležité pre výber správneho liečebného postupu.


Liečba arytmií

Pri liečbe arytmií sa využívajú nasledujúce postupy:



  • Farmakologická liečba: použitie takzvaných antiarytmík, t. j. liekov slúžiacich na potlačenie arytmie. Majú za cieľ zablokovať vyvolávajúci mechanizmus arytmie.

  • Kardiostimulátory: sú to prístroje schopné vytvárať pravidelné elektrické impulzy želanej frekvencie. Môžu byť dočasné alebo trvalé.

  • Kardioverzia: spočíva v aplikácii krátkeho elektrického impulzu (menšej intenzity ako pri defibrilácii) prostredníctvom elektród priložených na hrudník. Tento impulz preruší momentálnu elektrickú aktivitu srdca a umožní „naštartovanie” sínusového rytmu.

  • Defibrilátor: je akumulátor uvoľňujúci elektrickú energiu vo forme impulzov, ktoré sa prenášajú na srdce cez elektródy priložené na hrudník. Jedna sa prikladá nad oblasť srdcového hrotu, druhá pod pravú kľúčnu kosť. Pri komorovej fibrilácii sa aplikujú impulzy v rozsahu 200 až 360 Joulov a je to jediná metóda, ktorá dokáže pri tejto arytmii odvrátiť smrť.

4. Poruchy krvného tlaku

4.1. Vysoký krvný tlak (hypertenzia)

Hypertenzia je najčastejším kardiovaskulárnym ochorením. Znamená chronické zvýšenie tlaku krvi (TK). Ide o veľmi časté ochorenie vyznačujúce sa zvýšením krvného tlaku dosiaľ neznámej etiológie. Má rozličné vývojové štádiá a vážne následky, predovšetkým postihnutie niektorých orgánov (srdca, mozgu, obličiek).



Príčiny vzniku

Príčina primárnej hypertenzie nie je zatiaľ známa. Na vzniku choroby sa však pravdepodobne zúčastňuje viac činiteľov súčasne. Vznik primárnej hypertenzie uľahčujú dedičné faktory, vysoký prívod soli potravou, obezita, psychosociálne stresové faktory. Dôležitým patogenetickým mechanizmom vzniku hypertenzie je zvýšená reaktivita ciev na niektoré podnety. Najprv sa krvný tlak zvýši len prechodne, neskôr trvale. V začiatočných štádiách nie sú na obehových ústrojoch ani na iných orgánoch nijaké zmeny. To svedčí o tom, že hypertenzná choroba je skutočne primárnym ochorením. Pri ďalšom trvaní hypertenzie je zaťažený predovšetkým krvný obeh. Na cievach sa postupne rozvíjajú zmeny, ktoré možno všeobecne charakterizovať ako aterosklerotické.

4.2. Nízky krvný tlak (hypotenzia)

Dlhotrvajúci nízky krvný tlak sa vyskytuje u mnohých ľudí, pričom nemusí spôsobovať nijaké ťažkosti. Žiadny ani len približne presný údaj o častosti hypotónie nie je možný, lebo nízke hodnoty krvného tlaku sa často zistia len náhodou pri meraní krvného tlaku a len málo ľudí vykazuje ťažkosti. Na druhej strane je väčšina ťažkostí u ľudí s nízkym krvným tlakom tak nešpecifická, že spojitosť sa nie vždy dá dokázať. Nízke hodnoty krvného tlaku sa však v určitých skupinách osôb vyskytujú obzvlášť často:



  • mladí ľudia, najmä dievčatá, v puberte

  • mladé, štíhle ženy

  • ženy s poruchami prijímania potravy, ako napr. pri anorexii alebo bulímii

  • počas tehotenstva

  • chudí starší ľudia

Ťažkosti pri hypotenzii väčšinou súvisia s nedokrvenosťou mozgu v dôsledku nízkych hodnôt krvného tlaku. Existuje nepomer medzi množstvom krvi nahromadenej v dolnej polovici tela o objeme až 600 ml a reflexnou protireguláciou zabezpečovanou cievnou sústavou. Zvýšený účinok tu napríklad majú kŕčové žily alebo nedostatočná funkcia svalstva nôh, ktoré ako „svalová pumpa“ podporujú spätný transport krvi z nôh k srdcu.

V popredí stoja poruchy videnia („tma pred očami“), pulzujúce bolesti hlavy, závrat a poruchy vedomia až bezvedomie. V dôsledku tejto nedokrvenosti sa aktivuje sympatická nervová sústava, časť vegetatívnej nervovej sústavy. To zas vedie k tachykardii, čiže k zrýchleniu frekvencie srdca, ale aj k zimomriavkam a návalu potu. Ľudia s hypotóniou sa okrem toho často sťažujú na únavu, nechuť do aktivity, šum v ušiach, studené ruky a chodidlá ako i na nespavosť.

Zvláštnou formou hypotónie je syndróm ortostázy. Náhlou zmenou polohy tela, napr. ak človek leží, a potom rýchlo vstane, klesá krv do nôh a nie je v tomto momente k dispozícii na prekrvenie mozgu.

ZÁVER


Keďže ma medicína veľmi zaujíma a možno by som ju chcela študovať, tak som sa tejto práci som sa venovala odvetiu mne blízkemu, čiže predovšetkým srdcu a jeho činnosti. Písala som hlavne o základných informáciách, ktoré sú podľa môjho názoru dôležitou súčasťou všeobecného rozhľadu každého z nás. Dúfam, že sa Vám moja práca páčila.




BIBLIOGRAFIA


  1. http://www.cardio.sk/sk/kardiochirurgia/kardiochirurgicke-vykony/chirurgicka-liecba-chorob-srdcovej-chlopne/

  2. http://www.wikiskripta.eu/index.php/Portál:Anatomie

  3. http://www.cardio.sk/sk/poruchy-srdcoveho-rytmu/srdce-a-krvny-obeh/

  4. Ilustrovaný atlas anatomie, GIUNTI EDITORE, S. p. A., ISBN 80-7371-142-7

  5. UNIVERZUM, Dorling Kindersley Book, ISBN 80-551-0692-4

Yüklə 47,89 Kb.

Dostları ilə paylaş:




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin