Filologiya fakulteti

dudut  (dutdut:  ye ngil  mas hina),  lik-lik,  bir  xil  ko‘kat:  petrus hka.  

Bunda y  so‘z la rning  bir  qis mi  tarkibi  sezilmas  holga  ke lga n  (ko‘pinc ha  

fone tik  o‘z garis h  na tijas ida :  s odda lanis h).  Masa la n,  chumchuq  so‘z i 

aslida – etimologik jihatda n – chip-c hip  mime mas i bila n bog‘ la na di.  

Bu  tipda  s ifat  ha m  yasa la di.  M is olla r:  shiqs hiq  tugma  (pispis  

tugma  ha m  de yiladi;  bu  kompleks  –  bir  qo‘s hma  ot),  chaqchaq  odam 

(quvnoq  oda m:  qiyos la ng:  c haqc haqa  yulduz;  lekin  bu  c haqna moq 

bila n bog‘ liq, as li  tovus hga  taqlid so‘z bila n e mas,  ba lki  holatga ta qlid 

so‘z bila n a loqador), liplip c hiroq  (qadimgi qora c hiroq).  

Tovus h  be lgis i  orqa li  atas h  ba’za n  takrors iz  ha m  bo‘ ladi  (ba  – 

qo‘y,  mo‘  –  s igir,  miy ov  –  mus huk  ka bi),  de mak,  bobov  tipida gi 

yasa lis hlarda s huning  ikkila nis hini ko‘ra miz  (miyov -miy ov, bov-bov ). 

2.  Ot  ikkila nib,  shu  so‘z  ifoda la ga n  pre dme t  bila n  bog‘ la nga n 

o‘yin  no mini  (bola lar  o‘ yini)  hos il  qiladi.  Masa la n,  otot  (ko‘pinc ha  

otot  -  ak am  s haklida  qo‘ lla nadi,  o‘g‘ il  bola lar  o‘ yini),  xola-xola 

---

 

43

(xolaxolakam;  qiz  bola la r  o‘ yini).   Bola la r  nutqida gi  bu  yasa lis hga  

ana logiya   bila n,  s hu  mode lda,  hos il  qilinga n  ya ngi  o‘ yin  no mla r i 

(bola la r  nutqida,  o‘ yinning  o‘z i  ha m  ana logiya  bila n  ya ratilga n):  k ino-

kino, bog‘c ha-bog‘cha, taksi-taksi, doktor -dok tor, mashina-mas hina. 

Bu  yasa lis hda  ha m  takrorning  o‘z  ma’nos i  bor:  o‘ yinning  nomini 

otning  o‘z i  ko‘rsata di,  ikkila nis h  es a  bu  o‘ yinning  ikki  tomon  bila n 

(ula rning  s hunga  bog‘ liq  bo‘ lga n  ha rakatni  na vba tma -na vbat  baja ris hi 

bila n)  bog‘ liq  eka nligini  bildiradi,  de mak,  bu  o‘rinda  ha m  ha raka tning 

takrorini  ifoda las h  hodisas ini  ko‘ra miz.  Qiyos la ng:  olmos hning 

ikkila nis hi  orqa li  yasa lga n  manman  so‘zida  ha m  ta krorla nis h  ma’ nos i 

bor.  

3.  Fe’ lning  takrorla nis hi  (tur -tur :  podyom  –  turis h)  ko‘c his h 

orqa li  ja ra yon  no mi  hos il  qilga nda  ha m  s hu  hodisa ni  ko‘ra miz :  qoc h-

qoc h  (qoc his h),  quv-quv  (quvis h)  kabi.  Bunda y  ja ra yon  no mi  s hu 

ha raka t  uc hun  xara kte rli  bo‘ lga n  tovus hni  bildira diga n  taqlid  so‘z ni 

ikkilas h  orqa li  ha m  yasa ladi:  qars -qurs,  qasir-qusur  (qars ir-qurs ir),  

qasir-qusir  (qarsir-qursir).    Bu  yo‘ l  bila n  s ifat  xa m  yasa la di  (shatir -

shutur tovushlar kabi).  

4.  O‘qtin-o‘qtin  (qa rab  qo‘ ydi),  v aqt-v aqt  (u  va qti-va qti  bila n 

ke lib  turadi)  kabi  yasa lis hlarda,  ra vish  yasas hda   ha m,   so‘z  takrorinin g 

ma’ lum  vaz ifas i bor.  

Juft  s o‘z lar  strukturas iga  ko‘ra   ikkila nis h  yo‘ li  bila n  yasa lga n 

so‘zla rga   a nc ha   o‘ xs hasa  ha m,  aniqlovc hilik  tipida gi  qo‘s hma  

so‘zla rda n  bir qa nc ha  tomonla ri  bila n ajra lib tura di: 

1.  Juft  so‘zning  kompone ntla ri  oras ida gi  gra mma tik  a loqa,

               

bog‘ la nis h,  as lida,  te ngla nis h  bo‘ lib  (qiyos la ng:  tog‘-tosh:  tog‘u  tosh,  

tog‘  va tosh), a niqlovc hili qo‘s hma so‘zla rda tobe la nis hdir.  

2.  Aniqlovc hili  qo‘s hma  so‘zda   kompone ntla rning  tartibi,  

odatda,  gra mma tik  vaz ifa  ba jara di:  ularning  bir  mode lning  o‘z  

doiras ida  o‘rin  a lmas htiris hi  gra mmatik  holatni  o‘z gartiradi  (masa la n,  

---

 

44