O zbek iston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxs*js ta’lim vazirligi o rta m a X su s, kasb-hunar ta’lim I markazi



Yüklə 6,64 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə163/184
tarix05.10.2023
ölçüsü6,64 Mb.
#152484
1   ...   159   160   161   162   163   164   165   166   ...   184
14-PSIXOLOGIY-E-.G-Goziyev-2011-Darslik

hukm
d e b ataladi.
M o d d i y o l a m d a h a q i q a t a n bogMiq b o M m a g a n narsa 
h u k m d a bogM iq q i l i b k o ‘r s a ti l s a , b u n d a y h u k m
xato
(yolg'on) hukm
deyiladi. C h u n k i b u h u k m d a aks ettirilgan 
sifatlar (belgi v a a l o m a t l a r ) b u n a r s a l a r g a a slo m uvofiq 
k e l m a y d i . M a s a l a n , „ A t o m - m o d d a n i n g b o M i n m a s
z a r r a c h a s i d i r “ , d e g a n h u k m n o t o ‘g ‘ri h u k m d i r . A t o m
m urakkab m o d d iy tizimga ega boMib, u y a d r o v a elektronlarga 
boMinadi. A t o m n i n g yadrosi h a m boMinadi, b u y a d r o p ro to n
va n e y t r o n l a r d a n ib oratdir, d e g a n h u k m l a r d i r . „ Y e r Q u y o s h
a tro fld a a y l a n m a y d i “ , d e g a n misol h a m c h i n boMmagan 
h u k m l a r d o ira sig a kiradi. A l l a q a c h o n l a r i n s o n t o m o n i d a n
k a s h f qilingan g eliosentr nazariyasi m a v ju d boMib, a n a shu 
nazariyaga asoslangan holda m a z k u r q o n u n a m a l d a mayjuddir. 
D e m a k , h u k m n i n g chinligi, y a ’ni v o q elik n i t o ‘g ‘ri aks et- 
tirishi — u n i n g e n g m u h i m x u su siyatlaridan biridir.
Borliqdagi narsalar, h o d is a la r va v o q e lik n in g m iqdoriga, 
ularning biror h u k m d a aks ettirilgan a lo q a v a m unosabatlariga 
q a r a b h u k m q u y id a g i tu rlarg a boMinishi m u m k i n :
1) ta sd iq lo v c h i yoki in k o r q ilu v c h i h u k m . H u k m la r- 
n in g u s h b u a so s la rg a ta y a n ib boMinishi s ifa tg a q a r a b b o li-
nishi d e b ata la d i;
2) y a k k a , j u z 'i y , xususiy va u m u m i y h u k m g a ajratilishi 
m u m k in . H u k m l a r n i n g b u n d a y b elg ila rg a k o ‘ra boMinishi 
m iq d o rg a q a r a b boMinishi deyiladi;
3) sh artli, a y iru v c h i va q a t ’iy h u k m sin g a ri k o brinishlar 
m avjud boMib, u h u k m l a r n i n g m u n o s a b a t g a q a r a b boMinishi 
d e b ataladi;
4) h u k m ta x m in iy k o ‘rinishga ega boMishi h a m m u m k in . 
Bu h u k m d a aks ettirilad ig an n a rsa v a h o d i s a l a r belgisining 
nechogMiq m u h i m boMinishiga yoki v o q e li k k a m o s kelish- 
kelm asligiga bogMiq. M a s a la n , „ E r t a g a yom gM r yogMshi 
m u m k i n “ , „ P a x t a rejasi toMib q o lsa k e r a k “ .


H u k m l a r d a ta sd iq la n g a n yoki i n k o r qilingan narsalar
h o d is a la r, a l o m a t l a r h u k m n i n g m a z m u n i n i tashkil qiladi.
N a r s a b ila n b e lgining aloqasi (bog'liqligi) aks ettirilgan 
h u k m

Yüklə 6,64 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   159   160   161   162   163   164   165   166   ...   184




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin