O. T. Alyaviya, s h. Q. Q o d ir o V, A. N. Q o d ir o V, s h. H. H a m r o q u L o V, E. H. H a u L o V



Yüklə 13,57 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə45/238
tarix22.10.2023
ölçüsü13,57 Mb.
#159708
1   ...   41   42   43   44   45   46   47   48   ...   238
Normal fiziologiya (O.Alyaviya va b.)

tizza refleksi va Axill refleksi
yaqqol k o ‘rinadi. T iz z a refleksi shundan 
ib o ra tk i, son to ‘rt bosh m u sk u lin in g payiga urilganda o y o q tiz za b o ‘g ‘imidan 
y o zilad i. A xill refleksi sh u n d a n ib o ra tk i, axill payiga u rilg an d a o y o q boldir-panja 
b o ‘g ‘ im idan yoziladi. Bu re fle k s la r «spinal» odam da a y n iq sa k uchaygan b o ‘ladi. 
O d a m o rq a m iyasi t o l a u z ilg a n d a n keyin b ir necha vaqt o ‘tg a ch
siydik chiqarish
va defekatsiya reflekslari
tik la n a d i, qo v u q va to ‘g ‘ri ic h a k m a ’lum darajada 
c h o 'z ilg a c h shu reflekslar y u z a g a chiqadi. Erkakning jin s iy o la ti ta ’sirlanganda 
reflektor ereksiya
v a 
eyyakulyatsiya
k elib chiqishi, y a ’ni jin s iy o lat b o ‘rtib, urug‘ 
otishi m um kin.
O rq a m iyasi uzilgan o d a m d a q o ‘z g ‘alishjarayoni o rq a m iy a g ak e n g y o y ilg a n i 
s a b a b li b a rc h a sp in a l r e f le k s la r n o rm a l c h e g a ra la n g a n lik v a jo y la sh g a n lik
x u s u s iy a tla rid a n m a h ru m boM ad i. B u m iya o ‘za n in in g to rm o z lo v c h i ta ’siri 
k e lm a g a n lig i sababli re fle k to r re a k siy a la r koordinatsiyasi ju d a buzilganligini 
k o ‘rsatadi. H ar qalay o rq a m iy a d a g i koordinatsiya hayvondagiga nisbatan odam da 
k am ro q rivoj!angan,chunki m ark aziy nerv sistem asiningyuqoriroqdagi boMimlarida 
r o ‘y beru v ch i koordinatsiya ja ra y o n la ri kattaroq aham iyat k asb etadi.
O d a m o rq a m iy a s in in g c h e k li a y rim q ism lari z a ra r la n g a n d a s h u q is m la m in g
jo y la s h is h ig a q a ra b tu rli r e f le k s l a r y o ‘qo lish in i k u z a ts a boM adi. M asalan , o rq a 
m iy a n in g k o ‘k ra k s e g m e n tla rid a n b i r n e c h ta si z a ra rla n g a n d a k o 'k r a k v a q o rin n in g
t e g i s h l i m e t a m e r la r i d a t e r i s e z u v c h a n l i g i y o ‘q o t i b , t e r a j r a t î s h v a to m ir
h a r a k a t l a n t i r i s h r e a k s iy a l a r i y u z a g a c h iq m a y d i, s h u n i n g d e k , a y rim m u sk u l 
g u ru h la rin in g h a ra k a t fa la ji r o ‘y b e r a d i. B u n d ay k o 'p g in a m u s h o h a d a la r o rq a m iya 
m a r k a z la r in in g n is b iy s e g m e n ta l ta r tib d a jo y la sh g a n lig id a n g u v o h lik b e ra d i.
O rq a m iyadagi b ir q a n c h a m a rk a zla m in g segm entär jo y la sh ish in i qayd qilar 
ekanm iz, butun orqa m iyaning funksiona! butunligini ta’m inlaydigan segmentlararo 
a lo q a la r orqa m iyada k o ‘p ek a n lig in i ta ’kidlab o ‘tm oq kerak.
V egetativ nerv sistem asiga m a n su b b o ‘lgan bir qancha effektor markazlar: ko z 
m uskullarining spinal m arkazi, to m ir harakatlantirish va ter ajratish markazlari, siydik- 
tanosil organlari bilan to ‘g ‘ri ichak funksiyalarini boshqarish m arkazlari va hokazolar 
ham o rq a m iyada bu m a rk a z la m in g jo y lanishi vegativ funksiyalam ing boshqarilishi 
h aq id a g i b obda ko ‘zdan k ec h irila d i.
U zu n c h o q m iya v a V a ro liy k o ‘ p rig i (keyingi m iya). U z u n c h o q m iy a bilan 
V a ro liy k o ‘prigi 
keyingi miya
d e g a n umumiy nom bilan birlashiiriladi. U lar o rta 
m iy a bilan birga 
miya o'zanini
h o sil qiladi. M iya o ‘zanining tarkibiga bir talay 
y ad ro la r ham da ko‘tariluvchi v a tushuvchi y o lla r kiradi. M iya o ‘zanidagi to ‘rsimon 
tu z ilm a — 
retikulyar/ormaisiyaning m\ih\vn
funksional aham iyati bor.
M iy a 
0
‘zani anatom ik v a fu n k sio n al jihatdan orqa miya, m iyacha va kattayarim
sh a rla r bilan bog'langan. M u rak k a b koordinatsiyali k o'p g in a harakat reflekslarining
82
www.ziyouz.com kutubxonasi


yoylari m iy a o ‘z a n id a tutashadi. N afas o lish y u ra k faoliyati, tom irlar to n u sin i 
boshqaradigan h ay o t uchun m uhim m ark azlar m iy a o ‘zanidadir. H azm a ’z o la ri v a
boshqa b ir q an c h a a ’zolam ing funksiyalarini id o ra etuvchi m arkazlar h am m iy a
o ‘zanida.
3 1 -rasm . H arakat funksiyalarini bajarishda o ;ria miyaning ahamiyati:

Yüklə 13,57 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   41   42   43   44   45   46   47   48   ...   238




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin