‘zbekiston respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

8.1.1. SogMiqni saqlash ishi tejamkorligini tahlil qilish usuli
S og‘liqni saqlashga a jra tilg a n m ab la g ‘larn i teja m k o rlik b ila n
sarflash m u h im ah am iy atg a ega. Iloji b o ric h a k a m ro q xarajat qilib, 
k o ‘p ro q tibbiy xizm at k o ‘rsatish m aq sad g a m uvofiq b o ‘ladi.
S o g ‘liq n i s a q la sh ishi te ja m k o rlig in i ta h lil qilish q u y id a g i 
bosqichlarda bajariladi:
1. H a r b ir tibbiy xizm at k o ‘rsatish turiga sarflangan m ablag6 larni 
aniqlash.
2. R eg io n lar u c h u n o p tim a l farq lan ad ig an n o rm a tiv hujjatlarn i 
ishlab chiqish.
3. Tibbiy yo rd am k o ‘rsatishning sam arali va tejam li tajribalarini 
o m m a la sh tirish (yangi sa m a ra li ish usu llarin i va te x n ik a la rn i jo riy
e tish , u la rd a n o q ilo n a fo y d ala n ish , m o d d iy resu rslar x a ra jatin i 
q a t’iy hisobga o lib b o rish va n a z o ra t qilish, te ja m k o rlik n i m o d d iy
ra g 6b a tla n tirish ).
T ib b iy o t x o d im la rin in g m e h n a t fao liy ati e le m e n tla ri o rq ali 
so g ‘liq n i saq lash iq tis o d iy o tin i ta h lil q ilish m u m k in . Bu e le - 
m en tla rg a x o d im la rn i ta n la s h va jo y -jo y ig a q o ‘yish ishi h a m d a
vazifalarini ta q sim la sh , tib b iy y o rd a m k o 6rsa tish n in g d av o lash , 
tashxis q o ‘yish te x n ik a sid a n , shifo o ‘rin la rid a n o q ilo n a fo y d a ­
lan ish va h o k a z o la r kiradi.
T ejam korlik y o 6llaridan biri shifo o 'rin la rid an m aksim al darajada 
fo y d alan ish , b a n d lig in i va alm a sh in u v in i o shirish y o 6llarin i to - 
pishdir. M isol tariq asid a b ir m a ’lu m o tn i keltiram iz: 1976-yili sobiq 
ittifo q d a m avjud shifo o ‘rin la rd a n q o idaga b in o a n foydalanilsa, bu 
1000 o 6rinli 113 sh ifo x o n a n in g t o ‘liq ishlashiga b a ro b a r b o ‘lardi 
yoki q o ‘sh im c h a 2,8 m illio n b e m o r y o tq izilgan b o ‘lardi.
170

---

S h ifo x o n a la m in g shifo o ‘rn id a n m aksim al d arajad a foydala- 
n ish n in g im k o n iy atlari katta. B ular quyidagilardir:
1. B em orlam i shifoxonaga yotqizishdan oldin tekshirish ishlarini 
poliklinikada bajarish.
2. B o lim lard a bem orlam i davolashni kelgan kunidanoq boshlash.
T a jrib a la r sh u n i k o ‘rsatad ik i, yirik sh ifo x o n alar bosh sh ifo ­
k o rin in g m e h n a t, m o d d iy va m oliyaviy resu rslard an foydalanish 
huquqi kengaytirilganda, m oddiy rag‘batlantirish q o ‘llanganda katta 
teja m k o rlik k a erish ish m um kinligi a n iq la n d i. Bu resurslarni esa 
tib b iy xizm at sa m a rad o rlig in i oshirishga sarflash lozim .
T ib b iy o t teja m k o rlig in i tah lil qilish h a r b ir so h ad a ijtim oiy 
tibbiyot va s o g iiq n i saqlash ishlariga (rejalash tirish , m ab lag 1 bilan 
t a ’m in la sh , a h o li so g ‘lig‘ini o ‘rg an ish , tib b iy o td a m a ’lu m o tla r 
y ig is h u c h u n k o m p y u te rla rd a n foydalanish va h o kazo) b o g iiq d ir.
T ibbiyot iqtisodiyotini tahlil qilishda, birinchi navbatda tibbiy 
y o rd a m k o T sa tish tu rla ri q iy m a ti a n iq la n a d i (m utax assislarg a 
m urojaat qilganda, tibbiy muolajalarga, bitta shifo o ‘miga shifoxonada 
yotgan b e m o rn in g b ir kuniga sa rf qilinadigan xarajatlar va hokazo).
Misol.
50 ta (b o d )n in g faol shakli bilan kasallangan bem o rlarn i 
3 yil (1 9 8 5 ,1 9 8 6 ,1 9 8 7 ) m o b a y n id a d a v o la s h b o s q ic h la rid a , 
d a v o la sh -so g ‘lo m lash tirish tad b irlarig a k etg an xarajatni aniqlang. 
B un d a b e m o rg a k o ‘rsatilgan d av o la sh -so g 'lo m la sh tirish c h o ra - 
tad b irla ri va h a r b ir b em o rg a b ir xil m uolajaga sarflangan m ab- 
lag‘n in g o 'r ta c h a m iq d o ri a n iq la n ad i (36, 37, 38-jadvallar).
M a ’lum ki, b o z o r iqtisodiyotiga o'tilayotganda inflatsiya jarayoni 
kuzatiladi. S hu sababli, tibbiy yo rd am ko 'rsatish turlariga sarfla- 
nadigan xarajatlar q a ttiq valuta ekvivalentida aniqlansa, m aqsadga 
m uvofiq b o 'la d i va yillarni o ‘zaro solishtirish im koniyati yaratiladi.