Maxs*js ta’lim vazirligi o rta m a X su s, kasb-hunar ta’lim I markazi



Yüklə 7,5 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə31/34
tarix14.01.2017
ölçüsü7,5 Mb.
#5546
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   34
yo ‘l/a b yuborishám
  ib o ra t ta f a k k u r  sifati  un in g  
ixcham ligi  d e y ila d i.  M as a la n ,  , , 0 ‘q u v c h i  i m t i h o n d a   a w a l  
g 'o y a n i   n o t o ‘g £ri  y o rita y o tib ,  o ‘z  xatosini  „ b i r d a n ig a “  an g - 
lab,  t o ‘g ‘ri  j a v o b   b e r a   b oshlashi“  kabilar.  D e m a k ,   t a fa k ­
k u r n i n g   m a z k u r   s ifa ti  fikrlarni  t i n g lo v c h i l a r g a   x a t o   va 
k am ch ilik siz  y e t k a z i b   berish  garovidir.
T a f a k k u r n i n g   tezligi  xususiyati  q o ‘y ilg a n   savolga  va 
m u a m m o g a  t o ‘liq ja v o b  olingan vaqt bilan belgilanadi.  U ning 
tezligi  q a t o r   o m i l l a r g a ,   j u m la d a n ,   fikrlash  u c h u n   z a r u r  
m a te ria ln i  t e z  y o d g a   tu s h ira  olishga,  m u v a q q a t   b o g 'la n is h - 
la rn in g   te z lig i,  t u r l i   h is la rn in g   m a v ju d lig ig a ,  in s o n n i n g  
d iq q a ti g a ,  q i z i q i s h i g a   b o g ‘liq  b o 'l a d i .   B u n d a n   ta s h q a r i, 
t a f a k k u r n i n g   t e z lig i  b o s h q a   s h a r tla r g a :  i n s o n n i n g   b ilim  
saviyasiga,  fik rla sh   qobiliyatiga,  k o ‘n i k m a   v a   m alakalariga 
h a m   b o g l i q   e k a n lig i  isbotlangan.  X ulo sa  qilib  ay tg an d a , 
t a f a k k u r   j a r a y o n l a r i n i n g   tezligi  u l a r n i n g   m a ’lu m   fursat 
ichida q a n c h a l i k  s a m a r a  berganligi  bilan  b a h o la n a d i.
F ik r la rn in g   tezligi  o ‘quvchilarga j u d a   z a r u r   psixologik 
q u r o l   b o ‘iib  x i z m a t   q iia d i.  l m t i h o n   p a y t i d a ,   s e m i n a r  
m a sh g ^ u lo tla rid a   fa o l  ishtirok  qilgan  t a l a b a   hay a jo n la n ib , 
292
www.ziyouz.com kutubxonasi

eg a lla g a n   b i l i m l a r i n i   v a q t i n c h a   u n u t i b ,   o ‘zini  y o kq o t i b  
q o ‘yadi.  0 ‘rinsiz,  salbiy  e m o t s i y a l a r   ( h i s - t u y g ‘ular)  u n i n g  
ta f a k k u rin i  t o r m o z l a b ,   m u v a f f a q iy a t s i z l i k k a   olib  k e la d i, 
y a ’ni  f ik r n i   b a y o n   q i l is h d a   c h a l k a s h i s h   p a y d o   b o ' l i b ,  
k ey in ch a lik   b u t u n l a y   to r m o z l a n ib   q o lis h i  m u m k in .  B a ’zi 
r a v o n la s h a d i .   Q a t t i q   h a y a jo n l a n i s h ,   q a t t i q   ta s h q i  t a ’s i r  
n atijasida  u y q u d a g i  ayrim   n e y r o n l a r   u y g ‘o n i b   funksiyasi 
j a d a l l a s h i b   k e t a d i   v a   fikr  „ b i r d a n i g a “  r a v s h a n l a s h i s h i  
m u m k i n .   S h u n i n g   u c h u n   o ‘q i t is h   j a r a y o n i d a   o ‘q u v c h i -  
l a rn in g   a q liy   faoliyatini  t o ‘g ‘ri  b a h o l a s h d a   u l a r n in g   i n ­
dividual  t o p o l o g ik   xususiyatlarini  h i s o b g a   olish  m a q s a d g a  
m u v o fiq d ir.
J a h o n   p s ix o lo g la rin in g   k o ‘r s a t i s h i c h a ,   t a f a k k u r n i n g  
a so siy   v a   e n g   m u h i m   belgisi,  x u s u s i y a t i   —  bu  m o d d i y  
voqelikdagi  m u h i m  jihatlam i  ajratib,  m u sta q il  ravishda yangi 
m a z m u n d a g i  u m u m la s h m a l a r n i   k e ltirib   ch iq arish d ir.  I n s o n  
oddiy  n ars alar t o ‘g ‘risida fikr y u r it g a n d a   h a m   ularning tashqi 
b e l g i l a r i   b i l a n   c h e g a r a l a n i b   q o l m a y d i ,   b a l k i   h o d i s a  
m o h iy a tin i  o c h i s h g a   intiladi,  o d d i y   t u r m u s h   h a q i q a t id a n  
u m u m i y   q o n u n i y a t   yaratishga  h a r a k a t   qiladi.  S h u b h a s iz , 
in s o n   t a f a k k u r i   h a li  i z l a n m a g a n ,  t o i a   f o y d a la n i lm a g a n  
im koniyatlarga ega. Tafakkurpsixologiyasining endigi vazifasi 
a n a   sh u   h a y o t g a  jo riy  q ilishdan  t o ‘la  o c h i s h ,   fan  va  t e x n ik a  
p ro g r e s s in i  in t e n s i v la s h d a n   i b o r a t .   C h u n k i   h a r   q a n d a y  
k a s h f iy o t ,   y a n g i l i k ,   p ro g r e s s   —  i n s o n   a q l - z a k o v a t i n i n g  
m a h s u l i d ir .   S h u   b ois  fan  v a   t e x n i k a   p ro g re ss i  „ i n s o n -  
s h u n o s l ik “  fa n in i n g   rivojiga  k o ‘p   j i h a t d a n   b o g'liqdir.
Tafakkur  tu r l a r i
M u a y y a n   ijtim o iy   m u h i t d a   t u r m u s h   k e c h i r a y o t g a n  
o d a m l a r n i n g  ehtiyojlari,  x a t t i - h a r a k a t   m otiv lari,  n a r sa la rg a  
q iziqishlari,  intilishlari,  m ay llari,  a q l i y   qobiliyatlari,  h a t t o  
faoliyatlari  h a m   t u r l i - t u m a n d i r .   A n a   s h u   bois,  u l a r n i n g  
tafakkuri  h a m   h a r  xil  holatlarda,  v a z iy a t la r d a  turlicha  ta r z d a
www.ziyouz.com kutubxonasi

vujudga  k e la d i,  n a m o y o n   b o l a d i .   B u n d a n   oldingi  bo b lard a 
t a ’kidlab  o kt g a n i m i z d e k ,   bilish j a r a y o n i d a ,   a m a liy  va  n a z a - 
riy v azifalarni  h a l  e tis h d a ,  o ‘zga  k ish ila rn in g   fïkrlarini  uqib 
olishda  u la r b i l a n   m u o m a l a g a  kirishishda  in so n   fik ryurita di.
T arix iy   t a r a q q i y o t   b o sq ich id a  o d a m l a r   ijtim oiy  tu r- 
m u s h d a   v o q e   b o ‘lg an   m u a m m o la r n i n g   aksariyati  am aliy  
y o ‘1  b i l a n   h a l   q i l i n g a n ,   s h u n i n g d e k ,   u l a r g a   n i s b a t a n  
m u n o s a b a t   h a m   a m a l i y   faoliyatidan  kelib   c h i q q a n   h olda 
am alga o s h irilg a n .  N a r s a  va hodisalar y u z a s id a n   nazariy fikr 
bildirish esa tarixiy taraqqiyotning b i r m u n c h a  keyingi  davriga 
t o ‘g ‘ri  keladi.  Y e r   y u z a s id a   fanlarning  kelib  chiqishi  h aq i- 
dagi  b i z g a c h a   y e t i b   k elgan  m a ’l u m o t l a r   m a z k u r   m u l o -  
hazam izga dalil b o ‘la  oladi.  Qadimgi  aviod va ajdodlarim izda 
y e r  m a y d o n i n i   q a d a m   bilan  o l c h a s h ,   k o ‘z  bilan   c h a m a la s h  
b o 'yicha a m a liy  b ilim la m in g  to'planishi  natijasida geom etriya 
fani  k a s h f  q i l in g a n .   K ishilarning  b a r m o q   bilan   hisoblashi 
tu rm u s h  ta la b in i  q o n d i r a  o lm ag an d a n   s o ‘ng  —  m a te m a tik a , 
n arsa  va  h o d i s a l a r n i n g   tasviri,  shartli  b e lgilarni  to sh lard a, 
qoyalarda qoldirilishi  natijasida tarix fani  vujudga  kelgan.  Yer 
y u z a s id a   a m a l i y   b i l i m l a r   t o ‘p la n is h i  a s o s i d a   a s t a - s e k i n  
nazariy  u m u m l a s h m a l a r  paydo  b o ‘la  b o s h la g a n ,  turli sohaga 
taalluqli  i n f o r m a t s i y a l a m i n g   tizim lashishi  n atijasida  fanlar 
hosil  b o ‘lgan.  S h u n i n g   u c h u n   i n s o n n in g   a m a l i y   va  nazariy 
faoliyati o ‘za ro   uzviy a loqada b o lib ,  h a m is h a  biri  ikkinchisini 
taqozo etadi.  G e n e t i k   kelib chiqishi  nuqtayi  naz aridan amaliy 
fa o liy a t  b i r l a m c h i   h i s o b la n i b ,  o b r a z l a r ,   t a s a v v u r l a r   va 
fikrlarni  aks  e t t i r u v c h i   nazariy faoliyat  esa  ikkilam chi  b o i i b ,  
a m a liy   fa o liy a tn i n g   m a ’lum   tara q q iy o t  c h o ‘qqisiga  c h iq - 
q a n d a n   s o ‘n g   a jra lib   c h iq q an .  M a z k u r   j a r a y o n   b i r   n e c h a  
o ‘n  m ing  yilla r  d a v o m i d a   yuzaga  kelgan.
A g a r d a   i n s o n i y a t n i n g   i j t i m o i y - t a r i x i y   t a r a q q i y o t i  
m u a m m o s i d a n   c h e t l a s h ib ,   ushbu  m a s a l a n i   olib  qarasak, 
u  h o ld a   a m a l i y   fa o liy a t  birlam chi  ek a n lig ig a  q a n o a t   hosil 
qilam iz.  B u n i n g   u c h u n   insonning o n t o g e n e t i k  taraqqiyotini 
dastlabki  fazasiga  m u r o j a a t  qilamiz.  Bola t u g ‘ilishidan tortib, 
t o   u n in g  b o g lc h a  y o s h ig a c h a  davrini  a m a liy  faoliyatda k o ‘r-
294
www.ziyouz.com kutubxonasi

g a z m a l i - h a r a k a t   ta f a k k u r   o ‘s i s h i n i n g   a s o s iy   pallasi  d e b  
ata s h   m u m k i n .   M a z k u r  yoshdagi  i n s o n   b o lalari  shu  am aliy  
faoliyat  q o b i g 'i d a  aqliy harak atlarn i  a m a l g a  o shiradi,  am aliy  
b i l i m l a r n i   o ‘z l a s h t i r a d i ,   n a t i j a d a   k o ‘r g a z m a l i - h a r a k a t  
ta fa k k u r  o ‘sa  b o ra d i.  U shbu  y o s h d a g i  k i c h k in to y la r   o ‘zlari 
o 'y n a y o t g a n   n arsa la r,  o ‘y i n c h o q l a r n i  q o ‘llari  b ilan  bevosita 
u sh la b   k o ‘rish  o rq a li  ular  bilan  t a n i s h a d i l a r ,   s h u n in g   bilan 
birga ularni  idrok qilishga intiladilar.  I d r o k  qilgan  p re d m e tla r 
va o ‘y i n c h o q l a m i  o ‘zaro solishtiradilar,  q ism la rg a  ajratadilar, 
a n a liz   v a   s i n t e z   qiladilar,  b o ‘la k la rg a   ajra tilg an la rn i  yaxlit 
h o l g a   k e l t i r i b   b i r l a s h t i r a d i l a r .   K a t t a l a r   t u s h u n t i r i s h i g a  
i s h o n c h   hosil  q ilm a s d a n ,  ayni  c h o g ‘d a   u la rn i  o b yektlarni 
sin d irib   y o k i  b u z i b   b o ‘lsa  h a m ,   u l a r n i n g   ichki  tuzilishi 
bilan   ta n i s h is h g a   mayli  kuchli  b o 'l a d i .   S h u   b o isd a n   a m a liy  
x arak tcrd a g i  m u a m m o l a r n i   hal  q i l is h d a   k o ‘p i n c h a   „ b u z ib - 
tu z a ti s h “  y o ‘li  bilan   h arak at q iladila r.  K o 'r g a z m a l i- h a r a k a t  
ta fa k k u r  b o g ‘c h a   yoshiga  y e t g a n d a n   s o ‘ng  b o la la r d a   o ‘z 
q iy m a tin i  y o ‘q o t a   boshlaydi.
Inson t o m o n i d a n  bevosita  id rok q ilin a y o tg a n   p re d m e tla r 
e m a s ,  balki  fa q a t  t a s a w u r   q i l in a y o tg a n   n a r s a   va  h o d is a la r 
h a q id a   f ik rla s h d a n   iborat  t a f a k k u r  t u r i   k o ‘rg a zm ali-o b ra zli 
tafakkur  d e b   ataladi.  Tafakkurning  m a z k u r   k o ‘rinishi  4 —  7 
y o s h g a c h a   b o ‘lgan  b o la la rd a   n a m o y o n   b o i a d i .   B o g ‘c h a  
yoshidagi  b o la la rd a   ko‘rg a z m a li-h a ra k a t tafa k k u rn in g  am aliy  
e l e m e n t l a r i   k o ‘ r g a z m a l i - o b r a z l i   t a f a k k u r   b o s q i c h i g a  
o £t g a n d a n   s o ‘ng  h a m   saq la n ib   q o l a d i ,   le k in   u  o ‘z i n i n g  
yetak c h i  rolini  y o 'q o t a   b o sh la y d i.  U s h b u   yoshdagi  k i c h ­
k in to y la r j i s m  v a   p re d m e tla r bilan  t a n i s h a y o t g a n d a  a n a litik - 
sintetik f a o liy a td a n  foydalanib  ish  k o ‘ra y o tg a n d a  ularni  q o ‘l 
bilan  u s h la b   k o ‘rishga,  ichki  tu z ilis h i  b ila n   a m a l d a   t a n i ­
shishga  in tilm a y d ila r.  C h u n k i  k o ‘p  h o l l a r d a   u la rd a n  a m a l i y  
h a r a k a t   t a l a b   q ilin m a y d i.  L e k i n   b u   u l a r   j i s m   va  p r e d -  
m e tla rn i,  o b y e k tla r n i  aniq  va  t o ‘liq  i d r o k   qilish,  y a q q o l 
t a s a w u r   etish   im k o n iy a tid a n   m a h r u m   q ilin a d i,  d e g a n   s o ‘z 
em as,  a lb a tta .  B og‘c h a  yoshidagi  b o l a l a r   ilm iy  t u s h u n c h a -  
larga  eg a   b o ‘lm aganliklari  u c h u n   b ilis h   fa o liy a tid a,  a s o s a n ,
295
www.ziyouz.com kutubxonasi

o ‘rg azm ali-obrazlarga  suyanib  fikr  yuritadilar,  m ulohaza 
qiladilar,  h u k m   chiqaradilar.  Yuqoridagi  fikrimizni  tas- 
diqlash  u c h u n   shveysariyalik psixolog J a n   Piaje tajribalariga 
murojaat  qilam iz.  U  6 — 7  yoshdagi  bolalarga  xamirdan 
bab-b aravar  qilib   yasalgan  ikkita  zuvalachani  k o ‘rsatadi, 
shu  z a h o ti y o q   te k s h iru v c h ila r  u l a r n i n g   b ir-biriga   teng 
ekanligiga  i s h o n c h   hosil  qiladilar.  T a jrib an in g   ikkinchi 
bosqichida  z u v a la c h an in g   bittasi  n o n   shakliga  keltiriladi, 
bu  holatni  o ‘z  k o ‘zlari  bilan  kuzatib  tu rg a n   bolalardan 
so‘ralganda,  u la r   zuvalacha  hajm ining  o ‘zgarishiga  qarab 
tenglik  buzilgan  d e b  javob  berganlar.  U sh b u   holat  bog‘cha 
yoshidagi  b o la la rd a   k o ‘rgazmali-obrazli  tafakkur  bevosita 
va b a ta m o m   u la rn in g   idrok jarayonlariga  b o g ‘liq ekanligini 
ko ‘rsatadi.  S h u n in g  u c h u n  ular narsa va hodisalarning, jism 
va  p r e d m e t l a r n i n g   k o ‘zga  y a q q o l  t a s h l a n i b   tu r u v c h i  
alomatiga,  xususiyatiga,  tashqi  belgisiga  e ’tibor  beradilar. 
Lekin ularn ing   ichki bo g ‘lanishlari,  o ‘zaro  munosabatlarini 
bildiradigan  m u h im ,  asosiy sifatlariga aham iyat bermaydilar. 
Obycktlarni f a z o d a jo y la s h g a n o ‘m i, tashqi  n o m uhim  belgisi 
ularning  k o ‘rgazm ali-obrazli  tafakkurini  vujudga  keltiradi. 
M asalan,  u la rn in g   nazarida  odam lar  b o ‘yining  baland  va 
pastligi  ularn in g   yoshini  (ulugligini)  belgilaydi.
T afakkur faolligiga qarab ixtiyorsiz (intuitiv) va ixtiyoriy 
(analitik)  tafa k k u r turlariga ajratiladi.  U z o q   vaqt davom ida 
hal  q i li n m a y   k e la y o tg a n   aqliy  v a z if a la rn in g   m a n tiq iy  
tafa k k u r  y o r d a m i d a   t o ‘satdan,  k u tilm a g a n d a   hal  qilish 
jarayoni  intuitsiya  deb  ataladi.
K o ‘p i n c h a   ix tiy o riy   ta f a k k u r   j a r a y o n i   m u lo h a z a , 
m u h o k a m a ,  i s b o tla s h ,  g ipoteza  qilish  kabi  sha k lla rd a  
n am o y o n   b o 'la d i.  M atem atika,  fizika,  kimyo,  psixologiya 
va  b o sh q a   fa n la rd a g i  m u a m m o   va  m asalalarni  yechish 
jarayonlari b u n g a  yorqin  misol b o ‘la oladi.  Bundan tashqari, 
ix tiy o riy   t a f a k k u r g a   ta n q i d iy   yoki  n a z o r a t   ( k o n tr o l)  
tafakkuri  h a m   kiradi.  M oddiy  borliqni  adekvat  aks  ettirish 
fikr yuritishni  ta n q id iy  va sinchkov b o l is h i n i   taqozo  etadi. 
Binobarin,  n a rsa   va  hodisalarni  atro flich a  bilish  u c h u n
www.ziyouz.com kutubxonasi

ob y e k tiv   b a h o   b e ris h   z a ru riy a ti  t u g ‘i l a d i ,  b u   esa  o ‘z 
navbatida,  kishilardan  fikr yuritish  koMami  keng,  analitik- 
sintetik  faoliyat  doirasi  m ustahkam   b o llishini  talab  qiladi.
T a f a k k u r   j a r a y o n l a r i   ix ti y o r s i z   y u z   b e r is h i  h a m  
m um kin.  Lekin  bu holda ular ixtiyoriy tafakkurga suyangan 
tarzda vujudga keladi.
J u m l a d a n ,   o d a m n i n g   a m a l iy ,  m a i s h i y   va  h o k a z o  
faoliyatlarida  ixtiyorsiz ravishda q a to r savollar paydo b o lis h i 
va  ularga  beixtiyor javoblar  axtarish  hollari  uchrab  turadi. 
B unday  p a y tla rd a   inson  fikr  y u rity a p tim i  yoki  y o ‘qm i, 
buni bilish j u d a  qiyin, vaholanki,  u o 'z i c h a  g o ‘yo savollarga 
j a v o b   t o p g a n d a y ,   s h i r i n   h i s - t u y g ‘ u l a r n i   b o s h d a n  
kechirayotganday bo'ladi.  Ba’zan am alg a oshirilishi  maqsad 
qilib  q o ‘y ilg a n   to p s h ir iq n i  ix tiy o riy   r a v is h d a   bajarish 
jarayonida bu rejaga kiritilmagan (favqulodda vujudga kelgan) 
ayrim  vazifalarni  h a m   bajaramiz,  b u   ja ra y o n   biz  u c h u n  
ixtiyorsiz ravishda o ‘tadi.
Insoniyatning  tarixiy taraqqiyoti  tarix idan   shu  narsalar 
m a ’Iumki,  yirik  ilmiy  kashfiyotlar  h a m   k o ‘pincha  xuddi 
s h u n d a y   b e ix tiy o r  fikr  qilib  tu rg a n   m a h a l d a   t o ‘s a td a n  
ochilgan.  J u m l a d a n ,   y u no n   olim i  A rx im e d   solishtirm a 
o g ‘irlik  q o n u n in i  z o ‘r  berib  aqliy  m e h n a t   qilish  paytida 
emas,  balki  h e c h   kutilmagan ja r a y o n d a , v a n n a d a  c h o ‘milib 
turgan  p a y tid a   k a s h f  etgan.  U !u g ‘  ru s  o lim i  D . l . M e n -  
deleyevning hikoya qilishicha,  u e le m e n tla r  davriy sistemasi 
jadvalini  tuzish  vaqtida  uch  k e c h a-y u   u c h   k u nduz  betinim  
m e h n a t  qilg an ,  a m m o   bu   vazifani  nih oyasiga  yetkaza 
olmagan.  U n d a n   s o ‘ng  c h a rc h a g an   o lim   ish  stoli  ustida 
uyquga ketgan va tushida bu elem entlar tartibli joylashtirilgan 
j a d v a l n i   k o ‘ rg a n .  S h u n d a   D . I . M e n d e l e y e v   u y q u d a n  
uyg‘onib,  bir pa rc h a  qog‘ozga tu shida a y o n b o ‘lgan jadvalni 
k o ‘chirib  q o ‘ygan.
K o‘pincha  psixolog va fiziologlar m u a m m o n in g  b u n da y 
oson  ravishda yechilishi, hech  k u tilm a g a n  holatd a beixtiyor 
hal  qilinishini  shu  kashfiyotlar  o l a m   yuzini  k o ‘rganicha 
b o 'lg a n   d a v r  ich id a  oylab,  yillab  q ilin g a n   m e h n a t n in g
297
www.ziyouz.com kutubxonasi

y a k u n i,  y a ’ni  t u g a l la n m a y   q o lg a n   t a f a k k u r   ja r a y o n in i 
nihoyasiga  yetishi,  deb  baholam oqdalar.
Y irik   f iz i o lo g   h a m d a   p s ixo lo g  V .M .B e x t e r e v n i n g  
izohicha,  b u n d a y   kutilmagan jarayo n larn in g  ro‘y  berishiga 
asosiy sabab — o ‘rganilayotgan  masala t o 'g ‘risida uxlashdan 
oldin  z o ‘r  berib  bosh  qotirish,  o ‘ylash  va  butun  diqqat- 
e ’tiborini  tortilishi  k a s h f  qilinishi  z a ru r  masalaga  to 'la - 
t o ‘kis  y o ‘n a ltirish d a n   iborat  m u ra k k a b ,  b a rq a ro r  psixik 
holatning  h u k m   surishidir.  M azk u r  holat  aniq  obyektga 
qaratilgan  aqliy z o ‘rbcrishning intensiv tarzda davom etishi 
natijasida vujudga  kelgan mahsuldir.
Fikr yuritilishi  Iozim bo ‘lgan  narsa va  hodisalarni  idrok 
yoki  t a s a w u r   q ilis h   m u m k in   b o i s a ,   b u n d a y   tafa k k u r 
konkret  ta fa k k u r  d e b   ataladi.  U ,  o lz  navbatida,  yaqqol- 
predmetli  ta fa k k u r  va  yaqqol-obrazli  tafakkur  nomi  bilan 
ikki turga ajratiladi.  Agar fikr yuritish  obyekti  bevosita idrok 
q i li n s a ,   b u n d a y   t a f a k k u r   y a q q o l - p r e d m e t l i   t a f a k k u r  
deyiladi.  Fikr yuritilayotgan  narsa va hodisalar faqat tasaw ur 
q ilin s a,  b u n d a y   ta f a k k u r   y a q q o l- o b r a z li  ta f a k k u r   deb 
ataladi.  T a fak k u rn in g   bir  turi  xotira  yoki  xayol  tasawuriga 
asoslangan  h o ld a   na m o y o n   bo lad i.
A bstrakt  ta f a k k u r   narsalarning  m o hiy atin i  aks  etti- 
ruvchi  va  s o ‘z la rd a   ifodalanuvchi  tu sh u nchalarga  tayanib, 
fikr  yuritishdir.  Algebra,  trigonom etriya,  fizika,  chizm a 
geometriya,  oliy m atem atika masalalarini yechish  mahalida 
fikr  yuritish,  m u lo h a z a   bildirish  abstrakt  tafakkurga  xos 
m iso llardir.  A lg e b ra ik   m iq d o rla rn i  k o n k r e t  narsalarga 
taqqoslab,  nisbat  berib  konkretlashtirsa  b o l a d i ,  lekin  bu 
yerda  b izning  m aq sa d im iz   konkret  m iq d o r  t o ‘g krisida  fikr 
yuritish  em as,  balki  shu  narsalar oTtasida  mavjud  um u m iy  
m iqdor  aloqalari  ustida  m ulohaza  yuritishdir.  C h un o n c h i, 
bu  holda  biz  faqat  um um lashgan  tushunchalarga  tayanib 
fikr  y urita m iz.
A bstrakt  ta f a k k u r   konkret  tafa k k u rd a n   g ‘oyat  keng 
m a ’n o   anglatishi  bilan  voqelikni  c h u q u rr o q   bilishga  olib 
borishi  bilan  farq  qiladi.  Shuning  u c h u n   biz  yakka  hukm
298
www.ziyouz.com kutubxonasi

vositasi  bilan  q a to r  narsa  va  h o d isa la rg a   taalluqli  ichki 
qonu niyatlar to 'g ‘risida fikr yurita olam iz.  ldrok va t a s a w u r  
qilish  m u m k in   boMmagan  narsa  v a  hodisalar  t o ‘g‘risida 
abstrakt  tafakk ur yordamida  m u lo h a z a  yuritsa boMadi.  S h u  
sababli jam iyat va tabiat qonunlari  h a q id a , borliq to ‘g‘risida, 
cheksizlik,  sifat,  miqdor, tenglik t o lg ‘risida, go‘zallik haqida 
m avh um   abstrakt  m ulohaza  yuritish  m u m k in ,  xolos.
Biroq  konkret  tafakkur  bilan  ab strak t  tafakkur  o 'z a r o  
uzviy bog‘langandagina bir b u tu n   in so n  tafakkurini vujudga 
keltiradi.  A b s tra k t  tafakkur  k o n k r e t   tafa k k u r  z a m i r i d a  
vujudga kelgan, uning poydevori  ustida o'sgan va rivojiangan. 
C hunki tafakkurning kelib chiqishini genetik jihatdan analiz 
qilsak,  k o n k r e t  tafakkur  a m a liy   ta f a k k u r   bilan  parallel 
ravishda  n a m o y o n   b o ‘la  boshlagan,  abstrakt  tafakkur  esa 
tarixiy  taraqqiy o tn in g  keyingi  bo sq ic h la rid a   hosil  b o llgan. 
Shunga  qara m asd a n ,  ham m a vaqt  h a r  q an d ay konkret  fikr, 
m ulohaza  abstrakt  fikr,  m u h o k a m a   ichiga m a ’lum darajada 
singib ketgan b o ‘ladi.
Hodisalarni  izohlashga,  faraz qilishga  qaratilgan tafak­
k ur  nazariy  tafakkur  deb  ataladi.  T u s h u n c h a la r   o^rtasidagi 
b ogM an ishlarni,  m u n o s a b a tla rn i,  ic h k i  b o g l a n i s h l a r n i  
yoritib  borish  va  shu  bogManishlarni  nazariy jihatdan  fikr 
y uritish   yoMi  b ilan   izohlash  k abi  j a r a y o n ia r n i  n a z a r iy  
tafak k u r  y o r d a m id a   amalga  o s h ir is h   m u m k in .  Izohlash 
p a y ti d a   i z o h l a n a y o t g a n   n a r s a   v a   h o d i s a l a r ,  xossa  va 
xususiyatlar,  jism   va  predmetlar,  u m u m a n ,  b utun  voqelik 
m a ’lum   tu rk u m d a g i  tu s h u n c h a la r   q a to rig a   kiritiladi  va 
ularning  farq  qiladigan  belgi  va  a lom atlari  fikran  ajratib 
k o 'rsa tila d i.  B u n d a n   tash q a ri,  m u a y y a n   o b y e k tla rn in g  
m o h iy a ti,  m a z m u n i,  mavjud  boMishlik  sabablari,  kelib 
c h iq is h i,  ta r a q q iy o ti,  o ‘z g a rish i,  s h u n in g d e k ,  u l a r n i n g  
ahamiyati  h a m d a  vazifalari  izohlab  beriladi.
N a z a r i y   t a f a k k u r   j a r a y o n l a r i d a   „ N e g a ? “  „ N i m a  
u c h u n ? “ ,  „ N i m a   sababdan?“ ,  „ B u n in g   o ‘zi  nim a?“ ,  „ B u  
hodisa  yoki  holatlar,  yoxud  tu s h u n c h a l a r  o ‘rtasida  q a n d a y  
o ‘xshashlik  va  tafovutlar  m a v j u d ? “  kabi  q a to r  sav ollar
299
www.ziyouz.com kutubxonasi

vujudga keladi.  Berilgansavollaigaatroflichao'ylab,  mantiqan 
oqilona tuzilgan ja v o b la r ham topiladi.  Ju m la d a n ,  „Quyosh 
b o t d i   —q o r o n g ‘ i  t u s h d i “ ,  „ S o v u q   t u s h d i   —  s u v l a r  
m uzladi“ ,  „ O lm a x o n   hayvondir“ ,  „Kit  sut  em izuvchidir“ , 
„15+2 va 20 — 3  niiqdorlari — o ‘zaro teng“ ,  „TA T mavzuviy 
a p p e rs e p s iy a   o c h i b   b e ris h   a p p a r a t i d i r “ ,  „ X a r a k t e r  — 
ijtimoiy  tu rm u s h   m ahsulidir“  va  boshqalar.  Keltirilgan  bu 
m isollarda  o ‘q u v c h i  va  talabalar  narsa  va  hodisalardagi 
bogManishlarni,  ichki  qonuniyatlar  va  xossalarni,  o ‘zaro 
m untazam   m u n o sa b a tla rn i  ta’kidlab  o ‘tadilar,  izohlaydilar 
va  tushuntirib  berishga  harakat  qiladilar.
Nazariy  tafakku rni  ayni  bir  paytda  abstrakt  tafakkur 
deb  atashlik  a n ' a n a   tusiga  kirib  qolgan.  B u n d a y   nom   bilan 
a ta s h g a   a s o s i y   s a b a b   n a z ariy   t a f a k k u r n i n g   u m u m i y  
hukm larda  ifodalanishidir.  Misol  u c h u n ,  „M eta lla r  elektr 
tokini  yaxshi  o ‘t k a z a d i “ ,  „Jismlar  ishqalanishdan  qiziydi“ , 
„ H a m m a  hayv on lar o ‘zi yashayotgan  m uhitga moslashadi“ , 
„Narsa  va  p r e d m e t  n o m in i  bildirib  kelgan  s o ‘zlar  ot  deb 
ataladi“ ,  „ D i q q a t   b a rc h a   psixik  jara y o n   va  holatlarning 
muvaffaqiyatli  a m a lg a   oshirish  garovidir“ ,  , , 0 ‘tish  ( o V  
mirlik)  davri  h a m   jism oniy,  ham   jinsiy  jih a td a n   intensiv 
o ‘sish  dav rid ir“ ,  „ S h a x s   taraqqiyoti  nasliy  (irsiy)  belgi, 
ijtimoiy m uhit  va t a ’lim-tarbiyaga b o g l i q d i r “ ,  „Qiziqish va 
ehtiyoj  inson  shax sin in g   muhim jih a tid ir“  va  hokazo.
A b strakt  t a f a k k u r   m aktab  o ‘q u v c h ila rid a   dastavval 
elem entar shakidagi  abstrakt tushunchalarga suyangan  holda 
riv o jla n a d i,  s o kn g r a   m u ra k k a b   t a b i i y - m a t e m a t i k   fan 
asoslarini  egallash jarayonida  m a ’lum   sistemadagi  abstrakt 
tushunchalarni  o ‘zlashtirish  evaziga  y uqoriroq  bosqichga 
ko‘tariladi.
Oliy m aktablarda tahsil olish davomida abstrakt tafakkur 
o ‘zining  eng  yuqori  ilmiy-dialektik  bosqichiga  k o ‘tariladi. 
B u n d a   i jt im o iy   f a n l a r   a lo h id a   a h a m i y a t   kasb  e ta d i, 
ju m lad a n ,  falsafa,  psixologiya  va  boshqalar.  0 ‘quvchi!ar 
ham   k o ‘la m ,  h a m   d a ra ja   jih a tid a n   m u ra k k a b   b o l g a n  
tu shu n ch alar  bilan  tanishadilar.  M asalan,  materiya,  ong,
300
www.ziyouz.com kutubxonasi

xususiyat,  um u m iylik ,  reallik,  m a k o n ,   z a m o n ,  h a ra k a t, 
psixika,  sifat,  krizis,  bosqich  va  hokazo.
A b s t r a k t   t a f a k k u r   m u a m m o s i   q a t o r   s o b iq   s o v e t  
psixologlari  to m o n id a n   izchillik  bilan   tadqiq  etilgan.  Sobiq 
s h o 'ro   psixologiyasining  dastlab k i  rivojlanish  pallasida 
u s h b u   m a s a l a   b ila n   L . S . V i g o t s k i y ,   P . P . B l o n s k i y l a r ,  
k e y in c h a lik ,  S .L .R u b in s h te y n ,  B .G .A n a n y e v ,  A . N . L e ­
ontyev,  N .A .M enchinskaya,  G .S .K o s ty u k ,  P.Y .G alperin, 
R .G .N a ta d z e ,  D.B.Elkonin,  V .V .D avidov,  A .M .M a ty u s h - 
kin va bo sh q a la r shug'ullanganlar.  H o z ir  m azkur m u a m m o  
y u z a sid a n   yetarli  darajada  e m p i r i k   va  nazariy  b ilim la r  
to'plangan.  Fan  va texnikaning taraqqiyoti abstrakt tafakkumi 
ya n a d a   rivojlantirishni  taqozo  e tm o q d a .
N azariy tafakkur tufayli voqelikdagi u m u m iy  va  m u h im  
bog'lanishlarni,  xossalarni,  q o n u n iy a tla rn i  anglab  olam iz. 
S huning  u c h u n   Quyosh  va  oy  tutilishini,  yulduzlar  siste- 
m asining  harakatini,  ob-havo  m a ’lumotlarini,  yer  q im ir-  
lash  o ‘c hoqlarini,  voqea  sodir  b o 'lish in i  a ncha  ilgari  aytib  
b e ris h im iz   m u m k in .  Shu  s a b a b d a n   nazariy  ta f a k k u r n i  
old in d a n   k o ‘rish  imkoniyatini  yaratadigan  u m u m la s h g a n  
tafakkur  deb  h am   ataydilar.
S h u n d a y   qilib,  abstrakt  ta f a k k u r   orqali  narsa  va  h o d i-  
s a l a r n i n g   b e v o s i t a   id ro k   q i l i s h   m u m k i n   b o ‘l m a g a n  
xususiyatlari,  o ‘zaro  m unosabatlari  aniqlanadi,  u  yoki  b u  
so h a g a   o id   q o n u n iy a tla r   o c h i l a d i ,   s a b a b - o q ib a t  b o g ‘- 
lanishlari  bilib  olinadi.
Voqelikni  o ‘zgartirishga  yoki  inson  ehtiyojlari  u c h u n  
zarur  boMgan  real  narsalar  y ara tish g a   qaratilgan  ta f a k k u r  
turi  konstruktiv,  texnikaviy,  tasviriy  s a n ’at  kabi  s ohalarni 
tadqiq etadi.  Voqelikni  o‘zlashtirish vositasi bilan  real  n a rs a  
va  hodisalarni  yaratishga  y o 'n a ltirilg a n   fikr  yuritish 
am aliy 
ta fa k k u r   d e b   ata lad i.  U   q o 'y i l g a n   a m a liy   va  n a z a r i y  
vazifalarni  yangi  usullar  bilan  hal  etish,  ongim izda  y a ngi 
t a s a w u r ,   t u s h u n c h a   va  h u k m l a r   hosil  qilish,  m u a y y a n  
yangi  narsalar  yaratish  bilan  b o g ‘liq  m urakkab  ta f a k k u r  
j a r a y o n i d i r .  A m a liy   ta f a k k u r   j a r a y o n i d a   h a m   n a z a r i y
301
www.ziyouz.com kutubxonasi

tafakkurga  o ‘x s h a sh   savollar  tu g ‘iladi.  A m a liy   tafakkur 
jaray on in in g  d a v o m i   ish-harakatlarni,  aqliy  harakatlarni 
t a s a w u r   q ilish d a,  fikrlashda  n a m o y o n   b o ‘ladi.  M aktab 
h a y o tid a n   o 'q u v c h i l a r n i n g   d ik ta n t,  b a y o n   yoki  insho 
yozish  j a r a y o n in i   b u n g a   misol  qilib  keltirish  m u m k in . 
Talabalar  faoliyatidan  konspekt  yozish,  referat  tayyorlash, 
kurs  va  d ip lo m   ishi  ustida  ishlash,  sem in arg a  hozirlik 
ko'rish,  lab o ra to riy a   m ashg‘ulotlarida  a m a liy   vazifalarni 
bajarish  kabilar  a m a liy   tafakkurga  yorqin  misoldir.
Psixologiyada  tafakkurning o ‘ndan  ortiq  turlariga t a ’rif 
berib  o ‘tiigan.  Psixologiya  tarixidan  bizga  m a ’lum  b o ‘lgan 
avtoritar  tafakkur  turi  harn  o ‘ziga  xos  xususiyatlari  bilan 
boshqalardan  keskin  ajralib  turadi.  M uayyan  fikrning  chin 
yoki  yo!g‘onligini  obyektiv  dalillar  bilan  isbotlash  o ‘rniga 
in so n   s h a x s n i n g   ijo b iy   yoki  salbiy  s if a tla ri  b ila n g in a  
c h e k l a n i b   q o l i s h d a n   ib o ra t  t a f a k k u r   t u r i   m u a l li f it a r  
tafakkur  deb  ataladi.  U  k o ‘pincha  o d a m la rn in g   muayyan 
s o h a   b o ‘y i c h a   b i l i m   saviyasining,  d a r a j a s i n in g   c h e k -  
langanligidan va  m u sta q il  fikr yuritish  qobiliyatining yetarli 
d a ra ja d a   o ‘s n ia g a n l ig i d a n   dalolat  b e ra d i.  S h u n in g d e k , 
psixologiyada  bir-birlari  bilan  uzviy  ravishda  bogMangan 
m ulohaza  y u ritishd a n   iborat  mantiqiy  tafakkur jarayonini 
diskursiv  tafakkur  d e b   atash  qabul  qilingan.  O'quvchilar 
to m o n id a n   m a n tiq iy   y o ‘l  bilan  hukm  va  xulosa  chiqarish 
ushbu  tafakkur  turi  yo rdam ida  amalga  oshadi.  O dam lar 
o 'r t a s i d a g i   o ' z a r o   b a h s l a r ,   ijodiy  f ik r la s h   d isk u s s iv  
tafakkur  natijasi  b o ‘lib  hisoblanadi.
Ijodiy tafakkur  m urak kab  bilish  faoliyatidan  biri  b o l ib , 
tadrijiy  ravishda,  izchil  o ‘zaro  b o g l a n g a n   jarayonlardan 
tashkil topadi:  d a s ta w a l  savollar tug'iladi,  vazifa aniqlanadi, 
masalani  yechish  yoki  savollarga  javob  qidirish  jarayoni 
vujudga keladi.  Inson oldida turgan aniq vazifa yoki  masala — 
ba jarilishi  yoki  hai  qilinish i  z a ru r   b o 'l g a n   sav o ln in g  
ifodasidir.  N a m o y o n   boMgan  vazifa  (m asala)  ko*pincha 
ifodalanishi  shart  b o i g a n   maqsadni  ham   o ‘zida  aks  ettirib 
keladi.  M a q sa d   e s a   in so n n in g   izla n ay o tg a n   n o m a 'l u m
3 0 2
www.ziyouz.com kutubxonasi

voqelikni  topishga  gum on  va  h ayajon,  shubha  h islardan 
qutulishga  qaratilgan  maylidir.
T a fak k u rn in g   izlanish  b o s q ic h la rid a   vujudga  k e lg a n  
masala  h a r   xil  darajada  ifodalanishi  m um kin.  J u m la d a n , 
voqelikning  nimalari  m a ’iu m -u ,  nimalari  n o m a ’lum,  u larn i 
qanday aniqlash,  qanday h o latd a  va qaysi  y o ‘l bilan yechish 
m u m k in ,  ularning  turm ush  u c h u n   q a n d a y   ahamiyati  b o r, 
singari  masalalarni  aniqlashga  t o ‘g ‘ri  keladi.
Ijodiy  tafakkurning  navbatdagi  k o m po nentla ri  q u y i-  
dagicha  aks  ettiriladi:  q o ‘yilgan  savollarga  javob  izlash, 
m asaiani  ye c hishg a   y o rd a m   b e ra d ig a n   y o l l a r ,   u s u lla r, 
vositalar,  qoidalarni  qidirish,  u la rn i  tanlash  h a m d a   m a z k u r  
faoliyatda  ularni  tatbiq  qilish  va  boshqalar.  O dam   u s h b u  
konkret  holdagi vazifani  bajarish  u c h u n  qo'yilgan savollarga 
beriladigan  javoblarni  ayrim  p a y tla rd a   tevarak -m uhitdagi 
obycktlardan  topishga  harakat  qiladi.  M a zku r  h o la tn in g  
sa m a r a d o r lig i  k o ‘p  j i h a t d a n   u n i n g   k u z a tu v c h a n lig i  va 
sinchkovlik  sifatlariga  bog‘liq.  A y rim   h ollarda  b e rilg a n  
savollarga  javoblarni  t o ‘plangan  tajriba  va  yig'ilgan  b ilim  
fondidan topiladi.  Masalan, sessiya topshirayotgan talabaning 
fikr  yuritishi,  mulohazasi  va  xulosa  chiqarishi  xuddi  a n a  
shu nd ay   tarzda  nam oyon  b o ‘ladi.
Ijodiy tafakkur ijodiy xayol  bilan  uzviy aloqada b o ‘ladi. 
Shuning u c h u n   inson amaliy faoliyatida bir talay savollarga 
javoblarni  xayol  yordami  bilan  to padi.  Ju m ladan,  h a r   xil 
t a x m in la r,  farazlar,  ilmiy  g i p o t e z a l a r   y a ra tila d i,  k a s h -  
fiyotlar,  texnika  sohasidagi  ixtirolar  shu  y o ‘sinda  a m a lg a  
o s h irila d i,  y a ’ni  xayol  y o r d a m i   b ila n   z a ru r   n a tija la rg a  
erishiladi.  Shuningdek,  ijodiy  tafa k k u r jarayonida  b a ’zi  b ir  
vazifalarni  hal  qilish,  bajarish,  m u h o k a m a   yuritish,  m u l o -  
haza  qilish,  fikrlash,  faraz  qilish  singari jarayonlar  m an tiq iy  
fikr  yuritish  usullari  va  v o sita la rin i  q o ‘llash  y o ‘li  b i l a n  
nihoyasiga yetkaziladi.  Masalan,  m atem atika,  fizika kabi  fan 
asoslarini  o ‘zlashtirishda xuddi  s h u n d a y   holat  ro ‘y  beradi.
Ijodiy fikr yuritish jarayonida g o h o  kamchilik va xatolarga 
y o ‘l  q o ‘yiladi.  Natijada  o lin g an   jav o b la r  yoki  q o ‘llanilgan
www.ziyouz.com kutubxonasi

vositalarda  s h u b h a la n is h   hissi  payd o   b o l a d i .   O q ib a td a  
natijalarni  ta n q id iy   tekshirish  masalani  hal  qilish  bilan 
parallel  ravish d a  n a m o y o n   b o ‘lishi  m u m k i n .  O d a td a , 
s hunday paytlarda fikryu ritish n in g   m antiqiy jihatlari  hukm  
va xulosa chiqarish,  isbotlash,  dalillash, asoslash,  rad qilish, 
inkor  etish  kabilar  ijodiy  tafakkur  yadrosini  tashkil  qiladi.
Ijodiy  tafakkur ja ra y o n id a   inson  masalani  hal  qilishda 
o ‘z g a la rn in g y o rd am ig a  tayanib ish  k o kradi.  Ayrim  hollarda 
masala  yoki  to p sh iriq n i  hal  qilish,  yechish  paytida  ijodiy 
tafakkur shaxs!araro  m unosabatda,  m ulo q o td a voqe b o la d i. 
M u lo q o t  esa  fikr  a lm a sh ish ,  suhbatlashish,  m u h o k a m a  
qilish,  b a h s la s h is h ,  isb o tlash ,  da lilla sh   kabi  m a n tiq iy  
usullardan tashkil topadi.  F a n v a  texnika taraqqiyoti tarixining 
k o ‘rsatishiga  q a ra g a n d a ,  yirik  ilmiy  kashfiyotlar,  falsafly 
m ush o had alar,  ilmiy  nazariyalar,  konstruktiv  ijodlarning 
aksariyati  ulug ‘  kishilar  to m onidan  ijtimoiy  tafakkurning 
mahsuli  sifatida,  j a m o a   tafakkuri  natijasi  tariqasida  dunyo 
y u z in i  k o ‘rgan.  D e m a k ,   ijodiy  ta f a k k u r   a v lo d la r  aql- 
z a k o v a t i n i n g   d u r d o n a l a r i n i   s i s t e m a la s h t ir is h i   tufayli 
psixologik voqelikni  ya ng ilikelem enti bilan boyitadi,  xolos.
Ijod iy   ta f a k k u r   b ila n   masala  y ec h ish   o ‘z a ro   uzviy 
bog‘langan bilishjarayonidir.  Lekin  ijodiy tafakkurni  masala 
vositasiga aylantirib yuborish m umkin emas.  Shuning uchun 
ularning nozikjihatlarini  farqlab olish  maqsadga muvofiqdir. 
J u m l a d a n ,  m a s a la n i  hal  qilish,  yechish  faq a t  tafakkur 
yordami bilan am alga oshiriladi,  chunki b u n d a   hech qanday 
o ‘zgacha yo ‘l b o l i s h i   m u m k in  emas va b o i m a y d i   ham.  0 ‘z 
navbatida, tafakkur masala yechish vaqtidagina vujudga keladi. 
Shu  boisdan  u  (y a ’ni  tafakkur)  yangi  m asala  q o ‘yishda, 
yangi  m u a m m o la rn i  keltirib  chiqarishda,  ularning  inson 
( o ‘zgalar)  t o m o n id a n   anglab  yetishida  va  b oshqa  hollarda 
asosiy  rol  o ‘ynaydi.  Binobarin,  ijodiy tafakkur faqat  masala 
( m u a m m o ) n i  hal  qilish  bilangina  bog‘liq  b o 'lm a y ,  balki 
bilim la rn i  ega llash ,  te k stla rn i  tu sh u n is h ,  narsa  h a m d a  
hodisalarni  tan q id iy   jih a td a n   analiz  qilish  va  hokazolarda 
h a m  j u d a  zarurdir.
www.ziyouz.com kutubxonasi

X o ‘sh,  m u am m o li  vaziyat  b ila n   masala  y e c h is h n in g  
o ‘zaro  tafovuti  bormi?  O d a td a   m u a m m o li  vaziyat  v u ju d g a  
kelganda  o d a m   favqulodda  h e c h   kutilm agan,  n o t a n i s h ,  
t u s h u n i l i s h i   m u r a k k a b   b o M g a n ,  n o m a ’lum   n a r s a   v a  
hodisalarga  d uch   keladi.  Aqliy  z o ‘r   berish  natijasida  i r o d a  
sifatlarini  ishga solish orqali  m u a m m o li vaziyat anglashilgan 
masalaga aylanadi.  Binobarin,  m asala m uam moli vaziyatdan 
kelib chiqib,  uning bilan  m a h k a m   alo q a qilib  h ukm   su ra d i. 
T afak k ur  m uam m o li  vaziyatni  an aliz  qilish  natijasida  u n i 
r a v s h a n l a s h t i r i b ,   y e c h is h   m u m k i n   b o ‘lgan  m a s a l a g a  
aylantiradi.  Dem ak, bu yerda o ‘z a ro  m ustahkam  bog‘lan g a n  
fikr  yuritislining   berk  zanjiri  v u ju dg a   keladi:  t a f a k k u r , 
m u a m m o ,  masala.  Zanjirning  h a r   bir  zvenosi  h a m is h a   va 
b e to ‘xtov  bir-birini  taqozo  etadi.
M a s a l a n in g   yuzaga  k c lish i  m u a m m o l i   v a z i y a t d a n  
o 'z in in g   spetsifik  xususiyatlari  bilan  ajralib  turadi.  O d a t d a ,  
masala  ifodalanganda, garchi o ld in d a n  b o ‘lsa h a m ,  m a ’l u m  
m a ’l u m o t la r   va  n o m a ’l u m l a r   (qidirilishi  z a ru r   boM gan 
narsalar)  alohida  mantiqiy  b o ‘laklarga,  qismlarga ajratilgan 
b o ‘ladi.  Masala nutq bilan bay o n  qilingan qismdan va shartli 
belgilar yoki abstrakt tu sh u n c h a lard a n  tashkil topadi.  M a s a ­
laning  verbal  b o ‘lagida  m a ’lu m   m a ’lum otlar va  n o m a ’l u m  
narsalarga  b o ‘lish  aks  ettirilgan  b o l a d i .   H ar q a n d a y   p r e d -  
metlarga oid o ‘quv masalasida  u n in g  asosiy shartlari y e c h u v - 
chilar ongiga borib yetadigan darajada yaqqol shaklda b a y o n  
q ilin g a n   b o ‘ladi,  s h u n in g d e k ,  u n i n g   o ldiga  q o ‘yi1gan 
talablar va savollar ham  turli  yoshdagi odam larning yoshiga, 
saviyasiga  mos ravishda tuziladi.  Q attiq izlanish,  m u h o k a m a  
yuritish,  vositalar  tanlash  va  ularni  tatbiq  etish  natijasida 
qidirilgan  n o m a ’lum  narsa topiladi.
Ijod iy  ta f a k k u r   j a r a y o n i   m a v ju d   bilim la rg a ,  y a n g i  
bilimlarni  egallash  esa  tafakkurga  m ustahkam   b o g 'liq d ir. 
Hozirgi  z a m o n  ta ’lim jarayoni o ld id a  turgan asosiy m a q s a d , 
o ‘quvchi  shaxsini  bilimlar  bilan   qurollantirish  em as,  b a lk i 
ularni  mustaqil  ham da  m a n tiq iy   fikr  yuritish  faoliyatiga 
o krgatishdan  iboratdir.
2 0   P s i x o l o g i y a
3 0 5
www.ziyouz.com kutubxonasi

X o ‘sh,  ijodiy  fikr  yuritish  jara y o ni  q a n d a y   am alga 
oshiriladi?
1.  Fikr yuritish  faoliyatida  eng  a w a l  hal  qilinishi  zarur 
b o l g a n   masala  a n iq la b   olinishi  kerak.  Agarda  inson  oldida 
hech  qanday  masala  yoki  m uam m o   vujudga  keltirilmagan 
b o ‘lsa,  u  h o ld a   u  b i r o n - b i r   narsa  t o ‘g lrisida  fikr  h am  
y u r i t m a y d i ,  d e m a k k i ,   u n in g   q a rs h is id a   h e c h   q a n d a y  
m u a m m o   mavjud  e m a s .  M abodo  o d a m   hal  qilishi  shart 
b o ‘lgan  m asala  y u z a s i d a n   q a n c h a lik   a n iq   va  t o ‘laroq 
m a ’lumotga ega b o ‘lsa, uni oqilona yechish yo‘1 va vositalarini 
shunchalik osonlik bilan  topadi.  Buning u c h u n   m u am m o n i 
hal q ilu v c h ila rq o ‘yilgan  masala (topshiriqning)  m azm unini 
a v v a lo   t u s h u n i b   o l i s h l a r i ,   u n i n g   s h a r t i n i   t e k s h i r i b  
chiqishlari,  nima  m a 'l u m   va  nimalar  n o m a ’lum   ekanligini 
aniqlashlari  zarur.
2.  M u a m m o   hal  qilish  yoki  masalani  yechish  u c h u n  
z a r u r   b o ‘lgan   b a r c h a   b i l i m l a r n i   ( q o i d a l a r ,   f a k t l a r , 
q o n u n iy a tla r ,  x o ss a la r,  m u h im   belgilar,  m u n o s a b a tla r, 
b o g l a n i s h la r   va  h .k .)  tatb iq   qilishga  intiladilar.  Buning 
u c h u n   esa  shaxsiy  tajribada  uchragan  vositalardan,  holat- 
lardan,  usullardan  u n u m li  foydalanib,  ularni  fikran  yangi 
sharoitga ko'chirishni  am alga oshiradilar.
3.  Masala yoki  m u a m m o g a  taalluqli faraz ilgari suriladi, 
b o s q i c h l a r   t a x m i n   q i l i n a d i ,   y e c h is h   t o ‘g ‘risid a   y o ‘l- 
y o ‘riqlaar ishlab c hiq ilad i,  turli  variant  h a m d a   variatsiyalar 
haqida  m ulohaza  yuritiladi,  o‘zaro  xayolan  solishtirib,  eng 
samarali  alom atlar  ajratiladi.
4.  M u a m m o n i  hal  qilish  u c h u n   m o ‘ljallangan  gipo- 
tezani  tekshirish  zaruriyati  tuglladi.  Uni  tekshirish  uchun 
o ‘xshash  holatlar  o ‘z a ro   taqqoslanadi.  Bu  o ‘rinda  ijodiy 
xayol  m a t e r i a l l a r i d a n   a tr o f lic h a   fo y d a la n ila d i.  U n in g  
haqqoniy  ekanligiga  isho n ch   hosil  qilish  u c h u n   tafakkur 
harakatlari  tizimi  tatb iq   qilib k o ‘riladi.  G ip o tez a   mantiqiy 
usullar  y o rd am ida  fikran  analiz  va  sintez  qilinadi,  uning 
chinligiga doir operativ tarzda hukm va xulosalar chiqariladi.
5.  M u a m m o n i  nazariy  jihatdan  hal  qilish  u c h u n   ilgari
www.ziyouz.com kutubxonasi

surilgan  gipoteza  t o ‘g ‘ri  ekanligi  yoki  n o t o ‘g ‘ri  ekanligi 
a n iq la n sa,  u  fikr  y u ritish d a n   siqib  ch iq ariladi  v a   y angi 
farazlar,  o ‘ylar,  taxm inlar  q abu l  qilinadi  yoki  o ‘ylab  t o p i-  
ladi.  Yangi  amaliy  gipoteza  fikran  bir  n e c h a   m a r t a   tek - 
shiriladi, u n d a n  sokng amaliyotga joriy qilish u c h u n  sinashga 
tavsiya qilinadi.
6. 
M u a m m o   yoki  m asalani  hal  qilish,  y e c h im ,  to p is h  
olingan  natijalarni  t o ‘g‘riligiga  q a n o a t  hosil  qilish  u c h u n  
m u a m m o n i  hal  qiluvchi,  u n i  tekshirish  bilan  aqliy  h a ra -  
katlarni  yakunlaydi.
S h u nday  qilib,  ijodiy  tafa k k u r  turi  o ‘zining  s a m a r a -  
dorligi va dolzarbligi,  universalligi bilan boshqa fikr yuritish 
jarayonlaridan farq qiladi, yangi-yangi  m u am m o la rn i  o ‘ylab 
c h iq is h d a ,  m asalani  hal  q ilis h d a   za ru r  j a r a y o n   b o ‘lib, 
insonning  bilish  faoliyatida  y etakchi  o lrin  tutadi.
$
Tekshirish  uchun  savollar
1.  T a f a k k u r   m o h iy a tin i  tu s h u n t i r i n g .
2.  T a f a k k u r  q a n d a y  tu z ilis h g a  ega?
3.  T a f a k k u r  operatsiyalari  t o ‘g ‘risida so'zla ng.
4.  T a f a k k u r   sh a k lla rin i  t a ' r i f l a b   berin g.
5. T a f a k k u r  sifatlari  n i m a l a r d a n   iborat?
Yüklə 7,5 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   26   27   28   29   30   31   32   33   34




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin