S L a V y a n u n I v e r s I t e t I

flBy- 

TO A Ö CblH ,  A B y x rO A O C H b lH ,  aByTO A O CH W H . 

İkisəsli fü q a

 

f lB y x r o A O C H a a   ( j j y r a ,  

ikisəsli 

nəğmə

 

f l B y x r o A o c H a a   n e c ı ı a .

İK İS Ə S L İL İK  

c y m .  

M y

3

.  AB^TO A Ö CH e.

İK İS Ə T İR L İK   n  p  

h  a   . 

co cto m iiih h  

H

3

  A B yx 

C T p o K . 

Ikisətirlikyazı

 

3

a n n c b ,   c o c T O f lm a f l  

H 3  

flByX 

C T p O K .

İK İS İ 

C 

O 

6

 

H 

p   . 

H H C J I  

.  l . f l B Ö e H 3

...  Kişi- 

lərdən ikisi

 flB o e  

H 3  M y x n H H ,  

tələbələrdən 

ikisi

  flB o e   H3  C TyaeH TO B ; 

ikisi otağa daxil 

oldu

 

flBoe 

b o i h a h   b   KOM H aTy;  2 .  flB a, 

a s e  

H

3

. .. 

Beş otaqdan ikisi...

  flB e 

H 3  n flT H   k o m -  

H aT ; 

ikisi də

  o

6

a ,  o

6

e .  

Ikisi  də  orada  idi 

o

6

a  

6

bUiH  TaM , 

oğlanların  ikisi  də

  o

6

a  

M a f l b q H K a , 

qızlarm  ikisi də

  o

6

e  

f le B y u i K i ı ;  

hər ikisi

  o

6

a ,  o

6

e ;  

0

 

ikisi də bir-birindən 

geri qalan deyil

  flB a  c a n o r a   n a p a .

İK İS İF Ə T L İ  n p H A  .  flByjIHKHH,  JIBy.THIHblİİ. 

A H I ie M e p H b l H ,  H e H C K p e H H H H .

İK İS İF Ə T L İL İK  

c y m .   jiByjiH'iHe,  jiByjiH'i- 

HocTb,  AHueMepHe.

İK İS İL İN D R L İ  n p H A .   jjByxuHAHHapoBbiii. 

İkisilindrli nasos

 flByxHHAHHapoBbiiı  Hacoc.

İK İS İM L İ 

n p m ı .   aByxcıpyıııibm.  İkisimli 

musiqi aləti

 

aByxcTpyHHMH My

3

biKaAbHbiH 

HHCTpyMeHT.

İK İS İN İF L İ 

n p n j ı .  

y c T a p .   /ınyKJiäccıibiü 

(HMeıomHH  aBa  Knacca).  İkisinifli ibtidai 

məktəb

  AByKAaccHaa  Ha'iaAbHafl  niKOAa.

İK İSIR A   n p H A .  aByxpaaHbift. 

İkisıra kərtik 

T e x .   AByxpflaHaa  Hace^Ka.

İK İS IR A L I  n  p h  a  .  flByxpäaHWH. 

İkisıralı 

qazıma

  HetjDT.  flByxpaflHoe  6ypeHHe, 

iki- 

sıralı zəncir

 

T e x .   aByxpaflHaa 

ııenb.

İK İS Ü R Ə T L İ  n p  h j i  .  aByxcKopocTHÖii. 

İki- 

sürətli bucurqad

 aByxcKopocTHaa  Ae6eflKa.

İK İS Ü T U N L U   n p H J l .  

aByxKOfl

6

HO>iHbiH. 

İkisiıtunlu  başlıq

 

6

h

6

a .   flByxKOAOHOH-

HblH  3arOAOBOK.

İK İŞA R O ŞK A LI  n p H A .  ÄByxmapöffleHHbiö. 

İkişaroşkalı balta

 

HeıjiT. 

flByxmapomeM- 

H06  aOAOTO.

İK İŞ Ə K İL L İ 

n p n A .   coctoshuhh  H

3

  aByx 

KapTHH, 

b 

flByx  KapTHHax.  İkişəkilli pyes 

nbeca  b  flByx  KapTHHax.

İK İŞ Ə R  

H a p e n .  

1.  n ö  

psoe,

 

näpaMH,  no- 

näpHO.  İkişər  oturmaq

  CHfleTb 

no 

aBoe; 

2. 

n ö   a s a ; 

II  n 

p  

h

 

a

 . 

abohhöh

.

İK İŞ Ə R -İK İŞ Ə R   H a p e n .   n ö   flBoe,  n o n ä p - 

ho

,  näpaMH.  İkişər-ikişər içəri daxil olur- 

dular

  BxoaHAH  n o   flBoe.

İK İŞ P İN D E L L İ 

n p H fl.  r e x .   flByxıuııüıı- 

fleAbHbiii.  İkişpindelli dəzgah

 

flByxmnHH- 

fleAbHblİİ  CT3HOK.

İK İŞ Ü A L I 

n p H J i .  flByxAyıeBÖH.  İkişüalı 

antena

  CB f l 3 b .   AByxflyıeBafl  aHTeHHa, 

ikişüalı tiikcüklər

  6 o t  .  flByxayıeBbie  bo- 

a o c k h .

İ K İ I  A C

'A

 

n p h a   . 

T e x .  

f lB y x B e H H Ö B M H .  

Ikitaclı dişli çarx

 

f lB y x B e H H O B a a   ı u e c r e p H H .

İK İT A Ğ L I  n  p  h  

a

 . 

c  flByMH  apKaMH,  flBy- 

äpOHHblH.

İK İT A X T A  

n p

h a

.  y c T a p .   c m H T b iü , 

co - 

c t o h iu h h

  H3 

flByx 

n 0 A 0 T H H m . 

İkitaxta tu- 

man

 

lo Ö K a,  c m H T a a   H3  flB y x   noA O T H H m -

İK İT A K T L I 

n p  HA .  AByTäKTHblİI, aByXTaKT- 

Hbifi: 

1.  M y 3 .   cocToam H H   H3  a s y x  

tək

- 

tob

.  İkitaktlı pauza

  AByxTaKTHafl  nay3a; 

2. 

T e x .   TaKoö, 

b

 

kotopom

 

n p o u e c c   ocy-

mecTBAfleTCfl 

b

 

flBa TaKTa. 

Ikitaktlı detek- 

tor

 aByxTäKTHbifi aeTeKTop, 

ikitakth gene- 

rator

  aByxTaKTHbM  re H e p a ıo p , 

ikitaktlı 

qarışdırıcı

  aByxTaKTHbiü  CMecHTeAb.

İK İT A R L A L I  n p h a .  c . - x .   ABynÖAbHbiii. 

İkitarlalı təsərrüfat

 ABynoAbHoe  xo3hhctbo.

İK İT A R L A LIQ   c y m  •  flBynÖAbe  (c n o c o ö  

06

- 

p a

60

TKH  3eMAH,  npH  KOTOpOM  eaceTOflHO 

noaoBHHa  3eMAH  o c ra e T c a   nofl  napoM ).

İK İT A V R L I  n p H A .  c r p o H T .   flByraBpö- 

Bbiiı. 

İkitavrlı  tir

  flByraBpoBafl  6aAKa, 

iki- 

tavrlı  dəmir

  flByraBpoBoe  xeA e3o.

İK İT A Y L I1  n p H A .   flBycTBÖpnaTbiü,  flByx- 

c T B Ö p q a T b i i i .  

İkitaylı  qapı

 

f l B y c T B o p H a T a f l  

flBepb, 

ikitaylı darvaza

 flBycrBopnaTbie 

b o

- 

poTa, 

ikitaylı  qapaq

  a H a ı .   flBycTBop"ia- 

T b i ü   K A a n a H .

İK İT A Y L I2  n p n j ı .   flBycTBopHaTbift. 

İkitayh 

molyusklar

  3 0 0 A .   ABycTBopqaTbie  m oa- 

AIOCKH.

İK İT A Y H L A R   c y m .   3 0 0 A .   flBycTBÖp'ia- 

Tbie.

İ K İT E L L İ  n  p h  a  .  c m . 

ikisimli.

İK İT E Z L İK L İ  n p h j i .   CBfl 3b.   jByxqacTÖT- 

Hbiii. 

Ikitezlikii qəbuledici

 flByxHacTOTHHH 

npHeMHHK.

İK İT Ə B Ə Q Ə L İ  n p  h j i  .  flByxcJiöüıibiii. 

!ki- 

təbəqəli torpaq

  flByxcAOHHaa  noHBa.

İK İT Ə B Ə Q Ə L İL İK   c y m .   flByxcAÖÖHOCTb.

İK İT Ə K Ə R L İ  n p H A .   flByxKOflecHbifi. 

İki- 

təkərii velosiped

  flByxKOAecHbiii  BeflocH- 

n e a ; 

ikitəkərli araba

  flByKOAKa.

İK İT Ə N Ə FFÜ SLÜ L Ə R   c y m .   3 o o a .   aboa- 

KOflwmamHe  (noflKAacc  p w 6 ,  cnocoÖHbix 

A b im a T b  

He 

TOflbKO 

x aöpaM H , 

h o

 

h

 

Aer- 

k h m h

).

İK İT Ə R Ə F L İ  Iip H Jl .  1.  flByXCTOpÖHHHH,

flByCTOpOHHHÜ:  1) HMeiOmHÜ  flBe  CTOpOHbl. 

İkitərəfli  qəfəsə

  6 h 6 a .   asycTopoHHHÜ 

cTeAAax,  t  e x . 

ikitərəfli  şkala

  flBycTo- 

poHHflfl  uiKafla; 

ikitərəfli mikrofon  CBH3b. 

flBycTopoHHHH  MHKp0({)0H; 

ikitərəfli bənd 

T e x ,  

flBycTopoHHAH  cK oöa; 

2) 

np0H3B0- 

flHMblÜ,  npOHCXOflamHÜ  C  flByX  CTOpOH. 

İkitərəfli  sətəlcəm

  flBycTopoHHee  Bocna- 

jıeHHe; 

3)  o6fl3aTeflbHbiü 

aası  o ö e n x   c t o -  

poH. 

İkitərəfli  müqavilə

  aBycTopoHHHH 

a o ro B o p , 

ikitərəfli  sövdə

  aBycTopoHHaa 

caeaK a;  4 )  fleücTByıomHH  b  o 6 e   cTopoHbi. 

İkitərəfli rabitə

  flByxcTopoHHflfl  cBH3b, 

iki-

tərəfli  veriliş

 

aByxcTopoHHaa  nepeflana;

5 )  HaymHH  b  jjByx  HanpaBJieHHsx. 

İki- 

tərəfli hərəkət

  HBycTopoHHee 

RBUxeHm;

2.aBOHHOH.

 

3 K O H .  

tkitərəflihesab

 

h b o h - 

h o h  

cneT, 

ikitərəfli  hesabdarlıq

 

flBofiHoe 

CHeTOBOÄCTBO, 

İkİtərəflİ UÇOt

 

flBOHHOH  yTOT, 

ikitərəfli mühasibat

 

aBOHHaa  SyxranTegHfl;

3. 

OÖOKOTHblH  (OÖUIHİİ 

JSJIS.

  o6eHX  CTOpOH, 

B3aHMHbiH). 

M əhəbbət səmimi və ikitərəf- 

lidir

  jhoöobIj 

HCKpeHHa  h   o öoıoaH a;

4 . 

r H Ä p o r e o n .  

c k b o 3 h ö h .  

Ikitərəflisüz- 

gəc

 

C KB03H0H 

(J)HJIbTp.

İK İT Ə R K İB L İ  n p n j ı .   flByxcocTäBHtiH,  flBy- 

cocTaBHbiH. 

İkitərkibli cütnlə

 BBycocTaBHoe 

n pefljıoxeH H e.

İ K İT İL L İ  n p n j ı .  

m

a T .  ÄByxpe6epHbifl,  c 

HByMJi  peöpaMH.

İK İT İN L İ 

n p n j ı .  

c  jiByMH  yrjıaMH. 

İK İT İR Ə L İ 

n p n j ı .  

c 

npOTHBonoJioxHbiMH 

CTopoHaMH  (o  öpycTBepax  KaHana, 

TpaH- 

uıeH 

h  

T.n.).

İ K İT İR Ə L İK   c y m .   pa3Jiäa,  p a'w ö p . 

K ol- 

lektivdə  ikitirəlik

  pa3Jiaa 

b

 

KOJineKTHBe, 

ikitirəlik salmaq

  b h o c h tb   pa3Jiaa.

İK İT İR L İ  n p H J I .   C 

4

BVMM  oaıiKaMH. 

İK İT O X U M L U   I  n p H J i .  

6

o t

. 

/ibyccmmh-  j 

Hbrä  (3aKJiraq;aK)mHH  b  c e 6 e  

xiBa 

ceMeHH);

I I  

c y u ı .   ^ B y c e M a ıiK a . 

■

İK İT O N L U Q  

n p H J i .   aB y x T Ö ıiH b iH :  l. B M e -  

m a ıo u iH H   flB e  t o h h m   r p y j a .  

İkitonluq yü k 

maşım

  flB yxT O H H aa  r p y a o B a a   M au iH H a;

2.  BecoM  b  flBe 

t o h h h

. 

İkitonluqyük

 flByx-

TOHHblH  rpy3.

İK İT O P L U   n p H J i .   B o e H .   flByxopyflHHHMH.

İkitoplu qüllə

 

flByxopyflHHHaa  oauiHa. 

İK İT O R L U   n p H J i .   flByxcĞTOHHMH,  flByxceT- 

HaTbifl. 

İkitorlu elektron lampası

 

c 

b h

 

3 b.,

3 ji . - 

T 

e  x . 

flByxceTHaTaa 

ƏJieKTpoHHaa 

jıaMna.

İK İT U T A Q L I  n p m ı .   T e x .,  C T p o H T .   flByx- 

3äXBaTHbiiı. 

İkitutaqlı sistem

  HByx3axBaT- 

Haa  CHCTeMa.

İK İ-Ü Ç  

q n c j ı .   flBa-rpn, 

nBe-rpn.  İki-ü ç 

gündən  sonra

 

nepe3 

f lB a -T p n  

a h h

, 

iki-üç 

addımlıqda

  b 

flByx-rpex  uıarax, 

iki-üç gün 

gec

 

flByM H-TpeM H 

ah h m h  

n o 3 a c e , 

iki-üç il 

ə w ə l iöncə')

 

f lB a - T p a   r o f l a   H a3 afl.

İK İÜ Z L Ü 1  n p n j ı .   1. flBycTopÖHHHÜ,  flsyx-  : 

CTOpÖHHHH,  OÖOeCTOpÖHHHH. 

İkİÜzlÜ freZ

  1

T e x .  flB y c T o p o H H a a   (J)p e 3 a, 

ikiüzlü sorma 

r n f l p .   flB y c T o p o H H ee 

BcacbmaHHe;  2. 

m

a

t

., 

T e x .  flB y rp ä H H b iö . 

İkiüzlü cisim

 

H B y rp aH - 

H o e   T e jıo .

İK İÜ Z L Ü 2  I 

n p H J i .   1.   f lB y jım H b if i,  /i H u e -  

M ep H H H ,  H eH CKpeHHHH. 

İkiüzlü adam

  flBy- 

nH HH biH   n e jıo B e K ; 

2. 

flB ypyııiH H H ecK H H . 

Ikiüzlü siyasət

 

flB y p y u iH H H e c K a a   n o jiH T H - 

K a; 

II 

b

  3 H a q .   c y m .   1.  JiH u e M e 'p (-K a ); 

2. 

flB y p y u iH H K ;  flB ypyııiH H L ia.

İK İÜ ZLÜ CƏ SİN Ə  

H a p e M .  

flBypym

h m

Li

c c k h

,

İK İÜ Z L Ü L Ü K  

c y m .   1.   f lB y j ım H e ,  flByjiHM- 

HOCTb,  jiH u e M e p n e ,  HeHCKpeHHOCTb; 

2. 

flBy- 

p y u iH iw e c T B o ; 

ikiüzlülüketmək:

 

l . f l B y j ı m -  

H H q a T b ,  JiH u e M e p H T b ; 

2 . 

flB ypyuiH H M aTb, 

n o c T y n a T b   flB y p y ıu H H q e c K H .

İK İÜ Z V L Ü  

n p H J I .   J I H H T B .   flByHJieHHblH. 

İkiüzvlü cümlə

 

f lB y r a e H H o e   n p e fljıo a c e H H e .

İK İV A L E N T L İ 

n p n j ı .  

x h m

.  flB y x B an eH T - 

H b lft  (ə n e M e H T ).

İK İV E D R Ə L İK  

n p H J i .   flB y x B e fle p H b iü  

(eM- 

KOCTbK)  b   flB a  B e f lp a ) . 

İkivedrəlik samovar 

A B y x B efle p H b iH   caM O B ap .

İK İV E R S T L İK  

ı ı p H . r ı .  

flB y x B e p c T H b iü : 

1 .  n p o T H x e H H e M   b   « B e   B e p c T b i. 

İkiverst- 

j 

likyo l

 

flB y x B e p cT H b iiı  n y r b ,  

ikiverstlik mə- 

safə

 

Ä B y x B e p c T H o e   p ac c T O H H H e ; 

2 . 

c o o t -  

■

 

BCTCTBywmnü

 

flByM  B epC T aM ,  HCnOJIHeH-

h b i h

  b   M a c u i T a ö e   flB e  B e p c T b i  b   flioH M e. 

İkiverstlik xəritə

  flByxBepcTHan 

K a p T a .

İK İV O L T L U  

n p n j ı .   flByxBÖ JibTH H H.

Ikivoltlu 

seriya

 

C B H

3

b .  flB yxB O JibT H aa  c e p n a .

İK İY A N LI 

n p H J i .   1 . flBycTopÖHHHH; 

2. 

T e x .  

flBOHHÖH. 

İkiyanlı itiləmə

 

flBOHffdH  s a r o q -  

Ka;  3. 

3 0  

0

J I .  flByöÖ K HÜ . 

İkiyanlı simmet- 

riya

 

ÄBy

6

oK aH  

CHMMeTpna.

İK İY A R IM P E R İO D L U   n p H J i .   j j i . - t c x . ,  

c  b  

h

 

3 b .  f lB y x n o jıy n e p H Ö f lH b if t. 

İkiyarım- 

periodlu düzləndirici

 

flB y x n o jıy n e p H O flH b ra  

B b in p H M H T ejIb .

İK İY A R P A Q  

n p H J i .  

6

o t .   flB y jıe n e c T H b iü .

İK İY A R P A Q L I 

n p n j ı .  

c m

. 

ikiyarpaq.

İK İY A R U S L U  

n p n j ı .   flB y x L H p y c n b iH , 

İki- 

yaruslu teatr zalı

 

flB y x ıa p y c H b iH   T eaT p aJib - 

HblH  3 a n .

İK İY A Ş  

n p H J i .  

c m

. 

ikiyaşlı.

İK İY A Ş A R   I 

n p H J i .  

flByxroflOBäJiHH 

( o  

: 

x h b o t h h x

) ;  

I I   c y m .  

flB y x jıeT O K , 

flByx-

1

 

jıe T K a .

İK İY A ŞL I  n p n j ı .   flByxjıeTHHH,  flByjıeTHHH, 

flByroflOBäjiMH. 

Ikiyaşlı uşaq

  flByxroaoBa- 

jibift  peöeHOK.

İK İY A T A Q L I  n p H J i .   flByxcnäjibHbiH, 

flB y- 

cnaJibHbift  (npeflHa3HaMeHHbiH  ajih  cnaH ba 

BflBoew). 

İkiyataqlı  çarpayı

  flBycnaJibHaa 

KpoBarb.

İK İY E L K Ə N L İ  n p H J i .   flByxnäpycHbiii. 

İki- 

yelkənli qayıq

 

f l B y x n a p y c H a n   j ı o f l K a .

İK İY E R L İ  n p H J i .   flByMecTHbiH,  AByxMCCT- 

Hbift  (npeflHa3HaqeHHbiH  fljw  flByx  Hejıo- 

bck), 

İkiyerli kupe

  flB yxM ecraoe  Kyne.

İK İY O L L U   n p H j ı .   flByxflopöxeMHbift  (cb s- 

3aHHbIH  C  HCri0JIb30BaHHeM  npH  3anHCH  ! 

h   BocnpoH3BefleHHH  3ByKa flByx  flo p o x e K   ; 

Ha  MarHHTHOH  jıe m e ) .  c b h 3 b . 

İkiyollu 

lent

 flByxflopoaceMHan  jıeHTa, 

ikiyollu maq- 

nitofon

 

f l B y x f l o p o x e H H b i f t   M a n iH T O ^ O H .  

j

İK İY U M R U Q L U   n  p  h  ji .  t  e  x .  flByxKyjıaq- 

KÖBbiH. 

İkiyumruqlu patron

  flByxKyjıa'iKO- 

BbiH 

naTpoH .

İK İY U V A C IQ L I  n p H J l .   c  M . 

ikiyuvah.

 

I

İK İY U V A LI  n p H J i .   flBynıe3flHbiH,  flByx- 

rHe3flHbiH.

İK İY Ü Z İL L İK   I  n p H J i .   flByxcoTJieTHHÜ:

1.  npofloJixaıoıuHHCH  flBecTH  jıeT. 

İkiyüz- 

illik dövr

  flByxcoTjıeTHHÜ  n e p n o fl;  2.  o t -  

h o c h iu h h c h   k   flByxcoTJieTHio. 

Şəhərin iki- 

yüzillik yubileyi

  flByxcoTJieTHHH  roÖHJiefi 

ro p o fla;  I I   c y m .   flByxcoraeTH e:  1.  n p o - 

MeJKyroK  BpeMeHH,  cpoK   b  flBecTH  jıeT;

2.  roflOBiuHHa  v e r o - j ı .   npoH cuıefliuero 

h jih   HaMaToro a b c c th  jıeT  TOMy  Ha3afl. 

D ö- 

yüşün  ikiyüzilliyi

 

f l B y x c o T J i e T H e  

6 h tb m .

İK İZ İR V Ə L İ  n p n j ı .   flByxBepuiHHHMH  .

İK İZ O N A L I  n  p  

h

 

ji

 .  flByx30HäjibHbifl,  flByx-

3ÖHHMH.

İK M A L  c y m .  y d a p .   OKOHHäHHe,  3asep- 

ıneHue;  ikm al  etm ək

 

3aBepmaTb, 

3aBep- 

uiHTb,  3£.KaHc(HBaf b, 

3aKomnTb.  Orta mək- 

təbi ikmal etdi

  3aKOHHHJi  cpeflHioıo  mKOJiy; 

ikmala yetirm ək

  c m . 

ikmal etmək.

İK O N A   c y ı u .   HKÖHa,  Ö6pa3  (*HBonHCHoe 

H3o6paaceHHe  B o ra  

hjih

  C

bhtoto

  y   x p n c - 

raaH ).

İK O N O S K O P   c y m .   ( j) h

3

.,  T e x .   h k o h o -  

CKÖn  (əjıeKTpoHHo-JiyneBaH  TpyÖKa  ajih 

n e p e fla ™   H 3o6pa*eH H ö  b  TeneBHfleHHH).

İK RA H   c y m .   1.  oTBpameHHe,  0Mep3eHHe. 

İkrah  hissi

  qyBCTBO  OTBpameHHH. 

Onun

gülüşü  ikrah  hissi  doğururdu

 

ero  CMex 

Bbi3biBarı  OTBpameHHe, 

aşkar  ikrah

  He- 

CKpbmaeMoe 

OTBpameHHe; 

k i m ə ,   n ə y ə  

qarşı  ikrah

  OTBpaıueHHe  k  K OMy ,  

k 

n e M y ;   2.  aHranäTHH,  HenpHH3Ht,  Hepac- 

noJioxeHHe; 

ikrah  etmək  (eyləmək,  qü- 

maq

):  1. MyBCTBOBaTb  OTBpameHHe;  2. >ıyB- 

cTBOBaTb  HenpHH3Hb,  H epacnojıoxeH H e; 

ikraha gəlmək

  c m . 

ikrah etmək; ikrah et- 

dirmək:

  1. 

Bbi3MBaTb  y 

k o t o

-

j i

.  'iyB- 

CTBO  OTBpameHHH;  2 .  BbI3bIBaTb  HyBCTBO 

aHTHnaTHH  k   K O M y - n .  

y 

k o t o - j i .

İK R A H L A  

h a p e ‘i

. 

1. 

c 

O T B pam eH H eM , 

c  OMep3eHHeM. 

İkrahla baxmaq

 

CMOTpeTb 

c 

O T B p am eH H eM ; 

2. 

c  aHTHnaTHeft,  c  He- 

HaBHCTblO, 

C 

H en p H H 3 H b K ).

İK R A M  

c y m .   y c T a p .   y B aa ceH H e ,  n o H T e - 

H H e; 

ikram etmək

 (

qdmaq

)   k i m e   yBaacaTb, 

n o T O T a T b   K o r o ,  

HcnbiTbmaTb 

nyBCTBO 

yB aaceH H H , 

n o ırreHHfl  n o  

oT H om eH H K )  k  

K O M y - ,  q e M y - j ı .

İK S  

c y m .   hkc: 

1. 

HasBaHiıe  TpeTbefi  o t 

KOHua 

6yKBbi  (x)  jıaTHHCKoro  aJi(})aBHTa; 

2. 

m a T .  HeH3BecTHan  BejımHea,  o6o3Ha- 

^aeMaa  ə to h  

6yKBoii;  3. ycnoBHoe  o6o3Ha- 

neHHe  HeH3BecTHoro  h jih  yMbuıuıeHHO  ne 

Ha3MBaeMoro  Jin u a .

İK S İR  

c y m .   əjiHKCHp. 

H əyat  iksiri

 

2CH3-

HeHHblİİ  3JIHKCHp,  ƏJlHKCHp  2CH3HH  (BOJI- 

meÖHMH 

H anH TO K , 

KOTopbiö  nMTaJiHCb 

JIO.iyHHTb  ajIXHMHKH, 

HTOÖbl  C O XpaHHTb 

MOJIOflOCTb,  n p O fllIH T b  

aCH3Hb).

İK S -Ş Ü A L A R  

c y m .   c|)H

3.  HKC-Jiy'iH  (peHT- 

reHOBCKHe  jıynn).

İK T İF A  

c y m .   y c T a p .   yflOBJieTBopeHHe, 

yflOBJieTBOpeHHOCTb,  flOBOJIbCTBO 

h

 e M - JI.; 

iktifa etmək (eləmək):

  1. 

yflOBjıeTBoparbCH, 

yflOBJieTBOpHTbCH,  flOBOJIbCTBOBaTbCa,  ÖblTb 

flOBOJIbHblM; 

2 . 

6bITb  flOCTaTOUHblM.

İQ A M Ə T   c y m -   y c T a p .  

XHTeJibCTBO  (npe- 

öbmaHHe,  npoacHBaHHe  r f l e- j ı . ) .  

Iqamət 

etmək

 

npoacHBaTb,  npoacHTb  r f l e - j ı .

İQ A M Ə T G A H  

c y m .   p e

3

H fle H m ıa :  l.M e c T O  

n o c T o a H H o r o   n p e ö b iB a H H H   n p aB H T ejib C T B a 

h j i h   rjıa B b i  r o c y a a p c T B a . 

Prezidentin iqa- 

mətgahı

 

pe3nnenuHH  IIpe3HfleHTa; 

2 . 

uıyTJi. 

MeCTOaCHTejIbCTBO,  MeCTO  npOaCHBaHHH.

İQ BA L  c y m .   cyflböä,  cnäcTbe,  yqacTb, 

aöjih

. 

İqbahdönüb

  k i m i n  

c y f l b

6

a  

OTBepHyjıacb

o

t

  K o r o ,  

iqbalı gətirib

 

k i m i n   c j a c T b e  

y n b iÖ H y jıo c b ,  n o c q a c T J iH B H J io c b   K O M y .

İ Q D A M   c y m .   y c T a p .   H aH H H äH ne  q e r o - j ı . ,  

n p H C T y ıu ıe H H e  

k

  n e M y - j ı . ;  

iqdam etm ək 

n e y ə   n p u c T v n a 'i ı , ,   npH C T yrıH T b  k   q e   m y ; 

H a w H a T b ,  H a q a T b   h t o .

İ Q L İ M   I   c y m .   1 .  KJiHMaT:  1 )  M e T e p e o jıo -  

n r a e c K n e   y c n o B H a ,  CBOHCTBeHHbie  a a H H o ö  

M ecTHOCTH. 

Kontinental iqlim

 

KOHTHHeH- 

T a n b H b ift  KJiHMaT, 

soyuq iqlim

 

x o j i o h h w h  

KfiHMaT, 

rütubətli iqlim

 

a n a x H b i i ı   KJiHMaT, 

dəniz iqlimi

 

M o p c K o fi 

KJiHMaT, 

quraq iqlim 

3 ac y n u iH B b iH   k jih m 3 T , 

iqlimin dəyişməsi m - 

M eH eH H e  ( n e p e M e H a )  

KJiHMaTa, 

iqlimə öy- 

rəşmək

 

n p H B b iK H y rb   k  

KJiHMaTy, 

iqlimə tə- 

sir göstərm ək

 

BjiHHTb  H a  KJiHMaT;  2 )   n e -  

p  e  h  .  o ö cT aH O B K a,  n o j ı o x e H H e   (y c Jio B H a , 

o ö c T o a T e jib C T B a ). 

Beynəhalq iqlim

 

M easa y - 

HapoflHWH 

KJiHMaT, 

siyasi  iqlim

 

h o j i h t h -  

y e c K H H   K JiHM aT, 

mənəvi-psixoloji  iqlim 

M O pajIbH O -nC H X O JIO rH > ieC K H H  

KJIH M aT;

2 . 

y c T a p .   cTpaHa, 

K p a ii. 

Bu  iqlimdən  o 

iqlimə

 

H

3

 

ƏToro  Kpaa 

b

 

flp y ro ö ;  II  n  p 

h  ji  . 

KJIHMaTHHeCKHH. 

İqlİm  şəraiti

 

KJIHMaTH- 

M ecK H e  ycjıO B H H , 

iqlim  rayonları

 

KJiHM a- 

T H H ecK H e  p a ü o H b i, 

iqlim amilləri

 

KJiHM a- 

T m e c K H e  

4

> aK T o p tı, 

iqlim müalicəsi

 

k j i h -  

MaTHHecKoe .ae'ieune; 

iqlimə uyğunlaşma

0

alışma

)   aK K jiH M aTH

3

a u H a .

İ Q L İ M L Ə Ş D İ R İ L M Ə   c y ı u .  

o t

  m a r .  

iq- 

limləşdirilmək.

İ Q L İ M L Ə Ş D İ R İ L M Ə K   r J i a r .   aKKJiHM aTH- 

3H pOBaTbCa, 

ÖbTTb

  aKKJIHMaTH3HpOBaHHbIM 

( n p H c n o c o ö J E J T b c a   k   HOBOMy  K JiHM aTy,  k  

HOBblM  >KH3HeHHbIM  yCJIOBHaM —  O  5KHBOT- 

h h x   h   p a c r e H H a x ) .

İ Q L İ M L Ə Ş D İ R M Ə  

c y m .   o t  

r j ı a r .  

iqlim- 

ləşdirmək,

 

aK K JM M aTH

3

H p o B aH H e .

İ Q L İ M L Ə Ş D İ R M Ə K   r n a r .   aKK JiHM aTH

3

H - 

poBaTb  (n p n c n o c o 6 jıa T b ,  npHcnocoÖHTb 

p a c T e H iıa ,  x h b o t h m x   k   HOBOMy  KJiHMaTy, 

HOBblM 

X H 3H eH H bIM   yCJlOBHaM ).

İ Q L İ M L Ə Ş M Ə   c y m .  

o t

 

r j ı a r .  

iqlimləş- 

mək;

  r e o r p .   aKKJiHMaTH3äqıw,  aKKJiH- 

M3TH3HpOBaHHe.

İ Q L İ M L Ə Ş M Ə K  

r  jı a  r . 

aKKJiHMaTH3Hpo- 

BaTbca:  1. npHcnocoÖJiaTbca  k   hobbim XH3- 

HeHHbiM  ycjıOBHaM 

( o  

atHBOTHbix,  pacT e- 

h h h x ); 

2 . 

n e p e H ,   ocBaHBaTbca 

c  

h o b o h  

o öcT aH O B K O H ,  c p e a o i i   ( o   q e jıo B e K e ) .

İQ L İM L İ  n p n j ı .   c  K a K H M - J i .   KJiHMa- 

to m . 

Kəskin  kontinental  iqlimli

  c  pe3KO 

KOHTHHeHTajibHbiM  KJiHMaTOM, 

mülayim 

iqlimli

  c  yMepeHHWM  KJTHMaTOM.

İQ LİM ŞÜ N A S  c y m .   KJiHMa'io.'ior.

İQ L İM Ş Ü N A SL IQ   I  c y m .   KJTHMaTOJiöma 

(HayKa,  saHHMaıomaacH  H3yqeHHeM  k jih- 

MaTa);  II  n p H J i .   KJiHMaTOJiorHHecKHH. 

İqlimşünaslıq fakültəsi

  KJiHMaTOJioriınec- 

KHH  (J)aKyjIbTeT.

İQ R A R   c y m .   y c T a p .   1. npH3HäHHe  (cjio- 

Ba  npH3HaıomerocH  b  He M- J i . ) ;  

iqrar et- 

mək

 npH3H3BaTbCH,  npH3HaTbCH  B  H eM -JI.;

2.  noaTBepjKfl^HHe. 

İqrarım  tələb  etmək 

n ə y i n   Tpe6oBaTb  noflTBepjKfleHHa  n e r o ;

3.  3aKJUotıeHHe,  b h b o ä ;  0 

iqrar  vermək 

jjaBaTb,  ÄaTb  cjio b o , 

o

6eınaHHe; 

iqrarın- 

dan dönmək

  OTKa3aTbca  o t   CBoero  c.noBa, 

o6emaHHH.

İQ R A R İ  n p H J i .   yTBepjTHTeJibHbiiı. 

İqrari 

hökm

  yTBepflHTejıtHoe  cyacaenH e  (b  jio- 

THKe).

İQ R A R SIZ   n p H J i .   B b i c o K .   HeBepHbiii  (Ha- 

pymaromHH  BepHocTb 

b

  cynpyacecTBe, 

e

 

jhoöbh

).

İQ R E K  

c y m .   ii r p e K : 

1

.  H a

3

B aH H e  n p e a n o c -  

JieflHeä  6yKBbi  jıaraH C K oro  aınJıaBHTa; 

2. 

M a T .  H eH 3 B ecT H aa  B e J im H H a ,  o 6 o 3 H a -  

M aeM aa 

6

v k b o h   y ;   3 .  y c jıo B H o e   o 6 o 3 H a -  

H eH Ile  HeH3BeCTHOTO  HJlH  yMMIHJieHHO  H e 

H a3 W B ae M o ro   j ı n u a .

İQ TİB A S  c y m .  

1.  UHTİipoBaHHe;  HHTäTa;

2.  jiHTepaTypHoe  3aHMCTB0BaHHe,  ıuıanıaT  

(HcnoJib30BaHHe 

b

 

cbohx

  Tpyaax  q y * o r o  

npoH3BefleHiıa  6e3 

ccbijikh

  n a   aBTopa).

İQ T İD A R   c y u j .   1.  CHJia:  1)  ^JiBHHecKaa 

3H epraa  HeJioBeKa. 

Danışmağa iqtidarı çat- 

m ır

  k i m i n   y  k o t o   ııeT  ch jj  roBopHTb, 

yeriməyə  iqtidarı yoxdur

  y 

Hero 

HeT  chji 

XOflHTb;  2 )  B03M0XH0CTb  flejiaTb  qTO-JI. ,  

fleiicTBOBaTb. 

İşin öhdəsindən gəlmək iqti- 

darına malikolmaq

  HMeTb  c h jih   cnpaBHTb- 

ca   c 

paöoToü; 

3)  MorymecTBO. 

Vətənpər- 

vərliyin böyük iqtidarı

  BeJiHKaa  CHJia  naT- 

pHOTH3Ma; 

iqtidar sahibi

  MoryuıecTBeHHwiı, 

CHJibHbiii  ( o   nejıoBeK e);  2.  BJiäcra,  BJiacT- 

Hbie  opraH bi  (cTpyKTypbi). 

İqtidar nüma

* 

yəndələri

  npejjcTaBHTeJiH  BJiacTeö;  jın u a , 

HaxoflHiıjHecH  y  BJiacTH, 

oÖJieHeHHbie 

BJiacTbio;  c o 6 h  p .  npaBHTejibCTBO.

İQ T İÖ A R L I 

n p  H  J I .  1 .  C H J IB H W İİ:  1 )   H M e iO -  

U J H H   B 0 3 M O X H O C T b   f l e J i a T b   H T O - J I .  K p e n -  

k h h ;  

2) 

M o r y u j e c T B e H H b i ü ,   M O H j H b i i ı   (

0 6

-  

J ia f la iO U I H H   R Iia C T b lO ,  Ö O JIb U IH M   B J IH H H H e M );

2. 

c n o c

66

H b iii, 

yMejıwfı.

İQ T İD A R L IL IQ  

c y u j .  

1 .  ı ı a j ı n > ı n e  

c h j i h

,

B 0 3 M 0 a c H 0 c r a   y   K o r o - J i . ;  

2. 

M o r y n j e c T -  

BeHHOCTb.

İQ T İD A R S IZ   n p n j ı .  

1 .  

öeccHJibHbiii,  cjıa- 

6

b iii; 

2. 

H e c n o c ö Ö H b iii,  H e y M e J ib iü ; 

3. 

H e 

o

6

jı a a a ı o n iH H  

M o ry m e c T B O M , 

B j ı a c T b t o ;

4.  HecocToaTeJibHbifi. 

Iqtidarsız borclu

  He- 

COCTOHTejIbHWİİ  flOJIXHHK.

İQ T İD A R S IZ L IQ   c y u j .  

1 .  

6

eccHJiHe,  cjıä- 

6 o c ib ; 

2. 

H e c n o c o Ö H o c T b ,  ö e c n o M o u jH o c T b ;

3.  K )p

H f l

. 

H e c

0

CT

0

a T e jib H

0

CTb. 

F aktikiq- 

tidarsızlıq

  (JmKTHHecKaa  H ecocToaTenb- 

H O C T b .

İQ TİSA D   I  c y u j .  

ƏKOHÖMHKa

.  Siyasi iqti-

  ! 

sa d

 

n o jiH T H q e c K a a   ə k o h o m h h ;  

II 

n p H J i .  

Ə K O H O M H i e c K H H . 

İqtisad elmləri doktoru 

JJOKTOp  3KOHOMHHeCKHX  H ayK .

İQ T İS A D Ç I  c y m .  

I .

c m

. 

iqtisadiyyatçı;

2. 

H C T O p .  

3K0H0MIİCT  (CTOpOHHHK 

3 K 0 -  

HOMH3Ma).

İQ T İS A D Ç IL IQ   c y m .   1.  3 a H a ra e  

ə k o h o

-  

j 

M H C T a ; 

2. 

H C T O p .  

3KOHOMH3M  (TeqeHHe 

B 

p y C C K O M  

COIJHajI-fleMOKpaTHHeCKOM 

JJ B H - 

a c e H H H   K O H i j a  

X IX  

-   ı ı a H c L 'i a  

X X  

b

. ,  

c t o

- 

p O H H H K H   K O T O p O T O   O i p ä H H H H B a j l H   S a j j a -  

h h   p a 6 o q e r o   flBnaceHHH  SKOHOMHHecKOİi 

6

opb

6

oii).

İQ TİSA D İ 

n p n j ı .  

3

k o h o m h h c c k h h :   I . c b h -  

3 a H H b i i ı   c   3 K O H O M H K O H . 

İqtisadi qanunlar 

Ə K O H O M H H e c K H e   3 a K O H b i ,  

iqtisadi böhran

 

} 

ƏKOHOMHHeCKHH  KpH3HC;  2. OTHOCHUJHHCH 

K   O p r ä H H 3 a i J H H   H   B e f l e H H I O   3 K O H O M H K H . 

İqtisadi rayonlar

  ə K O H O M H M e c K H e   p a ö o n w ,  

iqtisadi  əməkdaşlıq

 

3

K

0

H

0

M H H e c K

0

e   c o -  

T p y j j H H q e c T B o ;  

3 . 

C B H s a n ı i b i H  

c 

H 's y H e n u e M  

3 K O H O M H K H . 

İqtisadi  atlas

  ə k o h o m h h c c -  

k h h   a T j ı a c ,  

iqtisadi  coğrafiya

  ə k o h o m h -  

n e c K a a   r e o r p a ^ H H ,  

iqtisadi  təhlil

  ə k o h o -  

M H H e c K H H  

a H a n H 3 ,  

iqtisadi  kibernetika 

'i K o n o M H ' i e c K a a  

K H

6

e p H e T H K a ;  

iqtisadi 

cəhətdən

  B  Ə K O H O M H H e C K O M  

othouichhh

; 

Ə K O H O M m e c K H .  

İqtisadi cəhətdən əlverişli 

(

Səmərəli)

 

ƏKOHOMHieCKH 

B b ir O f l H W İ İ .

İQ T İS A D İY Y A T  

I 

c y ı u . .  

ƏKOHÖMHKa: 

1 . 3 K O H .   C O B O K y n H O C T b   n p O H 3 B O f l C T B e H -

hwx  oraoıııeHHH 

0

iıpeflejıeHH

0

H 

o ö m e c -  

TBeHHO-ƏKOHOMHHCCKOİİ  c{)OpMai(HH;  3KO- 

H O M H H ecK H ii  6 a 3 H c ;   2 .  

HaponHoe  xo3Hü- 

ctbo  (cTpaHH, paftoHa h   T.n.),  ero  coctoh- 

HHe. 

Respublikanın iqtisadiyyatı

 

skohomh- 

Ka PecnyÖJiHKH;  3. (J)HHaHCOBO-MaTepHanb- 

HOe  COCTOHHHe  KaKOH- J l .   OTpaCJlH  X03- 

HHCTBeHHOH fleHTejibHOCTH. 

Sənayenin iq- 

tisadiyyatı

 

ƏKOHOMHKa  npoMwmjıeHHOCTH; 

kənd  təsərrüfatının  iqtisadiyyatı

 

skoho- 

Mmca  ceJibCKoro  X03HİİCTBa; 

4 . n e r o  

h j i h  

KäKäH:  HäyHHaH flHCHHIUIHHa,  H3yHaıoıııaH 

KaKyi O-JI.  

OTpaCJIb 

npOH3BOflCTBeHHOİİ, 

x03HÜCTBeHH0H  aeHTejibHocTH. 

İstehsalat 

iqtisadiyyatından mühazirə

 

jıeıaiHH 

n o  

3K0- 

HOMHKe 

np0H3B0flCTBa, 

ticarət iqtisadiy- 

yatmdan imtahan

 

3K3aMeH 

n o  

3KOHOMHKe 

ToproBJin;  II 

n p u j ı .  

3KOHOMHLiecKHİi:

1.  OTHOCHUJHHCH  K  3K0H0MHKC  KaK  HaVH- 

Hoü  jiHCHHn.THne. 

İqtisadiyyat terminləri 

lüğəti

 CJIOBapt  SKOHOMHHeCKHX  TepMHHOB;

2 .   C B H 3aH H blH   C  H 'iy w e H H e M   3K O H O M H K H . 

İqtisadiyyat elmi

 

ƏKOHOMHHecKaa  HayKa, 

iqtisadiyyat ensiklopediyası

 

əkohomhhcc

- 

k

3

h

  ƏHLjHKJioneflHH, 

iqtisadiyyat fakültəsi 

SKOHOMmecKHH  (JıaKyjibTeT.

İQTİSADİYYATÇI  c y m .   sk o h o m h ct  (cne- 

UHaJIHCT  b  o

6

jıa c ra   3K0H0MHKH).

İ Q T İ Z A   c y m .   y c T a p .   H ä u o

6

H o c T b ,   H e o

6

- 

xoflHMOCTb,  Hyacjjä; 

iqtiza  etmək:

 

1. 

Tpe- 

6oBaTb  K o r o ,   n e r o ,   npH3HaBaTb,  n p n - 

3 H a T b   H e o

6

x o j j H M O C T b   H e r o ;  

2. 

j j a B a T b ,  

flaTb  B03MOXHOCTb  CflCJiaTb  HTO-JI.,' 

İqti-

zasına  görə

 

n o   Heo

6

xoflHMOCTH,  no  Ha-

flO Ö H O C T H .

İL   c y m .   l . r o a :   1 ) eflHHHijaneTOHCHHCJie- 

hhh,  coflepxauıan  12  MecnıjeB. 

M in d o q - 

quz yü z doxsan  üçüncü  il

 

Tbicnna  jjeBHTb- 

c o t  jjeBHHoc'ro  TpeTHİi  rojı, 

yeni il

 

hobhİİ 

rojj, 

ilinfəsilləri

 

BpeMeHa ro aa, 

itin ortası 

cepeflHHa  roaa, 

gələn  il

 

1. 

6

yayujHH  rofl; 

2.  b  öyaymeM  roay, 

bu il

 

1.  ə t o t   roa;  2.  b 

ətom   roay; 

keçən il

 

1

.  npouuıw ii  roa; 

2

.  b 

npouuıOM  roay, 

cari  ildə

 

b  HbiHeuiHeM 

(TeKyujeM)  roay, 

doğulduğu il

 

ro a   p o x ae- 

hhh, 

ilin ən böyük hadisəsi

 

co

6

b irae  rofla;

2)  n ep n o a  BpeMeHH  b  12  MecaueB,  otmhc- 

jıneMbix  o t   k a k o r  o 

- Ji. 

aua. 

O hadisə- 

dən  sonra  bir  il  keçmişdir

 

nocjıe  to to

c o

6

tiT H fl  n p o ı u e n   r o a ,  

otuz il bıından aw əl 

T p n m ıa T b   jıe T   TOMy  H a 3 a a , 

bir ildə

 

b

  T e a e -  

H H e 

0

ÄH

0

r o   r o a a   ( 3 a   r o a ) ,  

iki il hbü

  r o a a ,  

A ə r  

K a x flb iH   r o j ı ;   3 )   T O J i b K O   b o   m h . h .  

B C O l e T . C   nopHÄKOBblMH  HHCJIHTejIbHblMH

y n o T p e ö u a e T C H  

jm

a   o 6 o 3 H aM eH H a  f l e c a r a -  

jıe T iw . 

Qırxıncı illər

 co p o K o B b ie   rojn>ı, 

do»- 

sanıncı illər

  ÄeBaHOCTBie  r o a u ;  

4 )  

T O J i b -  

K O  B O 

M 

H .  H 

.

 

nepHOS  BpeMeHH, 

BKJHO' 

j 

H aro u jH H   H ecK O jibK O   JieT . 

Gənclik  illəri  \ 

r o a w  

MoaoaocTH, 

tələbəlik  illəri

  c T y a e H - 

^ e c K H e   r o a u ,  

ömrün ənyaxşı illəri

 jıy q u iH e   I 

r o a b i   M

3

HH, 

unudulmaz  illər

  H e

3

a

6

b iB a- 

, 

eM b ie   r o a w ;   5 )  

jıeTa 

( p o a .   n .  

JieT). 

Beş il

  ! 

n flT b   a e T ,  

on  il

  a e c H T b  

aeT, 

qırx il

  c o p o K  

aeT, 

bir  neçə  il

 

HecKoabKo  aeT; 

neçə  il 

keçib?

  CKOJibKO  JieT   n p o u u ı ö ;  

6

)  a c T p .  

j 

n p o M e x y r o K   B p eM eH H ,  b   TC H eıiM e  k o t o -  

>

 

p o r o   n p o H C X o a H T   o ö p a ın e H H e   K a K o ö - a .  

ıu ıa H e T b i  B O K p y r  C o n H u a . 

Günəş ili

 

coji- 

HeM HHH  r o a ,  

qəməri il

 jıy H H b iö   r o a ;   2 .  r o -  

a o B iıiH H a ;  a e H b ,  b   k o t o p h h   H c n o ji H a e T c a  

r o a  

co  aHH  CMepTH. 

İlini vermək

  k i m i n  

OTMeTHTb  ro a o B iH H H y   c M e p r a   m  b e i i , 

ili 

yaxınlaşır

  n p H ^ J iH a c a e T c a   r o a o B m H H a   c o  

a ffii  C M e p r a ; 

Yeni il

  H o b m ö   ı o a ,  

Yeni iliniz 

mübarək!

 

C 

H o b b im   r o a o M , 

tədris ili

  (

aka-  

dem ik il)

  y H eĞ H b iü   (a K a a e M H ie c K H H )  r o a ,  

astronomik 'il

  a c T p

0

H

0

M iraecxH V i  t o s ,  

kənd 

təsərrüfatı ili

  cejibCKOX03aHCTBeHHM H  r o a ,   [

uzun İl

  BHCOKOCHblÖ  TQa  ( r o a ,   B  KOTOpOM

(})eB pajib  c o c t o h t  

m   29  m e ä );

  0  

il do- 

landı

  n p o r n e a   r o a ,   3 a B e p u iH J ic a   r o a ;  

illər 

keçdikcə

  c   r o a a M H ; 

il gecə

  HOHb  K aK   r o a  

( o   aJiH H H O ö  h o h h ) ;  

il uzunu,  il boyu

 K p y r -  

a b i f l  r o a ,   B ec b   r o a ,  

b

  T e n e H H e   r o a a ;  

illər- 

dən bəri

  c   aaB H H X   n o p ;  

illər ayrısı olmaq 

a o a r a e   r o a w   ÖMTb  b   p a 3 a y K e ; 

uzun  illər 

b

  T e ^ e H H e   a o a r a x   a e T ,  a o j ı r n e   r o a b i .

İL A C  

c y m .   c M . 

əlac.

İL A C S IZ  

n p H . a .   c m .  

əlacsız.

İL A C S IZ L IQ  

c y m .   c m .  

əlacsızlıq.

İL A H Ə  

c y m .   ö o t h h h :   1.  G o x e c T B o  

xeH- 

CKoro 

n o a a .  

Gözəllik ilahəsi

 

6

o n iH H  

Kpa- 

c o t w ;   2 .  o   n r o ö n M o ö   x e H iu H H e .

İL A H İ]  I  n p n a .   1

.  ö o x c c t b c h h m ü :   1 ) o t -  

HocamHÖCH 

k

 

6

o» cecT B y ;  2 )  

npeKpacHbiö, 

aH B H b iö . 

İlahi gözlər

 

6

o x e c T B e H H b ie   r a a 3 a ,  

j 

ilahi  məxluq

 

6

o a c e c T B e H H o e  

c o 3 a a H H e ;

2.  njıaTOHmecKHH. 

İlahi məhəbbət

  naaTO- 

HHvecKaa  .iioGobi,;  II  c y u j .   Ajuıax;  Bor.

İL A H İ2 

M e a c a .  

o  Böace!  B o x e  

m oö

!

İLA H İL Ə ŞD İR İL M Ə   c y m .  

o t   r a a r .  

ila- 

hiləşdirilmək,

  oöoroTBopeHHe,  oöoacecTB- 

aeHHe.

İL A H İL Ə Ş D İR İL M Ə K   r a a r .  

oöoacecTB- 

aHTbCH,  6biTb  oöoacecTBJieHHbiM; 

o6soro- 

TBOpHTbCH,  6bITb  OÖOrOTBOpeHHblM.

İLA H İLƏ ŞD İR İL M İŞ  n p H J i .   o6o)KecTBJieH- 

Hbiii;  oöoroTBopeHHbiö.

İL A H İL Ə ŞD İR M Ə  

c y m .  

o t   r a a r .  

ilahi- 

ləşdirmək,

  oöoacecTBaeHHe;  oöoroTBope- 

HHe.

İL A H İL Ə Ş D İR M Ə K   r a a r .  

oöoacecTBaaTb, 

OÖOJKeCTBHTb;  OÖOTOTBOpHTb,  oSoroTBo- 

pHTb  K o r o ,   h t o .  

Təbiəti ilahiləşdirmək 

oöoacecTBJiHTb 

n p n p o a y , 

insam  ilahiləş- 

dirmək

  o

6oroTBopHTb  qeaoBeKa.

İL A H İL İK   c y m .   ĞoacecTBeHHOCTt.

İL A H İY Y A T  

c y u j .   ÖorocaoBHe,  TeoaörHH 

(coBOKynHocTb  peaHrH03Hbix  yMeHHö 

06 

A ju ıa x e -B o re , 

aom aT ax 

p e a n r a H ) .

İL A H İY Y A T Ç I  c y m .   ĞorocaÖB.

İL A X IR  

(c o k p , 

i.a.)

  H  TaK  aajıee  (h   T.a.), 

h 

TOMy 

noaoÖHoe  (h  T.n.),  h   npoMee. 

İL A N   I 

c y m .  

3Meä:  1.  npecM H icaıom eeca, 

o

6mhho  c  hhobhtmmh  3y6aMH. 

Zəhərli 

ilan

  aaoBHTaa 

3Mea, 

gözläklü  ilan

  ohko- 

Baa  3MeH, 

zm qırovlu ilan

  rpeMynaH  3Mea; 

2.  n e p e H .  

o 

3aoM, 

x H T p o M , 

KOBapHOM 

neaoBeKe. 

Adam deyil,  ilandır

  oh  He 

neao- 

BeK,  a  3Men; 

ilana  dönüb

  e ra a   3Meeö; 

II  n p H J I .   3MeHHbIÖ:  1 .  OTHOCHIJj.HİİCH  k 

3Mee. 

İlanzəhəri

  3MenHRİi 

n a; 

2.  n e p e H .  

KOBäpHbift,  3ao6Hbiö. 

İlan  baxışı

  k i m i n  

3MeHHbiö B3nwa  n e ö ,  

ilan baxışlı

  co  3Me«- 

HbiM  B 3 m n a o M ; 

0 

ilan  kimi fişüdam aq 

uiHneTb  KaK  3Men; 

ilan kimi sancmaq

 x a - 

aHTb  KaK  3Mea; 

ilan  ağzm dan qurtarmaq 

Bbi

6paTbCH  H3 

n a c r a   cMepTH; 

ilan  vuran 

ala çatıdan qorxar

 

nyraH aa 

BopoHa  KycTa 

6ohtch; 

ilan ağzından qaçıb qurtaran qur- 

bağa  {quş)  kimi,  ilan ağzından

  (

boğazın- 

dan)  çıxan  kimi

  o  HeaoBeKe, 

B b iu ıe a m e M  

H3  onacH oro,  pncKOBaHHoro  noaoxeHHfl; 

ilan  vuran  (vurmuş)  kirni

  caoBHo, 

t o h h o  

y x aaeH H b iö ; 

ilan dili çıxarmaq (tökmək), 

ilan  dili  çıxarıb yalvarmaq

 

cae3HO 

npo-

cHTb,  acaaoÖHO  yMOJiHTb; 

ilan  kimi qabıq 

qoymaq

  H3  k o x h   (ımcypbi)  ae3Tb;  H3o Bcex 

c k i   CTapaTbCH,  paöoTaTb; 

ilan kimi qıvrıl- 

maq

  KopnHTbCH 

( o t  

6oan,  3ao6bi); 

ilan 

əlindən qurtarmaq

  c 

m 

. 

ilan ağzından qur- 

tarmaq;  ilan kimi dil çıxarmaq

  c 

m 

. 

ilan 

dili  çıxarmaq,  tökmək;  ilan  gözü kimi

 

06 

OHCHb  caaöoM  CBeTe; 

ilan mələyən çöllər

o 

3acyuMHBbix  3eMaax,  acapKOM xpae,  6e3- 

BoaHoä  MecTHOcra; 

ilan  sancan  (çalmış) 

kimi

  c 

m 

. 

ilan vuran (vurmuş) kimi; ilana 

ağı  (zəhər)  verən  kərtənkələ

  nojtCTpeKa- 

Teab; 

ilanı boğazıma (boğazına) salsan (sal- 

salar) da x o n

  noBecb(Te), 

x o t b  

y

6eö(Te), 

hh   3a  « to   Ha  CBeTe; 

ilanı  özgə əli ilə tut- 

maq

 qyacHMH pyKaMH acap  3arpe6aTb; 

ilanı 

öldürüb  balasını  (yavrusunu)  buraxmaq 

npoHBaHTb  HenpocTHTeabHoe  BeaHKoay- 

u i H e ;  

ilanın ağına da (böyüyünə də) lənət, 

qarasına da (kiçiyinə də) 

b

ce 

(3Men)

  oaH- 

HaKOBO  onacHbi; 

ilanın quyruğunu basmaq 

H a c T y n H T b   H a   x b o c t ;  

ilamn  dişini çıxar- 

maq

 

B b i p B a T b  

x a a o   y 

3 M e u ;  

elə  bil  ilan 

qovub

  k i m i   y

6eacaa  6yaT0 

o t   3 M e u .

İL A N B A L IĞ I 

I  c y m .  

M H H Ö r a   ( p b i

6

a  

c  ro- 

abiM 

3MeeBHaHbiM 

tc jio m ). 

Çay ilanbahğı 

peHHafl 

M H H o r a ,  

Xəzər ilanbalığı

  Kacnnö- 

cKaa 

M H H o r a ;  

II  n p n a .   I.  

M H H Ö r o B b i f t  

(O T H O C H IU H H C H  

K 

M H H O r e ) ;  

2.  MHHÖaCHH 

(npnHannexamHH

 

MHHore).

İL A N B A L IĞ IK İM İL Ə R  

c y m .  

3 OOa .  MH- 

HÖroBbie (ceM.  BoaHbix öecneaıocTHbix  no-

3BOHOHHMX).

İL A N B A L IĞ IL A R  

c y m .  

3 

0

 

0

a .   m hhofh.

İLANBAŞI 

c y u ı .  

6 o t .   3MeeroaÖBHHK  (oa- 

Hojıeraee  rpaBHHH CToe  p a cT eH H e  ceM. 

ry

6oHBeTiibix).

İLANBASLAH:  c y m . 

3 o  o a .  3MeeroaÖBKH 

(poa  npecMMKaıoıuHxcfl  ceM.  aıuepHu).

İLA N BO Ğ A N : 

B 

c o ı e T .  

ilanboğan vaxtı- 

dır

  k i m i n   (o  n ep n o ae,  Koraa  MaaeHb- 

k h h   peöeHOK  Hec03naTeabH0  MoaceT  noa- 

BepraTb  ce

6

n  juoöoii  onacHocTH).

İLANBOYUN 

3

o o j i

. 

I  c y m .   BepTHiueÖKa 

(n ra u a  

H

3

 

OTpnaa 

j i h t j i o b m x

); 

II 

n p H j ı .  

3 M eH H o u ıeiİH H Ö . 

Ilanboyun  tısbağa

  3Me- 

HHOıneÖHaa  nepenaxa.

İLA N CIQ 1 

c y ı u .   y M e H b i u .  

3MeeHbim  (ae-

TeHbirn 

3M en ).

İ L A N C I Q

2

 

c y m .   p a 3 r .  

b

 

H apoaH oö  Me- 

aHUHHe  -   Ha3BaHHe  KOCTHoro  TyöepKy- 

ae3a.

İ L A N C I L  

c y ı u .  3 o o a .  ceK peTäpb  (x h iu - 

Han  nTHua,  nHTaıomaflCH  raaBHMM  o 6 p a- 

30M  3MeflMH  H  HmepHIjaMH).

İ L A N C I L K İ M İ L Ə R  

c y m .   3 

0

 

0

a .   ceKpe- 

TäpeBbie.

İ L A N - Ç A Y A N  

c y m .   p a 3 r .   o 6 o 6 m e ™ o e  

j 

Ha3BaHHe  aaoBHTbix  3Meö. 

Bu  yerlərdə 

ilan-çayan  çox  olur

 

b  3 th x   MecTax 

6

bi- 

Baea  MHoro  3Meö.

İ L A N - Ç A Y A N L I  

n p H j ı .   c o   3MeHMH  (o  Mec- 

Te,  r a e   BoaHTca  m h o to   3Meö).

İ L A N D A Ş I Y A N  

c y m .   a c T p .   JVieeHÖceu. 

İlandaşıyan bürc

  co3Be3aHe  3MeeHOceu.

İ L A N D İ L İ  

c y m .   6 o t .   yxÖBHHK  (pacTe- 

HHe  ceM.  yacoBHHKOBbix); 

ilandili fəsiləsi 

yaCOBHHKOBbie.

İ L A J V - Q Ü R B A Ğ A  

c y m .   1.  p a 3 „   c o Ö H p ,  

npecMMKaıomHecH 

h

 

HaceKOMbie; 

2. 

n e -  

p e H .   p a 3 r .   KapaKyaH  (Hepa36opHHBO, 

HeöpeacHO  HanHcaHHbie  6yKBbi);  B

006

m e   o 

Hen0HHTH0M,  TpyjjHO  pa3ÖHpaeMOM  nncb- 

Me,  nonepK e;  0  

ilan-qurbağa yazmaq (m - 

caTb) 

KaK  K ypnua  jıa n o ö ,  nncaT b  Kapa- 

KyJIflMH.

İ L A N L I  

n p n a .   c o   3MeflMH  (o   MecTHOCTH).

İ L A N L I Q  

c y m .   MecTO,  r a e   o6HTaıoT  3Men.

İ L A N O T U  

c y m .   6 o t .   3MeeBKa  (p o a  mho- 

roaeTHHX  pacTeHHö  ceM.  3aaKOB).

İ L A N O Y N A D A N  

c y m .   3aKHHHaTeab 

3

Meö.

İ L A N S A Y A Ğ I  

I 

ı ı a p e ' i .  1.  n0-3MeÜH0My, 

KaK  3Mea; 

2. 

3MencTo; 

II 

n p n a .   3Meöc- 

tm h   (HanoMHHaıomHÖ aBHacymyıocH  3Meıo).

İ L A N S O Ğ A N I  

c v m .  6 o t .   MbiniHHbiö  ra a - 

UHHT,  ramÖHHÖ  ayK  (p o a   rpasaHHCTbix  ay- 

KOBHHHblX 

pacTeHHÖ 

ceM.  aHJieÖHbix).

İ L A N V A R İ  

I 

n p H J I .   1.  3MeHCTbIÖ, 

H3BH- 

an cT b iö . 

İlanvariyol

  H3BHaHCTaa  a o p o ra ; 

II 

c y u ı .   3MeeBHK  (Tpy6Ka).

İ L A N Y A S T I Ğ I  

c y u ı .   6 o t .   apÖHHHK  (p o a 

MHoroaeTHHx  TpaB  ceM.  aponaH bix).

İ L A N Y E Y Ə N  

c y m .  

3 0 0 Ji. 

3Mee«a 

( n i H u a  

CeM.  HCTpeÖHHblx).

İ L A N Y O L U  

I 

n p H J l .   jm ch cii.ih ,  h3BÜ,imc- 

tm ö   (HanoMHHaıouiHÖ aBHacymyrecH  3Meıo); 

II  u 

a  p e h .  h3B İuihcto.

İ L A Ş I R I  

ı ı a p e n   .  Hepe3  ro a ,  pa3 

b

 

aBa  roaa.

İ L B Ə İ L  

H a p e q .   H3  r o f la  

b

  r o f l,  r o f l 

o t

  r o a y .

İL B İZ   I  c y m .