N xolmatov. N. Im om ova makro va mikro



Yüklə 0,53 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə69/207
tarix13.12.2023
ölçüsü0,53 Mb.
#174586
1   ...   65   66   67   68   69   70   71   72   ...   207
Makro va mikro iqtisodiyot.pdf. Xolmatov N. (1)

2.
Iqtisodiy
samara-
dorlik
Economic
effecti-
veness
Экономи­
ческая
эффек­
тивность
firm aning 
ishlab 
ch iq a r ish
xarajatlari v a d a r o m a d la ri o ' r ­
tasidagi qiy mat k o 'rin i s h id a g i 
b o g'liqlikni k o 'rsa ta d i.
3.
Texnologik
saniara-
dorlik
Techno-
logic
effecti­
veness
Техноло­
гическая
эффек­
тивность
foydlaniiayotgan re su rsla r va 
natural k o 'r in i s h d a o lin a y o t-
g an m ahsulot o 'r ta s id a g i 
b o g 'liq lik n i k o 'rs a ta d i.
4.
Ishlab
chiqarish
funksiyasi
Function
o f
production
Функция
производ­
ство
sarflanadigan ishlab ch iq arish
om illari miqdori bilan, ush b u
om illardan f o y d a la n g a n h o ld a
m aksim al 
ishlab 
c h i q a r ila ­
d ig a n
m a h su lo t 
m iqdori 
o 'rta sid a g i b o g 'liq li k n i ishlab 
chiqarish funksiyasi orqali 
ifodalash m um kin.
5.
Izokvanta
Izokvant
Изокван­
ты
bu bir xil h ajm d ag i 
m a h ­
sulo tni 
ishlab 
chiqarishni 
ta 'm in la y d i g a n ishlab c h iq a -



rish 
om illari 
sarflari 
kom b in a tsiy ala rin i 
ifodalovchi egri chiziqdir.
6.
Izokosta
chizig'i
Curve o f
izocost
Изокоста
b u ishlab chiqarish xarajatlarini 
ifodalovchi chiziq 
bo'lib, 

um um iy qiymati bir xil bo'lgan 
ikkita ishlab chiqarish omillari 
sarflarining 
barcha 
k o m b i­
natsiyalarini 
ifodalovchi 
n uqtalarni o ' z ichiga oladi.
7.
Doimiy
resurslar
Fixed
recourses
Постоян­
ные
ресурсы
ishlab 
ch iq arish
h a jm ig a
b o g 'l i q b o 'l m a g a n va к о ' rib 
o ' t ila v o tg a n d a v r m o b a y n id a
o 'z g a r m a s h o la td a q o la d ig a n
resurslardir.
8.
O'zgaruv­
chan
resurslar
Variable
recourses
Перемен­
ные
ресурсы
ishlab 
ch iq a r ish
hajm iga 
t o ' g ' r i d a n - t o 'g ' r i
bo g 'liq
resurslardir.
9.
10
O'rtacha
mahsulot
A verage
product
Средний
продукт
u m u m iy
mahsulotni 
ushbu 
mahsulo t 
ishlab 
chiqarish 
uchun sarflangan o'zg a ru v c h an
v a
doim iy 
ishlab 
chiqarish 
omillari 
(L,K) 
sarfiga nisbati 
bilan aniqlana di:
Chekli
mahsulot
M arginal
produ ct
Предель­
ный
продукт
bu 
o ' z g a r u v c h a n
re su rsla r 
k o m b in a ts iy a s in i k ic h ik m iq ­
d o r d a q o ' s h i m c h a sartl 
h iso b id a n u m u m i y m a h s u lo t-
n in g o ' s g a n q is m ig a aytiladi.
M A V Z U N I O 'Z L A SH T IR IL T SH I U C H U N K E Y S -S T A D I
5-K E Y S: G IL A M SA N O A T ID A M A SSH T A B SA M A R A SI
A Q S h d a s h im o liy Jo r jiv a d a D a lto n s h a h rid a gila m
saroati 
j o y l a s h g a n m a rk a z la s h g a n . 20 a s r n in g 1 y a r m i d a kic hik sa n o at 
k o rx o n ala ri yirik h ajm d ag i sa n o a t k o r x o n a la ri g a a ylandi. M a sa la n : 
A Q S li gila m s a n o a ti n in g top 10 ta lik k a k iruvchi sa n o a t k o rx o n a la ri 
2001 vilda yuk v a villik to v a r a y l a n m a s i b o 'v i c h a 1 - ja d v a lg a beril gan.
77


1-jadval
AQSh gilam san oatin in g y irik k orxon alari, mln. dollar viliga
1.
S haw Industries
4 0 1 2 .0
2.
M ohaw k
3 350,0
3.
A rm strong
1816,0
4.
Bealieu o f A m erica
1300,0
5.
D al-T ile
667,0
6.
Interface F looring
639,8
7.
M annington M ills
555,0
8.
C ollins and A ikm an
500,0
9.
The D ixie G roup
484,6
10.
D om coT arkett
419,5
Joriy yillik 4 ta u ch u n yirik ishlar k o 'r is h m u m k i n bu y e rd a
sh u n in g d e k , c h a k a n a sa v d o g a r la r , ulgurji ta rq a tu v ch i d is l iri b y u to r la r 
sotib o lu v c h i g u r u h la r , c h a k a n a s a v d o ta rm o q lari h am m a v ju d . G ila m
sa noati qaysi s a b a b la rg a k o ' r a te z s u r a tla rd a o ' s a d i ? S h u bilan 
birgalikda, in n o v a t s i y a l a f yani kuchli, tezroq, y a n a d a sa m a ra l iro q
g ila m t o 'q i y d i g a n m a s h in a la r n in g kiritilganligi x ara jatlarn i qisqa rishi 
h a m d a gila m la rn i soni v a sifati y a n a d a o ' s i s h i g a olib keladi. O 's i s h
bilan b irg a lik d a in n o v a tsiy a va r a q o b a t g ila m b ozorida gi n a rx la rn i n g
pas a y ish ig a olib keladi. Y u q o r i d a a y t ilg a n la rn in g o 's i s h k o ' r s a t -
kic hlarin i m a s s h ta b s a m a r a s i bilan iz o h las h m u m k i n m i ? U la r g a rangi 
m u s t a h k a m rangli b o 'y o q l a r g a t o ' q u v te x n o lo g iy a s in in g m av ju d lig i, 
s h u n in g d e k , c h a k a n a s a v d o g a rla r h a m d a i s t e 'm o l c h i l a r g a y e t k a z ib
beru v c h i d is t rib y u t o rl a r n in g m a v judligi. G ila m ishlarini o ‘zi h a q i d a
nim a d e g a n b o 'l a r d i n g i z ? G ila m u la rg a y u qori te z lik d a , t o ' q u v
m a s h in a s in in g turli xil tu rda t o 'q i l g a n gila m la rn i o lis h g a h o h la g a n
o ' l c h a m d a k e s a o la d ig a n m a s h in a la r n in g m a v judligi, q a d o q l a s h , m a r- 
k ir o v k a qilish v a ula rni ta rq a tish ishlari h a m ic higa kiradi. G ila m
sa noati as o siy kapitali, y a 'n i bino va a s b o b u sk u n a la r g a qilin g an
x ara jatlar j a m i x a r a ja tla rn in g 7 7 % t o ' g ' r i keladi, q o lg a n 2 3 % ishchi 
k u c h i g a q ilin g a n xar a ja tla r sanaladi. A s o s iy gila m sa noati k o rx o n ala ri 
m a s s h ta b s a m a r a s id a n yu tis h u c h u n yirik v a s a m a r a d o r t o ' k u v
m a sh in a larin i ishlab ch iq a r ish g a j o r i y qildilar. A y n i vaqtda. u s h b u
z a v o d la rd a ishchi k u c h i d a n fo y d a la n ish ham sezilarli d a r a ja d a osh a d i. 
N a tija d a yirik f a b r ik a la rd a ishchi kuchi h a m d a t e x n o lo g iy a d a n f o y d a ­
lanish p ro p o rsio n a l tarzda oshirilishi n atija sid a m a s s h ta b sa m a ra s i
78


ham proporsional ta rz da oshdi. M asalan: m e hnat va kapital 2 barobar 
oshirishi ular xajm ini 1 10% oshirildi. B u n a m u n a b oshqa barcha tar- 
m oqlarda x am birdek xuddi shunda y nam ay o n b o 'lm a y d i. A skariy at 
k o 'p c h ilik uchun kichik gilam ula rda m ashtab sam arasid agi kichik 
o'z g a ris h la r yirik natijalarga olib kelmaydi. Ulardagi kichik proporsional 
o'sishlari, faqatg in a kichik proporsional o 'sish la rig a olib keladi holos.
X ulosa , qilib a y t g a d ig a n b o 'd s a k , m a s s h ta b s a m a r a s id a n q aytim
kichik k o r x o n a d a y a xshi kuzatiladi. U sh b u m a ssh ta b s a m a r a s id a n
q ay tim , biroq, c h e k la n g a n . Y a 'n i a g a r fabrikani m a s s h ta b sa m aras i 
orqali k e n g a y tir is h n i y a n a d a d a v o m ettirish, m a s s h ta b sa m a r a s id a n
q aytim ini 
k a m a y ti r is h g a o lib keladi. 
O m ill a r s a m a r a d o r lig i n in g
k a m a y is h q o n u n i n i n g m oh iy a tin i tu sh u n tirin g .

Yüklə 0,53 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   65   66   67   68   69   70   71   72   ...   207




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin