‘z b e k ist o n r esp u b L ik a si oliy va 0 ‘rta maxsus ta’l im V a zir L ig I


„ B u ta q d ir bila andoq tahqiq bo'ldim — kim, haq



Yüklə 7,77 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə70/295
tarix02.12.2023
ölçüsü7,77 Mb.
#171704
1   ...   66   67   68   69   70   71   72   73   ...   295
Falsafa (1)

„ B u ta q d ir bila andoq tahqiq bo'ldim — kim, haq
subhonoxu va taolo maxluqotda b a ’ni odamdin sharifroqdir va
bimakroqdir xalq qilmaydur. Nevchunki, та ’rifatuloh ganjining
zam ini va mahrami uldur“
, d e b y o z a d i o 'z in in g „ N a s a y im u l 
m u h a b b a t" a s a rid a 1.
U in so n n i b io ijtim oiy m av ju d o t sifatida olib, in so n o ‘z h ay otin i 
o 'z i u c h u n h a m , b u tu n ja m iy a t u c h u n h a m foydali b o 'lg a n ishlarga 
b a g 'is h la s h i, b u n in g u c h u n u , a w a l o , k a s b -h u n a r o 'rg a n is h i, 
m a ’rifatli, fazilatli va x u sh h u lq b o 'lis h i k e ra k , deydi. U n in g in so n
h a q id a g i m a n a s h u n d a y ijtim o iy fik rla ri n e g iz id a fa ro v o n lik , 
osoyishtalik va baxtiyorlik h u k m surgan jam iy at va odil sh o h g'oyalari 
vujudga kelgan.
A lish e r N av o iy „ H a m s a " a sa rin in g b e s h in c h i d o sto n i „S a d d i 
Isk an d ariy “d a o 'z in in g ijtim oiy, siyosiy va falsafiy q arashlarini sh o h 
Isk a n d a r siym osi o rq a li y o ritib b e rish g a h a ra k a t q ilad i. U sh o h
Isk a n d a r siy m o sid a id eal sh o h q iy o fasin i g a v d a la n tirib , u n g a o 'z i
1 Alisher Navoiy. Tanlangan asarlar, 15-jild, 66-bet.
6 Falsafa
81


o rzu qilgan 
x a lq p a rva r, yu rtp a rva r, don o, o d il h u k m d o r
Iibosini 
kiydiradi. B uning asosiy sababi sh u k i, A lisher N avoiy yash ag an
d a v rd a T e m u riy la r d a v la ti p a rc h a la n ib , te m u r iy s h a h z o d a la r 
o ‘rtasid a o 'z a ro h o k im iy at, to j-u tax t u c h u n u ru sh la r, avj olib, 
m am la k a t va x alqni x arob qila b o sh la g a n , n a tija d a , o d a m la r o g ‘ir 
ahvolga tushib qolayotgan edi. Bu ahvolni k o ‘rgan ilg‘o r fikr egalari 
m a m la k a tn i, x alqni bu a z o b -u q u b a tla r va k u lfa tla rd a n q u tq azish
u c h u n b iro n - b ir y o ‘l iz la sh ay o tg a n ed ilar. A lisher N a v o iy o ‘z 
dav rin in g ilg‘o r kishisi sifatid a, o d a m la rn in g b ax tiy o r yashashi 
u c h u n m am la k a t tin c h , o su d a , o so y ish ta b o ‘lishi, u n i b o sh q a - 
ruvchi sh o h o d il, insofli, a d o la tli, elp arv ar, y u rtp a rv a r b o ‘lishini 
x o h la y d i. U n in g f ik r ic h a , m a m la k a tn in g tin c h lig i, x a lq n in g
osoyishtaligi, m a ’rifatning ja h o la t ustid an g ‘alaba q o zo n ish i u c h u n
Isk a n d a r kabi d o n o , aqlli sh o h b o ‘lishi, u ja m iy a td a g i b e m a ’ni 
u ru s h la rg a q a rs h i k u ra s h ib , m a m la k a td a tin c h lik o ‘rn a tis h i, 
o so y ish talik n i t a ’m in lab , in so n la r o rzu -ista g in i yuzaga ch iq arish i 
kerak.
A lish er N av o iy n in g ijtim o iy -falsafiy q a ra sh lari h a q id a s o ‘z 
k etg an d a, sh u n i h a m e ’tib o rg a o lish lozim ki, u ta s a w u fn in g XV 
asrda O lrta O siyoda keng tarq alg an N aq sh b a n d iy a ta riq atin i e ’tiro f 
e tib , b u ta r iq a tn in g a s o sc h isi B a h o v u d d in N a q s h b a n d n i o ‘z 
asarlarida u lu g ‘laydi. U ta s a w u fn in g n azariy m asalalari h a q id a fikr 
y u ritib , b a ’zi salbiy a q id a va o d a tla rin i ta n q id q ilad i, xususan. 
tasavvufdagi zo h id lik k a qarsh i k u rash ib , o ‘z a sarlarid a riyokor, 
hiylaga zo h id la rn i ayovsiz fosh etad i.
T a s a w u fd a m a ’naviy yetu k lik k a erish ish oliy m aq sad h iso b ­
lan a d i, u n d a m a ’naviy y e tu k lik k a erish g an shaxs — o r if kishi 
san alad i. B uning u c h u n u o ‘zidagi n u q so n va illatlarni b a rta ra f 
e tis h i, y a ’ni jo h illik d a n m a ’rifatg a, y o m o n lik d a n y ax sh ilik k a
o 'tis h i lozim b o 'la d i. A lish er N a v o iy n in g bu q a ra sh lari, u n in g
kom il inso n t a ’lim o ti bilan c h a m b a rc h a s b o g 'liq d ir.
A lisher N av o iy n ing ijtim oiy-falsafiy qarashlari shu bilan birga, 
in so n n in g d u n y o n i bilishi haqidagi fikrlari h am m u h im aham iyatga 
ega. y a ’ni falsafaning bilish nazariyasiga o 'z in in g m u no sib hissasini 
qo sligau.
U n in g fikricha, in so n n in g bilishdan asosiy m aqsadi 
b o r ­
liqni, ta b ia tn i, in s o n n in g o 'z i n i o i g a n i b , anglab, y o m o n lik n i 
y o 'q o tis h , yaxshilikni k o ‘paytirishdir. 
I n s o n n i n g b o r l i q n i
t o V i i
bilishi, 
u n i n g
d u n y o d a
baxt li , f a r o v o n
h a y o tin i 
t a ’miri 
etishi -
! :I' -! " 
iii AIM < N: ■
-,;y inson 
bilishini 
sezgilar.


his e tish d an b o sh lanish i, b u n d a sezgi a ’zolari m u h im rol o ‘ynaydi, 
lek in sezgi a ’z o la ri o rq a li o lin g a n m a ’lu m o tla r h a li ta rtib g a
tu sh m ag an va yuzaki boMishi, ularni h ofiza (m iy a)d a tafakk ur orqali 
tartib g a solinishi, tah lil qilin ish i, taq q o slan ish i va ja m la n ish i, s o ‘ng 
fikrda ifodalanishi h a q id a gapiradi.
X u lo sa qilib a y tg an d a, A m ir T e m u r va te m u riy la r davri 0 ‘rta
O siyo xalq lari tafa k k u ri tarix id a o ‘ziga xos b ir b o s q ic h n i tash k il 
etgan. B iroq, 

Yüklə 7,77 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   66   67   68   69   70   71   72   73   ...   295




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin