Tuzuvchilar: M. J. Rajabov



Yüklə 120 Kb.
Pdf görüntüsü
səhifə52/112
tarix24.12.2023
ölçüsü120 Kb.
#190768
1   ...   48   49   50   51   52   53   54   55   ...   112
Allan Piz - Tana tili

C11ALISHTIR1SH,
BARM OQIARN1 KIJCHLI Q1SIB MUS11T QILISH
A g a r k o 'k r a k d a q o 'l l a r n i c h a li s h ti r i s h d a n ta s h q a r i 
o d a m b a r m o q l a r i n i h a m m u s h l q i l s a , b u u n i n g
d u s h m a n o n a va h u ju m k o r lik h o la lin i la n la g a n lig id a n
d a r a k b e ra d i. K o ' p h o l l a r d a bu s iq ilg a n t i s h l a r va 
q iz a r g a n y u z bilan birga k u zatiladi. Bu h o l a t d a so'/, 
o rq ali yoki j ls m o n iy h u ju m b o s h la n is h i m u m k in lig in i 
bildiradi. O c h iq kaftlarni q o 'lla s h bilan tin c h la n tir u v c h i 
h o la tla r z a ru r b o 'ladi. B u n d a y d u s h m a n o n a holatga olib 
kelgan s a b a b n i bilish u c h u n o c h iq k a ftla r va t i n c h ­
la n tiru v c h i i m o - is h o r a n i q a b u l qilishga m a jb u r qilish 
kerak ( a g a r uni siz hali b ilm a s a n g iz ). B u n d a y im o -
is h o r a l a r n i k c t n i a - k e t q o 'l l o v c h i in s o n 6 7 - r a s m d a g i
q o ' l l a r n i k o ' k r a k d a c h a l i s h t i r i s h o r q a l i h i m o y a v i y
h o la tn i egallagan o d a m d a n farqli ravishda h u j u m k o r V 
h o latini n a m o y o n qiladi.
90


QCVLNING YKLKA Q IS M IIM
Q O ‘L PANJALARINI CHALISHTIRISI1
S c z i s h i n g i z m u m k i n ,
qo ‘llam in g hu ta r /d a chali- 
sh is h i, q o ‘1 p a n ja l a r i q a -
r a m a - q a r s h i q o 'l n i n g ycl- 
kasiga o 'z holatini niustah- 
k am lash u c h u n ta s h la n a d i 
va hu bilan q o 'ln i ycchishga 
b o 'lg a n h a r q a n d a y h a r a -
katni turli z a rb a d a n him oya 
qiladi.
B u n d a p a n ja la r y elkani 
k u c h li tu ti s h i m u m k i n k i ,
natijada b a r m o q l a r va b o ‘- 
g ' i n l a r d a q o n y u r i s h m a y
qolganligidan o qarib kctadi.
B u n d a y h o l a t n i k o ' p
holiarda. shifokor yoki tish
doktori qabulida h a m d a sa- 



. ,
• , 
, - 
69-rusm.
Hu yeraa
molyot salon id a1 u m n d a bi- qariyatlilik holati egallangan.
r i n c h i m a r i a u c h a y o t g a n
o d a m la ra a kuzatish m u m ­
kin.
Y u ristlar o ra s id a h a m s h u n d a y v aziyatni k uzatish 
m u m k i n : p r o k u r o r va o q l o v c h i ik k alo v in in g q o 'l l a r i
ko 'kraklarida. a m m o p r o k u ro r q o ’lining panjalari m u sh t 
h o latid a , o q lo v ch in in g b a rm o q la r i esa q o 'lin in g yclka 
qismini ushlagan holatda boMadi. Q o ‘llam i challshtirish 
bilan bog'liq b u n d a y ho latla r ijtimoiy m a q o m xarakteriga 
t a ’sir ko 'rsatad i. Y uqori ijtimoiy m avqega cga b o ’lgan 
o d a m unga h ozirg ina ta q d im e tilg a n o d a m l a r g u ru h i 
ishtirokida o ’zining ustunligini qo 'llarini d o im ko 'k rakda 
c h a l i s h t i r g a n h o l a t d a t u ti b t u r i s h i b ila n t a ' k i d l a s h i
m u m k in . Aylaylik. b o s h q a ru v c h ig a rasm iy q a b u ld a u 
ilgari t a n im a g a n bir n e c h a yangi x o d im larn i e n d ig in a
91


tanishtirishdi. B o sh q a ru v c h i bu v aqtda d o m i n a n t q o ' 
silk ish ( y o k i s iq i s h ) b ila n q u t l a b , u l a r d a n ijtim o ij 
m a y d o n masofasiga oldinga siljiydi, q o'llarini esa bosh lie 
u c h u n xarakterli b o 'lg an holalga q o 'y ib belida (o rq a sid a ’ 
t u ti b t u r a d i (
42-rasm
). Y o k i b o ' l m a s a , b itta q o 'l n
c h o 'n ta k k a solib turadi. Boshliq asabiylashgani u c h u r 
qo 'llarini challshlirgani yo 'q. Shirkatning yangi a 'z o la r
ra h b a r bilan q o 'l berib s o 'ra s h g a n d a n s o 'n g to'liq yok 
q is m a n chalLshtirilgan q o 'l l a r h o latini q abul qilishadi 
C h u n k i u l a r y u q o r i m a n s a b d o r s h a x s i s h t i r o k i d s
turganligi bilan xaraktcrlanadi. Boshqaruvchi h a m , yang 
x o d im la r h a m u yoki bu h o latn i bajarayotib o 'z la r in
qulay his qiladilar, c h u n k i h a r biri u lar orqali o ' z ijtimoh 
m avqeini atrofidagilarga nisbatan nam oyish qilishm oqda 
Agar b oshqaruvchi yosh. istiqbolli va o 'z mavqeyiga k o 'n
bosh b o sh qaru v ch idan kani b o 'lm a g a n b o 'lim boshlig4 
bilan tanlshsa, nim a sodir bo'ladi? Bu yerda bo'lay otg ai 
h o la tn i q u y id ag ic h a ta x m in qilish m u m k in k i, ikkalov 
h a m q a t'iy a tlik b ila n q o 'l s il k is h g a n d a n s o 'n g . yost 
a d m i n i s t r a t o r l a r b o s h b a r m o q l a r i n i v c r t i k a l t a r
т а
k o 'tarib q o'llarini ko'kragida chalishtiradi (
7()-rasm
). Bi

Yüklə 120 Kb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   48   49   50   51   52   53   54   55   ...   112




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin