N xolmatov. N. Im om ova makro va mikro



Yüklə 5,89 Mb.
Pdf görüntüsü
səhifə38/207
tarix02.10.2023
ölçüsü5,89 Mb.
#151480
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   207
Makro va mikro iqtisodiyot.pdf. Xolmatov N.

О -
va 
Pi -
ta la b n i n g v a to v a r n a r x in in g o ' z g a r g a n
qiy m atlari.
E la stik lik k o effisie n ti q iy m a tig a q a ra b talabni elastik, no elastik va 
birlik e l a s tik lik g a e g a b o ’lgan ta la b l a r g a ajratish m u m k in .
A g a r ta la b n in g narx b o ’y ic h a e lastiklik koeffisie nti 
E d > l 
b o 'ls a ,
talab elastik
deyiladi.
A g a r ta la b n in g n arx b o ’y ic h a elastiklik koeffisienti 
E d < l
b o 'ls a , 
talab noelastik
deyiladi.
A g a r ta la b n in g n a r x b o ' y i c h a elastik lik koeffisienti 
E d = l 
b o 'ls a , 
talab birlik elastiklikka
e g a deyiladi.
T alab n in g narx elastikligiga t a ’sir etadigan om illardan quyi-
d agilarin i alohida k o ‘rsatish m um kin:
1
. Bozorda o'rin bosar tovarlan iin g m avjudligi. 
B o z o rd a y axshi 
o 'r i n b o s a r to v a rl a r n in g y o ' q l i g i yoki ularni o lis h n in g qiyinligi is t e '-
m o lc h ila rn i n a r x la rn in g o 'z g a r i s h i g a befarq qilib q o ’yadi.
2. 
Vaqt omili. 
A k s a riv a t to v a rl a r g a b o ’lgan b o z o r talabi uzoq 
m u d d a tli d a v r m o b a y n i d a elastik lik ro q b o 'la d i .
B i r to m o n d a n , a k s a riy a t in so n la r g a iste 'm o lc h ilik t a ’blarini o ' z ­
g a r is h i g a a n c h a v a q t talab qilinadi. ( m a s a la n . q a n d o l a t m a h su lo td a ri g a
b o 'l g a n narx k e skin o sh irils a ham m a h su lo tla rn i sotish hajm i bir 
v a q t n in g o 'z i d a p a s a y ib k etm aydi).
B o s h q a to m o n d a n , bir to v a g a b o ' l g a n ta lab b o s h q a bir to v a rn i n g
m a v ju d ig i bilan h am iz ohlanishi m u m k i n . M a sala n , n eftg a v a shu 
bilan bir q a t o rd a b e n z in g a b o 'l g a n n a r x n in g o sh ib borishi q isq a
m u d d a t ic hida y o ' l bosis h n i q isq a rish ig a olib k e lm a y d i, lekin, u z o q
m u d d a tli d a v r m o b a y n i d a eski a v t o m a s h in a la r n i y a n g i y o q i l g 'i k am
h ara jat q ila d ig a n m ode lla ri bilan a lm a s h tirilish ig a v a shu orqali k am
b e n z in ishlatilishiga olib keladi.
3. 

Yüklə 5,89 Mb.

Dostları ilə paylaş:
1   ...   34   35   36   37   38   39   40   41   ...   207




Verilənlər bazası müəlliflik hüququ ilə müdafiə olunur ©azkurs.org 2024
rəhbərliyinə müraciət

gir | qeydiyyatdan keç
    Ana səhifə


yükləyin