O 'z b e k I s t o n r e s p u b L i k a s I o L iy va o 'r t a m a X s u s



Yüklə 5,47 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə18/275
tarix16.12.2023
ölçüsü5,47 Mb.
#181108
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   275
N.A. Muslimov, Sh.S. Sharipov, mehnat talimi oqitish metodikasi kasb tanlashga yolash pdf

TaTimda tizim lilik va izchillik.
T iz im lilik va izchillik t a ’lim d a
m a ’lum m antiq iy izchillik b o'lishi zaru rligini bildiradi, c h u n k i 
b ilim la r vorislik x arak teriga ega. U la r o 'z id a n oldingi m ate ria l- 
larga asoslanadi. Bilim olishdagi tiz im lilik naz ariy a va amaliyot 
bilan bog'liq bo'lgan xilm a-x il u su lla rn i q o 'lla s h n i ta q a z o etadi. 
C h u n o n c h i:
a) 
o linay o tgan b ilim b ilan o 'q u v c h ila rn in g shaxsiy tajribasi va 
k uzatish lari n in g aloqasi;
32


b) n a z ariy a b ila n a m a liy o tn in g aloqasi (k o rx o n a larg a e k s k u r ­
siya);
d) turli m a s a l a l a r n i hal qilish, n a z ariy h a m d a a m a liy xarak ter- 
dagi vazifalarn i b ajarish , texnologik hujjatlarn i ishlab ch iqarish;
e) k o rxo na, q u rilish va qishloq xo‘jalig ida ishlab c h iq a rish
am aliyoti.
B ilim la rn i t iz im li bayon qilish o 'quv m a te ria lin i qism larga 
b o 'lib o 'rg a n is h , y a ’ni m a te ria ln i o 'tilg a n m ate ria l b ila n bog'lash, 
asosivlarini ajratish, o 'q u v c h ila rn i tahlil qilishga o'rg atish , o 'rg a- 
n ilg a n la r n i tiz im g a solib u m u m la s h tir is h d e m a k d ir. B ilim la rn i 
m a v z u la r va f a n la r b o 'y ic h a tiz im g a solish u c h u n k a tta -k a tta
b o 'l im la r va a lo h id a f a n la r b o 'yicha tak ro rla sh , o 'q u v c h ila r bilim i, 
m alaka va k o 'n i k m a l a r in i b u tu n o'quv yili d a v o m id a m u n ta z a m
ravishda hisobga olib borish zarur. H a r bir o 'q u v fani ichidagi 
a lo q a la r tizim i b ilan bir q a to rd a quyidagi h o lla rda fo yd alaniladi- 
gan fan la ra ro a lo q a la r n i t a ’m in la s h lozim.
M aterial b a yo n idag i, m a la k a va k o 'n i k m a l a r n i egallashdagi 
izch illik o'quv fani h a m d a o 'quv j a r a y o n in i n g m a n t ig 'id a n kelib 
chiqadi. A gar o 'q u v c h ila r b ilim , m ala k a va k o 'n i k m a l a r n i q a t ’iy 
izchillik asosida e g a llasa lar u la rd a n oson va yengil foydalana bi- 
ladilar, u n u t g a n l a r i n i qayta esga tu s h ir a oladilar. O 'qu v c h ila rg a
ishlab c h iq a ris h t a ’lim i berish ja ra y o n id a o 'rg a n ila y o tg a n la rn i 
tiz im la s h tirish , y a ’ni o 'rg a n ilg a n jara y on la r, ish turlari o 'rta sid a
za ru riy aloqa o 'r n a t i s h lozim.
D e m a k , fan d a s tu r id a g i m a t e r i a ll a r n i m u n t a z a m bay on q i ­
lish u n i n g b o 'l i m va m a v z u l a r i n i m u a y y a n iz c h i ll ik d a o 'r g a n i s h , 
yangi m a t e r i a ln i o 't i l g a n d a r s l a r b ila n b o g 'la s h , asosiy qo i- 
d a la r n i a lo h i d a t a ’k i d la s h , o 'q u v c h il a r n i f a k tla r n i t a h l i l qilish 
va o 'z la s h t ir il g a n b i l i m l a r n i o 'z la s h tir is h g a o 'r g a tis h d e m a k d ir. 
M a s a l a n , kesish g e o m e t r i y a s i n i va kesish j a r a y o n i n i n g keskich 
b u r c h a k l a r i g a b o g 'l iq lig in i o 'r g a n i s h o ’q u v c h ila r u c h u n u n c h a
qiyin b o 'lm a y d i. C h u n k i u la r kesish v aq tid a q i r i n d i hosil b o 'lis h
ja r a y o n i b ila n , z u b ilo , isk a n a , d a s t a r r a t a s m a s i, t u n u k a qaychi 
va h o k a z o a s b o b l a r n i n g g e o m e triy a si b ila n avval t a n i s h g a n la r .

Yüklə 5,47 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   14   15   16   17   18   19   20   21   ...   275




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin